Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30Tk/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012479
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114012479.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie

Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského v trestnej veci obžalovaného H. R. pre obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona a v časti v štádiu dokonanom, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h)
Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. R., nar. X.XX.XXXX v G. R., trvale bytom L., L. č. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v
ÚVV Leopoldov,

je vinný, že

v bode 1
dňa 14.06.2014 v čase asi o 23.50 hod. v obci Boleráz, vedľa hlavnej cesty č. I/51 na pravej strane v
smere na Trnavu, pri budove Obecného úradu, po tom, ako hliadka OO PZ Trstín s riadnym označením
príslušnosti k Policajnému zboru v zložení npráp. J. S. O. XXXXXX a npráp. E. B. O. XXXXXX,

zastavili osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EČ: BA-323ZA, ktoré viedol obvinený, a tento bol na
základe výzvy podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, zariadením zn. Dräger v.č.:
ARFM 0022 s pozitívnym výsledkom 0,66 mg/l alkoholu, pričom počas zaisťovacích úkonov sa obvinený
doposiaľ nezisteným spôsobom zmocnil služobnej zbrane zn. ČZ vzor 82 v. č.: 097570 pridelenej npráp.
J. S., ktorý ju mal zasunutú v puzdre na taktickej veste a túto namieril a najmenej dva krát vystrelil
na telo npráp. J. S. stojaceho pri služobnom motorovom vozidle zn. VW Golf Combi, EČ: TT-913EV s
označením POLÍCIA, čím npráp. J. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. č. XXX spôsobil smrteľné
zranenia a to priestrel hrude, ktorým na mieste podľahol, po čom npráp. E. B. prichádzajúc k služobnému

vozidlu Polície reagovala bezprostredne na konanie obvineného tak, že zo svojej služobnej zbrane zn.
ČZ vzor 82, v. č.: 129732 opätovala streľbu na obvineného, stojaceho na pravej strane pri služobnom
motorovom vozidle, ktorý pokračoval v streľbe na npráp. E. B., ku ktorej sa po vystrelení všetkých
nábojov obvinený priblížil a mieriac strelnou zbraňou na jej hlavu žiadal vydanie kľúčov od jeho vozidla
zn. Opel, čo zo strachu o svoj život urobila a následne obvinený cca okolo polnoci toho istého dňa ušiel
z miesta činu na svojom vozidle zn. Opel Zafira na nezistené miesto, pričom týmto konaním npráp. E.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX neboli spôsobené žiadne zranenia,

v bode 2
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a omamných látok viedol dňa 14.06.2014 asi o 23:40
hod. po ceste č. I/51 v obci Boleráz smerom na Trnavu osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EČ:
BA323ZA, pri ktorej bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín a podrobený dychovej
skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom Alcotest Dräger 7410, výr. č. ARFM-0022, ktorým mu
bola nameraná v čase o 23:42 hod. dňa 14.6.2014 hodnota 0,66 mg/l alkoholu v dychu a znaleckým

skúmaním vzoriek krvi a moču, odobratých obžalovanému H. R. dňa XX.X.XXXX v rámci prehliadky
tela a obdobných úkonov, bola u neho zistená prítomnosť metabolitov tetrahydrokanabinolu - t.j. účinnejlátky konope a prítomnosť metabolitov kokaínu, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis
(konope) zaradené do I. skupiny omamných látok a kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok,,

teda
v bode 1
iného úmyselne usmrtil a spáchal taký čin na dvoch chránených osobách (verejných činiteľoch) s tým,
že v časti sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu usmrtenia iného - chránenej

osoby, avšak k dokonaniu nedošlo,

v bode 2
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

v bode 1
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, v časti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v časti v štádiu dokonanom, s poukazom na §

139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona,

v bode 2
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. h), 38 ods. 7 a 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa §§ 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 2 (dva)
roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci -
samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75B, výrobné č. 8821R, kaliber 9 mm Luger a podľa
§ 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa ukladá zhabanie vecí:

- 1 ks krátka planá zbraň - samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75, výrobné č. F9168,
kaliber 9 mm Luger a 3 zásobníky,
- 44 ks nábojov kalibru 9 mm Luger výrobcu Sellier & Bellot,
- 200 ks nábojov kalibru 7,62 x 39 mm výrobcu Sellier & Bellot,
- 1 ks. dlhá palná zbraň - samonabíjacia guľovnica CZ 858 Tactical 4P s pevnou pažbou výrobné č.

B223102 kalibru 7,62 x 39 mm,
- 1 ks krátka expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ talianskej výroby, továrenskej značky BBM model
MINIGAP, kalibru 9 mm P.A. Blanc, výrobné č. Z005631,
nakoľko si to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku a podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom
zhabaných vecí stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá, aby do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku zaplatil poškodeným náhradu škodu takto:- Ministerstvu vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 vo výške 21 506,25 eur,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Krajská pobočka Trnava, Halenárska č. 22, 917 02 Trnava, IČO:
35937874 vo výške 54,99 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvineného H. R. bola dňa 9.12.2014 prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava podaná na tunajšom
súde obžaloba pre obzvlášť závažný zločin vraždy v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného
zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 21.1.2015 na tunajšom súde na obvineného
H. R. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Uznesením zo dňa 22.1.2015 súd obe trestné veci podľa § 18 ods. 1 a § 21 ods. 3 Trestného poriadku
spojil na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 30Tk/1/2014.
Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov
poškodených E. B., V. S., U. P., za súhlasu procesných strán prečítal výpovede poškodených E.. A.
H. (za poškodeného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) a E.. V. P. (za poškodeného Všeobecná

zdravotná poisťovňa) z prípravného konaniam vypočul svedkov H. F., H. Z., V. H., J. R., E. R., K. R.,
V. Y., K. V., J. L., J. L., Z. L., K. K., K. G., U. L. a K. Y., ďalej znalca H.. V. F.. Za súhlasu procesných
strán prečítal výpoveď svedka K. G., z prípravného konania, znalecký posudok H.. J. F. a H.. G. P.,
prečítal znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, Ústavu
pre znaleckú činnosť psychológii a psychiatrii s.r.o. a iné listinné dôkazy.

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k skutku v obžalobe kvalifikovanom ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o vine, ktoré, po splnení ďalších zákonných podmienok súd
prijal a rozhodol, že dokazovanie v otázke viny sa pre tento trestný čin nevykoná. Ďalšie dokazovanie

tak bolo zmerané na rozhodnutie o vine alebo nevine za skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, v časti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v časti v štádiu dokonanom, s poukazom na §
139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona a na rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Pokiaľ ide o tú časť skutku, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému J. S., obžalovaný sa k jeho

spáchaniu prakticky priznal. Uviedol, že v ten deň ho zastavila policajná hliadka s tým, že išlo o bežnú
kontrolu, robili mu dychovú skúšku, ktorú obžalovaný spočiatku maril, pretože vedel, že mal vypité.
Potom pán S. požiadal pani B., aby pokračovala s ním v dychovej skúške. Po vykonaní dychovej skúšky,
ktorá dopadla pozitívne obžalovaný prešiel s pani B. od svojho auta k policajnému autu, kde mu nasadili
putá a pani B. išla preparkovať auto obžalovaného. V tom čase mal obžalovaný boľavú nohu a pán S.

mu povedal, aby si sadol do policajného auta. Obžalovaný sa sám do auta posadiť nevedel, pretože ho
bolela noha, tak pána S. požiadal, aby mu pomohol posadiť sa do auta. Vtedy sa už hádali a pán S. ho
do auta sotil, takže vlastne spadol na zadné sedadlá policajného auta a priľahol si spútané ruky s tým,
že putá ho na ruke tlačili na hodinkách, preto pána S. požiadal, aby mu pomohol sadnúť. Potom pán
S. obžalovaného vytiahol z auta, pričom obžalovaný vlastne spadol na zem, škaredo si vtedy nadávali,

obžalovaný povedal, aby mu pomohol sa postaviť, S. ho ťahal po zemi, pričom si oškrel ruku. Potom
nejako kľačal a pán S. ho kopol do nohy, spýtal sa, že či je to tá noha, ktorá ho bolí. Nadávali si, potom
obžalovaný vstal a pán S. mu povedal, že mu uvoľní putá, aby si mohol dať dole z ruky hodinky. Potom
mu dal dole z ľavej ruky putá, obžalovaný si dal dole z ruky hodiny a dával si ich do vrecka, pritom videl,
že mu pravá ruka krváca a znovu mu začal nadávať, že je policajt, že ako sa to chová. Na to mu pán S.

vykrútil pravú ruku za chrbát a hodil ho o auto a chcel mu nasadiť putá na ľavú ruku. V tom obžalovaný
ucítil zbraň zbraň, vytrhol mu ju a zrejme ho s ňou strelil.
Vo vzťahu tej časti skutku, ktorý sa týka útoku na poškodenú E. B. obžalovaný uviedol, že keď začal
strieľať, tak zaregistroval, že odniekiaľ ide na neho streľba a ďalej si to už nepamätá.
Ďalšie svoje konanie popísal tak, že precitol vlastne až vo svojom aute, spočiatku ani nevedel kde je,

až neskôr zbadal značku, odbočku na Senec. Odbočil smerom na Senec a odtiaľ smeroval do obce
Lehnice, je to jeho rodná dedina a bol k nej najbližšie. Počas cesty domov si uvedomil čo sa asi stalo
a volal svojej družke a povedal jej, že som asi zabil človeka. Chcel sa ešte dostať domov, aby sa s ňou
rozlúčil, aby videl ešte svoje deti a chcel sa vzdať polícii. Nikomu ublížiť nechcel.
Na otázky prokurátora a obhajkyne obžalovaný odpovedal, že na poškodeného J. S. strieľal z jeho

zbrane. Bola to malá, čierna zbraň, zo spisu vie, že to bola CZ. Keď začal na strieľať na poškodenéhoS. musel byť tesne pri ňom. Akou zbraňou strieľal po poškodenej B. obžalovaný nevie, asi musel mať
S. zbraň. Koľko výstrelov smeroval na poškodenú B. obžalovaný uviesť nevedel. Vo vzťahu k streľbe
na poškodenú B. obžalovaný ešte uviedol, že si myslí si, že je dobrý strelec a keby jej chcel ublížiť, tak

jej ublíži. Prečo vzal z policajného auta náustok z prístroja Dräger obžalovaný nevie, možno si chcel
zobrať nejaké svoje veci, nepamätám sa na to, len vie, že chcel z toho miesta odísť, lebo tam spravil
hroznú vec a chcel ísť za svojou rodinou. Obžalovaný tiež uviedol, že nosieva pri sebe zbraň, ide o pištoľ
značky CZ vzor 75 strieborno čiernej farby. Nev
ie či v ten deň ju v aute mal v priehradke pri sebe. V tejto zbrani som používal náboje ráže 9 mm asi

značky Lugger. Z miesta činu priamo domov nešiel, pretože vedel ako to chodí, že vystrelil na policajta
a že policajti po ňom pátrajú. Vedel, že keby ho zastavili policajti v aute, ktoré bolo v pátraní a keďže bol
ozbrojený, tak ho rozstrieľajú. Na otázku predsedu senátu, ako bol ozbrojený, obžalovaný uviedol, že
mal vedľa na sedadle spolujazdca tú svoju zbraň, teda pištoľ CZ vzor 75 strieborno čiernej farby, nevie,
že by ju v ten deň použil.

Poškodený U. P., na hlavnom pojednávaní vo svoejj výpovedi uviedol, že bolo poškodené jeho vozidlo
zn. Renault Clio, ev. č. TT584EI, ktoré sa vtedy nachádzalo v Bolerázi a ktoré mal jeho zamestnanec
J. R.. Kde sa toto auto nachádzalo v Bolerázi nevie. Bola mu spôsobená škoda prestrelením predného
okna vo výške 150,- Euro. K samotnému skutku sa nevyjadril.

Poškodená V. S., matka usmrteného J. S. sa k samotnému skutku, ktorého spáchanie je obžalovanému
kladené za vinu nevyjadrila, nebola jeho svedkom. K osobe svojho syna J. S. uviedla, že to bol veselý
človek, ktorý nebol agresívny, pomáhal ľuďom, povedali jej to i ľudia, ktorí sa zúčastnili na jeho pohrebe,
ktorých ani nepoznala. Náhradu škody si voči obžalovanému neuplatnila. Obžalovaný sa poškodenej na
hlavnom pojednávaní osobne ospravedlnil.

Svedkyňa poškodená E. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní.
Popísala situáciu, ktorá predchádzala incidentu obžalovaného s jej kolegom a následne aj udalosti, ktoré
sú predmetom obžaloby. Vozidlo Opel Zafira zatavil kolega S. a svedkyňa zastavila vozidlo, ktoré išlo
za ním. Vodičovi vozidla, ktoré zastavila svedkyňa dala pokutu, prišla za kolegom S. a povedala mu,

aby išiel tú pokutu vypísať. S. svedkyni povedal, že vodič Opla Zafira maril dychovú skúšku, aby ju s
ním vykonala ona. Svedkyňa vyzvala vodiča Opla Zafira, aby z auta vystúpil, čo on urobil, vykonala
dychovúskúšku,pričombolozistené,ženafúkalhodnotu,ktorúsiužteraznepamätá,alebolotoviacako
jedno promile alkoholu v dychu. Kolega S. predtým išiel k služobnému vozidlu vypísať tú pokutu. Potom
ako dokončila dychovú skúšku svedkyňa išla za kolegom S. k služobnému vozidlu, nakoľko bol veliteľ

hliadky. Spolu s obžalovaným išla k služobnému vozidlu, kde mu kolega S. oznámil, že spáchal prečin
a že bude predvedený, že mu bude obmedzená osobná sloboda. Na to mu založili putá, predtým mu
spravili zbežnú osobnú prehliadku a svedkyňa potom išla výsledok dychovej skúšky do služobného auta
vytlačiť. Opakovaná dychová skúška sa nekonala, keďže bolo zrejmé, aký bol jej prvý výsledok a táto
sa mala zopakovať po predvedení na policajné oddelenie. Kolega S. vrátil doklady vodičovi toho auta,

ktoré zastavili za Oplom Zafira. Potom vodiča Opla Zafira spútaného naložili do policajného auta, sadol
si na zadné sedadlo, na sedadlo spolujazdca vodiča. Potom kolegu S. napadlo, že či si vodič nechce
zobrať nejaké cenné veci, ktoré má vo svojom aute, napríklad telefón, prípadne, či nechce niekomu
zavolať. Tak tohto vodiča z policajného auta vystúpili, išli s ním k jeho vozidlu Opel Zafira k dverám
spolujazdca vpredu, pričom tento vodič mal stále nasadené putá a chcel, aby sme tie putá dali dole.

