Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/278/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233276
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313233276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX/XX, A.-W. a 2/ Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. N.. XXXX/XA, B., obaja zastúpení JUDr. Janou
Kompišovou, advokátkou, Jakubovo námestie č. 9, Bratislava, proti žalovanému: ARKAS, s.r.o., Horná
38, Lieskovec, IČO: 44 262 587, zastúpenému JUDr. Miroslavou Vandákovou, advokátkou, Šúrska 136,
Modra, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.
februára 2016, č.k. 17C/155/2013-369, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobkyne P. E., nar.
X.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, B., ktorá v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrela a na
jej miesto nastúpili súčasní žalobcovia 1/, 2/. Zároveň žalobkyni určil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 2.191,44 eur na účet právneho zástupcu. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa žiadala, aby súd žalobou určil, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2013,
ktorú uzatvorila so žalovaným, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k.ú. W., obec W., zapísanej na LV č. XXXX a to parcela registra „C“ č. 6320/1,
o výmere 1022 m2 orná pôda, je neplatná. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne podaním zo dňa
17.3.2014 žiadal zmenu žalobného petitu tak, že sa určuje, že výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W., zapísaných na LV č. XXXX, je žalovaná
P. E., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom H. ul. č. XXX/X, B.. Súd uznesením zo dňa 11.7.2014,
č.k. 17C/155/2013-122, pripustil zmenu petitu. Žalobu pôvodná žalobkyňa odôvodnila tým, že so
žalovaným( ktorého jediným spoločníkom a konateľom je Radoslav Lietava) uzavreli dňa 12.11.2013

kúpnu zmluvu ohľadne vlastníckeho práva k uvedenému pozemku parcela č. 6320/1, v katastrálnom
území W.. Dňa 29.11.2013 Okresný úrad v Galante povolil vklad vlastníckeho práva, následkom čoho
sa žalovaný ako kupujúci stal výlučným vlastníkom pozemku. Žalobkyňa dôvodila, že jej syn M. E., t.č.
žalobca 1/, bol niekedy koncom októbra, začiatkom novembra 2013 oslovený svojím známym V. A., za
účelom sprostredkovania kontaktu na pána Radoslava Lietavu, konateľa spoločnosti žalovaného, ktorá
sa mala venovať investičným akciám a stavebníctvu. Pán A. vedel, že firme syna žalobkyne spoločnosti
CELOSTAV, s.r.o., Bratislava, sa aktuálne v podnikaní nedarí, v dôsledku čoho je v nemalých finančných

problémoch, preto dal synovi žalobkyne t.č. žalobcovi 1/ prísľub, že ak zariadi, aby žalobkyňa pozemok
prepísala na žalovaného, bude to práve jeho firma, ktorá dostane zákazku, postaví dva nové zruby práve
na predmetnom pozemku. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že situáciu chápala tak, že kupujúcimi pozemku
budú spoločne žalovaný a spoločnosť K4 International, s.r.o., pričom až v týchto dňoch zistila, žekupujúcim je len žalovaný. Domnievala sa, že nemá dôvod nedôverovať slovám pána A.. So žalovaným
nemala žiadny kontakt. Dohodnutá predajná cena 35.000 eur pre pôvodnú žalobkyňu ako predávajúcu a
k tomu 5.000 eur za sprostredkovanie pre pána A.. Pôvodná žalobkyňa a terajší žalobca 1/ teda jej syn a

pán A. šli za notárom v Seredi, kde 12.11.2013 pôvodná žalobkyňa podpísala predmetnú kúpnu zmluvu.
Všetky zmluvy si odniesol pán A. s tým, aby sa veci urýchlili. Kúpna cena reálne vyplatená nebola. Pán
A. zobral pôvodnú žalobkyňu k advokátovi, tam sa spísalo plnomocenstvo, obsahom toho je záväzok
pána A., že zariadi vyplatenie dohodnutých 35.000 eur pre žalobkyňu. Dodnes sa tak nestalo a tak
pôvodná žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že pán A., resp. kupec, ju vodia za nos. Vzhľadom na tieto

skutočnosti je zrejmé, že konanie žalovaného bolo voči pôvodnej žalobkyni ústretové len do okamihu
povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku. Nikdy by nesúhlasila s podpisom kúpnej zmluvy na
pozemok, ak by nebola zavádzaná tvrdeniami žalovaného. Cielene bola uvedená do omylu. Podľa jej
názoru bola bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy doslova privedená k podpísaniu listiny. Legitímne
očakávala súčasné uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou prevodu
spomínaného pozemku. Práve rozpojením dejov, ktoré je dnešnou realitou bola uvedená do omylu.

