Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210017
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314210017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: A. K., nar. X.X.XXXX, bytom ul.
O. M. XXXX/X, R., zastúpený splnomocneným zástupcom RNDr. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.B.
F. XXXX/XX, K., proti žalovaným: 1/ F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, K., 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava,
zastúpená JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 2.390,65 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. novembra
2016, č.k. 15C/210/2014-270, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.096 eur spolu so 7,65% ročným úrokom z omeškania zo sumy
896 eur od 1.8.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol

a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že žalobca sa domáhal, aby súd určil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške
1.243 eur, ktorá škoda pozostávala zo škody na motorovom vozidle vo výške 1.143 eur, z nákladov na
vypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške90eur,znákladovnapoštovné10eur.Návrhodôvodniltým,
že v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinila žalovaná 1/ došlo k poškodeniu majetku žalobcu a to
konkrétne jeho motorového vozidla zn. HYUNDAI LANTRA, EČV TT 644 AZ. Za spôsobenie dopravnej
nehody bola žalovaná 1/ odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava a s nárokom na náhradu

škody bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. Žalovaná 1/ v čase dopravnej nehody mala
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
s poisťovňou, ktorou je žalovaný 2/. Žalobca si škodu poisťovne riadne ohlásil, žalovanému z poistnej
udalosti žalovaný 2/ poukázal poistné plnenie vo výške 200 eur. Žalobca sa s touto sumou nestotožnil,
odmietol toto poistné plnenie prijať a vybavenie poistnej udalosti reklamoval u žalovaného 2/. Dal si
vyhotoviť znalecký posudok, v rámci ktorého bola stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla
pred poškodením sumou 1.483 eur. Podaním zo dňa 1.10.2015 si žalobca rozšíril návrh, uplatnil ďalšie

nároky, ktoré pozostávali z poplatku za dočasné ohlásenie motorového vozidla vo výške 5 eur, z náhrady
škody vzniknutej v dôsledku nemožnosti používať svoje motorové vozidlo vo výške 639 eur, vo výške
41,20 eur ako náhradu škody za zbytočné zaplatenie povinného zmluvného poistenia za obdobie, kedy
nemohol svoje motorové vozidlo používať, a sumu 222,45 eur v dôsledku 15% trvalého znehodnoteniamotorového vozidla, ktoré žalobca i napriek tomu, že poistná udalosť bola žalovaným 2/ riešená ako
totálna škoda opravil a uviedol opäť do prevádzky. Ďalšiu zmenu žaloby vykonal podaním zo dňa
16.10.2015,kdesiuplatnilajnárokvovýške340eurzdôvodu,ževovecizaujalstanovisko,žepoužiteľné

zvyšky vo výške 340 eur žalovaný 2/ v rámci likvidácie poistnej udalosti odpočítal od všeobecnej hodnoty
motorového vozidla. V zmysle vykonaných zmien žaloby predstavoval nárok uplatnený žalobcom sumu
2.390,65eur.Žalovaná1/saknávrhunevyjadrila,neprednieslažiadnenávrhynadokazovanie.Žalovaný
2/ s návrhom nesúhlasil, tento žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Poistnú udalosť likvidovali jeho odborne
spôsobilí zamestnanci, ako totálnu škodu, pričom žalobca sa aj napriek tomu rozhodol motorové vozidlo

opraviť a uviesť opäť do prevádzky. Nie je možné, aby náklady spojené s takýmto jeho rozhodnutím
prenášal na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania v častiach nároku žalobcu, ktoré
si uplatnil dodatočne zmenami žalobného návrhu, ktoré boli súdu doručené dňa 1.10. a 16.10.2015.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca bol dňa 30.4.2012 so svojím motorovým vozidlom
zn. HYUNDAI LANTRA, EČV 644 AZ, účastníkom dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená žalovanou
1/. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. V čase nehody bola žalovaná 1/

poistená v dôsledku povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom u žalovaného 2/, ktorý likvidoval poistnú udalosť. Žalovaný 2/ dňa 25.6.2012 doručil žalobcovi
oznámenie, že poistnú udalosť bude likvidovať ako totálnu škodu a dňa 23.7.2012 doručil oznámenie
o poistnom plnení, ktoré stanovil na výšku 200 eur. Výšku poistného plnenia žalovaný 2/ stanovil tak,
že hodnotu motorového vozidla žalobcu pred poškodením stanovil na 540 eur, pričom od tejto sumy

odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov, ktorú stanovil na 340 eur. S takouto likvidáciou poistnej udalosti
žalobca nesúhlasil a podal vo veci reklamáciu, pri ktorej vychádzal zo skutočností, ktoré vyplynuli
zo znaleckého posudku 8/2012, ktorý na objednávku žalobcu vypracoval 10.5.2012 súdny znalec
Ing. Novotný. Z posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu pred jeho
poškodenímbola1.483eur.Žalovaný2/výškuponúkanéhopoistnéhoplnenianeprehodnotil.Právnesúd

prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 427, v zmysle tohto ustanovenia súd ustálil, že v čase škodovej
udalosti bolo motorové vozidlo žalovanej 1/, ktorá je konaní aktívne legitimovaná (jej zavinenie za
dopravnú nehodu bolo konštatované v rámci trestného konania) poistené z titulu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v poisťovni, ktorou je žalovaný 2/.
Takže na strane žalovanej 1/ existovalo právo, aby za ňu žalovaný 2/ nahradil poškodenému v tomto

prípade žalobcovi, preukázané nároky na náhradu škody. V prípade žalovanej 1/ a žalovaného 2/ tak
existuje solidárna zodpovednosť. Ďalej súd vec právne posúdil podľa § 442 OZ, hlavnou otázkou v
danom spore bola výška škody spôsobená žalobcovi, keďže v tejto otázke boli tvrdenia strán sporu
diametrálne odlišné, súd ustanovil vo veci znalca Ing. Antona Guštaru, ktorý vypracoval znalecký
posudok, na základe ktorého malo motorové vozidlo ku dňu 30.4.2012, teda bezprostredne pred jeho

poškodením, hodnotu 1.180,85 eur. Hodnotu použiteľných zvyškov stanovil znalec na sumu 150 eur, v
závere skonštatoval znalec, že výšku škody na motorovom vozidle žalobcu ku dňu 30.4.2012 stanovuje
na sumu 1.096,85 eur. Zo záverov znaleckého posudku teda súdu vyplynul záver, že žalovaný 2/ pri
likvidácii poistnej udalosti nepostupoval korektne a preto nie je možné konštatovať, že žalovaný 2/
likvidoval poistnú udalosť riadne a včas. Ďalej súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 106 ods.

1, 2 OZ. Z dôvodu, že žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania, ktorá sa týkala ďalších čiastkových
nárokov, ktoré si žalobca uplatnil zmenami žaloby zo dňa 1.10.2015 a 16.10.2015 súd sa s námietkou
premlčania stotožnil. Žalovaný 2/ ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňa 23.7.2012, pričom žalobca už
v tom čase vedel, že na jeho majetku vznikla škoda, ako aj to, že za túto škodu zodpovedá žalovaná
1/. V dôsledku toho je zrejmé, že ku dňu 1.10.2013 resp. 16.10.2013 už musel mať žalobca vedomosť

o existencii týchto svojich nárokov a to aj vzhľadom na to, že si škodu za nemožnosť používania
motorového vozidla uplatňuje od 1.5.2012 do 1.7.2013. Nárok žalobcu nebol tak uplatnený v dvojročnej
subjektívnej lehote, súd preto nároky uplatnené žalobcom v jeho zmenách žaloby zo dňa 1.10.2015 a
16.10.2015 zamietol z dôvodu ich premlčania. Súd žalobcovi taktiež nepriznal požadované náklady na
vypracovanie znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať pred podaním žaloby. Náklady vo výške 90

eur neboli žalobcom riadne preukázané, pretože k spisovému materiálu nebol priložený žiadny listinný
dôkaz, ktorý by preukazoval vyplatenie tejto čiastky znalcovi. Taktiež nepriznal náklady na poštovné,
pretože tieto takisto nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazným prostriedkom. Na základe týchto
skutočností súd zaujal záver, že nárok žalobcu je oprávnený v časti skutočnej škody na jeho motorovom
vozidle, ktorá bola znalcom stanovená na sumu 1.096 eur. Súd žalobcovi taktiež priznal aj právo na