Toto nebolo vodičovi umožnené, tak tento vodič požiadal kolegu S., aby mu z vozidla zobral mobily a
peňaženku, kolega S. tak urobil, mobily dal vodičovi do jeho vrecka a peňaženku vodiča podal mne.
Svedkyňa tieto doklady vodiča dala do služobného vozidla do priehradky pri radiacej páke, kde zároveň
odložila i vytlačený lístok z dychovej skúšky. Keďže vozidlo Opel Zafira tvorilo prekážku a jeho vodič už
mal nasadené putá, ktoré mu nemohli dávať dole, tak svedkyňa toto vozidlo Opel išla preparkovať. S

vozidlom Opel cúvla si 5-10 metrov dozadu a bolo teda odparkované pozdĺž budovy Obecného úradu
v Boleráze, smerom prednou časťou vozidla ku kostolu. Keď preparkovávala auto, tak kolega S. zostal
so spútaným vodičom stáť pri služobnom vozidle, stáli pri spolujazdcových predných dverách. Služobné
auto bolo zaparkované smerom kolmo na hlavnú cestu. Keď svedkyňa preparkovávala vozidlo Opel,
tak vytiahla hore jazdcove okienko, ktoré bolo stiahnuté a vozidlo zamkla cez dvere vodiča mechanicky

kľúčom, nie cez centrálne zamykanie, resp. cez diaľkový ovládač a pamätá si, že skúšala iba dvere
vodiča, či sú zamknuté. Neurobila ani dva kroky od tohto vozidla Opel a začula, ako kolega S. skríkol
„E.“, krátko potom výkriku svedkyňa počula výstrely, či boli dva alebo viacej to uviesť nevie, a zbadala,
že pri služobnom vozidle nestojí kolega S., pretože ten bol vyšší ako ten vodič Opla a že tam stojílen nižšia postava a bol prikrčený za otvorenými dverami služobného vozidla, za dverami spolujazdca
vpredu. Videla, že tento človek bol v takom podrepe, obojručne niečo držal smerom k svedkyni, vyzeralo
to, ako keby oboma rukami držal zbraň. Keďže sa svedkyňa v tom momente nachádzala na otvorenom

priestranstve, tak ju napadlo, že musí nájsť nejakú prekážku, za ktorú sa skryje, keďže počula výstrely,
tak jej bolo jasné, že došlo k streľbe. Vytiahla služobnú zbraň, obtiahla ju a začala páliť k tomu miestu,
kde stál tento muž pri služobnom vozidle. Nevie koľko rán vypálila, no tento muž sa potom presunul od
dverí k prednému blatníku na strane vodiča, resp. k prednej maske, za týmto bol skrčený a opätoval
streľbu. Rozhodla, že sa bude kryť za tujky, resp. za stromčeky, ktoré stáli po jej pravej strane, tak sa

k nim začala presúvať, no ten vodič sa od služobného vozidla tiež začal presúvať smerom k svojmu
vozidlu Opel, vlastne sa pohybovali do protismeru, pričom počas tohto ich pohybu po sebe stále strieľali.
Vodič keď bol pri svojom vozidle Opel, tak stál pri okienku predných verí spolujazdca otočený smerom k
svedkyni na odhadovanú vzdialenosť 10, 12 alebo 15 metrov. Zdá sa jej, že pištoľ držal v ľavej ruke, bola
to nejaká tmavá pištoľ a tou druhou voľnou rukou dočahoval niečo do vozidla Opel. Keď takto ten vodič
Opla stál pri svojom vozidle, tak ju napadlo, žeby ho mohla trafiť keď sa nepohybuje, vystrelila niekoľko

rán, no potom jej došli náboje, tak sa presunula k tým, tujkám, kde si prebila zásobník. Keď si ho prebila,
tak videla, že ten vodič ide oproti nej a v ruke držal niečo strieborné, predpokladala, že je to zbraň.
Chcela prejsť k služobnému vozidlu, ale vyhodnotila to tak, že už by to nestihla, tak zbadala pred jedným
domom odstavené jedno vozidlo. Toto vozidlo sa nachádzalo cez cestu oproti miesta, kde došlo k tej
udalosti, tak sa presunula k tomu autu, nepamätá si, aké vozidlo to bolo. Streľba prebiehala i počas toho

ako sa presúvala za to vozidlo, za ktorým sa chcela kryť. Vodič Opla sa medzitým presunul za služobné
vozidlo a potom zistila, že jej došli náboje. Keď sa presunula za toto vozidlo, tak videla, že v rodinnom
dome sa za oknom niekto nachádza, tak im kričala, aby volali políciu a aby jej otvorili, chcela sa v tomto
dome skryť. Keď sa kryla za týmto vozidlom, tak viedla, že ten vodič, čo po nej strieľal sa k nej približuje,
pričom v ruke drží zbraň striebornej farby a keďže nemala náboje, tak spoza auta vystúpila, zdvihla ruku

so zbraňou smerom hore a zakričala, že nemá náboje. Tento muž sa k nej priblížil taktickým krokom, keď
k nej prišiel túto striebornú zbraň držal najskôr obojručne, potom ju držal v jednej ruke, otočil ju na ležato
a priložil jej ju k hlave alebo tesne k hlave a povedal „daj kľúče“. Svedkyňa kľúče od vozidla Opel vybrala
z vrecka, podala mu ich, načo jej povedal, „daj mi aj toto“, pričom chcel jej zbraň, ktorú držala v ruke,
no keď videl, že záver hlavne má vzadu, tak asi pochopil, že tam nemá náboje a nezobral jej ju. Potom

sa odo ma vzďaľoval taktickým krokom, pričom ju stále sledoval a mieril na ňu zbraňou a išiel k svojmu
vozidlu Opel. Keď išiel k svojmu vozidlu Opel a prechádzal okolo služobného vozidla, videla, že si do
služobného vozidla sadol a niečo zobral. Bolo to vidieť, keďže v služobnom vozidle sa svietilo. Tento muž
potomnasadoldovozidlaOpelaodišielsnímsmeromkukostolu.SvedkyňaišlakkolegoviS.,ktorýležal
na zemi, skúšala mu tep a medzitým ako išla k služobnému vozidlu, mobilným telefónom upovedomila

operačného na čísle 158 a následne svojho nadriadeného. Keď kľačala pri kolegovi, ťapkala ho po lícach
či je pri vedomí, tak zastavil pri našom služobnom vozidle nejaké civilné auto, vystúpil z neho mladý
chlapec a pýtal sa jej, či potrebujem pomoc. Keď kľačali pri kolegovi aj s tým mladým mužom, tak videla,
že ten Opel sa vracia smerom k ním aj s vodičom. Vozidlo Opel zastavilo asi dva metre od služobného
vozidla, svedkyňa sa pozerala na toho vodiča on sa pozrela na mňa, potom dupol na plyn a pokračoval

v jazde. Medzitým došli kolegovia z Trnavy z PMJ aj so záchrankou, resp. došli krátko potom, ako vodič
Opla odišiel. Ten vodič Opla, o ktorom som vypovedala bol obžalovaný.
Na otázky prokurátora a obhajkyne svedkyňa odpovedal, že koľkokrát na ňu obžalovaný vystrelil si
netrúfa povedať, len vie, že kolega J. mal v zásobníku 12 nábojov, tento zásobník bol prázdny, či a
koľko vystrelil so svojej zbrane to uviesť nevie. Obžalovaný strieľal vždy smerom k svedkyni. Obžalovaný

sa pohyboval taktickým krokom, teda je to poloha, pri ktorej sú mierne pokrčené kolená. Obžalovaný
potom, ako si po streľbe vzal so služobného vozila nejaké veci, tak k svojmu autu pobehol. Zbraň,
ktorú držal obžalovaný v ruke, svedkyňa popísala, ako striebornú zbraň, pištoľ, nevie aký to bol typ,
podobala sa na CZ vzor 75, akú mala rukoväť to popísať nevie, ale hlaveň mala striebornej farby.
Predseda senátu predložil svedkyni spis z fotodokumentáciou čl. 278-280 a požiadal ju, aby sa vyjadrila,

či niektorá z vyobrazených krátkych strelných zbraní je tá, o ktorej vypovedal, alebo sa na ňu podobá.
Svedkyňa po nahliadnutí uviedla, že zbraň vyobrazená pod č. 4 na strane 19 znaleckého posudku (čl.
279), ako i zbraň vyobrazená pod č. 5, čl. 20 znaleckého posudku (čl. 280) by mohli byť tie zbrane,
o ktorých vypovedala. Ku konfliktu medzi obžalovaným a jej kolegom predtým, ako išla preparkovať
automobil zn. Opel svedkyňa nevidela, nedošlo k nemu. Keď preparkovávala vozidlo nachádzala vo

vzdialenosti 15 možno 20 metrov od služobného vozidla. Osobu J. S. svedkyňa charakterizovala tak, že
nebol agresívny, bol to kľudas, obľúbený kolega, nekonfliktný typ. Na otázku, z akého dôvodu požiadal
kolega S. svedkyňu, aby vykonala s obžalovaným dychovú skúšku, svedkyňa udáva, že to bolo to
preto, že kolega S. išiel vybaviť tú pokutu, ktorú ona uložila vodičovi, ktorého zastavila za Oplom akeďže obžalovaný tam nemohol zostať sám, tak dokončila dychovú skúšku ona. Takýto postup je bežný.
Nezáleží na tom, kto z hliadky dáva vodičovi fúkať, na to nie sú žiadne pravidlá. Ohľadne správania sa
obžalovaného tak výzvy aby vystúpil z vozidla a podobne uposlúchol, no keď mal založené putá, tak sa

nesprával ako chlap, lebo si kľakol na zem a prosíkal ich, aby mu dali putá dole. Počas tohto samotného
úkonu nejakú agresivitu neprejavoval. Potom však keď prebehla tá streľba a prišiel za svedkyňou, tak
by jeho výraz charakterizovala ako výraz besného psa, bola na ňom vidieť úplná zloba. Pohyboval sa
úplne perfektne, nejakú dezorientáciu na ňom nevidela. Vôbec sa nezdalo, že by obžalovaný bol v
strese, pretože sa pohyboval takticky, skôr to vyzeralo, ako by to mal naplánované. Pokiaľ si sadol do

služobného vozidla a vybral ešte z neho veci, tak to nevyzeralo na to, žeby bol v strese.

Na návrh prokurátora súd na hlavnom pojednávaní prečítal svedecké výpovede poškodených E.. A. H. a
E.. V. P., ktorý sa hlavného pojednávania osobne nezúčastnili. Obžalovaný s takýmto postupom súhlasil
avzhľadomnaobsahvýpovedíobochpoškodenýchsúdnepovažovalichosobnývýsluchzanevyhnutný.

Svedok poškodený E.. A. H., zamestnanec Ministerstva vnútra SR, bol splnomocnený na zastupovanie
Ministerstva vnútra SR pred orgánmi činnými v trestnom konaní a spred súdom. V súvislosti s usmrtením
príslušníka policajného zboru ppor. J. S. pri výkone služby, došlo k vyplateniu dávky úrazového
zabezpečenia rodičom poškodeného J. S. v zmysle § 25 ods. 1, písm. e), ods. 9 a ods. 10 zákona
328/2002 Z.z,. vo výške 21.506,26 eur. Nakoľko Ministerstvo vnútra SR vyplatilo dávky pozostalým, má

voči obvinenému nárok na náhradu škody, v zmysle § 114 ods. 5 zákona 328/2002 Z.z., ktorá vznikla v
súvislosti so spáchaním trestného činu, za ktorý je H. R. obvinený. Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku
si uplatnil nárok na náhradu škody za vyplatené dávky úrazového zabezpečenia vo výške 21.506,26 eur.

Svedkyňa poškodená E.. V. P., zamestnankyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne bol poverená

zastupovaním poisťovne v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V trestnom konaní vedenom
proti H. R. utrpel ujmu na zdraví ich poistenec J. S.. Zranenia si vyžiadali poskytnutie rýchlej lekárskej
pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosťou FALCK Záchranná a.s. dňa 15.6.2014. Taktiež bola dňa
15.06.2014 poskytnutá rýchla lekárska pomoc aj ich poistenkyni E. B., nar. XX.XX.XXXX Oddelením
urgentnej medicíny, FN Trnava. Uplatňuje si náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť J. S.

a E. B. vo výške 54,99,-€.

Svedok J. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedol, že v
noci zo dňa 14.06.2014 na 15.06.2014 s manželkou spali a zobudili ich rany. Mysleli, že sú to petardy, ale
potom si uvedomil, že to sú výstrely, bolo počuť ako lietajú guľky, tak nedovolil ísť manželke k oknu, ani

on k oknu nešiel. Strieľalo sa dosť intenzívne, stále bolo počuť streľbu, netrvalo to dlho, bolo to možno
2-3 minúty. Keďže svedok bol na vojne, vedel spoznať, že ide o streľbu. Potom počuli ako policajtka
búchala na ich bránu a kričala, aby jej otvorili a pomohli, že postrelili policajta. Manželka svedka utekala
von, vybehla na dvor ale bránu nemohla otvoriť, lebo bolo zamknuté a nemala kľúče. Svedok sa obliekol
a vyšiel aj s kľúčmi, zasvietil, otvoril a pustil policajtku dnu, jeho manželka utekala dnu zavolať 112 z

pevnej linky. Tesne predtým ako otvoril bránu tak ustala streľba. Ako bol pri bráne, počul odísť auto,
no kvôli vysokej bráne ho nevidel. Na to policajtka išla von a išla za tým policajtom, svedok zostal dnu,
policajtka kričala J., J.. Svedok videl utekať od susedov troch mužov. Von vyšiel až ráno, kedy zistil, že
bolo poškodené synove auto, ktoré stálo pred domom.

Svedkyňa E. R. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a vo svojej
výpovedi uviedla v podstate rovnaké skutočnosti ako svedok J. R..