Právne účinky a škodlivé následky predmetnej zmluvy zistila pôvodná žalobkyňa až po jej podpísaní a
z reakcií pána A. a K. Dnes je zo správania sa žalovaného zrejmé, že išlo iba o zámer bezplatne a bez
právneho nároku zmocniť sa predmetného pozemku na škodu žalobkyne. Manifestovaný predaj bol
dohodnutý len ako časť iného právneho vzťahu, ktorého nevyhnutnou súčasťou bolo uzatvorenie zmluvy
o dielo. K jej uzatvoreniu a naplneniu však dodnes zo strany žalovaného neprišlo. Žalovaný pôvodnú

žalobkyňu podľa jej názoru svojím konaním organizovane, koordinovane a cielene podviedol. Žalobkyňu
uviedol cielene a úmyselne žalovaný do omylu predstieraním súvzťažného zmluvného vzťahu v
otázke výstavby dvoch zrubov a následného predaja týchto novopostavených objektov na tangovanom
pozemku. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Skutočnosti v
nej tvrdené nie sú pravdivé. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu nikdy neuviedol do omylu. Nebol tým, kto

inicioval uzatvorenie kúpnej zmluvy. Samotný návrh prišiel od žalobkyne, resp. jej syna, t.č. žalobcu 1/ a
žalovanému bol tento návrh tlmočený prostredníctvom spoločnosti K4 International, s.r.o., ktorá tvrdila
žalovanému, že jej je prostredníctvom pána A. ponúkaný pozemok, na ktorého nadobudnutie aktuálne
nemá financie, ktorý už predtým spoločnosti K4 International, s.r.o., žalobcu 1/ osobne predstavil na
stretnutí vo Zvolene, s ktorým následne spoločnosť K4 International, s.r.o., uzatvorila obdobnú kúpnu

zmluvu za obdobných podmienok. Žalovaný sa s pôvodnou žalobkyňou nikdy nestretol, teda jej nemohol
nič sľúbiť. Žalovaný pozemok kúpil za účelom ďalšieho predaja so ziskom. Žalovaný uviedol, že ním
podpísané znenie kúpnej zmluvy je dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalobkyni vyplatili v hotovosti
kúpnu cenu. Výšku kúpnej ceny pôvodná žalobkyňa začala namietať až koncom novembra roku 2013,čo
je podľa názoru žalovaného účelové. Súd prvej inštancie z výpovedí strán sporu a listinných dôkazov

skonštatoval,žepôvodnážalobkyňaažalovanýsanikdyosobnenestretlinapredzmluvnýchrokovaniach
ohľadne predaja nehnuteľnosti. Napriek tomu uzatvorili v Seredi dňa 12.11.2013 kúpnu zmluvu podľa
§ 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ohľadne prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcela
č. 6320/1, katastrálne územie W., zapísanému na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške
5.000 eur, pričom peňažnú sumu v celkovej výške uhradil kupujúci, teda žalovaný predávajúcemu,

teda pôvodnej žalobkyni v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo predávajúci svojím podpisom potvrdil. Z
výsluchu žalovaného a pokladničných a výdavkových dokladov mal súd preukázané, že žalovaný kúpnu
cenu odovzdal pánu A., tento ju od žalovaného prijal a následne v B. ju vyplatil pôvodnej žalobkyni, ktorá
to potvrdila svojím podpisom na príjmovom doklade zo dňa 12.11.2013. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil následne podľa § 37 ods. 1 O.z., podľa § 39 O.z., § 40 ods. 1, 2 a § 46 ods. 1, 2, § 49a O.z.,

a skonštatoval, že kúpna zmluva z 12.11.2013 je platným právnym úkonom, pretože je uzatvorená v
písomnej forme, tvorí technickú jednotu listiny, je podpísaná účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu a
tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Predávajúca nijakým spôsobom
nepreukázala, že by právny úkon urobila v omyle, ako ani to, že by právny úkon bol neplatný podľa § 37
či § 39 O.z.. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov, títo sa nikdy nestretli, preto žalovaný nemohol nijakým

spôsobom vyvolať omyl u žalovanej. Navyše táto od kúpnej zmluvy nikdy neodstúpila, hoci mohla a
mala, pokiaľ bola názoru, že je neplatná. Nemôže byť neplatný právny úkon, pokiaľ sama predávajúca
sa o tento úkon nijako nezaujímala a spoľahla sa len na činnosť svojho syna. Navyše ani syn žalobkyne,
t.č. žalobca 1/ predzmluvne nerokoval so žalovaným. Ani z prepisu nahrávok telefonických rozhovorov,
väčšinou sa jedná o hovor medzi žalobcom 1/ a pánom A. a vo veľmi malej miere aj pánom K., súd