zaplatenie úroku z omeškania od 1.8.2012. Existenciu práva na zaplatenie úroku z omeškania súd
odvodil z toho, že žalovaný 2/ ako poisťovňa dodržal spôsob a lehoty ustanovené v § 11 zákona
č. 381/2001 Z.z., avšak poistnú udalosť nelikvidoval objektívnym spôsobom, neposkytol žalobcovi
dostatočné písomné vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo z akého dôvodu likvidoval poistnú udalosť nímtvrdeným spôsobom. Taktiež v rámci reklamácie neposkytol žalobcovi dostatočné vysvetlenie, ktorým
by odôvodnil svoje odlišné stanovisko. Z týchto dôvodov súd zaujal stanovisko, že žalobcovi vzniklo
právo na priznanie úroku z omeškania, avšak toto priznal iba zo sumy 896 eur, pretože poistné plnenie

poskytnuté žalovaným 2/ vo výške 200 eur žalobca prevziať odmietol a preto nie je možné konštatovať,
že sa v tejto časti žalovaný 2/ nachádza v omeškaní so splnením svojho záväzku. Úrok z omeškania bol
žalobcovi priznaný v zákonnej výške a to od 1.8.2012, teda odo dňa, kedy žalobca doručil žalovanému
svoje stanovisko k oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 23.7.2012. Od uvedeného dátumu muselo
byť žalovanému 2/ zrejmé, v akej výške si žalobca uplatňuje náhradu škody. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP s prihliadnutím na to, že pomer úspechu a
neúspechu bol vo veci približne rovnaký, keď žalobca bol v konaní úspešný približne v polovici svojho
uplatneného nároku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný
2/. Rozsudok nespĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a

preskúmateľné rozhodnutie súdu. Podľa názoru žalovaného z titulu poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má škodca i poškodený právo, aby poisťovňa za škodcu
uhradila zákonom presne vymedzené nároky poškodeného. To znamená, že okruh nárokov z titulu
poistnej udalosti, ktoré nie sú zmienené v § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., si môže poškodený uplatniť
výlučne voči škodcovi. Je pravda, že v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou

OZ, má poškodený právo, aby sa poškodená vec uviedla do predchádzajúceho stavu, avšak zároveň si
treba uvedomiť vzájomný súvis a logické prepojenie týchto dvoch zmienených zákonných ustanovení
tak, že predchádzajúcim stavom je stav veci v čase škodovej udalosti. Motorové vozidlo malo rok
výroby 1996 a do prevádzky bolo uvedené 25.6.1996. Poistná udalosť sa stala 30.4.2012. Takže
vozidlo bolo v tom čase používané v prevádzke už takmer 16 rokov a malo najazdených 175 502

kilometrov. Občiansky zákonník neustanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody ale pravidlá pre výpočet
jej výšky sú uvedené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004. Skutočná škoda závisí
napr. aj od koeficientu predajnosti, pričom znalec v zmysle vyhlášky vychádza pri výpočte koeficientu
predajnosti z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených motorových vozidiel rovnakého typu
a porovnateľného technického stavu. Znalec ustanovený súdom neuvažoval s použiteľnými vzorkami

vozidla korešpondujúcimi s poškodeným vozidlom a taktiež namietali spôsob, akým ohodnotil výšku
použiteľných zvyškov, keď určil ich hodnotu sumou 150 eur. Termín vysoká miera pravdepodobnosti sa
tu javí prinajmenšom ako nepresná a znalec by sa mal vyjadriť jasne a nie iba s pravdepodobnosťou.
Sám znalec v posudku uviedol, že nebol schopný vykonať vlastný prieskum trhu spätne. Z ustanovenia
§ 11 ods. 6 a ustanovenia § 8 Zákona č. 81/2001 Z.z. vyplýva, že v prípade peňažného plnenia zo strany

poisťovateľa je vznik práva požadovať okrem istiny aj zaplatenie úrokov z omeškania podmienený tým,
že poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 citovaného zákona. Vzhľadom na to,
že žalovaný 2/ v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti, splnil listom zo dňa
9.9.2010 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia, poskytnúť mu

plnenie, nevznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 a jeho
povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do
omeškania sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným
rozhodnutím zaplatiť výšku priznanej náhrady škody. Preto mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania
nevznikla. Súd v priebehu konania pochybil a porušil zákon a to základné právo strán na rovnaké