Svedok K. R., brat obžalovaného, využil na hlavnom pojednávaní svoje právo odoprieť k veci vypovedať.
Na návrh prokurátora súd rozhodol o prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, pri ktorej sa

tohto práva odmietnuť vypovedať nevzdal. Pri svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že býva v
Lehniciach a brat býva v Bratislave. V noci zo 14.06.2014 na 15.06.2014 svedok už spal a zobudil sa na
hrozný buchot na dvere a krik „K. otvor“. Otvoril dvere, tam bol jeho brat H. (obžalovaný), ktorý vbehol
dnu začal ho objímať bozkávať a hovoril „K. spravil som strašnú vec“, bol hrozne rozrušený, plakal stále
si nadával, hrešil na seba, že urobil hroznú vec a hovoril, aby svedok ho odviezol domov za U. a za

deťmi. Svedok policajné putá na ruke obžalovaného nevidel, nakoľko si brat ruku schovával mal ju vo
vrecku a videl, že mu trčala na boku zbraň a mal na pleci aj taštičku, tak zobral pištoľ a aj tú taštičku,
lebo obžalovaný bol hrozne rozrušený a nechcel, aby sa niečo stalo a ako poskakoval na jednej nohe,
tak sa mu to tam hompáľalo, tak mu zobral jeho veci aj s pištoľou. Tieto dal v aute medzi sedačky. Potomnasadli do auta a išli do Bratislavy, kde obžalovaný býva. Celú cestu si obžalovaný nadával, hrešil na
seba a opakoval, že spravil hroznú vec, plakal. Svedok sa ho pýtal čo sa stalo, ale on stále len opakoval,
že spravil strašnú vec, nechcel mu povedať čo sa konkrétne stalo. Keď prišli do Bratislavy na L., kde

býva, svedok zastavil pred domom obžalovaný vystúpil, objímal svedka a povedal, že tu sa to končí,
že sa už asi neuvidia, že spravil strašnú vec. Obžalovaný išiel hore do bytu, svedok volal U., že K.
ide hore a pýtal sa jej čo sa stalo, ale ani ona mu nič nepovedala, len mu povedala, aby počkal dole.
Potom mu volala U., že K. ide dole, že má zavolať policajtov, svedok sa pýtal čo sa stalo, ale nič mu
nepovedala, nechápal prečo mám zavolať policajtov. Ako stál, tak zbadal, že idú policajti, tak vystúpil z

auta, dal štyri smerovky, išiel k nim, oni vystúpili z auta so zbraňami a začali kričať pýtať sa ho kto je a
svedok im povedal, že asi hľadajú jeho brata. Začali sa pýtať kde je jeho brat, tak im povedal, že brat
je hore, zobrali ho so sebou, odviedli ho pred bytovku, kázali mu, aby zavolal bratovi. Svedok mu volal,
ale bol vypnutý, tak volala U., tá mu povedala, že ide dole. Brat vyšiel von, policajti ho spútali a hneď ho
odviedli do auta. Policajti si potom odo svedka vypýtali jeho údaje a telefónne číslo a poslali ho domov.

Svedok H. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Je
príslušník ozbrojených síl SR, pracovisko Trenčín. Dňa 14. 06. 2014 prišiel s priateľkou JUDr. A. Y. za
bývalým spolužiakom V. H. do obce L. č. domu XXX aj s kolegom H. Z., taktiež príslušníkom ozbrojených
síl, pracovisko Bratislava. Cez deň boli v Trnave, odkiaľ sa do Bolerázu vrátili v čase o 23,15 hod. V tomto
čase z kríža domu č. XXX, kde boli, stálo policajné vozidlo, hliadku tvoril muž a žena, príslušníci PZ a

vykonávali tam hliadku, v tom čase obaja príslušníci boli vonku pred ich služobným vozidlom. V dome
u V. si ešte sadli do kuchyne, kde sa rozprávali. Svedok zrazu počul streľbu, hneď povedal všetkým,
že niekto strieľa a išiel hneď k vchodovým dverám. V. hovoril, že to je ohňostroj, že u nich v obci býva
pravidelne, svedok mu povedal, že to nie je ohňostroj ale streľba. Koľko bolo presne hodín, to povedať
nevie, ale bolo okolo polnoci. Ako otvoril vchodové dvere, ktoré sú priamo smerom k hlavnej ceste,

pozrel sa smerom doprava kde stálo policajné vozidlo, toto bolo na mieste kde bolo dobre vidieť, bolo
osvetlené pouličnou lampou. Prvý moment nevidel žiadne osoby, ale hneď som si všimol, že zadné pravé
dvere na policajnom vozidle boli otvorené a zdalo sa mu, že na tom vozidle je prestrelené zadné pravé
okno, teda na tých dverách, ktoré boli otvorené. Potom vykukol aj V. a H. z dverí. V tomto momente boli
oni traja pred dverami domu 140. Nakoľko zostalo ticho, šli dnu. Svedok si nebol istý čo sa deje. Keď

opätovne vyšiel von pred vchodové dvere a pozeral som sa smerom na policajné vozidlo, zbadal osobu
- muža v civilnom oblečení, ktorý stál pri policajnom aute pri pravých ľavých dverách, nakúkal dnu do
auta, potom obehol policajné auto. Toto policajné auto stálo tak, že prednými svetlami smerom k hlavnej
ceste. Viditeľnosť na to auto mal svedok dobrú, cesta v obci je osvetlená verejnými pouličnými lampami.
Muž čo obehol policajné auto sa zastavil pri pravom prednom blatníku tohto vozidla auta, kde sa na pár

sekúnd skrčil k zemi. Svedok zašiel do vnútra domu s tým, že kamarátom tvrdil, že sa vonku niečo deje.
Na to svedok opäť vyšiel von pred vchodové dvere, H. vzápätí za ním, kde ako zostal stáť pred dverami
videl tú istú osobu, čo sa pred tým pohybovala okolo policajného vozidla, ako sa presúva diagonálne
cez hlavnú cestu s mierne prikrčeným postojom s pištoľou v rukách, teda pištoľ držal obojručne, pištoľ
bola tmavej farby strednej až menšej veľkosti, veľmi podobná vojenskej služobnej pištole CZ VZOR 82.

Táto osoba sa pohybovala takticky, uvážene, bez viditeľných stresových faktorov. Podľa názoru svedka
táto osoba držala tú zbraň predpisovo, pričom ten muž išiel od policajného auta smerom na pravo od
domu č. 140 a to k miestu na pravo od tohto domu. Neskôr zistil na ten smer ktorý tento muž išiel stálo
odstavené tmavé vozidlo, EČ neviem, tam som nevidel, lebo to auto bolo odstavené v podstate pred
susedným domom v tmavšom kúte. V tomto čase som ja ešte stále stál pred domom č. 140, pričom

ten muž svedka ani H. nevidel, on na neho videli dobre. Bol to muž vo veku asi od 30 do 35 rokov,
vysoký cca 180 cm (no nakoľko sa muž pohyboval v postoji prikrčenom, tak sa môže mýliť), do tváre
mu svedok nevidel, ale všimol si, že bol nakrátko ostrihaný - temer holá hlava, na sebe mal oblečené
krátke nohavice do úrovni kolien, svetlejšej farby, mal na sebe bundu svetlú s dlhým rukávom. Muž
bol ramenitej postavy, mal široké plecia. V čase, kedy bol svedok vonku nezaregistroval žiadny výstrel,

nakoľko vnútri mal priateľku tak vošiel dnu, povedal čo videl a povedal, aby nevychádzali von. Keď
svedok sa vrátil von, spolu H., uvidel policajtku ako sa skláňa pred služobným vozidlom na zem. H.
vybehol smerom k nej, svedok si zobral doklady a služobný preukaz a rozbehol sa za H. k tej policajtke,
čo bolo cca do 50 až 60 metrov. Ako k nej dobehol, videl ležať na zemi policajta, ktorý sa nehýbal,
ležal pred prednou pravou časťou policajného vozidla, nohy mu smerovali na smer Trnava. Policajtka

bola pri ňom. Zaregistroval viac osôb, ktorí na miesto prišli náhodne. Policajtky sa spýtal čo sa stalo,
popri tom sa jej preukázal služobným preukazom, povedal jej, že je príslušník ozbrojených síl, policajtka
tvrdila, že po nich niekto strieľal, bola v šoku, nevedela čo je s jej kolegom, lebo ležiaci kolega nemal
na sebe žiadne viditeľné rany, ani poranenia, ale ležal nehybne, nechrčal, nevydával žiadny zvuk, malotvorené oči, nehýbal s nimi. H. Z. sa snažil nahmatať policajtovi pulz, s tým, že žiadny necíti, následne
svedok priložil tvár k jeho ústam, aby počul alebo cítil či dýcha, nič necítil. Následne H. Z. telefonoval
o pomoc z jeho mobilu a svedok začal oživovanie ležiaceho policajta. Následne prišiel V. H. za nimi, a

začal mu pomáhať oživovať. Toto vykonávali až kým neprišla záchranná služba. Svedok strieľať nevidel
nikoho. K pohybu neznámeho muža zo zbraňou svedok uviedol, že tento držal zbraň obojručne, keď
sa pohyboval cez cestu bol skrčený, mieril, mal nejaké náznaky taktického presunu. Robil kratšie kroky,
nastupovalopatrne,venovalsatomuobjektu,čomalpredsebou,nevenovalsatomupohybu,postupoval
opatrnejšie. Nezdalo sa mu, žeby kríval, videl, že postupoval stále tou istou nohou dopredu. Výstrelov

mohlo byť cez 10, bola to pravidelná streľba, určite to bolo viac ako 10.

Svedok V. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že býva
v obci L. č. XXX, pracuje ako exekútorský konciepient na exekútorskom úrade E.. J. R. V.. Dňa 14. 06.
cez deň boli s kamarátmi H. F. a H. Z. v Trnave, do Bolerázu sa vrátili v nočných hodinách, v presnejšie
neurčenom čase. Bolo okolo polnoci a všimol si, že zkríža domu kde býva, asi 30 až 40 metrov, stoja

policajti a to 1 policajt a 1 policajtka, mali tam hliadku na ich služobnom motorovom vozidle, s autom
stáli tak, že predná časť ich vozidla bola nasmerovaná na hlavnú cestu. Išli k nemu domov, sadli si do
kuchyne, kde sa ešte rozprávali. Okrem nich troch v kuchyni bola aj svedkova manželka a ešte priateľka
H.. Asi po pol hodine počuli zvuky, o ktorých si svedok myslel, že to je ohňostroj, H. povedal, že sú to
petardy. H. povedal, že sú to výstrely. Presný počet nevie, nepočítal to. O koľkej hodine padli tie rany

nevie. Keď videl ako reaguje H., tak potom ako on vyzeral von cez vchodové dvere, pozeral aj svedok,
aj H.. H. zo zvedavosti párkrát vyšiel von pred dom, aj H. a aj svedok. C. H. vyzeral sám z dverí von, tak
povedal, že policajti majú prestrelené okno na aute. Nato vyšli všetci, zistili, že H. neklame, vrátili sa dnu
kvôli vlastnej bezpečnosti do chodbičky a rozmýšľali čo sa deje. H. znova vyšiel von, za ním von vyšiel aj
H. a potom aj svedok. Tých nahliadaní z vchodových dverí bolo viac. Chalani hovorili, že videli nejakého

muža ísť od policajného auta cez cestu na tú stranu ako boli oni (svedok). Keď svedok vybehol von, tak
už chalani bežali k policajnému autu, kde na zemi pri aute ležal nehybne bez známky života policajt,
policajtka stála pri ňom, bola v šoku, H. volal so záchrankou a H. dával prvú pomoc ležiacemu policajtovi,
v čom mu aj svedok začal pomáhať a to až do príchodu záchranky. Svedok nevidel muža so zbraňou.
Ohľadne počtu výstrelov, ktoré počul svedok v prípravnom konaní uviedol, že ich mohlo byť asi 10, no

na pojednávaní uviedol, že najprv si myslel, že ich bolo menej, no neskôr sa rozpamätal a myslí si, že
ich mohlo byť aj 20, možno aj viac ako 20. Frekvenciu výstrelov boli svedka popísal ako nepretržitú.

Svedok H. Z., profesionálny vojak vypovedal, podobne ako predchádzajúci svedkovia na hlavnom
pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol rovnaké skutočnosti ako svedkovia H. a F..

Ohľadne počtu výstrelov, ktoré počul uviedol, že ich bolo asi 10 a išli hneď po sebe s krátkym časovým
odstupom. K mužovi, ktorý držal v ruke zbraň a pohyboval sa po ceste uviedol, že tento sa pohyboval
takticky a aj takticky držal zbraň, teda tak, ako to učia ich v službe. Predpokladá, že prešiel nejakým
streleckým výcvikom, mal aj polohu tela prispôsobenú na streľbu. Svedok tiež uviedol, že za tých pár
sekúnd čo ho videl, nepostrehol nejakú deformitu jeho chôdze. Dodal tiež, že keď sa pokúšal oživovať

policajta, ktorý ležal na zemi, nevidel na jeho trupe, resp. hrudi alebo bruchu nejaké zranenia, až keď
prišla záchranka a otočili ho, tak bolo vidieť, že krv je pod ním a teda, že bol stelený do oblasti chrbta.

Svedok V. Y. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že v noci
zo dňa 14.06.2014 na 15.06.2014 bol pre kamaráta v Trnave a viezol som ho z Trnavy do Trstína.

