Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/105/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410203305
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2017:5410203305.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore

žalobcov: 1/ U.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXX, 2/ A.. A. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
P. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského
1735/29, P.O.BOX 134, proti žalovaným: 1/ D. A., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. - B. P. XXX, 2/
F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. - B. P. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Roman Kobella, advokát
so sídlom v Dolnom Kubíne, Aleja Slobody 1899, 3/ Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, Žilina,
IČO: 37 808 427, o zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právo cesty, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v ažalovaným v 1/ až v 3/ rade právo na náhradu trov
konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na začatie konania, doručenou súdu dňa 03.09.2010, žalobcovia žiadali, aby súd vydal
rozsudok, v ktorom zriadi v prospech vlastníka nehnuteľnosti, a to rodinného domu č.s. XXX k,ú. B. P.
postaveného na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. B. P., ktorý je zapísaný na Správe katastra Dolný Kubín
na LV č. XXXX, ako aj priľahlého pozemku

parc. č. XXX/X odplatné vecné bremeno - právo cesty, t.j. právo prechodu pešo a motorovým vozidlom
po pozemku zobrazenom ako parc. č. XXX/X o výmere 25m2 a parc. č. XXX/X o výmere 24 m2 k.ú.
B. P., ako aj určiť, že žalovaní v 1 - 3 rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom trovy
konania a trovy právneho zastúpenia a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to

rodinného domu č.s. XXX k.ú. B. P. postaveného na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. B. P., ktorý je zapísaný
na Správe katastra Dolný Kubín na LV č. XXXX, ako aj priľahlého pozemku parc. č. XXX/X. Žalovaní
v 1 a 2 rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je označený ako parc. registra „E“ č.
XXXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. B. P., z ktorej parcely bola GP Ing. Leva Švárneho č.
XXXXXXXX-X/XXXX zo dňa 26.01.2010 vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 25 m2. Žalovaný v 3
rade je vlastníkom pozemku, ktorý je označený ako parc. registra „E“ č. XXXX/X, ktorý pozemok je
zapísaný na LV č. XXXX k.ú. B. P.. Z uvedeného pozemku bola GP Ing. Leva Švárneho č. LS XX-XXXX

zo dňa 24.04.2004 vytvorená parcela číslo XXX/X o výmere 24 m2. Pozemky, ktoré budú predmetom
konania a na ktoré navrhujú zriadiť právo vecného bremeno sú teda označené ako parc. č. XXX/X o
výmere 25 m2, parc. č. XXX/X o výmere 24 m2 k.ú. B. P.. Jediná prístupová cesta k rodinnému domu
navrhovateľov č. XXX vedie po pozemkoch parc. č. XXX/X o výmere 25 m2 a parc. č. XXX/X o výmere24 m2 k.ú. B. P.. Tieto pozemky slúžia ako cesta už od roku 1953 s tým, že právni predchodcovia žalobcu
v 1 rade formálne nevysporiadali tieto právne vzťahy tak, aby boli zapísané do katastra nehnuteľností.
Žalobcovia nemajú možnosť vybudovať prístupovú cestu po iných pozemkoch, pretože takéto riešenie

by bolo neprimerane nákladné, čo nie je v možnostiach žalobcov. Ako dôkaz preukazujúci tvrdenia
žalobcov slúži znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Jurigu č. XX/XXXX, z ktorého je zrejmé, ako sú
situované predmetné pozemky. Žalobcovia mali záujem riešiť príjazd k svojmu rodinnému domu so
žalovanými mimo súdnou cestou a písomne ich vyzvali ako aj žalovaného v 3 rade na uzavretie nájomnej
zmluvy, resp. dohody o zriadení vecného bremena, avšak žalovaní v 1 a 2 rade s takýmto návrhom

nesúhlasili a žalovaný v 3 rade sa do dnešného dňa k návrhu písomne nevyjadril. Vzhľadom nato, že
medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode ohľadom prístupu k stavbe žalobcov, títo v tejto otázke sú v
neistote a majú naliehavý právny záujem na vyriešení tohto stavu a na zriadení práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu tak, aby im toto zabezpečilo riadny prechod k stavbe v ich vlastníctve a zároveň, aby
výkon tohto vecného bremena zasahovalo do vlastníckych práv žalovaných len v nevyhnutnej miere.