postavenie strán sporu v civilnom procese. Na uskutočnenie tejto zásady sa ukladá súdu povinnosť,
aby obom stranám sporu zaistil rovnaké možnosti na uplatnenie ich prostriedkov procesného útoku.
Žalovaný 2/ žiadal doplniť znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa 30.9.2017. Dňa 24.11.2016 sa
konalo ďalšie pojednávanie, avšak do tohto termínu nebol právnej zástupkyni žalovaného 2/ doručený
žiadny dodatok k znaleckému posudku. Dňa 21.11.2016 tri dni pred vytýčeným termínom pojednávania

bol žalovanému 2/, nie však právnej zástupkyni, ktorá riadne založila do spisu plnú moc, čo je v rozpore
s ust. § 110 ods. 1 CSP, doručený list znalca zo dňa 26.10.2016, v ktorom sa znalec snažil vysvetliť svoje
postupy pri znaleckom dokazovaní. Žalovaný 2/ nemal možnosť sa k tomuto listu vyjadriť, nakoľko tento
bol doručený v rozpore s ust. § 110 ods. 1 CSP. Súd tiež porušil ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP, keď neuviedol,
jasne a výstižne nevysvetlil ako vec právne posúdil, prípadne neodkázal na ustálené rozhodovaciu prax.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca si odmietol prevziať poistné plnenie vo výške 200 eur, čo
nepoprel. Súd tak nesprávne rozhodol o povinnosti uhradiť sumu 1.096 eur, nakoľko o výške poistného
plnenia v sume 200 eur rozhodol žalovaný 2/ a tiež túto sumu vyplatil. Sporný zostal iba zvyšok nároku.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie prihliadol k znaleckému posudku znalca Ing. Guštara, v tom prípademal výrok znieť iba na sumu 896 eur. Keďže majú za to, že v prípade, ak by neboli v odvolaní úspešní,
namietajú výrok o náhrade trov konania, žalobca bol úspešný iba v sume 896 eur, pričom žalovaná suma
bola 2.390,65 eur, v tom prípade mal súd priznať trovy konania žalovanému 2/ vo výške 60%. Vzhľadom

k uvedenému navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, poprípade zmeniť,
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému 2/ priznať nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovaného2/uviedol,žeodvolanieniejeprávnedôvodné.

Nie je naplnená žiadna zo zákonných podmienok pre podanie odvolania vo veci podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d) f), h) CSP. Podanie odvolania slúži žalovanému 2/ len ako ďalšia obštrukcia a prostriedok na súdne
prieťahy. Žalovaný 2/ si realizuje svoju nekalú obchodnú politiku neplnenia škodových udalostí a náhrady
škodytak,akomutozákonoPZPukladá,t.j.riadneavčasnéplnenievcelomrozsahuspôsobenejškody.
Chce však uznať iba také plnenie, ktoré uzná za vhodné. Odvolanie je formulované neeticky a arogantne
vo vzťahu k ostatným účastníkom konania a znalcom. Je smiešne, keď sa pani právna zástupkyňa

odvoláva na to, že pred sudcom nebola zachovaná rovnosť postavenia strán a práve jej klient, teda
poisťovňa, by takýmto slabým procesným postavením mohla utrpieť nejakú ujmu v konaní. Objektívne
práve žalobca ako poškodený bol a je tým slabším účastníkom sporu. Žalobca nie je spokojný s tým, že
súd mu priznal len také plnenie z PZP ako v zmysle znaleckého posudku musel a že mu nespravodlivo
nepriznal trovy konania a náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s podvodným a obštrukčným

konaním žalovaných. Žalobca sa neodvolal len z pragmatického dôvodu, nakoľko sa nazdával, že
rozsudok je veľmi výhodný pre žalovaných 1/, 2/ a dúfal, že títo budú mať dostatok zdravého úsudku a
neodvolajú sa, čím by sa vytvorili podmienky pre čo najskoršie odškodnenie. Navrhuje rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasí s prípadným zrušením rozsudku a vrátením veci na nové konanie.
Nárokžalobcučododôvoduajvýškyplneniaboljasneajednoznačneužpreukázanýdvomanezávislými