Pri tom ako prechádzali cez Boleráz, tak videli, ako policajti vykonávali kontrolu a kamarát nakoľko
je policajt, tak sa s nimi pozdravil, ale len cez okno, nezastavovali a išli ďalej do Trstína, kde vyložil
kamaráta aj s jeho známym a vracal sa späť a ako bol pri hasičskej zbrojnici, tam sa mu otvoril výhľad
do miesta križovatky, kde predtým videl stáť policajtov a nikoho tam nevidel, len zaregistroval z toho
miesta vyštartovať vozidlo, ktoré vyšlo akoby z tej križovatky smerom na Trnavu. Nevie povedať presne

typ vozidla, no zdalo sa mu, že by to mohol byť Opel, ale to nevie presne povedať. Svedok spomalil
a keď bol asi na úrovni pohostinstva, čo je pri hlavnej ceste, tak videl ako osoba v uniforme prešila z
jeho pohľadu sprava doľava smerom k domu na ľavej strane, svedok spomalil asi na 20 km za hodinu a
prechádzal okolo miesta, kde stálo policajné vozidlo a pred vozidlom si všimol na zemi ležať policajta. Asi
20 m za križovatkou zastavil a uvedomil si, že sa niečo stalo a vtedy počul a videl ako policajtka búchala

na bránu pri dome oproti tomu policajnému autu, nakoľko svedok mal otvorené okno na strane vodiča.
Otočil sa, vrátil sa do tej križovatky, zastavil v križovatke smerom od hlavnej cesty do križovatky, vystúpil
z auta, išiel k tomu policajtovi, ktorý ležal na zemi, tľapol ho po líci, hovoril na neho „J., J.“, lebo videl jeho
meno na uniforme a aj ho z videnia poznal, ale tento nereagoval. V tom vybehla policajtka z brány domuoproti cez cestu a kričala na neho „pane neodchádzajte zostaňte tu až kým niekto nepríde“. Policajtka si
kľakla k policajtovi, pýtala sa svedka, či J. žije, on jej povedal, že nevie, policajtka telefonovala a hlásila
do vysielačky, kde a čo sa stalo. Potom pribehli ďalší dvaja muži, ktorí začali tomu policajtovi poskytovať

prvú pomoc. Potom prišli ďalší policajti a záchranka.

Svedok K. Y. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že bol zastavený policajnou hliadkou
v obci Boleráz, kedy to bolo presne si nepamätá, bolo to večer. Zastavila ho policajtka s tým, že v tom
čase tam bol aj obžalovaný. Ten už bol odstavený pred ním, bol v aute a policajt, ktorý bol pri ňom

sa mu snažil dať fúkať. Či nafúkal to uviesť neviem, to auto, v ktorom sedel obžalovaný bolo predo
ním asi 5 metrov. Potom sa policajti vymenili, svedkovi išiel policajt vypísať pokutu za to, že v obci
svietil hmlovými svetlami. Policajt mi doniesol blok za udelenú pokutu do auta, svedok z auta vôbec
nevystupoval, pokutu som na mieste zaplatil. Potom mu vrátil policajt doklady, svedok odchádzal a videl,
že obžalovanému nasadili putá, bol pri služobnom aute, kde mu policajt - muž nasadil putá. Svedok tiež
uviedol, že nevenoval osobe obžalovaného pozornosť, pretože bol rozčúlený za to, že dostal pokutu a to,

že to bol obžalovaný, o ktorom som vypovedal viem preto, lebo teraz tu sedí v pojednávacej miestnosti.
Podľa názoru svedka sa policajti chovali neprofesiálne a to preto, že keď ho policajtka zastavila a dala
mu pre niečo pokutu a keď si myslela, že je to oprávnene, načo potom volala druhého príslušníka, aby
mu tú pokutu vypísal. Policajtka bola voči svedkovi trochu odmeraná, ten príslušník sa správal normálne.
Ku komunikácii obžalovaného s policajtmi sa svedok vyjadriť nevedel, nepočul som ich.

Svedok J. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď nastúpil na invalidný dôchodok,
tak chodieval na Kolóniu, to je dedina, kde bývala jeho babička. Bratranec A. sa kamarátil s obžalovaným
a tým pádom sa poznali. S odstupom času sa veľmi skamarátili a keď obžalovaný dostal vodičský
preukaz a mal auto, tak pre neho chodieval, vozil ho autom, chodievali von. Keď mal problémy a nemohol

som sa napríklad dostaviť k lekárovi alebo na úrady, tak mu obžalovaný pomáhal. S obžalovaným sa tak
skamarátili, že bol doslova jeho nohami a rukami. Obžalovaný svedkov pomohol a nemôže na neho nič
zlé povedať. Je to veľmi dobrý človek, dobrý kamarát. Obžalovaný svedkovi pomáhal aj predtým, ako sa
stal jeho plateným asistentom, potom stratil zamestnanie a svedok mu navrhol, aby pre neho pracoval
ako osobný asistent. Ako osobný asistent pre neho pracoval asi jeden rok. Odkedy ho zamestnal ako

osobného asistenta, pracoval pre neho za peniaze, odvádzali sa za neho dane a odvody do sociálnej
poisťovne aj do zdravotnej poisťovne.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že aj keď pre neho pracoval oficiálne ako osobný asistent
za odmenu, tieto peniaze si od neho nikdy nezobral, bolo to urobené oficiálne tak, aby boli za neho
odvádzané odvody, ale v skutočnosti si tie peniaze, ktoré mi patrili nezobral. Svedok to potvrdil.

Svedok J. L. vypovedal na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní, že s obžalovaným
sa zoznámil v roku 2011, kedy už on pracoval spolu aj s jeho družkou v spoločnosti EAA Oil s.r.o., kde
on pracoval ako obchodný zástupca, kde predmetom jeho činnosti bolo reprezentovať firmu, jednanie
so zákazníkmi, pôsobnosť mal na celom Slovenku, kde p onúkal klientom motorové oleje a auto

kozmetiku. Po nástupe svedka ho obžalovaný zaúčal, a po tom ako obžalovaný odchádzal z firmy tak
svedok preberal po ňom jeho prácu, boli v dennodennom kontakte. Vychádzali si veľmi dobre, mali taký
kamarátsky vzťah. Ja som spočiatku mal pred ním rešpekt, kde som zistil, že je Róm, je to kus chlapa,
tak som Obžalovaný bol veľmi ústretový, pomohol svedkovi aj v súkromí, keď sa mu pokazilo auto,
tak ho odtiahol, takže si veľmi dobre vychádzali. Rodinne neboli v styku, bol u neho asi dva krát. U

obžalovaného bola rodina na prvom mieste. Krízovú situáciu s obvineným zažil dva krát, obidva razy ju
obžalovaný vyriešil s chladnou hlavou a nenechal sa vyprovokovať

Svedkyňa Z. L. rovnako na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom
uviedla skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného. Je susedkou obžalovaného a zoznámila sa s ním

hneď po tom ako sa nasťahovali, pravidelne sa stretávali a to hlavne vonku, lebo majú rovnako staré
deti a tieto sa chodili spolu hrávať. Obžalovaný bol u nej len raz. Keď sa stretávali, tak bol vždy veľmi
milý, zaujímal sa o jej rodinu, bavil sa aj s jej manželom, taktiež sa bavil aj s jej otcom, bol vždy veľmi
ústretový. Nikdy nebola svedkom žiadneho konfliktu, ktorý by mal obžalovaný s niekým iným. Bol veľmi
kľudný, nikdy nepočula od nich žiadny krik alebo nejaké hádky. Vychádzal dobre aj s inými susedmi.

Svedkyňa vie, že obžalovaný mal problémy s kolenom, kríval, sťažoval sa, že ho bolí, má problémy
chodiť po schodoch.Svedkyňa U. L., družka obžalovaného, odmietla v prípravnom konaní vypovedať. Na hlavnom
pojednávaní toto svoje právo nevyužila a vypovedal. Uviedla, že k trestnej činnosti samotnej sa vyjadriť
nevie, pretože obžalovaný jej zavolal niekedy po polnoci a iba jej povedal, že spravil niečo hrozné, žeby

sa chcel s nami ešte poslednýkrát rozlúčiť, ale možno už sa mu to nepodarí. Hovoril, že mu je zima,
že má rozstrieľané okno. Prosil svedkyňu, aby neukončovala hovor, aby s ním hovorila. Keď prišiel
domov, odložil zbraň do puzdra, ktoré mal nad vešiakovou stenou, vyložil si veci z vrecká, išiel do izby
za deťmi, tieto vystískal, potom vyobjímal svedkyňu, zobral si občiansky preukaz a šiel dole. Pokiaľ
ide o osobu obžalovaného, bol vždy vzorný a milujúci otec a tolerantný a dobrý partner, vždy sa snažil

postarať sa o rodinu, zamestnať sa a zabezpečiť, aby všetky náklady a potreby rodiny boli finančne
pokryté.Obžalovanýjedobrosrdečnejpovahy,jetakýtemperamentnejší,alenikdynebolagresívny,vždy
sa snažil veci riešiť pokojným spôsobom. Vo vzťahu k iným ľuďom bol empatický, vždy sa im snažil
pomôcť a vyriešiť, ak mali nejaký problém. Je pravda, že v minulosti, možno 10 rokov dozadu, keď išli
na diskotéku tak sa s niekým pobil, ale to už bolo dávno. Pokiaľ ide o zdravotný stav obžalovaného tento
mal dlhodobé problémy s pravým kolenom, začiatkom roku 2011 bol na operácii s týmto problémom,

opakovane mu ťahali vodu, resp. krv z kolena, naposledy to bolo v máji 2014, keď bol kvôli tomuto kolenu
na pohotovosti. Niekoľko týždňov po operácii nemohol hýbať s nohou, pri každej záťaži ho to bolelo,
nosil ortézu, svedkyňa mu dávala na to chladivé obklady, kríval, keď išiel po schodoch, mal problémy
napríklad pri nasadaní do auta. Na lôžko nebol pripútaný, pri operácii strávil v nemocnici iba jednu noc.
Svedkyňa nevie o tom, že by bral obžalovaný drogy.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o trestnej činnosti obžalovaného nevie nič, dozvedel
som sa to z médií. Obžalovaného pozná asi od roku 2004, kedy bol tento prijatý do ERS Security s.r.o.
ako zamestnanec, kde pracoval do roku 2006 na pozícii v SBS ako strážnik a neskôr ako výjazdár.
Obžalovaný si plnil svoje úlohy, vtedy stal aj členom osobnej ochrany, teda mal kumulovanú funkciu

výjazdár a taktiež aj osobnú ochranu. Konkrétne bol ako osobná ochrana svedka pri pracovných
stretnutiach. Vtedy výjazdár musel mať zbrojný preukaz a zbraň, typu A. Služobnú činnosť vykonávali s
vlastnou zbraňou, nakoľko to nebolo potrebné takto riešiť trvalo. Nikdy počas svojho výkonu nedošlo k
žiadnemu skutku, ktorý bol násilného typu, skôr opačne, riešil veci diplomaticky, bol skôr typ, ktorý tlmil
situáciu. V tej dobe sa s ním svedok spoznal aj kamarátky, nakoľko bol jeden z tých zodpovednejších

ľudí. Aj keď skončil v práci v roku 2006, pričom dôvod uviedol, vyšší zárobok, robil v nejakej spoločnosti,
kde sa predávali motorové olej a autosúčiastky. Občas sa stretávali v súkromí, ako kamaráti, keď mal
voľno. Bol so svedkom aj na rybách v zahraničí. V tom čase nepil ani alkohol. Viem, z jeho rozprávania,
že mal problémy čo sa týka zárobku, raz aj plakal, to bolo asi v roku 2013, že nedostatočne zarába a
veľmi ťažko sa živý jeho rodina. Pre svedka je nepochopiteľné, že k takémuto incidentu došlo, nakoľko

obžalovaného poznal ako človeka skôr abstinenta a mierneho človeka, ktorý sa tešil z maličkostí, keď
mohol kúpiť aj drobnosť svojim deťom. Svedok rovnako ako na hlavnom pojednávaní vypovedal aj v
prípravnom konaní.

Svedok K. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že je

susedom obžalovaného, bývajú na rovnakom poschodí. S obžalovaným sa stýka ako sused a keď sa
stretli na chodbe, alebo vonku, tak sa chvíľu porozprávali. Nemal s ním ani s jeho rodinou nikdy žiaden
konflikt, obžalovaný sa vždy choval veľmi slušne. Svedok nikdy nepočul od nich z bytu žiadny krik alebo
nejaké hlasnejšie prejavy nejakých konfliktov. Nevie o žiadnych konfliktoch s inými susedmi, on bol skôr
taký, že keď niekto potreboval pomôcť tak ochotne pomohol. O jeho zdravotných problémoch nevie

svedok uviesť nič.

Svedok K. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní - rovnako ako v prípravnom konaní - že s obžalovaným
sa zoznámil po tom, ako nastúpil do súkromnej bezpečnostnej služby ERS, čo bolo asi v roku 2004,
pričom svedok bol nadriadený obžalovaného, bol výkonný riaditeľ spoločnosti a taktiež spoločník v

spoločnosti. Osobne si s obžalovaným veľmi dobre vychádzali a taktiež v rámci pracovnej činnosti ak
svedok nemohol niečo zabezpečiť osobne, tak väčšinou poveril obžalovaného. Tento bol v pracovnej
činnosti spoľahlivý, plnil si svoje povinnosti svedomito, bez nejakého odvrávania, bol spoľahlivý a v
prípade, že ak sa niečo stalo, čo nebolo urobené ako malo byť a toto mu bolo vyčítané, tak neoponoval,
kritiku prijal normálne formou zvesenej hlavy. Osobne bol obžalovaný veľmi ochotný, bol veľmi kľudný,

tichý, nekonfliktný, dobre si vychádzal aj s ostatnými zamestnancami, vychádzal s úplne všetkými
spolupracovníkmi,nenašielbysamedzizamestnancaminikto,skýmbysinevychádzal,bolprispôsobivý
a bol ochotný pomôcť. Obžalovaný výnimočne požíval alkohol, keď boli nejaké oslavy, pretože bolväčšinou 24 hodín v službe. O trestnom čine, ktorý je predmetom konania sa svedok dozvedel iba z
médií.

Z dôvodu, že svedok K. G. sa nedostavil na hlavné pojednávanie a procesné strany súhlasili s prečítaním
jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, súd podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď
svedka K. G. z prípravného konania zo dňa 20.10.2014 z čl. 164. K takémuto postupu pristúpil vzhľadom
na obsah výpovede svedka, ktorá sa netýkala samotného skutku, ale iba osoby obžalovaného a
jeho povahy. Tento dôkaz tak nebol priamym, zásadným dôkazom proti obžalovanému alebo v jeho

prospech a výsluch svedka v prípravnom konaní bol vykonaný zákonným spôsobom, pri dodržaní práv
obžalovaného na obhajobu.
Svedok K. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná z práce
jeho matky, kde obžalovaný pracoval ako strážnik. Obžalovaný každému rád pomohol, bol nekonfliktný.
Vypil iba občas v kuchyni, keď boli spolu na strelnici choval sa zodpovedne. Obžalovaný mal problémy
s kolenom, stalo sa, že mu vyskočilo, mával bolesti kolena.