3. Žalovaným bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 20.09.2010 a 22.09.2010.
Dňa 04.10.2010 na tunajší súd bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 3 rade, ktorý uviedol, že
žalobcovia požiadali dňa 09.04.2009 Žilinský samosprávny kraj (ďalej len „ŽSK“) o odkúpenie
nasledujúcich pozemkov v k.ú. B. P., obec F. Z., okres B. D. a to o odkúpenie novovytvorených parciel,
ktoré boli vytvorené GP č. LS-XX/XXXX zo dňa 24.04.2004, ktorý vyhotovil Ing. Lev Švárny GEOPLÁN

a ktorý bol úradne overený Správou katastra Dolný Kubín pod č. XXX/XX:
- KN-C parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,
- KN-C parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2,
- KN-C parcela č. XXX/X, záhrady o výmere 92 m2.
Na základe tejto žiadosti a po prešetrení skutkového a právneho stavu, vrátane ohliadky na mieste

samom, ŽSK postupujúc v súlade so zákonom č . 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov
v znení neskorších predpisov a v súlade so Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom ŽSK
predal pozemky - KN-C parcela č. XXX/X a KN-C parcela č. XXX/X žalobcom do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. T.č. sú tieto pozemky zapísané v prospech žalobcov na LV č. XXXX. Predaj pozemkov
- KN-C parcela č. XXX/X a KN-C parcela č. XXX/X a to na základe ust. §9a ods. 8 písm. b/ zákona č.

446/2001 Z.z.
Keďže žalobou dotknutý pozemok - KN-C parcela č. XXX/X nemal v čase podania žiadosti žalobcov
charakter priľahlej plochy k stavbe - rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku - KKN-C
parcela č. XXX/X, ktorý je v prospech žalobcov zapísaný na LV č. XXX, ŽSK tento pozemok žalobcom
nemohol odpredať na základe ust. § 9a ods. 8 písm. b/ zákona č. 446/2001 Z.z. Z tohto dôvodu bolo

žalobcom na osobnom rokovaní vysvetlené, že tento pozemok by bolo možné predať len tzv. ponukovým
konaním vykonaným v zmysle zákona č. 446/2001 Z.z., alebo ak by tento predaj schválilo Zastupiteľstvo
ŽSK ako prípad hodný osobitného zreteľa. Medzičasom bola ŽSK navyše doručená žiadosť žalovaných
v 1 a 2 rade o odkúpenie toho istého pozemku - KN-C parcely č. XXX/X a to dňa 29.09.2010. Vzhľadom
k tomu, že ŽSK z obhliadky na mieste samom podrobne poznal skutkovú situáciu a vzhľadom k tomu,

že ŽSK mal vedomosť o napätejších susedských vzťahoch medzi žalobcami a žalovanými v 1 a 2
rade, ako aj vzhľadom k tomu, že ohľadom riešenia prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov
prebiehajú medzi žalobcami a žalovanými v 1 a2 rade súdne spory od r. 2004 s tým, že spor vedený pred
Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 4C 13/2008 o vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu - práva cesty, nebol na jeseň roku 2009 ešte právoplatne rozhodnutý, príslušný odbor úradu

ŽSK neodporučil dotknutý pozemok odpredať ani jednému zo žiadateľov, keďže prevedením pozemku
do vlastníctva jedného zo žiadateľov, by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv druhého zo
žiadateľov o kúpu. Taktiež, jedine súd je orgánom, ktorý môže autoritatívne rozhodnúť o spravodlivom
a zákonnom spôsobe užívania dotknutých, susediacich, pozemkov žalobcov a žalovaných v 1 a 2
rade. K samotnej žalobe ŽSK uvádza, že proti zriadeniu vecného bremena za primeranú náhradu a v

nevyhnutnom rozsahu na svojom pozemku - KN-C parcela č. XXX/X v zásade nemôže nič namietať,
keďže je pravdou, že cez dotknutý pozemok vedie vychodená prístupová cesta k rodinnému domu
žalobcov, resp. jej časť, čo mal ŽSK preukázané na základe obhliadky. Žalobcovia tento pozemok vo
vlastníctve ŽSK fakticky užívajú a to bez toho, aby za to ŽSK platili vôbec nejakú náhradu. ŽSK teda
nebráni žalobcom v práve prístupovej cesty k rodinnému domu súp. č. XXX. cez pozemok vo vlastníctve