nezistil relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný uviedol pôvodnú žalobkyňu do
omylu. Navyše telefonické rozhovory vôbec neprebiehali medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, medzi
pôvodnou žalobkyňou a žalovaným. Pán A. nebol ani jedným účastníkom vzťahu splnomocnený na
predzmluvné rokovania. Pre uzatvorenie právneho úkonu vystupoval len ako šofér a osoba, ktoráodovzdala pôvodnej žalobkyni peniaze. Osobne priniesol zmluvy na podpis, odovzdal kúpnu cenu a
podpísané zmluvy odovzdal žalovanému. Po podpísaní kúpnej zmluvy pôvodná žalobkyňa a žalovaný
podpísali dňa 12.11.2013 aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností, o tomto návrhu rozhodol Okresný

úrad Galanta, katastrálny odbor dňa 29.11.2013 pod sp.zn. V 4352/2013, tak, že vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného povolil. Rozhodnutie Okresného úradu Galanta bolo doručené pôvodnej
žalobkyni aj žalovanému dňa 9.12.2013, čo mal súd za preukázané originálom doručeniek (aj v tomto
sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie pôvodnej žalobkyne a jej syna, že rozhodnutie im doručené nikdy
nebolo). Súd v rámci vykonávania dokazovania vypočul aj svedkov. Z výsluchu svedka A. zistil, že

sa s pánom E. ani s pôvodnou žalobkyňou nepoznal, s pánom E. sa zoznámil náhodne. Tento mu
porozprával, že sa vrátil z výkonu trestu a má finančné problémy, preto potrebuje predať auto, nejaké
pozemky a byt v A.. Svedok poznal realitnú kanceláriu pána K. vo Zvolene, preto pána K. nakontaktoval
na pána E., aby si oni dohodli podmienky v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy. Pán K. mu odovzdal
10.000 eur v hotovosti spolu s vypracovanými kúpnymi zmluvami na pozemky v W. pre žalovaného a
spoločnosť K4 International, s.r.o., ktoré mal odviezť pánu E.. Mal mu odovzdať 10.000 eur a počkať,

kým podpíše zmluvy. Preto sa s ním stretol v Nitre, následne išli za pôvodnou žalobkyňou a po podpísaní
zmluvy im peniaze odovzdal. Pôvodná žalobkyňa podpísala aj príjmový doklad. Pán E. mu ešte uviedol,
že pozemok chcel predať dávnejšie, ale nikto to nekúpil, lebo žiadal vysokú kúpnu cenu. Potvrdil, že
pán E. je na pána K. nahnevaný, pretože pán E. chcel na pozemku niečo stavať a pán K. sa nezáväzne
mal vyjadriť tak, že ak sa tam rozhodne niečo stavať, tak si zavolá firmu pána E.. Z výsluchu svedka M.

K., konateľa spoločnosti K4 International, s.r.o., súd zistil, že od pána E. asi 4 mesiace pred podpisom
spornej kúpnej zmluvy odkúpil pozemky v M. a následne po uplynutí štyroch mesiacov ho telefonicky
nakontaktoval pán A., či nemá záujem odkúpiť ďalšie pozemky v W.. Na to oslovil konateľa žalovaného,
či nemá záujem ísť do obchodu spolu s ním, pretože svedok sám nechcel investovať 10.000 eur, ktoré
pán E. požadoval zaplatiť za oba pozemky, ktoré síce on vnímal ako jeden pozemok, ale bol reálne

rozdelený na dve parcely. Tak si s konateľom žalovaného dohodol, že každý poskytne 5.000 eur, pričom
jednu parcelu odkúpi K4International, s.r.o., a druhú žalovaný a to za účelom ďalšieho predaja. So
žalobcom 1/, teda s pánom E. o tomto konkrétnom pozemku nikdy nerokovali. S pánom E. obchodoval
už dávnejšie, sprostredkoval aj predaj jeho áut. Nikdy nebol žiaden problém. Až keď od neho odmietol
kúpiť byt v B.. Jedná sa o byt, v ktorom bývala pôvodná žalobkyňa, s ktorou tiež nikdy nerokoval. Pokiaľ

pán E. argumentuje akousi výstavbou, túto vykonával jedine, resp. chcel vykonávať na pozemkoch v K.,
ktoré taktiež ponúkol svedkovi na predaj, o tieto však on záujem nemal. O výstavbe v W. jeho spoločnosť
ani žalovaný neuvažovali. Žalobca 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako svedok vypovedal, že s
pánom A. sa zoznámil vo Zvolene, a sprostredkoval kupcu na pozemok v W.. Potvrdil, že jeho matka,
teda pôvodná žalobkyňa sa so žalovaným nikdy osobne nestretla. Všetko dohadoval on s pánom A..

