Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315206224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
X, B., o zaplatenie 109,80 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z
25. októbra 2016 č. k. 30C/229/2015-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobkyni sumu 16,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1.2.2014 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 51, § 488, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil, že na základe výsledkov
dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových zistení
mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu zo
Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 30.5.2013, na základe ktorej
zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodať zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za
odobratý zemný plyn. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná na základe faktúry
č. 7450144993 s dátumom splatnosti dňa 31.1.2014 na sumu 16,27 eur. Žalovaný vyúčtovanú cenu za

dodávku zemného plynu žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 16,27 eur. Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry,
do zaplatenia. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 15,- eur (5 x 3,-
eurá) ako náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie upomienok, pričom v tomto konaní nepredložil
jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi sporovými

stranami v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca síce súdu predložil duplikáty faktúr, avšak nepredložil
doklady, ktoré by preukazovali „náhradu vynaložených nákladov“, teda napr. poštovné, mzdové, režijné,
či iné náklady, ktoré by mali preukazovať dôvodnosť tohto nároku, teda neuniesol povinnosť tvrdenia,
ani dôkaznú povinnosť. Súd poukazuje, že úhrada týchto nákladov vyplýva z cenníka externýchslužieb a výkonov, ktorý žalobca súdu nepredložil, avšak samotná existencia cenníka neznamená, že
žalovaný mal uvedenú sumu uhradiť, keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že tieto upomienky
žalovanému aj skutočne zasielal a že náklady s tým spojené predstavujú požadovanú sumu. Z týchto

dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie sumy 78,53
eur za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného
odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, pričom v tomto konaní nepredložil jediný dôkaz o
tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi stranami sporu v zmluve
výslovne dohodnutý. Nepochybne samotné prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu je určitým

nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp.
zabrániť poskytovaniu mu ďalších dodávok do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie/
obmedzenie dodávky zemného plynu je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu,
nie službou v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu tento poplatok nemožno považovať za služby
poskytujúce žalovanému určitý prospech, za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Uvedený poplatok
má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady a nemá

rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom. Pokiaľ by si
žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, z jeho strany nebolo žiadnym spôsobom preukázané (ani
tvrdené) z akého dôvodu by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu a neboli preukázané ani
základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Predovšetkým žalobca nepreukázal z
akéhotitulumuvzniklaškodaanepreukázalanipríčinnúsúvislosťmedzikonanímžalovanéhoavznikom

škody. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si
žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 109,80 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy
16,27 eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý
úspech žalobcu v rozsahu 15% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 85% (100% - 15%), a tým daný

čistý úspech žalovaného v rozsahu 70%. S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy
v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v zostávajúcej zamietajúcej časti vo

veci samej, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušením a
vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolateľka poukázala na znenie Obchodných podmienok, ktoré
boli súčasťou zmluvy. V konaní boli preukázané faktúry za zaslané upomienky, boli tiež preukázané
podacie hárky preukazujúce ich zaslanie, poplatok za upomienky vyplýval z cenníka, ktorý je všeobecne

dostupný na webovej adrese dodávateľa. Súd mal postupovať podľa § 128 ods. 1 až 3 CSP a
žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby. Výška poplatku za upomienky bola medzi stranami dohodnutá
a je tiež primeraná reálnym nákladom, zároveň plní aj sankčnú funkciu. Poplatok v sume 78,53 eur
bol rovnako fakturovaný v súlade s platným cenníkom za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky
plynu z titulu neoprávneného odberu. Faktúra predstavuje refakturáciu poplatku, ktorý uhrádza žalobca

spoločnosti SPP- distribúcia a.s. za objednanú službu. Výška tohto poplatku nie je neprimeraná vo
vzťahu k vykonanému úkonu, zahŕňa náklady na vykonanie samotného prerušenia, mzdu príslušných
zamestnancov, cestovné náklady, plní tiež preventívnu a sankčnú funkciu. Súd svojím postupom
poskytuje neprimeranú ochranu spotrebiteľovi - neplatičovi.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Právny vzťah založený zmluvou medzi stranami konania je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 O.
z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o uzatvorení dohody o výške nákladov za upomienky
(15 eur). Okrem nepreukázania výšky skutočných nákladov predstavujúcich náhradu vynaložených
nákladov, napr. poštovné, mzdové, režijné či iné náklady, žalobkyňa nepreukázala ani skutočnosť, že
upomienky žalovanému aj skutočne zaslala a že náklady s tým spojené predstavujú požadovanú sumu.

