Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618010062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2018
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

P. C.,

nar. X.X.XXXX vo V. L., trvale bytom X., F. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/22/2018 zo dňa 21. mája 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. C. podľa § 285 písm. d) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. Pv 79/18/3305 zo dňa 11.4.2018, v ktorej
mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2
písm. d) Tr. zák. s poukazom na §§ 139 ods. 1 písm. c), e), 127 ods. 3, 4 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že dňa 27.01.2018 v čase od 15:00 hod. do 20:58 hod. uzamkol vchodové dvere rodinného
domu v X. na F. ul. č. XXX/XX tak, že ponechal kľúč v zámku dverí a následne nútil svoju manželku
F. C. zotrvať proti svojej vôli s obžalovaným v obývacej izbe domu tak, že ju chytil rukou za plece a
odsotil ju od dverí so slovami "nikde nepôjdeš", čo sa zopakovalo približne 4-5 krát, pričom obžalovaný
na poškodenú kričal a vulgárne jej nadával a tiež vytrhol z ruky poškodenej mobilný telefón počas jej
telefonickej komunikácie s ich synom a bránil jej v ďalšej komunikácii so synom a tiež v tom, aby mohla

ísť otvoriť synovi vstupné dvere do rodinného domu v čase, keď sa do domu snažil dostať, čo sa mu
podarilo až za asistencie polície a hasičov, ktorí po privolaní sekerou rozbili vchodové dvere do domu,
pričom uvedeným konaním bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu svojej manželke F. C., nar.
XX.XX.XXXX, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil tak, že smeruje proti výroku o vine aj proti výroku o ochrannom
opatrení. Prokurátor predovšetkým uviedol, že z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplýva, že

by obžalovaný bol v čase spáchania skutku nepríčetný. Znalec z odvetvia psychiatrie vo svojom
znaleckom posudku najmä uviedol, že obžalovaný v čase spáchania predmetného činu v dôsledkupsychózy mal forenzne významne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať
svoje konanie. K výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní prokurátor uviedol, že tento najprv na
hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a až na ďalšie otázky uviedol, že

rozpoznávacieschopnostiobžalovanéhosapraktickyblížiakvymiznutiu.Totojehokonštatovaniemožno
interpretovať iba tak, že schopnosti obžalovaného rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie
ovládať boli iba významne znížené, nie však vymiznuté, a preto nemožno jednoznačne konštatovať,
že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Prokurátor poukázal tiež na to, že choroba
obžalovaného je stabilizovaná a tento je schopný chápať zmysel trestného konania. Poukázal tiež na

to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. por., ktoré súd prijal. Prokurátor navrhol
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby odvolací súd uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby s tým,
aby mu uložil trest odňatia slobody s použitím aj § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej
sadzby s podmienečným odkladom. Taktiež navrhol obžalovanému uložiť podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
uviedol, že osobný výsluch znalca z odvetvia psychiatrie navrhoval už v prípravnom konaní, čo bolo
vyšetrovateľom po konzultácií s prokurátorom odmietnuté. Pritom už záver písomného znaleckého
posudkujasnesignalizovalneprípustnosťpodaniaobžalobyvtomtokonaní,nakoľkovňomnevystupoval

trestne zodpovedný páchateľ. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry podľa § 321 ods. 1
písm. b), d) Tr. por. zrušiť výrok o oslobodení spod obžaloby a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Senát odvolacieho súdu sa najprv zaoberal procesnou otázkou v postupe a rozhodnutí súdu prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní, keď tento najprv postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom aj
prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.
Následne však po vypočutí znalca z odvetia psychiatrie rozhodol o oslobodení obžalovaného spod

obžaloby podľa § 285 písm. d) Tr. por., pretože tento pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný. Senát
odvolacieho súdu síce považuje takýto procesný postup za nie obvyklý, pretože ak boli pochybnosti o
správnosti záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku a naň nadväzujúce pochybnosti o príčetnosti
obžalovaného v čase činu, správne mal rozhodnúť podľa § 257 ods. 7 Tr. por. tak, že vyhlásenie
obžalovaného neprijíma.

Na druhej strane ani vyššie uvedený procesný postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
(prijatie vyhlásenia obžalovaného) nemôže vytvoriť prekážku pre rozhodnutie o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby, ak z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynie, že je daná okolnosť
vylučujúca trestnú zodpovednosť podľa § 22 Tr. zák. (nedovŕšenie veku páchateľa), alebo podľa § 23

Tr. zák. (nepríčetnosť páchateľa). Tieto okolnosti pritom môžu vyplynúť aj z dokazovania na hlavnom
pojednávaní, ktoré súd vykonáva po prijatí vyhlásenia - k výrokom o treste, náhrade škody, alebo
ochranného opatrenia. V prejednávanej veci bol znalec z odvetvia psychiatrie na hlavnom pojednávaní
vypočúvaný primárne k rozhodnutiu súdu o ochrannom liečení obžalovaného.

Ďalej k vecnej otázke týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o nepríčetnosti obžalovaného a jeho
oslobodení spod obžaloby, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Po oboznámení sa s písomne
podaným znaleckým posudkom z odvetia psychiatrie k duševnému stavu obvineného z prípravného
konania a s obsahom výsluchu príslušného znalca na hlavnom pojednávaní, možno výsledky tohto
dokazovania z odborného hľadiska premietnuť do rozhodnutia o právnej otázke v tom, že obžalovaný

bol v čase činu nepríčetný. Už z odborných psychiatrických formulácií znalca v písomnom znaleckom
posudku o forenzne významnom (nie teda bežnom) znížení obidvoch zložiek: rozpoznávacia schopnosť
(rozumová, intelektuálna), ovládania schopnosť (vôľová), ktoré závery vyplynuli z duševnej poruchy
obžalovaného v podobe psychózy a nadväzujúcich organických zmien osobnosti, vyplývali pochybnostio príčetnosti obžalovaného, keď pre nepríčetnosť postačuje, že nie je daná hoci aj len jedna z
rozpoznávacej a ovládacej schopnosti.

Z ustálenej súdnej praxe, ale aj obsahu výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní pritom vyplýva,
že z odborného hľadiska je kvantifikovanie úplného vymiznutia obidvoch alebo jednej z vyššie
uvedených schopností páchateľa veľmi obtiažne, ak nie nemožné. Preto aj znalec na hlavnom
pojednávaní sa správne „vyhol“ takejto absolútnej odbornej formulácii, ale svoje závery z písomného
znaleckého posudku opakovane prirovnal k stavu „blížiacemu sa vymiznutiu“ vyššie uvedených

schopnostíobžalovaného.Dokoncatuuviedol,ženejaképrvkytýchtoschopnostímoholmaťobžalovaný
zachované, prakticky však nemohol rozpoznať a ovládať svoje konanie. Znalec tiež uviedol, že je možné,
že uvedené schopnosti boli u obžalovaného vymiznuté, k čomu si znalec na hlavnom pojednávaní
pomohol formuláciou iného znalca z danej oblasti o „pravdepobnosti hraničiacej s istotou“.

Na základe takýchto výsledkov dokazovania takej zložitej objasňovanej skutočnosti akou je duševný

stav obvineného v čase spáchania činu, z pohľadu jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností, sa
senát odvolacieho súdu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý v súlade s ustanovením
§ 23 Tr. zák. dospel k záveru, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného
nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť ani ovládať svoje konanie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.