S pánom K. sa raz vo Zvolene rozprával o tom, že by na pozemku staval zruby, pretože sa jedná
o pozemok v rybárskej oblasti. Uviedol, že mu ani jeho matke, pôvodnej žalobkyni, nebolo doručené
rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Kúpne zmluvy sa podpisovali u
notára JUDr. Irsáka. Dohodli sa, že zmluvy budú znieť len na 5.000 eur, aby sa banke nemuselo
nič dokladovať, ale následne pôjdu k advokátovi JUDr. Takáčovi na spísanie potvrdenia, že pôvodnej

žalobkyni sa vyplatí do konca týždňa 35.000 eur za pozemky. Žalobkyňa podpísala všetky dokumenty
bez ich prečítania. Nevedela ani aká kúpna cena je v zmluve uvedená, na tomto sa dohodol len on s
pánom A.. Advokát JUDr. Takáč vypracoval plnomocenstvo pre V. A., ktorého pôvodná žalobkyňa mala
splnomocniť dňa 12.11.2013, aby ju zastupoval voči žalovanému vo veci plnenia kúpnej ceny vo výške
35.000 eur titulom kúpnej zmluvy z 12.11.2013. Toto plnomocenstvo však zo strany pána A. nebolo

podpísané.Súdmaltakjednoznačnepreukázané,že žalovanýnemoholaneuviedolpôvodnúžalobkyňu
do omylu, že uzatvorili kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a
preto je platná. Súdu nie je známe, prečo syn pôvodnej žalobkyne komunikoval s pánom A. o stavbe
zrubov, keďže nebol predávajúci. Pán A. nebol kupujúci a nebol účastníkom ani jedného záväzkovo-
právneho vzťahu. Pôvodnej žalobkyni sa nepodarilo preukázať ako, kedy a čím ju mal žalovaný uviesť

do omylu, využiť tento jej omyl a tým uzatvoriť neplatnú kúpnu zmluvu, v dôsledku ktorej neplatnosti by
bola pôvodná žalovaná ďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Súd nad rámec uviedol, že práve syn
pôvodnej žalobkyne, t.č. žalobca 1/ bol ten, kto špekulatívnym spôsobom chcel pozemok predať za cenu
vyššiu, ako je deklarovaná v zmluve, preto takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom
k tomu, že pôvodná žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, súd návrh v celom rozsahu zamietol. V

závere súd uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď na ne považoval pre rozhodnutie vo veci za
rozhodujúce. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp.aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník
konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
ich náhradu a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.191,44 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie pôvodná
žalobkyňa. Uviedla, že situáciu ohľadne uzatvorenia zmluvy súd simplifikoval do tej polohy, že
neinformovaná, možno naivná alebo nevzdelaná žalobkyňa podľahla nečestnému zámeru jej syna
M.. Súd deklaroval za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na inej kúpno-predajnej cene.

Jej nefixovanie v písomnom vyhotovení zmluvy o predaji pozemku je zo zákona sprevádzané
absolútnou neplatnosťou dohody o inej cene veci. V konaní bolo prostredníctvom dôkazu audionahrávok
preukázané, že peniaze nikdy neboli pánom M. A., poverenou osobou žalovaným, odovzdané pôvodnej
žalobkyni alebo jej synovi. V rozpore s týmto faktom bol protistranou predložený príjmový pokladničný
dokladpodpísanýpôvodnoužalobkyňou.Noprirozporepísomnéhodokladuareality,jepodľastabilného
právneho myslenia silnejším dôkazom preukázaná realita. Pôvodná žalobkyňa v konaní predložila

advokátomJUDr.MartinomTakáčomzoSeredevyhotovenésplnomocnenie,ktorým chcelasplnomocniť
pána M. A., aby ju zastupoval voči žalovanému vo veci plnenia kúpnej ceny vo výške 35.000 eur a to
titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2013. Advokát ako svedok na pojednávaní potvrdil, a ešte aj opísal
pána A., ktorý ubezpečoval pôvodnú žalobkyňu, že zabezpečí vyplatenie skutočnej ceny 35.000 eur.
Tvrdil, že v kúpnej zmluve je spomenutá čiastka 5.000 eur iba preto, lebo vyššia suma by musela byť