8. Náklady spojené s prerušením dodávky plynu (78,53 eur) na zabezpečenie fyzického prerušenia
(obmedzenia) dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu súd prvej inštancie žalobkyni
taktiež nepriznal, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdenia o uzatvorení dohody o výške
týchto nákladov. Súčasne konštatoval, že tieto paušálne náklady nemožno považovať za službu
poskytujúcužalovanémuurčitýprospech,zaktorébybolpovinnýplatiť.Majúevidentnesankčnúpovahu,

umožňujúcu navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady (bez ekonomickej opodstatnenosti
pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom). Z hľadiska nároku na náhradu škody, zo strany
žalobkyne neboli tvrdené, ako ani preukázané základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu
škody, najmä, z akého dôvodu škoda vznikla, ako ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a
vznikom škody.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy

je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne

absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda
spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

10. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má

vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

11. Predovšetkým je potrebné uviesť, že predloženou zmluvou dohoda o výške nákladov nebola
preukázaná. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe ďalšie práva a povinnosti strán konania boli stanovené
obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj cenníkom služieb a
výkonov, ktorý bol dostupný na internetovej stránke. Všeobecné obchodné podmienky, prílohy, vrátane
cenníka predstavujú zložitý súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne značne narúšajú zmluvnú

rovnováhu v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide o obsahovo i formálne náročný text,
znevýhodňujúci spotrebiteľa pri podpise zmluvy, vytvoriť si jednoznačný a správny úsudok, čím je
znevýhodnený v porovnaní so žalobkyňou ako veriteľkou, ktorá zmluvu vytvorila (aj s ohľadom na jej
profesionálnu skúsenosť, znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, i lepšiu vyjednávaciu silu), bez
možnosti ovplyvnenia obsahových a formálnych náležitostí uvedených listín, vrátane formulácie textu.

12. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenú dohodu, podpísaním aj obchodných podmienok, ako i cenníka
služieb a výkonov. Odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, prílohy, cenníky, vyvoláva
opodstatnene dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru a preto bežnýadresát takéhoto úkonu nemôže očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších
listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti.

13. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom zložito formulovanom texte a pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu
vo formulárovej podobe, učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

14. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

15. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne

a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

16. Súd prvej inštancie preto vecne správne posúdil uvedený uplatňovaný nárok žalobkyne ako
nedôvodný, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena tvrdení o uzavretí dohody o výške nákladov
spojených s prerušením dodávky plynu, ako i o výške nákladov na vystavenie a zaslanie predmetných
upomienok.

17. Súd prvej inštancie tiež dôvodne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala ani konkrétnu výšku
vynaložených nákladov na vyššie uvedené úkony, ktoré v dôsledku porušenia platobnej disciplíny
žalovaným vznikli žalobkyni (ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobkyne, v dôsledku porušenia
právnej povinnosti). Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala svoj nárok na úhradu nákladov z titulu zmluvného

plnenia alebo zodpovednostného vzťahu, žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania bola dôvodne
zamietnutá, keďže žalobkyňa nepreukázala vznik nároku na zaplatenie predmetných nákladov.

18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že náklady na zabezpečenie prerušenia dodávky
zemného plynu uplatňované žalobkyňou ako zmluvné plnenie, dohodnuté v obchodných podmienkach

a cenníku služieb, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy medzi stranami konania, nepredstavujú
služby, poskytujúce žalovanému akýkoľvek prospech, za ktoré by veriteľovi prináležala odplata.

19. Vzťah medzi stranami konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť
strán (§ 2 ods. 2 O. z.). To znamená, že žiaden účastník právneho vzťahu nemôže inému účastníkovi

tohto právneho vzťahu jednostranne uložiť povinnosť ani zriadiť oprávnenie. Náklady na zabezpečenie
prerušenia (obmedzenia), ako i obnovenia dodávky plynu, predstavujú jednostranné paušálne platby,
majúce sankčnú povahu, navyšujúce zmluvné nároky strán, bez dohody (vzhľadom na zásadu rovnosti
subjektov súkromnoprávnych vzťahov).

20. Z predložených faktúr, týkajúcich sa označených nákladov, vyplýva, že prerušenie (obmedzenie)
dodávky zemného plynu malo charakter len účtovného zabezpečenia (pre prípad, že meradlo je
nedostupné alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil). S poukazom na uvedené v prípade, že
uplatňované nároky žalobkyne, predstavujúce náklady, mali predstavovať nárok na reálne (nie fiktívne)
náklady, bolo povinnosťou žalobkyne preukázať dôvod ich vynaloženia, majúci racionálnu ekonomickú

opodstatnenosť, ako i výšku týchto nákladov (keďže dohoda so žalovaným ako spotrebiteľom
preukázaná nebola), v akej žalobkyni vznikli. Žalobkyňa však ani v odvolacom konaní vynaloženie
konkrétnych nákladov netvrdila, domáhajúc sa plnenia len na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou mal byť aj cenník služieb a výkonov dodávateľa (žalovaným nepodpísaný).21. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala z rovnakých dôvodov ani
dohodu o výške poplatku za upomienky, ako ani ich reálne vystavenie a doručenie, vrátane ich

opodstatnenosti.

22. Ak aj nastal žalobkyňou tvrdený neoprávnený odber, neznamená to vznik práva žalobkyne ako
veriteľa jednostranne (bez dohody so spotrebiteľom) stanovovať paušálne sumy náhrady nákladov
súvisiacich s neoprávneným odberom.

23. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
vrátane vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade
trov konania, ako vecne správne potvrdil.

24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

25. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.