Obhajkyňa na hlavnom pojednávaní navrhla vypočuť ako svedkyňu B. H., bytom Klčovany, ktorá bola
spolujazdkyňa svedka Y.. Ďalej navrhla vypočuť nadriadeného príslušníka PZ pošk. S., aby sa vyjadril k
tomu, či pošk. S. mohol používať taktickú vestu pri takomto type zákroku. Uviedla, že považuje zákrok
polície za nezákonný a zákonnosť zákrokov na polícii vyšetruje bezpečnostný analytik, navrhuje tohto

predvolať a vypočuť. Súd rozhodol o zamietnutí týchto návrhov na vykonanie dôkazov.
Z výpovede svedka Y. vyplynulo, že jeho spolujazdkyňa nie je schopná podať iné dôležité svedectvo,
ktoré sa priamo týka stíhaného skutku a to vzhľadom na skutočnosť, že vodič Y. z miesta činu odišiel
predtým ako došlo k incidentu medzi obžalovaným a poškodenými. Pokiaľ ide o vypočutie nadriadeného
poškodeného S. o správnosti použitia taktickej vesty, táto otázka (správnosti použitia služobného

ustrojenia) nemá žiaden relevantný vplyv na otázku, či sa skutok stal, resp. či je trestným činom.
Ohľadne zákonnosti postupu poškodeného S. pri vykonávaní dychovej skúšky a následnom postupe
proti obžalovanému ako vodičovi, u ktorého bola zistená prítomnosť alkoholu, z vykonaných dôkazov
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili, že by tento policajt postupoval v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov alebo Trestného poriadku.

Obhajoba v tomto smere neponúkla súdu žiadnu konkrétnu argumentáciu o nezákonnosti jeho postupu.
Súd rovnako rozhodol o zamietnutí návrhu na vypočutie svedkyne F. M., ktorá sa zúčastnila na
hlavnom pojednávaní pri výsluchu iných svedkov. Svedkyňa sa dostavila do pojednávacej miestnosti ako
sprievod zdravotne postihnutého svedka J. L. a až po jeho výpovedi vyšlo najavo, že je osobou, ktorú
obhajoba navrhovala vypočuť ako svedka. Vo vzťahu k obsahu výpovede tejto svedkyne v prípravnom

konaní možno uviesť, že jej svedectvo sa netýkalo vyšetrovaného skutku, ale charakteristiky osoby
obžalovaného, pričom vo vzťahu k tejto otázke bolo na vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý H.. V. F., znalec z odboru ortopédia, ktorý v prípravnom konaní
podal písomný znalecký posudok. Pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa znalec v plnom

rozsahu sa pridržiaval písomného znaleckého posudku č. 58/2014 podaného v prípravnom konaní a
vypovedal zhodne tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Znalec zistil, že u obžalovaného H. R.
v čase skutku neboli zistené žiadne pohybové obmedzenia, nemal zaznamenané žiadne ťažkosti po
operácii jeho pravého kolena 06.01.2011, pretože toto zranenie, teda roztrhnutie vnútorného menisku
z hľadiska poškodenia kolena je zranením v populácii pomerne častým, jeho ošetrenie je dnes výkon

rutinný, štandardný a bol vykonaný artroskopicky, prakticky neinvazívne, šetrne a i hojenie a následok
od úrazu a operácie je rýchlejšie, riziko komplikácií je minimalizované a návrat do pôvodnej funkcie
jeho pravého kolena bolo podľa popisov ošetrujúcich lekárov bez následkov a bez reziduí. K týmto
okolnostiam, ale i k okolnostiam, že prakticky do mesiaca bol schopný plného pohybu, o čom zase
svedčí vyšetrenie zo 14.02.2011 od MUDr. E., ale i to, že od 14.02.2011 do 16.06.2014 neabsolvoval

žiadne iné vyšetrenia pravého kolena, spojené s prípadnými ťažkosťami svedčia o tom, že obžalovaný
R. v čase spáchania skutku nemal pravdepodobne žiadne pohybové obmedzenia. Z uvedeného plynie,
že ak obvinený nemal žiadne pohybové obmedzenia, resp. nemal fyzické obmedzenia na jeho pravom
kolene, tak nemal ani bolestivosť, čo vždy súvisí, teda obmedzenie pohybu a bolesť spolu súvisia a sú
neoddeliteľné,čosatýkazraneniaapoškodenianielenjehopravéhokolena,aleiakéhokoľvekkĺbuvtele

človeka. Teda je veľmi pravdepodobné, že v čase spáchania skutku obžalovaný pravdepodobne nemal
žiadnu bolestivosť v oblasti pravého kolena ,lebo tam nemal žiadne závažné pohybové obmedzenie,
čo som dokázal preskúmaním jeho zdravotnej dokumentácie z minulosti, a prečo tomu tak Iné závažné
skutočnosti v znaleckom posudku a dokazovaní zistené neboli.Obhajkyňa pri výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní predložila súdu listinný dôkaz - potvrdenie
o ošetrení obžalovaného Univerzitnou nemocnicou Bratislava zo dňa 8.5.2014. Požiadala, aby po
oboznámení tohto dôkazu bol tento predložený znalcovi, ktorý nech zodpovedá na otázku, či a na

základe tohto dokladu mohol mať obžalovaný v čase skutku bolestivosť pravého kolena. Po oboznámení
sa s listinným dôkazom znalec uviedol, že z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že obžalovaný
utrpel dňa 8.5.2014, alebo týždeň predtým vykĺbenie jabĺčka, ktoré si sám napravil, pričom z tejto
dokumentácie je zrejmé, že ak došlo k vykĺbeniu jabĺčka pravého kolena, muselo dôjsť k pretrhnutiu
stabilizačného aparátu tohto jabĺčka a tým zakrvácanie do kolena o čo svedčia tie ďalšie popisy

vyšetrujúceho lekára H.. F., kde mal mäkký opuch a naplnenie kolena krvou, ktorú mal vybratú, pričom
ďalšie popisy tohto kolena svedčali, že išlo o jednoduchú banálnu záležitosť, lebo väzivový aparát mal
pevný, bez známok laxicity, bez známok posunov a aj testy o tom svedčali ako zásuvkový fenomén.
Koleno sa dá do ohnutia a predkolenná kosť sa ťahá vpred oproti stehnovej kosti. Ak by boli poškodené
závažné väzy v kolene ako je predný krížový väz, tak by táto zásuvka bola pozitívna. Došlo by k posunu
predkolennej kosti voči stehennej kosti. Ide o test. Lekár ďalej konštatoval, že po vybratí krvi z kolena,

ktorá mimochodom mala minimálny objem, prakticky zbytok tej krvi, ktorú mohol mať pred týždňom,
ale nemusel. Udal, že jeho ohnutie kolena bolo plné, čím vyjadril, že toto koleno utrpelo minimálny
úraz a bolo schopné aj záťaže, o čom opäť svedčí doporučený nález. Obv. môže chodiť s ortézou, bez
barlí a nejaké iné obmedzenia tam nemal. Táto správa by mala vplyv na závery znaleckého posudku
len v tom, že lekár O. z dňa 16.6.2014 vlastne hodnotil takto poranený kĺb. Závery môjho znaleckého

posudku to môže ovplyvniť v tom, že obvinený v čase spáchania skutku mohol mať ľahké pohybové
obmedzenia, spočívajúce v tom, že zvýšená záťaž kolena napríklad pri behu by bola možná, chôdza by
bola pravdepodobne bez obmedzení. Pokiaľ bol obvinený nútený vyvinúť nejakú vysokú fyzickú záťaž,
mohol mať bolesti v oblasti pravého kolena spôsobené predchádzajúcim vykĺbením jabĺčka pravého
kolena. Tento nález pri podaní znaleckého posudku nemal k dispozícii.

Procesné strany navrhli čítať znalecké posudky z odboru zdravotníctva H.. J. F. a H.. G. P. z odvetvia
súdne lekárstvo a K.. E. Y. M.. Z odvetvia toxikológia. Oba znalecké posudky boli vypracované a podané
v prípravnom konaní písomne. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázok položených vyšetrovateľom, tieto boli
zodpovedané vyčerpávajúco a o ich úplnosti a správnosti nemal súd pochybnosti a ani procesné strany

takéto pochybnosti nevyjadrili. Boli tak splnené formálne a materiálne podmienky na prečítanie týchto
znaleckých posudkov podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku.

Podľa znaleckého posudku doc. JUDr. H.. J. F. J.. a MUDr. G. P. J.., znalcov z odvetvia súdneho
lekárstva bezprostrednou príčinou smrti J. S. bol šok z krvných strát po dvojnásobnom priestrele

hrudníka s priestrelom oboch pľúc po napadnutí strelnou zbraňou. Na tele poškodeného boli zistené 4
strelné defekty na koži v, pričom prvá z nich mali charakter vstrelov a 2 charaktery výstrelov, celkom
išlo o 2 strelné poranenia charakteru priestrelov. Z poradia výstrelu sa je možné vyjadriť len v tom
zmysle, že vzájomná poloha strelca a napadnutého zamedziť 1. a 2. výstrelom zmenila. S najväčšou
pravdepodobnosťou ako prví vznikol priestrel hrudníka, pričom z charakteru strelného kanála vyplynul

záver že poškodený bol otočený k páchateľovi chrbtom k (prípadne aj mierne po poučení a bližšie
ľavým bokom) a páchateľ stál za ním, prípadne mierne vzadu a v vľavo od neho. Vzhľadom na len
mierne stúpajúci priebeh strelného kanála je možné pripustiť, že napadnutý aj strelec boli v okamihu
výstrelu v stojacej polohe alebo polohe blízke stojacej. 2. priestrel hrudníka vznikol v porovnaní s 1.
priestrelom po zmene vzájomnej polohy strelca a napadnutého. Vstrelný kanál prebiehal sprava doľava,

pritom mierne zozadu dopredu a súčasne zhora nadol. Tento priebeh strelného kanála nasvedčuje
s najväčšou pravdepodobnosťou tomu, že po 1. výstrele sa poškodení ešte stihol pootočiť hornou
polovicou svojho tela k páchateľovi, pričom vzhľadom na priebeh stále ho kanála zhora nadol bolo
už jeho telo v predklone. Vzhľadom na odlišný priebeh strelných kanálov bol medzi oboma výstrelmi
istý, hoci minimálny časový interval. Pitevný nález a vyšetrené okolnosti, tak ako sú uvedené vo

výpovedí obžalovaného a poškodenej E. B. nie sú v rozpore. V strelné poranenia charakteru vstrelov
sú v lokalizácii, ktorá nebola prístupná samotnému poškodenému, a teda museli byť spôsobené
zavinením inej osoby. Vyšetrením vzorky krvi odobratej pri pitve poškodeného znalec K.. E. Y. M.. zistil
nulovú koncentráciu etanolu v krvi. Je teda možné ustáliť, že poškodený nebol v čase svojej smrti
ovplyvnený alkoholom, bol úplne triezvy. Pri prehliadke diela a pitve poškodeného znalci nezistili, z

výnimkou strelných poranení, žiadne také známky násilia, ktoré by jednoznačne svedčili pre zápas,
sebaobranou alebo napadnutie inou osobou. Pri pitve znalci nezistili žiadne ochorenie, ktoré by mohol
smrť poškodeného spôsobiť samo osebe, urýchliť ju alebo sa na jej nástupe spolupodieľať. Poranenia
poškodeného po napadnutí strelnou zbraňou boli takého charakteru, že viedli veľmi rýchlo k nástupubezvedomia a následne k jeho smrti. Preto ho nebolo možné zachrániť ani poskytnutím okamžitej
lekárskej pomoci.

Na hlavnom pojednávaní súd ďalej v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámil znalecké posudky
vypracované znaleckými organizáciami.

Podľa znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. obžalovaný

duševnou chorobou, resp. duševnou poruchou závažnejšieho charakteru netrpel a netrpí. Osobnostne
ide o akcentovaného jedinca, nezdržanlivého, s impulzívnymi znakmi, čo možno považovať za trvalú
duševnú poruchu ľahšieho, menej závažného typu. V čase spáchania skutku bol H. R. v stave
jednoduchej alkoholovej opojenosti, ktorá mohla byť komplikovaná užitím aj inej návykovej látky,
súčasne bol v emočne vypätom stave, v afekte hnevu. Napriek tomu duševný stav obvineného
nemal v čase spáchania skutku podstatnejší vplyv na vnímanie prebiehajúceho deja, skutočnosť

dokázal reálne a neskreslene vnímať. Konanie obvineného v čase spáchania skutku malo svoju
zrozumiteľnú kontinuitu. Prvky, ktoré by poukazovali na možnosť tzv. „zúženého", resp. patologicky
zmeneného vedomia s chaotickým a nezrozumiteľným konaním páchateľa neboli zaevidované.
Schopnosti rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať svoje konanie boli
u obžalovaného v čase spáchania skutku znížené len nepodstatne, resp. forenzne nevýznamné.

Syndróm závislosti na omamných a psychotropných látkach znalci u obvineného nezistili, možno však
hovoriť o škodlivom užívaní viacerých typov návykových látok (psychostimulanciá, kokaín, kanabinoidy,
alkohol). U obvineného ide o nezrelú, jednoduchšie štruktúrovanú, disharmonickú osobnosť. Pri
spracovávaní podnetov z vonkajšieho sveta je povrchnejší, viac impresívny. Je schopný správne vnímať
aj interpretovať realitu. Myslenie je menej produktívne, skôr zovšeobecňujúce, povrchnejšie, emotivita

je nezrelá, menej diferencovaná, labilnejšia a tým pádom aj málo prispôsobivá. V rámci tohto prevláda
sklon k impulzívnejším, emočným reakciám, ktoré sa objavujú najmä v menej jednoznačných a emočne
náročnejších situáciách a poukazujú na problémy s adaptáciou v takýchto situáciách, kde sa potom
prejavujú aj zvýraznené pudové impulzy. Jeho vnútorný potenciál na zvládanie životných situácií je
slabý, lebo psychických zdrojov má málo a tieto sú aj nepružné. Životné situácie rieši skôr emočne,

má sklon miešať pocity s myslením, často sa uchyľuje k metóde riešenia pokusom a omylom. V
sociálnom kontakte má vnútorne nižší záujem o medziľudské vzťahy, resp. vnútorne sa v nich angažuje
menej, je menej empatický k potrebám iných. V interpersonálnych situáciách často naivne očakáva,
že druhí budú k jeho potrebám tolerantní. V dôsledku toho niekedy nedáva najavo svoje skutočné
pocity a vnútorné duševné hnutia, no snaží sa navonok s okolím kooperovať. Uvedené súvisí s jeho

sebaobrazom, kde je nezrelý, zvýšene zameraný na seba, no jeho vnímanie seba je povrchné, nie je
schopný primeranej introspekcie. Sklon k pocitom neistoty kompenzuje zvýšeným zameraním na svoje
telo a. uspokojovaním svojich telesných potrieb a ich frustráciu toleruje veľmi zle. Táto môže viesť v
daných situáciách k impulzívnejším prejavom. Pohotovosť k agresívnemu správaniu ako taká zvýšená
nie je, pretože je jednak menej agresívnych impulzov, jednak dostatok kompenzačných mechanizmov.