Y.. V záujme zmierlivého a spravodlivého urovnania nárokov tak žalobcov ako aj žalovaných v 1 a 2
rade, ŽSK z opatrnosti poukazuje na alternatívu inej prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov, ktorú
zvažovalvsúvislostisožiadosťoutakžalobcov,akoižalovanýchv1a2radeoodkúpeniepozemku-KN-
C parcela č. XXX/X. K rodinnému domu žalobcov je možné zabezpečiť prístup z tzv. zadnej strany, t.j.prístup možno zabezpečiť tak, že pri dome žalobcov sa bude ďalej pokračovať po verejnej komunikácií
okolopozemkovžalobcovKN-Cparcelač.XXX/Xač.XXX/Xstým,žeposkončenízákruty,vmieste,kde
je svah už mierny, začína poľná cesta smerom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov a to cez

pozemky - KN - C parcela č. XXX/X resp. XXX/X, ktoré pozemky však nie sú vo vlastníctve žalobcov. ŽSK
nemôže súhlasiť s tým, že žalobcovia v žalobe nešpecifikovali rozsah vecného bremena, ani primeranú
náhradu za zriadenie vecného bremena, nakoľko pri určovaní primeranej náhrady sa nemusí vychádzať
len zo znaleckého posudku, ale táto náhrada má byť stanovená tak, aby zodpovedala aktuálnej situácii
na trhu s nehnuteľnosťami v čase vydania rozhodnutia súdu. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, sú

podľa názoru žalovaného v 3 rade práve vyššie uvedené skutkové okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva,
že ŽSK nie je tým subjektom, ktorý by odmietal konštruktívne riešiť prístupovú cestu k rodinnému domu
žalobcov.ŽSKprotizriadeniuvecnéhobremenacezsvojpozemoknenamietaatoaninazákladedohody
so žalobcami. Vzhľadom k tomu, že zriadenie vecného bremena len cez pozemok vo vlastníctve odporcu
v rade 3 by prístupovú cestu žalobcov k ich rodinnému domu nevyriešilo a vzhľadom k tomu, že žalovaný
v rade 1 a 2 mali proti zriadeniu prístupovej cesty námietky, boli žalobcovia nútení uplatniť svoje práva

žalobou aj voči žalovanému v rade 3. ŽSK ako starostlivý hospodár nemohol v danej situácii odpredať
alebo zaťažiť svoj majetok len v prospech žalobcov alebo len v prospech žalovaných v rade 1 a 2.

4. Na pojednávaní dňa 25.06.2014 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že sa pridržiavajú
písomného návrhu. Žalobcovia majú právny nárok na zriadenie vecného bremena, pretože nemajú iný

prístup k svojmu domu, ako aj navrhol obhliadku na mieste samom, z ktorého sa bude dať objektívne
posúdiť opodstatnenosť a objektívnosť návrhu a poprípade následne vykonať ďalšie dôkazy a to
znalecké ohodnotenie vecného bremena.

5. Právny zástupca žalovaných 1 a 2 uviedol, že žalobný návrh žiadajú v celom rozsahu zamietnuť a

to z dôvodu, že nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka upravená v ustanovení § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, nakoľko prístup k nehnuteľnosti navrhovateľov je možné zabezpečiť iným
spôsobom.

6. Zástupca žalovaného v 3 rade uviedol, že sa pridržiavajú vyjadrenia k žalobe, ktoré podali písomne.

Pokiaľ ide o vlastníctvo k parc. KN-C XXX/X, resp. č. XXX/X, tak tieto nie sú vo vlastníctve žalobcov, nie
sú im známe presné vlastnícke pomery k týmto.