znaleckými posudkami.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalobca uvádza vo
vyjadrení množstvo invektív a neopodstatnene napáda ako právnu zástupkyňu žalovaného 2/, tak aj
žalovaného.Takútorétorikupoužívalžalobcaajehozástupcapočasceléhokonania,čopodľaichnázoru

nie je ani slušné, ani etické. Nerozumie kam takýmito nepravdivými a urážlivými výrokmi žalobca a
jeho zástupca smerujú. Žalovaný 2/ je poisťovňa a je povinná uhradiť za škodcu nároky ktorých rozsah
je limitovaný rozsahom poistenia. Nemožno totiž opomínať, že ani poisteniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nechýba charakter poistenia s danosťou a špecifikáciou
poistného krytia, aj keď určeným zákonom. Teda žalovaný 2/ je povinný poskytovať poistné plnenia v

súlade s platnými právnymi predpismi SR, ktorými je viazaný a jeho svojvôľa tak, ako to opisuje vo
vyjadrení žalobca, je vylúčená.

5.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovaného2/uviedol,ževecbolaprejednanásúdomprvejinštancie
riadne, pojednávaní bolo niekoľko, nárok žalobcu bol preukázaný čo do dôvodu tak i výšky, obidve

strany mohli riadne použiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Problém, na ktorý
poukázal, je iba ten, že žalovaní 1/, 2/ nemajú žiadne právne relevantné právne argumenty k tomu, aby
právne odôvodnili, prečo by žalobcovi nemalo byť poskytnuté poistné plnenie z PZP škodcu vo výške,
ako to stanovil rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné,

pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti náhrady trov
konania vecne správny.

7. Predmetom nároku žalobcu v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15C/210/2014
je určenie povinnosti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.390,65 eur s

úrokom z omeškania titulom náhrady škody vzniknutej žalobcovi pri dopravnej nehode, ktorú zavinila
žalovaná 1/ dňa 30.4.2012. Žalovaná 1/ mala v čase dopravnej nehody uzavretú so žalovaným 2/
ako poisťovňou zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým určil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.096 eur so 7,65% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 896 eur od 1.8.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v súvisiacom výroku, ktorým žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Voči
časti rozsudku, ktorou bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, odvolanie podané nebolo i keď žalovaná
2/ v odvolaní uvádza, že sa odvoláva voči celému rozsudku, z textu a dôvodov odvolania nevyplýva,
že by sa odvolávala aj voči zamietajúcej časti, navyše voči tejto časti sa ani odvolať nemôže, nakoľko

touto časťou bolo žalovanej 2/ vyhovené.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenéhonárokuapretože

odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

10. Odvolací súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, ako tvrdí žalovaný 2/, súd
prvej inštancie sa s tvrdeniami uvádzanými žalobcom i žalovanými náležite vysporiadal. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva celkom zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom nemožno tvrdiť, že by jeho

právne závery boli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich nevyplývali,
preto uvedená argumentácia odvolateľa bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nepodložená. Ďalej
odvolateľ uvádza, že postupom súdu bola porušená zásada rovnakého postavenia strán sporu v
civilnom procese. Je pravdou, že súd prvej inštancie list znalca zo dňa 26.10.2016, ktorým doplnil svoj
znalecký posudok, doručil priamo žalovanému 2/, teda poisťovni, nebol doručený právnemu zástupcovi

žalovaného 2/. Tento list však bol v dispozícii žalovaného 2/, ktorý mal možnosť, pokiaľ mu bol takýto list
doručený, o tomto informovať svojho právneho zástupcu. Do termínu pojednávania od doručenia listu
zostávali dva dni, počas ktorých mohol, v prípade ak mal záujem na list reagovať, mohol požiadať o
odročenie pojednávania z tohto dôvodu, avšak žalovaný 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016. Takže toto nesprávne doručenie,

odvolací súd mal za to, že nemohlo vyvolať nerovné postavenie strán sporu.

11. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne výšky priznanej náhrady
škody, keď táto bola priznaná v súlade so znaleckým posudkom. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania,
takisto má za to, že žalobca neprijal poistné plnenie a vybavenie svojej poistnej udalosti reklamoval,

takže nemôže sa mať za to, že si žalovaný 2/ včas splnil svoju povinnosť. Súd prvej inštancie úrok z
omeškania posúdil vecne správne.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich
náhradu v celom rozsahu.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
resp. f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby u.skutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k .porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).