žalovaným uhradená prevodom na bankový účet, iba takýmto spôsobom bol vytvorený stav preukázaný
vkonaní,ževlastníctvopozemkuboloformálneprevedenénažalovanéhoalepredávajúcaneinkasovala
ani cent. Advokát JUDr. Takáč ako svedok potvrdil tvrdenia pôvodnej žalobkyne a vyvrátil tak svedeckú
výpoveď pána A., ktorý dňa 5.5.2015 tvrdil, že spísanie žiadneho takéhoto dokumentu nenavrhol.
Nezadal jeho vypracovanie a s právnikom sa nestretol. Ponechanie otvorenej otázky o vyhotovení

písomnéhosplnomocneniapredstavujehrubéporušenieústavnéhopráva pôvodnejžalobkynenasúdnu
ochranu a spravodlivý proces. Pán A. by v prípade jasnej dohody o cene pozemku vo výške 5.000
eur a výplate týchto peňazí k rukám pôvodnej žalobkyne samozrejme a logicky nemal žiadny rozumný
dôvod dávať sa v tejto súvzťažnosti splnomocniť ešte k inému inkasu. Zistenie, že pán K. skutočne
hovoril o zámere pána E. na predmetných plochách realizovať výstavbu zrubov, súd bagatelizoval.

Pritom sám Š. K. vypovedal pred súdom o tom, že pán E. mal konštantný zámer predávať všetky
ním vlastnené pozemky pod podmienkou realizovania výstavby a takej ich bonifikácie. V podstate ide o
klasické developerské správanie. Takto to chápal aj Š. E. (žalobca 1/) a takto to vysvetľoval svojej matke
pôvodnej žalobkyni. Takto pozemkové transakcie chápal aj pán A.. Súd chybne vyhodnotil svedeckú
výpoveď pána A., hoci na viazanosť zmlúv bol súd upozornený aj svedkom A.. Súdu uniklo dôkazné

ťažisko. Dohoda o vzniku závislých zmlúv o predaji pozemkov a o výstavbe zrubov na nich s následným
predajom tretím záujemcom so záverečným rozdelením výnosu. Vysvetlenie, že firma K4 International
v rukách amerického majiteľa, sériovo zaoberajúca sa nákupom a predajom nehnuteľností, nemala v
novembri 2013 k dispozícii 10.000 eur, aby kúpila dva inkriminované pozemky a preto musel byť pribratý
kamarát R. R., je infantilné. Treba ešte dodať, že na to, aby predaj pozemkov bol inzerovaný u realitných

maklérov nepotrebovala pôvodná žalobkyňa , resp. jej syn účasť firmy ARKAS. Pôvodná žalobkyňa
sa rozhodla súhlasiť s predajom jedného zo svojich pozemkov firme ARKAS a súhlasila druhú parcelu
predať firme K4 International. K predaju ju motivovala snaha pomôcť svojmu synovi M.. Súd prvej
inštancie dezinterpretoval dôkazy a dospel k chybnému právnemu záveru. V rozhodovaní súdu nesmie
absentovať platným právom a konštantnou judikatúrou požadovaná relevantnosť úsudku. Hodnotiaca

úvaha súdu nie je ľubovoľná. Súd vychádza pri rozhodovaní z toho, ako sa mu vec javí na základe
podkladov nachádzajúcich sa v spise. Vytvorenie úsudku musí zodpovedať zásadám logiky. Žalobca
1/ figuroval pri uzatváraní predajnej zmluvy, týkajúcej sa jedného z dvoch pozemkov v obci W. ako
zástupca pôvodnej žalobkyne. Pôvodná žalobkyňa konala v limitoch tzv. legálnej licencie a legitímneho
očakávania. Rovnako právne nekorektné je zľahčovanie, ba negovanie prejavovaných pozícií zástupcu

kupujúcej firmy, teda pána A.. Pôvodná žalobkyňa jasne tvrdila, že postupovala v záujme syna, ktorý
disponoval projektami, mienil na plochách postaviť zruby. Bolo preukázané, že prebiehali rokovania o
predaji predmetných plôch tak, aby ich bolo možné založiť v prospech financiéra, ktorým mal byť vopred
neurčený tretí subjekt, aby boli získané prostriedky na realizovanie výstavby a aby potom boli zruby
aj s pozemkami následne predané a rozdelený výnos, ktorý by konzorciu ARKAS, K4 International