7. Na pojednávaní bol vypočutý žalobca v 1 rade, ktorý uviedol, že uvedený prístup využíva od roku
1953 a jemu nezostáva nič iného, len rešpektovať rozhodnutia súdu ohľadne pomerov k tomuto prístupu.

Oni však potrebujú zabezpečiť obslužnosť okolo rodinného domu. Pokiaľ ide o nejaké štúdie, ktoré mu
boli predložené na tomto pojednávaní, tak pre krátkosť času, ktorý mal k nahliadnutiu, je mu ťažko sa
vyjadriť. Pokiaľ ide o ten prístup od zátačky ďalej zozadu, tak by sa vlastne dostal do takého istého stavu
ako je teraz, lebo tam ide o cudzie pozemky a musel by riešiť prechod s inými vlastníkmi. Pokiaľ ide o
cenu za zriadenie vecné bremeno, tak tu bude rešpektovať rozhodnutie súdu.

8. Vypočutá žalovaná v 2 rade uviedla, že pokiaľ ide o tie pozemky zozadu, tak ú síce využívané, ale
nie vlastníkmi. Kto chce, si tam vlastne zasadí. Pokiaľ ide o možnosť iného prístupu, tak poukázala
na výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní dňa 13.05.2005, kde sám uviedol, že okrem prístupu
spredu, má zozadu ďalšie dve bránky, kade sa dá na jeho pozemok dostať poľnou cestou a dá sa tam

dostať takto aj autom. Taktiež poukázala na jeho vyjadrenie z 3.9.2008 v záverečnej reči, kde uviedol,
že vecné bremeno nie je pre neho riešenie. Poukázala aj na výpoveď starostu obce U.. D., ktorý ponúkol
pomoc obce poskytnutím mechanizmov, čo však žalobca odmietol. Užívaním prístupu žalobcami im
vzniká škoda a to už v roku 2001 žalobca pri cúvaní nabúral do auta ich zaťa. Odmietol zaplatiť škodu
a ani sa neospravedlnil. V roku 2011 pri zimnej údržbe pracovník obecného úradu im poškodil dielec

plota a v roku 2013 dcéra žalobcu im autom poškodila ako plot tak i múrik, tam bola privolaná aj hliadka
polície. Uviedla, že v 50-tych rokoch boli dohodou vytvorené dva stavebné pozemky a to pre jej svokra
K. A. a pre svokra žalobcu p. M., kde už vtedy bolo dohodnuté, že vstup pre K. A. bude spredu a pre
svokra žalobcu bude zozadu, kde mal tento urobenú aj veľkú bránku. Uviedla, že hlavným dôvodom
prečonesúhlasiasvecnýmbremenomjeskutočnosť,žeuvedenúparcelupotrebujúonisami.Majúveľmi

úzky vstup a nákladné auto sa im do dvora nedostane. Plánujú rekonštrukciu a teda by to bol problém a
ak tam majú bývať rodiny, tak sa to musí vyriešiť. Navyše v minulosti tam oni parkovali, resp. návštevy,
ktoré k nim prihádzali a teraz im to I. obmedzujú.9. Žalobca v 1 rade uviedol, že z hľadiska tých poškodení je pravdou, že on pri cúvaní nabúral auto p.
A., ale pokiaľ ide o to, že to nemal vyrovnať, vyrovnala to poisťovňa a hrozil tu dokonca spor o poistný
podvod. K poškodeniu spôsobeného dcérou uviedol, že aj teraz je ten vjazd veľmi komplikovaný a pokiaľ

ide o vjazd nákladným autom, tak vzhľadom na vybudované zábrany, tak ani na jeho pozemku žiadne
nákladné auto asi 8 rokov nebolo. Preto oni chceli aj odkúpiť pozemok od VÚC, aby sa tam dal urobiť
jednoduchší prístup. O tej zadnej bráne, alebo dohode z 50-tych rokov p. A. klame, predovšetkým o tej
zadnejbránke.OnsaprisťahovalnaOravuv1982avpodstatedo1993bolpokojapotomprávežalovaní
začali brániť pohybu áut, navážali tam štrk, či kláty a to tak, že to muselo byť riešené predbežným

opatrením súdu.

