Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226723
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116226723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Z. J., nar.
XX.XX.B., bytom G. XXXX/XX, L., právne zastúpená: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 7Csp/86/2016-47 zo dňa 06.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že žalovaný n e m á právo na výkon zrážok zo
mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovaným.

Žalobkyni p r i z n á v aproti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v plnom rozsahu a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu. Prioritne skúmal naliehavý
právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, keď vyhovením návrhu sa právne postavenie
žalobkyne zlepší, nakoľko bude môcť argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby už
nevykonával zrážky z jej mzdy.

2. Mal za preukázané, že medzi stranami dňa 17.12.2015 bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 507401325, na základe ktorej veriteľ poskytol peňažné plnenie dlžníkovi (žalobkyni). Strany konania
ďalej dohodli Dohodu o zrážkach 17.12.2015, ktorá je predmetom tohto konania. Z tejto jednoznačne
vyplýva, že ide o zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla na základe vyššie
uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nestotožnil sa s argumentmi žalobkyne, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by mala spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená na
osobitnej listine a žalobkyňa vyhlásila, že bola pred jej uzatvorením osobitne poučená o dôsledkoch jej
uzatvorenia, pričom mala možnosť ju prijať alebo odmietnuť. Aj zo samotnej Smernice Rady 93/13/EHS
vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy,
ako je to v danom prípade. Z právnej úpravy nevyplýva, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy
musípredchádzaťsúdnakontrolasamotnéhozmluvnéhovzťahu,nazákladektoréhovzniklapohľadávka
veriteľa. Žalobkyňa konštatovanie o neprijateľnej zmluvnej podmienke bližšie nešpecifikovala a nebol

zistený žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá samostatne medzi stranami konania,
a nie ako súčasť úverovej zmluvy a je riadne podpísaná žalobkyňou ako dlžníkom, je aj presne
špecifikovaná pohľadávka veriteľa, ktorú zabezpečuje, ide o právny úkon, ktorý je jasný, určitý azrozumiteľný a vyjadruje vôľu strán konania. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ
nemala možnosť sa s touto dohodou oboznámiť a prečítať si ju pred podpisom. Na základe uvedeného
nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Na záver uviedol, že pokiaľ je žalobkyňa

toho názoru, že na základe aj vykonaných zrážok zo mzdy zaplatila žalovanému viac, ako bola povinná
zo zmluvy o úvere, má možnosť domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a
skutočná výška dlhu žalobkyne a oprávnenosť pohľadávky žalovaného bude predmetom súdneho
prieskumu v tomto konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Opätovne zdôraznila,
že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného,vyplývajúcejzospotrebiteľskéhoúveru,ktorájeformulárajejzneniebolovopredpripravené
zo strany žalovaného - veriteľa. Jej podmienky neboli individuálne dohodnuté. Žalovaný jej dal na
podpis kopec papierov a nemala reálnu možnosť oboznamovať sa so všetkými formulármi, ktoré

jej dal na podpis. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah.
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu

na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 14Co/9/2016, písomné pripomienky Európskej komisie
vo veci C-30/12, závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179 bod 9
a zo dňa 30.11.2016 pod č. 36101/2017/21 str. 5, kde vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy

komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne aj s poukazom
na čl. 2 ods. 2 CSP a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
9Co/91/2017, 9CoPr/4/2017 a 5Co/96/2017. Žalovanému predmetná dohoda umožňuje bez súdnej
kontrolymimosúdnedomôcťsaajvymoženianárokovmimoistinyazákonnéhopríslušenstva.Vzhľadom

na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril a uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na samostatnom liste, kde je veľkými písmenami

určené, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa mala s ním od roku 2011 do roku 2015
uzatvorených viacero zmlúv o úvere, a teda nie je na mieste poukazovať na jej nevedomosť a nedostatok
skúseností, nakoľko má lepšiu vedomosť v porovnaní s bežným občanom vzhľadom k počtu celkovo
uzatvorených zmlúv. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013 ohľadne
nedostatku vážnosti prejavu vôle. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu

neplatnosť právneho úkonu a zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 12.01.2006, sp.zn.
C-361/04, v ktorom sa konštatovalo, že priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo
chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie. Tým, že
zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí samostatnú
listinu, tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu nie je možné

považovať ju za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobkyňa kvalifikovaným spôsobom prejavila
vôľu uzatvoriť predmetnú dohodu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. Navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní. Žalovanému predmetná
dohoda umožňuje domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez súdnej
kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Dohoda o zrážkach zo
mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej

mzdy aj na plnenia z nejakých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Dáva do pozornosti najnovšie rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, ktoré posudzovali neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a to sp.zn. 9Co/200/2017 a9Co/229/2017. Preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.
1 CSP), na nariadenom pojednávaní odvolacieho súdu zopakoval dokazovania v zmysle ust. § 384
ods. 1 CSP oboznámením listinných dôkazov, a to Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
dňa 17.12.2015, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2015 a napadnutý rozsudok v zmysle

ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015 a zároveň priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Opakovaním dokazovania mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako
veriteľ uzatvorili dňa 17.12.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol

žalobkyni úver vo výške 350 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zároveň zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, spolu v sume 322 Eur,
teda celkovú čiastku sa zaviazala žalobkyňa vrátiť žalovanému 672 Eur do 17.12.2016. Zároveň v ten
istý deň na samostatnom liste uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, kde v článku
I. písm.a/ sa uvádza, že veriteľ a dlžník uzavreli dňa 17.12.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 350 Eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322
Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672 Eur. V písmene b) tohto článku sa konštatuje, že veriteľ a dlžník
sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (ďalej len
„zabezpečovaná pohľadávka“) vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená

ktorúkoľvek jednotlivú, a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých
zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to:
a. pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,
najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom;
b. pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo

v súvislosti s ňou;
c. pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere;
d. pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou
o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho

úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol;
e. pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho
úkonu.

8.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,žežalobkyňamánaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení, nakoľko v prípade prejudiciálneho posúdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná, jej právne postavenie bude istejšie a môže pred svojím zamestnávateľom preukázať, že nie
je možné na základe tejto dohody vykonávať zrážky z jej mzdy.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení
§ 551 OZ aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda o zrážkach
zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať

označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občiansko-
právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda

vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospechveriteľa.Výškapohľadávkysícemôžemaťoporupriamovzmluve,aleprizmluvesozmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné exoffo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený

nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom
by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v
zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade,
nakoľkozmluvnéstranysamalivdohodeozrážkachzomzdydohodnúťnatom,žesúčasťoupohľadávky
je aj náhrada škody, ktorá vznikne veriteľovi na základe zmluvy o úvere, pohľadávky, ktoré vzniknú v

dôsledku a v súvislosti s odstúpením a vypovedaním zmluvy, pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pohľadávky, ktoré vzniknú na základe odporovateľného právneho úkonu. V predloženej
zmluve o spotrebiteľskom úvere však nie sú dojednané žiadne také ustanovenia, na základe ktorých by
žalovaná mohla jednostranne navýšiť sumu pohľadávky uplatnenú v žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá
sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu

uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V
spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou
o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom
postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto
je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade,

že zabezpečená pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez
konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný,
ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha
je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku
spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade.

10. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá
mala byť touto dohodou zabezpečená. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel, určil, že žalovaný nemá právo na

výkon zrážok zo mzdy na základe tejto dohody.

11. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie)

a aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci). Úspešnou stranou konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)