a M. E., ostal po odrátaní vynaložených nákladov. Situáciu v danej veci výborne vystihuje § 750
Obchodného zákonníka - závislé zmluvy. Celé rokovanie pôvodnej žalovanej ako vlastníčky pozemku
jej syna, terajšieho žalobcu 1/ ako ňou poverenej osoby, autora myšlienky stavať zruby pána M. A.,
osoby konajúcej v záujme pána K., hýbateľa celou transakciou a samotného pána K., malo jasný akorektný zmluvný cieľ. Obchodná spoločnosť by sa stala vlastníkom pozemku, takto by sa mohla pri
získaní kreditu prezentovať voči úverovej inštitúcií - financiérovi ako vlastník nehnuteľnosti a tiež pri
žiadosti o vydanie stavebného povolenia voči príslušnému stavebnému úradu ako vlastník pozemku,

na ktorom sa má realizovať výstavba. Súd dezinterpretoval dôkazy a dospel k chybnému právnemu
záveru. Kardinálnym momentom je úplné ignorovanie zo strany súdu toho faktu, že v pertraktovanom
prípade nešlo o jednoduchý predaj involvovaného pozemku ale o sofistikovanejšiu komerčnú a právnu
konštrukciu, o tzv. závislé zmluvy. Súd ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli.
Reálny stav vyhodnotil v rozpore s platným právom. Odvolateľka tvrdila, že rozhodnutiu súdu chýba

úplné právne posúdenie prípadu. Opísané predstieranie investičného záujmu, no výsledné popieranie
zmluvných pozícií by bolo práve tým komplexom konania zmluvného partnera, ktorý sa v zmluvnom
predkole snaží vyvolať dôveru kontrahenta k výhodnosti uzatváranej zmluvy a to v negociačnom
postupe.Vspôsobekontraktácieapredkladaníminformáciíaleprizmluvnejrealizáciijeopakvýsledkom.
Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a určiť žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľka neustále poukazuje na
previazanosť zmlúv a to zmluvy kúpnej a následnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom by mala byť
výstavba dvoch zrubov na predmetnom pozemku. Počas konania však nebolo nijako dokázané, že by

medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným ako účastníkmi zmluvy a tohto konania došlo k akýmkoľvek
predzmluvným rokovaniam týkajúcim sa výstavby. Nedošlo ani len k predzmluvným rokovaniam
týkajúcim sa kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Za stranu pôvodnej žalobkyne totiž konal jej syn žalobca
1/ a za stranu žalovaného kamarát konateľa M. K.. Ani medzi pánom E. a pánom K. nedošlo k žiadnym
predzmluvným rokovaniam. Od pána E. prostredníctvom pána A. prišla len ponuka na kúpu pozemku,

ktorú pán K. prijal a do tejto kúpy prizval aj žalovaného. Ani v kúpnej zmluve nie je žiadna podmienka
na následné uzavretie inej zmluvy napr. zmluvy o dielo. Čo sa týka plánovania výstavby zrubov, tak,
ako preukázal prepis nahrávok, jednalo sa výlučne o plány pána A. s pánom E.. Uvedené vo výpovedi
potvrdil aj pán E.. Treba však poukázať na skutočnosť, že aj tieto nahrávky vznikli až v čase, keď kúpna
zmluva na pozemok bola uzatvorená. Teda ani v takomto prípade sa nejedná o predzmluvné rokovania

a to aj z dôvodu, že rozhovory prebiehali medzi dvoma osobami, z ktorých ani jedna nie je účastníkom
kúpnej zmluvy. Pôvodná žalobkyňa prekrúca výpoveď svedka K., z ktorého výpovede v žiadnom prípade
nevyplýva, že by podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy mala byť následná výstavba akýchsi zrubov.
Po uplynutí približne 4 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy na pozemok v M. ho kontaktoval M. E.
prostredníctvom pána A., či nemá záujem o kúpu pozemku v W.. Zároveň z jeho výpovedí vyplýva, že

nedošlo k žiadnym rokovaniam ohľadne výstavby. O výstavbe jeho spoločnosť K4 International, s.r.o.,
ako aj spoločnosť žalovaného nikdy ani len neuvažovali. K úvahám M. E. o výstavbe na pozemku v
M. došlo až niekoľko mesiacov po uzavretí kúpnej zmluvy na predmetný pozemok. Teda až po prevode
vlastníckeho práva na spoločnosť K4 International, s.r.o.. Rovnako ako v prípade tohto pozemku tak
aj pozemkov v W., nikdy neprišlo k žiadnym predzmluvným rokovaniam. Vždy prišla len ponuka od M.