10. Na pojednávaní dňa 25.06.2014 žalovaní predložili súdu odborné stanovisko autorizovaného
stavebného inžiniera v oblasti dopravných stavieb U. k možnosti zriadenia vstupu na pozemok č. XXX/
X, na ktorom je postavený rodinný dom žalobcov, ktorý zadefinoval dva teoreticky aj prakticky možné
vstupy na pozemok žalobcov, kde alternatívou č. 1 bol vjazd a výjazd k domu žalobcov navrhnutý z

križovatky miestnych komunikácií kolmo na ich rodinný dom, kde uviedol, že vybudovanie tohto vstupu
je technicky možné s miernou náročnosťou a popísal približné technické riešenie a alternatívou č.
2 je vjazd a výjazd k rodinnému domu žalobcov riešený k spodnej časti pozemku pri železničnom
priechode, kde je terén prijateľný na realizáciu vstupu na pozemok a prístupová cesta je navrhnutá
pomocou ľavotočivého smerového oblúku. Poukázal na skutočnosť, že dočasný vjazd využívaný

žalobcami zabraňuje žalovaným ku vstupu ťažkých mechanizmov na jeho pozemok, ktoré sú potrebné
na plánovanú rekonštrukciu a opravu jeho rodinného domu ako mu i zabraňuje vybudovať si odstavnú
plochu pre vlastné auto, prípadne auto jeho návštevy.

11. Dňa 03.12.2014 sa v písomnom vyjadrení doručenom prostredníctvom právneho zástupcu

žalobcovia 1 a 2 uviedli, že žalovaný v 3 rade nenamieta zriadenie vecného bremena súdnou cestou.
Proti zriadeniu vecného bremena sa vyjadrujú žalovaní v 1 a 2 rade. Ich tvrdenia, ktorými zdôvodňujú
nesúhlas však považujú za účelové. Vybudovanie novej prístupovej cesty podľa návrhu žalobcov 1 a
2 je pre nich z viacerých dôvodom nemožné zrealizovať Žalobca je v dôchodkovom veku a vyžadujú
vysoké finančné investície, ktoré nemajú a nie sú schopní zabezpečiť. Žalovaní v 1 a 2 rade sa opierajú

o technickú štúdiu U.. A. a odborné stanovisko, kde sú navrhované dve alternatívy prístupu. Alternatíva
2 v zmysle uvedenej štúdie rieši prístup zo zadnej strany pozemku, avšak tento prístup je nereálny,
pretože je situovaný po pozemkoch, ktoré vlastnícky patria tretím osobám. Okrem uvedeného je
tento prístup riešení s polomerom 6m, pričom polomer otáčania napr. vozidla Škoda Octavia je 10,8m.
Alternatíva 1 danej štúdie taktiež nedostatočne rieši oblúk prístupovej cesty, ktorý má polomer 6m, čo

je nevyhovujúci oblúk vzhľadom na polomer otáčania vozidiel. Štúdiou navrhované riešenie prístupu
neberie do úvahy skutočnosť, že v smere trasy vybudovania prístupu je zdroj pitnej vody navrhovateľov,
ktorý by bol tým pádom znefunkčnený. Alternatíva 1 neberie do úvahy, že jej realizáciou by s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo k zosuvu pozemku smerom k miestnej komunikácii, čo sa v minulosti už stalo.
Uvedené potvrdzuje aj ZP U.. O. č. XX/XXXX, na základe objednávky ŽSK, z ktorého na strane 31 je

zrejmé, že „parc. XXX/X, XXX/X sú zabezpečené proti erózii opornou stenou z kameňa a parcela č.
XXX/X hustým drevnatým porastom“. V prípade alternatívy 1 by došlo k odstráneniu časti drevného
porastu, čím by bolo odstránené aj zabezpečenie proti erózii a zosuvom pozemku. Cez pozemok, ktorý
je uvedený v alternatíve 1 ako prístupová cesta má žalobca vybudované všetky odtoky dažďových vôd
z okapových zvodov, čo by navýšilo investície žalobcov.