Celkový intelektový výkon H. R. je v pásme priemeru populácie vzhľadom na dosiahnutý fyzický vek.
Výsledky vo verbálnej aj výkonovej časti sú vyrovnané, tak isto ako aj výsledky jednotlivých subtestov.
Obvinený je vo všeobecnosti schopný správne vnímať, interpretovať, ako aj reprodukovať realitu. Čo
sa týka daných konkrétnych okolností tr. činu, obvinený popísal tieto prežité okolnosti v zásadných
okolnostiach zhodne aj pri opakovaných výpovediach na polícii, ako aj v prítomnosti znalcov. Uvádzal

podobne hlavné okolnosti deja, ako aj základné dejové línie a súvislosti. Preto je vysoko pravdepodobné
že tieto okolnosti bol schopný správne vnímať a interpretovať a v zhode s týmto o nich aj vypovedal. Čo
sa týka okolnosti, že si ani pri výpovediach na polícii, ani pred znalcami nepamätal, že strieľal aj na druhú
osobu,totobybolomožnévysvetliťtým,žepristreľbenapolicajtavzniklo,resp.kumulovalosilnéemočné
rozrušenie, ktoré negatívne ovplyvnilo pamäťové funkcie obvineného. Pre osobnosť obvineného nie je

typický racionálny prístup k životu, resp. racionálne zvládanie situácií. Na pôsobiace podnety reaguje
skôr emočne, častejšie mieša emócie s myslením, zvláda situácie skôr metódou pokusu a omylu, pričom
tento jeho prístup k životu j e rigídny nepružný. V súvislosti s menšou emočnou zrelosťou a labilitou to
ešte znižuje jeho schopnosť racionálneho konania v situácii, ktorú vníma ako stresovú. (Tu je potrebné
dodať, že pojem „stresová situácia" treba chápať aj subjektívne, t.j. každý človek môže byť stresovaný

niečím iným.) Vzhľadom na to, že pri danom čine išlo o ,, impulzívne zlyhanie " (jednorazové), na ktorom
sa spolupodieľali faktory danej situácie, osobnosť obvineného a zrejme aj požitý alkohol, je podľa názoru
znalcov zopakovanie podobného trestného činu menej pravdepodobné. U obvineného ide o nezrelú,
na seba zameranú, emočne labilnejšiu osobnosť, kde môže vplyv vypitého alkoholu, prípadne požitiainej návykovej látky ešte viac zvyšovať emočnú labilitu a posilňovať sklon k impulzívnejším prejavom.
K impulzívnejším prejavom môže u obvineného prichádzať vtedy, ak nie sú jeho potreby uspokojené
a podľa situácie môžu mať tieto prejavy príležitostne aj agresívnejší charakter, keď sa môže snažiť

„odstrániť prekážku", ktorá uspokojeniu potrieb bráni. V rámci znaleckého vyšetrenia sa však nezistilo,
že by agresivita bola dominantnou črtou jeho osobnosti a nezistili sa ani známky, ktoré by poukazovali
na zvýraznené agresívne tendencie, či vyššiu pohotovosť k agresívnemu správaniu. Prípadné požitie
alkoholu, či omamných látok môže zvyšovať emočnú labilitu, resp. impulzivitu, ako bolo uvedené vyššie.
Z hľadiska resocializácie prevládajú podľa zistení znalcov pozitívne faktory, resp. nenastala pri danom

čine kumulácia negatívnych faktorov z jednotlivých oblastí.

V prípravnom konaní podal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru viacero znaleckých
posudkov z rôznych odvetví.
Znaleckým skúmaním z odvetvia balistiky bolo zistené, že strely a nábojnice zaistené pri prehliadke
miesta činu v obci Boleráz, ako i z motorových vozidiel značky Opel Zafira (patriacich obžalovanému )

a Volkswagen Golf (služobné motorové vozidlo policajného zboru),v pochádzajú zo služobných zbraní
patriacich poškodenému J. S. a E. B., samonabíjacích pištolí československej výroby značky ČZ vzor
82. Na mieste činu bola zaistená i stopa označená číslom 39, išlo o celý náboj nájdený pred rodinným
domom číslo 138 na centrálnom chodníku, pričom v tomto prípade ide o nevystrelený náboj takzvaný
zlyhač kalibru 9 milimetrov Luger českého výrobcu streliva značky Sellier & Bellot. Uvedený náboj bol

nabitý (zasunutý nábojovej komore ) v zbrani - samonabíjacej pištole českej výroby značky CZ model 79
B výrobné číslo 88211R, ktorá bola nájdená a zaistená pri domovej prehliadky v byte, v ktorom bývala
obžalovaný.
Znaleckým skúmaním z tohto odvetvia bolo ďalej preukázané, že zbrane a strelivo, ktoré boli nájdenie v
byte číslo XX na X. poschodí na adrese L., L. XXXX/XX, v ktorom býval obžalovaný boli identifikované

takto
- 1ks krátka guľová zbraň značky CZ model 75 kaliber 9 milimetrov výrobné číslo F 9168 + 3 kusy
zásobníkov + 7 kusov nábojov,
- 1 ks samonabíjacia guľovnica CZ 858 Tactical 4Pkalibru 7,62 x 39 milimetrov,
- 1 ks krátka expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ talianskej výroby, továrenská značka BBM model

MINIGAP, kalibru 9 milimetrov,
- ďalej náboje kalibru u 9 milimetrov Luger a kalibru 7,62 x 39 milimetrov.
V prípade oboch krátkych guľových zbraní, ako i samonabíjacej guľovnice ide v zmysle ustanovení
zákona číslo 190/2003 Z.z. O zbrane kategórie B., ktorých držanie a nosenie podlieha povoľovaciemu
konaniu a evidenčnej povinnosti.

Listinnými dôkazmi oboznámenými na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že všetky tieto zbrane
a strelivo, ktoré podliehajú v zmysle zákona povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti mal
obžalovaný v legálnej držbe.
Znaleckým skúmaním z odvetvia balistiky bolo ďalej zistené že na rukávoch bundy, ktorú mal v
čase spáchania trestného činu oblečenú obžalovaný, boli zistená prítomnosť povýstrelových splodín.

Prítomnosť týchto splodín bola zistená aj na pravej a ľavej ruke obžalovaného a na oboch rukách
poškodeného J. S., na jednotlivých častiach jeho oblečenia a ďalej na balistických stopách zistených pri
ohliadke miesta činu na motorovom vozidle značky Volkswagen Golf a Opel Zafira.
Znaleckým skúmaním z odvetvia daktyloskopie neboli na zbrani patriacej poškodenému J. S. a ani na
náboji označenom ako stopla číslo 39 (nevystrelený náboj takzvaný zlyhač kalibru 9 milimetrov Luger)

zistené upotrebiteľné daktyloskopické stopy.
Znaleckým dokazovaním z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy bolo preukázané, že
stopy zaistené v motorovom vozidle obžalovaného značky Opel Zafira - krvavá šmuha na vonkajšej
kľučke zadných ľavých dverí, krvavá šmuha na stredovom panely na páke ručnej brzdy a krvavá
šmuha na palubnej doske medzi multifunkčným displejom a ovládaním rádia pochádzajú od osoby

obžalovaného. Rovnako i biologický materiál zaistený na náustku z Drägera, ktorý bol nájdený v
motorovomvozidlaobžalovanéhopochádzaodosobyobžalovaného.DNAprofilkrvnýchstôpzaistených
na oblečení patriacom obžalovanému (krátke rifľové nohavice a bunda) je zhodný s DNA a profilom
porovnávacej vzorky zabezpečenej od osoby obžalovaného. Z biologických stôp zaistených z náustku
z prístroja Dräger, ktorý bol nájdený pri domovej prehliadke v byte, v ktorom býval obžalovaný, bolo

zistené, že tieto biologické stopy pochádzajú od osoby obžalovaného.

Na znalecké skúmanie z odvetvia kriminalistickej toxikológie boli predložené viaceré vecné stopy
zaistené pri domovej prehliadke, vykonanej na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie v byte, vktorom býval obžalovaný. Zo záverov tohto znaleckého skúmania vyplýva, že v niekoľkých predmetoch
zaistených pri domovej prehliadke (zelená kovová dóza, plastový obal pod papierových vreckoviek,
tmavozelená dóza so zlatými znakmi ) za nachádzalo sušenej konope, respektíve hašiš k, vo všetkých

prípadoch s určitou koncentráciou tetrahydrokanbinolu (THC). Prítomnosť stôp THC bola zistená i na
ďalších veciach zaistených pri domovej prehliadke v bydlisku žalovaného (digitálna váha, červená
kovová dóza, drevená drvička, kovová drvička, biela plastová dóza, oranžové nožnice 2 ks). Rovnako i
sušený rastlinný materiál v stopovom množstve, ktorý sa našiel v kovovej dóze modrej farby v osobnom
motorovom vozidle obžalovaného obsahoval THC.

Na znalecké skúmanie z odvetvia kriminalistickej toxikológie a kriminalistickej a súdnej chémie, boli
znaleckému ústavu predložené i odobraté vzorky krvi a moču obžalovaného H. R., pričom vo vzorke krvi
bola zistená prítomnosť stôp THC a metabolitu THC, čo nasvedčuje, že obžalovaný bol pod vplyvom
konope, respektíve hašiša. Vo vzorke moču obžalovaného bola zistená prítomnosť látok zo skupiny
kanabinoidova látky zo skupinky metabolitov kokaínu. Uvedené nasvedčuje tomu, že obžalovaný uživ
konope, respektíve hašiš, ako i kokaín.

Ďalšie listinné dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní, najmä príkazy na vykonanie domovej
prehliadky, prehliadky nebytových priestorov a iných priestorov, zápisnice z vykonania týchto prehliadok,
zápisnica o vykonaní prehliadky tela a podobne preukazujú, že vec Real biologické stopy predložené
znaleckej organizácii na znalecké skúmanie, boli v prípravnom konaní zabezpečené zákonným
spôsobom, v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Z ostatných listinných dôkazov súd oboznámil správy a posudky na osobu obžalovaného, odpis z
registra trestov a výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR.
ZvýpisuevidencieSociálnejpoisťovnevyplýva,žeobžalovanýbolodroku2002zamestnanýuviacerých
zamestnávateľov buď v pracovnom pomere alebo na vykonanie dohody. Podľa správy Úradu prace
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave bol obžalovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy

od 1.12.2013 do 24.6.2014. Obžalovaný nepoberal ani nepožiadal o pomoc v hmotnej núdzi. Z miesta
bydliska nie je bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam
odsúdenia z roku 2000, no v tomto prípade sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. V evidencii
priestupkov má obžalovaný 27 záznamov, z ktorých vyplýva, že bol 21 krát potrestaný pokutou za
porušenie pravidiel cestnej premávky.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný H. R. sa
dopustil spáchania skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku a tieto jeho skutky napĺňajú
všetky zákonné znaky trestných činov tak, ako ich súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na dvoch osobách,
b) závažnejším spôsobom konania,

c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) v úmysle získať majetkový prospech.
Podľa § 139 ods. Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie
a) dieťa,

b) tehotná žena,
c) blízka osoba,
d) odkázaná osoba,
e) osoba vyššieho veku,
f) chorá osoba,

g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, alebo
i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie

ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 34 Trestného zákona(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
(5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)uorganizátora,objednávateľa,návodcuapomocníkaajnavýznamapovahuichúčastinaspáchanom
trestnom čine,

c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo.
(6) Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe.
Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti

zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
(7) Popri sebe nemožno uložiť trest
a) odňatia slobody a domáceho väzenia,
b) odňatia slobody a povinnej práce,
c) peňažný a prepadnutia majetku,

d) prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
e) zákazu pobytu a vyhostenia.
(8) Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ
a) spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,

b) naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby,
c) spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo
d) bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.

Ku skutku v bode 1

Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1 tohto rozsudku dospel súd k týmto skutkovým a právnym
záverom. Konanie obžalovaného, ktoré je popísané v tomto bode v rozsudku, možno rozdeliť na dve
časti, v závislosti od identifikácie predmetu útoku.
Prvá časť konania obžalovaného sa vzťahuje k poškodenému nadpráporčíkovi J. S.. V tejto časti
obžaloby má súd priebeh skutku bezpečne a bez pochybností preukázaný výpoveďami obžalovaného H.