E., prostredníctvom pána A., na kúpu pozemku. Tvrdenia žalobkyne, že sa od začiatku malo jednať
o tzv. súvsťažné zmluvy, nie sú ničím podložené. Tak z výpovede svedka pána A. ako aj zo súdom
pripusteného dôkazu prepisu nahrávok často nie je zrejmé, o aký pozemok sa jedná, teda či o pozemky
v W. alebo o pozemok v M., ku ktorého prevodu došlo rovnako z iniciatívy pána E. prostredníctvom
pána A.. Treba však poukázať na výpoveď M. E. zo dňa 20.10.2015, z ktorej vyplýva, že na výstavbe

sa dohadoval len s p. A.: „ v W. bol zámer tento, že pozemky sme predať chceli ale s tým, že budem
stavať zruby pre rybárov, uvedené bolo dohodnuté len ústne. Bolo to dohodnuté s pánom A.“. Z prepisov
nahrávok vyplynulo, že aj k takýmto rozhovorom došlo až po uzatvorení kúpnej zmluvy na predmetný
pozemok. Výpoveď pána E. bola viac než chaotická. Žalovaný sa s odvolateľkou nikdy nestretol, teda
ju ani nemohol informovať o tom, akou podnikateľskou činnosťou sa zaoberá. Ani nemohol nijako

uviesť odvolateľku do omylu. Predmet podnikania žalovaného je však verejne dostupný na internete.
Syn odvolateľky M. E. si túto skutočnosť mohol overiť a nie teraz argumentovať tým, že nepoznali
podnikateľskú činnosť žalovaného. Žalovaný sa od začiatku netajil tým, že jeho jediným úmyslom bolo
pozemok predať so ziskom. O výstavbe sa nikdy nezmienil. Nie je mu zrejmé, ako odvolateľka dospela
k tomu, že by žalovaného zastupoval pán A.. Žalovaný sa jasne vyjadril, že ho v tejto veci pán A.

nekontaktoval. Pána A. chápali ako sprostredkovateľa zo strany pôvodnej žalobkyne. Bol to vždy pán
A., ktorý prišiel za pánom K. s ponukou na kúpu a to či už pozemku v M. alebo v W., v neposlednom rade
aj bytu v B.. Predpokladá, že tieto obchody vždy inicioval pán E. a pán A. už len kontaktoval pána K.
len s konkrétnou ponukou. Bol to práve pán A., ktorý zoznámil pána K. s pánom E.. Nie je pravdou, žepredaj konkrétnych pozemkov inicioval pán K.. Čo sa týka kúpnej ceny, t.č. žalobca 1/ vo výpovedi ako
svedok dňa 20.10.2015 uviedol, že na kúpnej cene vo výške 5.000 eur bol dohodnutý s pánom A., čo len
podporuje tvrdenia žalovaného, že pán A. bol osobou splnomocnenou žalobkyňou a nie žalovaným. Je

zjavné, že základné náležitosti zmluvy dojednali žalobca 1/ teda M. E. s pánom A.. Dali pánu K. ponuku,
ten ju prijal a dal vyhotoviť zmluvy práve z dôvodu, že pán E. vedel o kúpnej cene, túto ani nenamietal.
Výškukúpnejcenyzačalnamietaťažniekoľkotýždňovpouzatvoreníkúpnejzmluvy,keďpánK.odmietol
kúpiť byt pôvodnej žalobkyne v B.. Čo sa týka predmetného splnomocnenia, na základe ktorého mala
pôvodná žalobkyňa splnomocniť pána A. k vymoženiu sumy vo výške 35.000 eur, tak pán A. nikdy

nepotvrdil svojím podpisom prijatie tohto plnomocenstva, z ktorého dôvodu takéto splnomocnenie nie je
platné. Má za preukázané, že k vyplateniu kúpnej ceny vo výške 5.000 eur došlo, pôvodná žalobkyňa
svojím podpisom na zmluve potvrdila prijatie kúpnej ceny. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považuje
za správny a navrhuje ho potvrdiť.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania,

aktuálne § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., § 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/155/2013 je určenie, že
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci W., okres X., katastrálne územie W.,

pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo 6320/1 o výmere 1022
m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Galante,
katastrálnym odborom pre katastrálne územie W., obec W., okres X., je P. E., rod. K., nar. X.XX.XXXX,
bytom H. ul. č. XXX/X, B. a to z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. E., rod.
K., ako predávajúcou a spoločnosťou ARKAS, s.r.o., Lieskovec, ako kupujúcim, ohľadne predmetnej

nehnuteľnosti v k.ú. W., č. parcely 6320/1 orná pôda o výmere 1022 m2, zapísanej na LV č. XXXX
Okresným úradom Galanta zo dňa 12.11.2013.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá, nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že kúpna zmluva ohľadne

predmetnej nehnuteľnosti je platná.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

9. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné:
Podľa § 49a O.z. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.Omyl ako výraz vôle sa prejavuje práve vo vzájomnom pôsobení zmluvných strán, ktorými boli pôvodný
žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci. Toto pôsobenie musí vykazovať určité kvalitatívne
znaky, ktorého výsledkom je omyl. Z citovaného ustanovenia vyplývajú predpoklady podmieňujúce

neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) v dôsledku omylu a to, že konajúca osoba urobila právny úkon
v omyle, že omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočnosti, ktorá je podstatná pre tento úkon a že
osoba, ktorej bol úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť alebo ho vyvolala
úmyselne. Nie každý omyl (okrem vyvolaného úmyselne) bude mať za následok neplatnosť zmluvy.
Pokiaľ ide o samotný omyl nie je rozhodujúce, či ide o omyl v právach a povinnostiach zmluvných

strán, v predmete právneho úkonu, o omyl osoby, o kvalite predmetu plnenia alebo iných rozhodných
skutočností. Podstatou omylu je to, že absentuje vážnosť vôle vo vzťahu k následkom, ktoré konajúci
subjekt sledoval a skutočnosťami, ktoré reálne nastanú. Ak však bol úkon urobený v omyle, o ktorom
konajúca osoba musela vedieť alebo tento vyvolala, pričom ide o omyl podstatný, takýto právny úkon
je neplatný.
Z uvedeného vyplýva, že pri omyle ide o vzájomný vzťah medzi účastníkmi právneho úkonu. Pôvodná

žalobkyňa v žalobe tvrdila, že bola vovedená do omylu, že v rámci predzmluvných rokovaní uzatvorí
zmluvu o prevode nehnuteľností s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo.
Kúpnu zmluvu uzavrela pôvodná žalobkyňa so žalovaným, túto dobrovoľne bez nátlaku pred notárom
podpísala, pred jej uzavretím sa so žalovaným nestretla, až listom zo dňa 6.12.2013 žiadala žalovaného,
aby sa vyjadril k tomu, akú úlohu hrajú M. A. a JUDr. Ľ. J., resp. aké povinnosti v daných súvislostiach

mali a majú voči žalovanému a aké oprávnenia im žalovaný udelil. Žalobkyňa sa so žalovaným na ničom
v rámci predzmluvných rokovaní nedohodla, nekomunikovali spolu, predzmluvné rokovania prebehli
medzi pánom A. a terajším žalobcom 1/ M. E.. V danom prípade tak z vykonaného dokazovania nie
je možné ustáliť, že by žalovaný omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Z výpovedí tak pôvodnej
žalobkyne ako aj žalovaného vyplynulo, že medzi sebou o žiadnej zmluve nerokovali, žalovaný žalobkyni

ako predávajúcej nesľuboval žiadnu výstavbu, ani jej synovi, teda žalobcovi 1/. To, že medzi M. E., V.
A. a M. K. prebiehali nejaké rozhovory o výstavbe zrubov nemôže mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy,
nakoľko žalovaný žiaden omyl voči predávajúcej nevyvolal. Pôvodná žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť
predáva, túto predať chcela, to, že si zmluvu neprečítala, nemôže byť na neprospech žalovaného, ktorý
jej nikdy nič nesľuboval, dokonca nebolo preukázané ani to, že by žalovaný výstavbu na pozemku

realizovanúžalobcom1/ konzultovalsosamotnýmžalobcom1/alebospánomK.,ktorýhoohľadnekúpy
pozemku oslovil. Pohnútka pôvodnej žalobkyne na predaj pozemku možno bola mylná, avšak tá nerobí
právny úkon neplatný a ani tento omyl v pohnútke takisto nespôsobil žalovaný. Pôvodná žalobkyňa
svojím podpisom na zmluve potvrdila, že prevzala kúpnu cenu 5.000 eur. Pokiaľ podľa nej peniaze
neobdržala, mohla sa zaplatenia kúpnej ceny domáhať, čo však neurobila a navyše nezaplatenie kúpnej

ceny nerobí kúpnu zmluvu neplatnou.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom
rozsahu úspešný žalovaný.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).