12. Zástupca žalovaných 1 a 2 súdu dňa 04.12.2014 predložil odborné stanovisko U.. Z. A., kde tento
reagoval na skutočnosť, že pokiaľ by pri alternatíve 1 mohlo dôjsť ku križovaniu navrhovaného vjazdu s
vodovodnou prípojkou do rodinného domu žalobcov, táto sa buď môže uložiť do chráničky alebo zakopať
nižšie, čo nie je remeselne ani materiálne náročné a vyžaduje si minimálne finančné náklady. Navyše

poukázal na ďalšiu alternatívu č. 3, ktorá rieši vjazd k rodinnému domu žalobcov paralelne s existujúcim
vstupom, avšak umiestnený na pozemku majiteľa domu.

13. Dňa 08.12.2014 na pojednávaní bol vypočutý svedok U.. Z. A., ktorý uviedol, že on má oprávnenie
projektovať inžinierske stavby, čo je širšie ako len dopravné stavby, ktoré pod toto spadajú. V tejto

oblasti projektuje 21 rokov a prakticky robil väčšinu projektov v rámci operačného programu ROP v
Žilinskom kraji, robil množstvo projektov napr. zosuvov ciest, opráv mostov atď. Videl aj konkrétnu
situáciu v tomto prípade a bol požiadaný o vydanie odborného stanoviska. Najčistejšie riešenie je, keby
sa prístup napojil do stredu križovatky, každý bočný prístup vytvára neprehľadnejšie riešenie. Vzhľadomna to, že žijeme na Orave, kde je hornatý kraj, resp. terén, v danom prípade ide o úplne bežné riešenie
prístupu. Samozrejme ak sa odkope svah zo strán, aby sa zemina nezosypala, treba ju stabilizovať
buď oporným múrom alebo vysvahovať. Je úplne bežné, aby vodovodná prípojka išla pod prístupovou

cestou k domu, pokiaľ je v chráničke, nie je to žiadny problém. Uviedol, že v danom prípade to považuje
za bežnú a zdolateľnú vec. Nejaký výkonnejší stroj, napr. JCB by to mohol odkopať možno aj za 2
hodiny s tým, že by sa zabezpečil odvoz. Samozrejme jeho štúdia hovorí len o možnej realizovateľnosti,
bolo by potrebné urobiť ďalší stupeň, a to projektovú dokumentáciu a zameranie, kde by sa presne
urobili polomery, napojenia, uviedol napr. použitý podkladový materiál a navrhli by sa prípadné oporné

múry. Napr. oporné múry, pokiaľ by to dovoliť priestor, by vôbec nemuseli napr. byť, pokiaľ by sa to dalo
vysvahovať 1:1. Samozrejme v projektovej dokumentácii by už bola riešená aj napr. vodovodná prípojka.
Vodovodná prípojka predstavuje v podstate len prívodnú PVC hadicu, ktorá musí byť v určitej hĺbke a v
nejakom pieskovom lôžku s výstražnou fóliou. Pokiaľ ide o studňu, tak z nej prívodné potrubie do domu
by križovala prístupová cesta a tu sú dve možnosti, buď toto prívodné potrubie dať do oceľovej rúry ako
chráničky a urobiť štrkopieskové lôžko a naň položiť zámkovú dlažbu, resp. nechať starú prípojku tak a

zo studne potiahnuť nový prívod klasickou, ohybnou, flexibilnou PVC hadicou. Nie je problém vykopať
novú ryhu. V podstate náklady sú minimálne.

14. Žalobca pristúpil so svedkom pred sudcu, kde žalobca uviedol, že podľa neho je problém s
polomerom zatáčania 6 metrov, pretože podľa neho octávia má minimálny polomer otáčania 10,8 m,

kde svedok uviedol, že normové polomery sú také, že 12 metrov má kamión, 9 metrov má nákladné
auto bez prívesu a 6 metrov osobné auto. Ďalej uviedol, že podľa neho by mohlo dôjsť k likvidácii jeho
studne pri výkopových prácach, kde toto napr. rešpektovali aj plynári a s plynom prešli na druhú stranu
cesty, aby nedošlo k zosuvu, kde svedok uviedol, že v prípade výkopu by nebol problém výkop pažiť,
teda zabezpečiť napr. dreveným debnením, aby nedošlo k zosuvu, pokiaľ sa postaví nejaký oporný múr.