R., poškodenej E. B., závermi znaleckého dokazovania z odvetvia súdneho lekárstva , ako i znaleckým
dokazovaním, ktoré vykonal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru. Samotný obžalovaný
sa k spáchaniu tejto časti skutku prakticky priznal. Na svoju obranu uviedol i ďalšie skutočnosti, ktoré
sa mali odohrať na mieste činu, no tieto nie sú obsiahnuté v skutkovej vete rozsudku, nakoľko súd
dospel k záveru, že nebolo preukázané, že tieto sa stali. Z výpovedí obžalovaného i poškodenej

E. B. bolo bezpečne preukázané, že obaja v rozsudku uvedený poškodení, príslušníci policajného
zboru, ktorí tvorili hliadku, vykonávajúcu kontrolu vedenia motorových vozidiel, zastavili v uvedený
deň a v uvedenom čase motorové vozidlo, ktoré ako vodič viedol obžalovaný. Tento bol podrobený
dychovej skúške, pri ktorej bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného a vzhľadom na
množstvo nameraného alkoholu vzniklo podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. V tejto súvislosti došlo k obmedzeniu osobnej slobody
obžalovaného a boli mu nasadené služobné putá. Tieto skutočnosti popísali zhodne obžalovaný i
svedkyňa poškodená E. B. a čiastočne boli i objektivizované znaleckým dokazovaním z odvetvia
toxikológie, keď v telesných tekutinách odobratých obžalovanému po jeho zadržaní, niekoľko hodín
po spáchaní trestného činu, bola zistená prítomnosť alkoholu. Požitie alkoholu pred jazdou zo strany

obžalovaného sám obžalovaný priznal a uviedol, že v čase, keď bol voči nemu vykonávaný služobný
zákrok, si bol vedomý, že pred jazdou pil alkohol. Ďalší priebeh skutkového deja, tak ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku bol preukázaný jednak výpoveďou obžalovaného a čiastočne tiež
výpoveďou svedkyne poškodenej E. B. a výsledkami znaleckého dokazovania z odvetvia súdneholekárstva. Samotný obžalovaný priznal že poškodeného J. S. strelili jeho služobnou zbraňou, ktorú
mu odcudzil z taktické vesty, ktorú mal poškodený v čase zákroku na sebe. Obžalovaný túto časť
skutku popísal tak, že medzi ním a poškodeným došlo k hádke, zo strany poškodeného došlo voči

obžalovanému k hrubému zaobchádzaniu, obžalovaný uviedol, že poškodenému vytrhol zbraň a zrejme
ho s ňou strelil a to v okamihu, keď poškodený obžalovanému uvoľnil púta na jednej ruke, nakoľko
sa obžalovaný sťažoval, že tieto púta ho tlačia na hodinkách. Svedkyňa poškodená E. B., ktorá sa
v čase, keď došlo k streľbe na poškodeného J. S., nachádzala vo vzdialenosti niekoľkých metrov od
služobného vozidla, uviedla, že začula výkrik poškodeného, ktorým ju oslovil, zrejme, preto, aby ju

upozornil na nebezpečenstvo, ktoré vzniklo, keď poškodenému obžalovaný odcudzil služobnú zbraň.
Následne svedkyňa poškodená začula niekoľko výstrelov a zbadala, že pri služobnom motorovom
vozidle už nestojí poškodený J. S.. Ďalším dôkazom preukazujúcim priebeh skutkového deja sú
závery znaleckého dokazovania z odvetvia súdne lekárstvo, ktoré popisujú spôsob vzniku zranení
poškodeného, ktoré viedli k jeho smrti, vrátane polohy, v ktorej sa poškodený a páchateľ nachádzali
v čase vzniku smrteľných zranení. Zo záverov tohto znaleckého dokazovania je nepochybné, že smrť

poškodeného zavinila cudzia osoba (nemohol si ich spôsobiť sám poškodený) a vzhľadom na výpoveď
obžalovaného, ako i svedkyne poškodenej E. B. je nepochybné, že touto cudzou osobou bol práve
obžalovaný H. R.. Žiadne z vykonaných dôkazov nesvedčia o tom, že by páchateľom skutku mohla
byť iná osoba, respektíve, že by k priebehu samotnej streľby na poškodeného došlo inak. Závery
znaleckého dokazovania tiež jasne a presvedčivo preukazujú, že jedinou a bezprostrednou príčinou

smrti poškodeného, boli strelné zranenia, ktoré mu vlastnou služobnou zbraňou spôsobil obžalovaný.
Tieto zranenia vzhľadom na svoj charakter a ich lokalizáciu boli takej povahy, že spôsobili v priebehu
krátkejdobysmrťpoškodeného,pričomsmrtinebolomožnézabrániťanivčasnýmposkytnutímpotrebnej
zdravotnej starostlivosti. I závery znaleckého dokazovania z odvetvie balistiky preukazujú, že smrteľné
zranenia boli spôsobené poškodenému jeho vlastnou služobnou zbraňou. Je tiež nesporné, že k streľbe

na poškodeného došlo potom, ako poškodený uvoľnil služobné putá na jednej ruke obžalovaného,
nakoľko v čase, keď poškodená E. B. odchádzala od služobného motorového vozidla preparkovať
motorové vozidlo obžalovaného, bol obžalovaný spútaný a sedel v služobnom motorovom vozidle. Súd
nemal za preukázané tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodený sa voči nemu pri služobnom zákroku
choval hrubo, vulgárne, dokonca mu úmyselne fyzicky ubližoval tým, že ho mal kopnúť do kolena, na

ktorého bolestivosť sa obžalovaný sťažoval. Z výpovede svedkyne poškodenej E. B. nevyplývalo, že
by obžalovaný pri vykonávaní služobného zákroku kríval, mal problémy s bolestivosťou nohy alebo
sa na toto príslušníkom polície sťažoval. Rovnako i výpovede svedkov V. H., H. Z. a H. F. vyvracajú
tvrdenie obžalovaného o tom, že ho koleno veľmi bolelo a že do tohto kolena ho dokonca poškodený
kopol, keď všetci uvedení svedkovia zhodne uvádzajú, že momentoch, bezprostredne nasledujúcich

po streľbe na poškodeného J. S. sa obžalovaný pohyboval bez viditeľných obmedzení, dokonca v
taktickým spôsobom, v prikrčenom postoji. Tvrdenia obžalovaného o hrubom správaní sa poškodeného
vočinemusútiežvrozporesvýpoveďousvedkynepoškodenejE.B.,ktorápopísalaosobupoškodeného
ohľadne jeho správania a povahových vlastností úplne opačne ako obžalovaný. Výpoveď obžalovaného
v tomto bode je tiež logicky neudržateľná s tým, čo bolo objektívne preukázané, teda, že k poškodený

obžalovanému uvoľnil putá na jednej ruke. Obžalovaný uvádza, že toto sa stalo, keď poškodeného
poprosil, aby mu tieto pútal uvoľnil, pretože ho tlačia na ruke cez remienok na hodinkách. Pokiaľ by sa
poškodený správal tak hrubo a násilne voči obžalovanému, ako to obžalovaný popisuje, zrejme by nemal
žiaden dôvod s správať sa ústretovo voči obžalovanému a uvoľňovať mu putá na rukách. Ani závery
znaleckého dokazovania z odvetvia ortopédie nepreukázali, že by obžalovaný v tom čase, keď došlo k

policajnému zákroku bol v takom zdravotnom stave, ktorý by mu bol spôsobovať bolesť v kolene. Na
základe uvedeného súd tvrdenia obžalovaného ohľadne hrubého správania sa poškodeného voči nemu
považoval za nepreukázané. Súd ich považuje za snahu obžalovaného prijateľne vysvetliť, čiastočne
ospravedlniť následky svojho konania, respektíve znížiť jeho závažnosť.
Pokiaľ ide o druhú časť skutku uvedeného v bode 1 rozsudku, súd pri jeho ustálení vychádzal najmä

z výpovede svedkyne poškodenej E. B., zo zápisnice o ohliadke miesta činu výpovedí svedkov H.
F., V. H., H. Z., J. R., E. R., ako i záverov znaleckého dokazovania z odvetvia balistiky. Svedkyňa
poškodená Jana Zlámalová v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní zhodne a podrobne
popísala okolností, ktoré sa odohrali od momentu, kedy začula výkrik poškodeného Petra Opalka,
ktorý bol adresovaný jej („Janičika“), až do chvíle, kedy obžalovaný z miesta činu ušiel na svojom

osobnom motorovom vozidle. Potom ako svedkyňa poškodená začula výkrik poškodeného a streľbu,
videla pri služobnom motorovom vozidle stať iba osobu obžalovaného, ktorý bol v podrepe, obojručne
niečo držal smerom k svedkyni a vyzeralo to, ako keby oboma rukami držal zbraň. Na túto situáciu
svedkyňa reagovala použitie služobnej zbrane voči obžalovanému. Nasledovala vzájomná streľbaobžalovaného a poškodenej na seba, pričom svedkyňa poškodená uviedla, že obžalovaný strieľal
smerom ňu. Obžalovaný sa vo vzťahu k tejto časti skutku zreteľne nevyjadril a to ani vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní pripustil, že možno strieľal

smerom na svedkyňu poškodenú, na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si tieto okamihy vôbec nepamätá.
Obžalovaný sa pri tejto streľbe na poškodenú viackrát presúval, respektíve sa kryl tak, aby bol chránený
pred streľbou zo strany poškodenej. Priebeh tejto časti skutkového deja je tiež preukázaný výpoveďami
vyššie uvedených svedkov, ktorí zhodne uvádzajú, že počuli niekoľko výstrelov a tiež, že videli muža,
ktorý sa presúval po vozke taktickým krokom, pričom v rukách držal zbraň, respektíve ruky držal tak,

že to vypadalo tak, že v nich má zbraň. Streľba obžalovaného voči poškodenej bola ukončená až
potom, čo obžalovaný pristúpil k poškodenej so zbraňou v ruke, ktorú jej priložil k hlave a žiadal ju o
vydanie kľúčov od svojho motorového vozidla. Toto sa odohralo za situácie, kedy poškodená vystúpila
spoza auta, za ktoré sa pri streľbe skrývala, zdvihla ruku so zbraňou smerom hore a zakričala, že
nemá náboje. Po tom, ako mu poškodená odovzdala kľúče od jeho motorového vozidla, sa od nej
vzďaľoval, pričom ju neustále sledoval a mieril naň zbraňou a išiel k svojmu motorovému vozidlu. Keď

prechádzal okolo služobného vozidla, sadol si do neho a niečo zobral. Potom obžalovaný nasadol do
svojho motorového vozidla a z miesta činu odišiel. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne poškodenej ako
hodnovernú, nakoľko svedkyňa opakovane a podrobne popísala priebeh toho, čo sa odohralo na mieste
činu, pričom pri výpovedi nenašiel žiadne zásadné rozpory medzi skutkovými tvrdeniami alebo logické
rozpory. Jednotlivé skutočnosti popísané vo výpovedi svedkyne poškodenej boli potvrdené aj inými

dôkazmi,najmävýpoveďamivyššieuvedenýchsvedkov,ktorípočulistreľbuavideliosobuobžalovaného
ako sa pohybuje na mieste činu a ktorí tiež počuli poškodenú ako búchala na bránu rodinného domu,
kde sa dožadovala úkrytu, respektíve privolania polície. Poškodená tiež uviedla vo svojej výpovedi, že
obžalovaný k nej pristúpil a namierili na hlavu zbraň, ktorá nebola služobnou zbraňou poškodeného J. S.,
pričom túto zbraň opísala a následne, na hlavnom pojednávaní ju aj identifikovala podľa fotografie tak, že

vyzerala rovnako ako jedna zo zbraní, ktorá patrila obžalovanému, bola zaistená pri domovej prehliadke
a ktorú mal obžalovaný v legálnej držbe. Obžalovaný pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
nakoniec priznal, že túto svoju zbraň, ktorej opis zodpovedá zbrani, ktorú vo svojej výpovedi popísala
svedkyňa poškodená, mal v čase spáchania skutku vo svojom osobnom motorovom vozidle a táto sa
teda nachádzala na mieste činu, uviedol však, že si nepamätá, či ju použil. Na mieste činu bol zaistený i

vecný dôkaz, nevystrelený náboj (stopa č. 39), ktorý po vykonaní znaleckého dokazovania preukazuje,
že bol zasunutý do hlavne zbrane patriacej obžalovanému, o ktorej sám obžalovaný uviedol, že ju v
čase spáchania skutku mal pri sebe, respektíve vo svojom osobnom motorovom vozidle. Nakoniec i
počet nábojníc, resp. striel nájdených na mieste činu preukazuje spáchanie tejto časti skutku tak, ako
je uvedený v obžalobe.

Obžalovaný týmto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky dokonaného obzvlášť závažného
zločinuvraždyvzmysle§145ods.1Trestnéhozákona,keďúmyselneusmrtilpoškodenéhoJ.S.,pričom
úmyselným konaním obžalovaného k tomuto škodlivému následku v skutočnosti aj došlo. Subjektívnu
stránku zločinu súd ustálil ako priamy úmysel, keď obžalovaný pri svojich znalostiach strelných zbraní
a skúsenostiach z ich používania musel vedieť, aké následky spôsobí streľba zo služobnej zbrane

poškodeného z bezprostrednej blízkosti do tej časti tela poškodeného, kde sa nachádzajúce životné
dôležité orgány. Rovnako i skutočnosť, že obžalovaný vystrelil na poškodeného dvakrát svedčí o jeho
úmysle usmrtiť ho. Úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného možno vyvodiť aj z celkového správania
sa obžalovaného pri útoku na poškodeného. Obžalovaný vystrelil na poškodeného v momente, keď mu
poškodený uvoľnil ruku zo služobných pút a na malý okamih sa tak obžalovaný dostal do situácie, keď

voľnou rukou mohol poškodenému odňať služobnú zbraň a z tejto naňho dvakrát vystreliť. Argument
obhajoby, že obžalovaný svojim konaní nechcel spôsobiť smrť poškodeného (z čoho vyplýva zmena
právnej kvalifikácie jeho konania na zločin zabitia podľa § 147 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona)
logicky neobstojí a je v protiklade s vyššie uvedeným zisteným skutkovým stavom. Nebolo preukázané,
že by obžalovaný konal „v dôsledku silnej bolesti v kolene, ktorú mu spôsobil poškodený pri necitlivom

zaobchádzaní s ním a to aj po upozornení na silné bolesti v kolene“ ako to tvrdí obhajoba. Argumentom
obhajoby vzaťhujúce sa k úmyslu, ktorým bolo konanie obžalovaného vedené, ktoré poukazujú na
vonkajšie prejavy trestného činu chýba logická odpoveď na otázku - čo iné (ak nie smrť) chcel
obžalovanýopakovanoustreľbounapolicajtazbezprostrednejblízkostidosiahnuť?Niejezrejméoakom
inštinkte obhajoba hovorí, keď argumentuje, že „obžalovaný zacítil na svojom tele policajtovu zbraň,

inštinktívne ju poškodenému vytiahol a v strese a v afekte na neho vystrelil“. Inštinkt, pri ktorom osoba
reaguje na oprávnený výkon právomoci verejného činiteľa tak, že sa zmocní jeho zbrane a opakovane
na neho vystrelí nemožno v žiadnom prípade označiť za štandardný. Naviac v situácii, keď takejto osobe,
voči ktorej sa právomoc uplatňuje, hrozí relatívne mierna sankcia (obžalovaný nebol súdne trestaný). Noani v prípade, že by obžalovanému hrozilo uloženie prísnejšej sankcie (napr. nepodmienečného trestu
odňatia slobody), nemožno akceptovať argument o „inštinktívnom konaní“. I zo záverov znaleckého
dokazovania z odvetvia psychiatrie vyplýva, že konanie obvineného v čase spáchania skutku malo