Pokiaľ teraz projektovali napr. lávku cez rieku Orava, tak sa kopalo 50 cm od odpadového potrubia s
priemerom1200mm,čojevlastnehlavnástokamestaDolnýKubínanedošlotamkžiadnymproblémom.
Uviedol, že výkop aj s pažením by pre firmu bol najviac 1 deň práce. To paženie by predstavovalo zabitie
nejakých oceľových profilov tvaru I priemeru 12 mm vo vzdialenosti približne 1,5 metra, do ktorých by sa
súbežne s odkopávaním vkladali napílené dosky. Je však možné vzhľadom na charakter pôdy v tomto

regióne, že zemina bude tak súdržná, že by ani paženie nebolo treba. V danom prípade predpokladá
odkop do výšky 1,5, resp. 2 metre. Uviedol, že maximálny odkop by mohol byť 250 m3, to by bolo pri
sklone 12 % a bolo by to ťahané až ku garáži. Pokiaľ ide o nejaký kvalifikovaný odhad nákladov, tak aby
sa dobre rátalo, tak by to mohlo byť 10 strojohodín po 50,- EUR pri JCB, teda nejakých 500,- EUR za
výkopplusnákladynaodvozzeminy,tobymohlobyťtakpribližne25tatier,odhadombytomohlobyť500

ton zeminy. Tatrovka odvezie 10 kubíkov, v tonách by to mohlo byť aj 20 ton. Pri každom rodinnom dome
sú rôzne výkopy a rôzne náklady. Je pravdou, že on nemal povolenie ísť na pozemok navrhovateľa, čiže
obhliadal to len z cesty. Čo sa týka súdržnosti zeminy, tak predpokladá, vzhľadom na špecifiká regiónu,
ale za nesúdržné zeminy sa považujú napr. pieskové a lebo štrkopieskové.

15. Zástupca žalobcov písomným podaním doručeným súdu dňa 28.01.2015 uviedol, že pracovník SPP
p. O. D. vo svojej mailovej správe zo dňa 13.1.2015 uviedol, že potrubie so stredným tlakom do 0,4
Mp a dimenzie D110 a d50 materiál PE, ktoré potrubie sa nachádza na pozemku parc. KN-C číslo
XXX k.ú. B. P. susediaceho s pozemkom parc. KN-C XXX/X k.ú. B. P., cez ktorý je navrhovaný prístup

alternatíva 1 podľa štúdie, má ochranné pásmo dané pre plynovody 1m na každú stranu od plynového
potrubia a bezpečnostné pásmo je 2 metre. Z uvedeného je zrejmé, že prístupom podľa štúdie by došlo
k porušeniu ochranného a bezpečnostného pásma, s čím sa štúdia nevysporiadala. Z vyjadrenia Slovak
Telekom a.s. zo dňa 22.12.2014 je zrejmé, že nie je možné realizovať stavebné práce cez pozemok
parc. KN-C číslo XXX/X, t.j. podľa alternatívy 1 vyššie uvedenej štúdie, pretože by tým došlo k styku so

sieťami elektronických komunikácií spoločnosti Slovak Telekom, a.s., s čím sa štúdia nevysporiadala.
Z vyjadrenia OVS zo dňa 15.12.2014, ako aj z priloženej mapy vyplýva, že realizácia prístupu podľa
štúdie 1 nie je možná, pretože sa v trase nachádzajú vodovodné potrubia, ktoré sú v správe OVS
a.s., a to najmä trasa miestneho vodovou, ktorý je označený tenšou zelenou líniou s čím sa štúdia
nevysporiadala. Štúdia taktiež nesprávne vyhodnotila prístup k rodinnému domu po trase, na ktorej sa