svoju zrozumiteľnú kontinuitu. Prvky, ktoré by poukazovali na možnosť tzv. „zúženého", resp. patologicky
zmeneného vedomia s chaotickým a nezrozumiteľným konaním páchateľa neboli zaevidované. Závermi
tohto znaleckého dokazovania možno čiastočne vysvetliť správanie obžalovaného, ktorého znalci
charakterizovali ako osobu so sklonom k impulzívnejším, emočným reakciám, ktoré sa objavujú najmä
v menej jednoznačných a emočne náročnejších situáciách, má problémy s adaptáciou v takýchto

situáciách, kde sa potom prejavujú aj zvýraznené pudové impulzy. Jeho vnútorný potenciál na zvládanie
životných situácií je slabý, a životné situácie rieši skôr emočne, má sklon miešať pocity s myslením, často
sa uchyľuje k metóde riešenia pokusom a omylom. Uvedený psychologický obraz osoby obžalovaného
tak čiastočne vysvetľuje jeho konanie, no žiadnym spôsobom ho neospravedlňuje, a už vôbec ho
nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Vysvetlenie o náhlom afekte, v ktorom konal obžalovaný pri
streľbe na poškodeného a ktorej účelom malo byť „zastavenie vonkajšej akcie, ktorá mu spôsobovala

utrpenie“, ktoré ponúkla obžaloba je neudržateľné vo vzťahu k objektívne zisteným skutočnostiam. Bolo
preukázané, že po streľbe na poškodeného neprestal v agresívnom konaní a pokračoval v streľbe
na poškodenú a to nie chaoticky, ale premyslene a takticky. Rovnako ani v momente, kedy zo strany
poškodenej obžalovanému nehrozil žiaden útok, pretože poškodená nemal vo svojej zbrani žiadne
náboje, neprestal obžalovaný v agresii a pod hrozbou smrti (priložil k hlave poškodenej zbraň), žiadal

od nej kľúče od svojho vozidla, ktorým následne ušiel z miesta činu. Cestou k svojmu vozidlu vzal
z policajného vozidla náustok z prístroja Dräger, teda premyslene sa pokúsil zahladiť stopy svojej
prítomnostinamiestečinu.Akbytedaúmyslomkonaniaobžalovanéhobolo„zastavenievonkajšejakcie,
ktorá mu spôsobovala utrpenie“, jeho ďalšie agresívne konanie nemalo zmysel. O jednotnom úmysle
usmrtiť oboch poškodených svedčí i skutočnosť, že obžalovaný okrem služobnej zbrane poškodeného

J. S. použil na útok voči poškodenej E. B. i svoju pištoľ, ktorú mal vtedy podľa vlastného priznania vo
svojom motorovom vozidle v čase spáchania skutku a z ktorej sa pokúsil i vystreliť, o čom svedčí náboj
z tejto zbrane nájdený na mieste činu, tzv. zlyhač (stopa č. 39).
Vo vzťahu k poškodenej E. B. sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy v zmysle
§ 145 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keď konanie

obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu uvedeného obzvlášť závažného zločinu, tohto
konania sa obžalovaný dopustil v úmysle usmrtiť poškodenú, no k dokonaniu tohto trestného činu
nedošlo. Výsledky dokazovania preukazujú, že obžalovaný viackrát vystrelil zo služobnej zbrane
poškodeného J. S. na poškodenú E. B., podľa názoru súdu s úmyslom túto poškodenú usmrtiť, rovnako
ako úmyselne usmrtil poškodeného J. S.. Konanie obžalovaného proti poškodenej E. B. nasledovalo

bezprostredne po konaní obžalovaného proti poškodenému J. S. a podľa názoru súdu bolo vedené
jednotným úmyslom usmrtiť oboch príslušníkov polície. Preto nebolo možné akceptovať návrh obhajoby
na rozčlenenie konania obžalovaného uvedené v bode 1 na dva skutky a to na konanie obžalovaného
voči poškodenému, nebohému npráp. J. S. ako skutok 1 (zločin zabitia podľa § 147 ods.1,2 písm. a) Tr.
zákona) a na konanie obžalovaného voči npráp. E. B. ako skutok 2 (zločin ublíženia na zdraví v štádiu

pokusu podľa §§14 ods.1, 155 ods.1,2 písm. b) Tr. zákona). Na druhej strane je potrebné zhodnotiť
konanie poškodenej E. B., ktorá začala streľbu na obžalovaného ako v súlade so zákonom, keď použitie
služobnej zbrane bolo v súlade s ustanovení § 61 ods. 1 písm. a), resp. písm. c), písm. d), ods. 3 zákona
č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Obhajobaobžalovaného,žejedobrýstrelecakebychcel,takpoškodenúpristreľbetrafípovažujesúdza

účelovú, urobenú v snahe zmenšiť následky svojho trestnoprávneho konania. Na streľbe obžalovaného
sa podpísal jednak faktor ovplyvnenia viacerými návykovými látkami, ako i skutočnosť, že k streľbe
došlo za tmy. Obžalovaný strieľal a trafil motorové vozidlo, za ktoré sa kryla poškodená. Obžalovaný zo
streľbou prestal až v momente, kedy bolo zo správania sa poškodenej zrejmé, že nemá v zbrani náboje
a obžalovanému sa prakticky vzdala.

Svojím konaním obžalovaný naplnil i zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty z obzvlášť
závažného zločinu vraždy v zmysle § 145 ods. 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, keď skutok
spáchal na dvoch chránených osobách, ktorými príslušníci policajného zboru pri plnení ich povinností
uložených na základe zákona sú v zmysle § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.
Zločin obžalovaný spáchal ako subjekt plne trestnoprávne zodpovedný, čo vyplýva najmä zo záverov

znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie.

Ku skutku v bode 2Vina obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v bode 2 rozsudku bola ustálená na základe jeho
vyhlásenia o vine v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom prijatiu vyhlásenia
obžalovaného o vine nebránili žiadne formálne, ani materiálne prekážky. Výsledky dokazovania

vykonaného v prípravnom konaní plne korešpondujú s vyhlásením o vine a obžalovaný na hlavnom
pojednávaní splnil i formálne podmienky vyplývajúce z ustanovení §§ 257 ods. 5 a 333 ods. 3 Trestného
poriadku.

K rozhodnutiu o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody
Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona.
Odsudzujúce obžalovaného ako páchateľa dvoch trestných činov, z ktorých 1 nie je obzvlášť závažný
zločin, uložil mu súd úhrnný trest odňatia slobody za oba trestné činy a to podľa ustanovenia § 41 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, teda trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

z nich najprísnejšie trestný (obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona ) a v
trestnejsadzbezvýšenejnahornejhraniciojednutretinu.Prizohľadňovanípoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností v zmysle §§ 36 a 37 Trestného zákona, našiel u žalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona by tak pripadalo do
úvahy zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou

trestnej sadzby uvedenej v paragrafe 145 ods. 2 Trestného zákona. Súčasné použitie ustanovenie § 41
ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona považoval súd pre páchateľa za neprimerané
prísne a využil možnosť, ktorú mu dával ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona a pri úprave dolnej
hranice trestnej sadzby nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona. Ustanovenie § 145 ods.
2 Trestného zákona stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí 20 rokov až 25 rokov

alebo uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Pri úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody v
zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona je súd limitovaný ustanovením § 46 Trestného zákona, mohol
mu teda uložiť trest odňatia slobody maximálne vo výmere 25 rokov, prípadne trest odňatia slobody na
doživotie, pri splnení podmienok uvedených v § 47 ods. 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný, respektíve sa na neho hľadí,

akoby nebol odsúdený, neprichádzalo u neho do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na doživotie
v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd skúmal,
či sú splnené podmienky uvedené v § 47 ods. 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktoré
by odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Vyjadrenie obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, v ktorom verbalizoval ľútosť nad spáchaním trestného činu vraždy, verejné ospravedlnenie

matke zavraždeného, ako i závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria psychológie a s
prihliadnutím na vek obžalovaného, viedli súd k záveru že je u neho nádejí, že by bolo možné napraviť ho
trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Zákonné predpoklady na uloženie trestu odňatia slobody
na doživotie neboli teda u žalovaného splnené a súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v
sadzbe 20 až 25 rokov. Pri úvahe nad výškou trestu zobral súd do úvahy skutočnosť, že obžalovaný

sa dopustil spáchania obzvlášť závažného zločinu keď súčasne naplnil 2 kvalifikačné znaky skutkovej
podstaty uvedenej v § 145 ods. 2 Trestného zákona, čo podstatným spôsobom zvyšuje nebezpečnosť
jehokonania.Motívkonaniaobžalovanéhovsúvislostisospáchanímobzvlášťzávažnéhozločinuvraždy
nebol úplne jasne preukázaný, možno sa však domnievať, že týmto motívom bola snaha znemožniť
trestnoprávny postih obžalovaného za spáchanie trestnej činnosti uvedenej v bode 2 rozsudku. I bez

zohľadnenia motívu konania obžalovaného je potrebné konštatovať, že konanie obžalovaného, ktorý
sa dopustil spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy sa vyznačuje vysokou mierou bezcitnosti
a svedčí o tom, že obžalovaný má hlboký dešpekt nielen k dodržiavaniu zákonnosti a legitímnemu
vynucovaniu jeho dodržiavania, ale i voči ľudskému životu cudzích osôb. Hrozba sankcie, ktorej uloženie
obžalovanému hrozilo sa javí byť v porovnaní s následkom, ktorý obžalovaný svojím konaním spôsobil

bezvýznamná. Výpovede svedkov - bývalých spolupracovníkov a susedov obžalovaného z miesta jeho
bydliska - naznačujú, že obžalovaný bolo voči svojmu okoliu priateľský, vnímavý, ochotný pomôcť a
problémové situácie riešil s pokojom. Tieto skutočnosti, uvádzané vo výpovediach svedkov sú však v
ostrom protiklade so závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria psychológie, keď znalci
popísali osobnosť obžalovaného negatívne. Rovnako i skutočnosť, že v byte, v ktorom býval obžalovaný

sa našlo viacero predmetov, ktoré dokazujú, že obžalovaný si zaobstarával a prechovával omamné
alebo psychotropné látky, ktorých užívateľom aj bol (čo dokazujú závery znaleckého posudku z odvetvia
psychiatrie a psychológie) podávajú iný, negatívny obraz o osobe obžalovaného, ktorý je v protiklade
s obrazom vytvoreným na základe výpovede vyššie uvedených svedkov. V súvislosti s hodnotenímosoby obžalovaného mu priťažujú i početné postihy v priestupkovom konaní, ktoré svedčia potom, že
ani v tejto sfére spoločenského života sa jeho správanie nevyznačovalo ochotou dodržiavať zákonom
stanovené povinnosti. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, najmä je v ich vzájomnej spojitosti, dospel

súd k záveru, že obžalovanému je na naplnenie účelu trestu potrebné uložiť trest odňatia slobody
v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby. Trest odňatia slobody v trvaní 24 rokov tak zabezpečuje
účinnú ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti a to tým, že sa mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život. V rovnakej miere plní uložený trest i ten účel stanovený v § 34 ods. 1 Trestného

zákona, ktorým je morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ako páchateľa obzvlášť závažného
zločinu, zaradil súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 3 písmeno b)
Trestného zákona do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a z rovnakého dôvodu mu pri odsúdení
na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uložil v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona
ochranné opatrenie - ochranný dohľad. Vzhľadom na obzvlášť závažný následok trestnej činnosti mu
ustanovil dobu ochranného dohľadu na 2 roky. V zmysle § 60 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona

súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
samonabíjacej pištole uvedenej vo výroku tohto rozsudku, ktorej vlastníkom bol obžalovaný, pričom
vlastníkom týchto prepadnutých vecí sa stáva štát. Prehliadajúc i na potrebu ochrany spoločnosti,
súd uložil obžalovanému i ochranné opatrenie - zhabanie veci, strelných zbraní a streliva, ktoré boli
nájdené pri domovej prehliadke v bydlisku obžalovaného. Zhabanie strelných zbraní a streliva, ktoré

mal obžalovaný v legálnej držbe je odôvodnené záujmom na bezpečnosti ľudí a majetku, keď trestnej
činnosti, za ktorú je obžalovaný odsudzovaný sa dopustil práve pri použití strelných zbraní. Rovnako
existuje i verejný záujem na tom, aby obžalovaný ako páchateľ závažnej násilnej trestnej činnosti nemal
po skončení výkonu trestu odňatia slobody uľahčený prístup k zbraniam a strelivu. Z uvedených dôvodov
preto rozhodol o zhabaní uvedených vecí zmysle § 83 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona a vlastníkom

týchto zhabaných vecí sa v zmysle § 83 ods. 2 Trestného zákona stáva štát.
V súvislosti so spáchaním obzvlášť závažného zločinu vraždy si v trestnom konaní riadne a včas uplatnili
nárok na náhradu škody Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odôvodňovalo svoj nárok na náhradu škody voči obžalovanému
vyplatením dávky úrazového zabezpečenia rodičom poškodeného J. S. v zmysle § 25 ods. 1, písm.

e), ods. 9 a ods. 10 zákona 328/2002 Z.z,. vo výške 21.506,26 eur. Vyplatenie dávky úrazového
zabezpečenia bolo listinnými dôkazmi v prípravnom konaní bez pochybností preukázané, pričom k
vyplateniu tejto sumy došlo v súlade so zákonom. Preto súd obžalovaného zaviazal na náhradu
škody v tejto výške. Všeobecná zdravotná poisťovňa si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody,
ktorá jej bola spôsobená vynaložením výdavkov na poskytnutie rýchlej lekárskej pomoci, ktorá bola

poskytnutá spoločnosťou FALCK Záchranná a.s. dňa 15.6.2014 obom poškodeným v celkovej výške
54,99 eur. Keďže vynaloženie uvedených výdavkov na zdravotnú starostlivosť bolo rovnako poškodenou
spoločnosťou v prípravnom konaní listinnými dôkazmi preukázané, súd zaviazal obžalovaného i k
náhrade tejto škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.