nachádza jediný zdroj pitnej vody rodinného domu, a to studňa nachádzajúca sa na pozemku parc. KN-
C XXX/X k.ú. B. P.. Štúdia nebrala v úvahu vyhlášku NR SR číslo 29/2002 Z.z. o požiadavkách na pitnú
vodu, ani zákon číslo 184/2002 Z.z., ktorý podľa § 14 ods. 3/ uvádza, že vo vzdialenosti od vonkajšieho
okraja studne, minimálne dva metre nesmie byť prostredie studne ohrozené akýmkoľvek znečistenímalebo stavebnou činnosťou, čo je v rozpore s navrhovaným riešením prístupu podľa alternatívy 1 štúdie,
navyše STN 755115 vo svojom článku číslo 325 uvádza, že najmenšia vzdialenosť vonkajšieho líca
studne a zdrojov možného znečistenia, ktoré majú byť dodržané pri budovaní studní alebo pri výsadbe

objektov v blízkosti prevádzkovaných studní je pre triedu verejné komunikácie uvedený rozmer 12m.
Ponad prístup k rodinnému domu podľa alternatívy 1 štúdie vedú vzdušné líniové stavby a realizáciou
prístupu k rodinnému domu podľa tejto alternatívy by bol porušený predpis STN o minimálnej výške
vzdušných vedení nad komunikáciou - 6m. S tým sa štúdia mala vysporiadať. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je zrejmé, že prístup k rodinnému domu podľa alternatívy 1 štúdie, je protizákonný

a jeho realizácia by bola nelegálna. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie by žalobcom nebolo
vydané, a teda súčasná prístupová cesta je jediná možná prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov.

16. Zástupca žalovaných 1 a 2 vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.05.2015
predložil stanoviská nižšie uvedených subjektov, kde OVS a.s. Dolný Kubín uviedla, že pokiaľ ide o
alternatívne riešenie príjazdovej komunikácie k rodinnému domu súp. č. XXX s predloženými návrhmi

súhlasia. Pred spracovaním PD investor stavby je povinný objednať presné vytýčenie verejného
vodovodu a pri križovaní dodržať pôvodné krytie vodovodu. Spracovaný projekt príjazdovej komunikácie
požadujú predložiť na vyjadrenie. Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina uviedla, že navrhovaná stavba
nezasahuje do ochranných pásiem existujúcich energetických zariadení v majetku SSE-D, a.s. Stavbu
žiadajú realizovať v zmysle platných STN a predpisov. Vyjadrenie SSE-D ku žiadosti zákazníka je

platné jeden rok od dátumu vystavenia. Slovak Telekom a.s. Bratislava uviedli, že žiadateľ vo svojej
žiadosti vyznačil záujmové územie a vyplnil všetky potrebné údaje pre vydanie vyjadrenia o existencii
telekomunikačných vedení a rádiových zariadení. Žiadateľ zodpovedá za správnosť a úplnosť vyplnenej
žiadosti a zároveň, že uvedené parcelné čísla zodpovedajú vyznačenému záujmového územiu v mape
zobrazenej nižšie. Na základe žiadosti o vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. dáva nasledovné stanovisko

pre vyznačené záujmové územie. Nedôjde do styku so sieťami elektronických komunikácií spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. 1. Existujúce zariadenia sú chránené ochranným pásmom a zároveň je potrebné
dodržať ustanovenie § 65 zákona č. 351/2011 Z.z. o ochrane proti rušeniu. 2. Vyjadrenie stráca platnosť
uplynutím doby platnosti uvedenej vyššie vo vyjadrení, v prípade zmeny vyznačeného polygónu, dôvodu
žiadosti, účelu žiadosti, v prípade ak uvedené parcelné číslo v žiadosti nezodpovedá vyznačenému

polygónu alebo ak si stavebník nesplní povinnosť podľa bodu 3. 3. Stavebník alebo ním poverená osoba
je povinná v prípade ak zistil, že jeho zámer, pre ktorý podal uvedenú žiadosť je v kolízii so SEK Slovak
Telekom, a.s. alebo zasahuje do ochranného pásma týchto sieti, vyzvať spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
na stanovenie konkrétnych podmienok ochrany alebo preloženia SEK prostredníctvom zamestnanca
spoločnosti povereného správou sieti. 4. V prípade ak na Vami definovanom území v žiadosti o

vyjadrenie sa nachádza nadzemná telekomunikačná sieť, ktorá je vo vlastníctve Slovak Telekom, a.s., je
potrebné zo strany žiadateľa zabezpečiť nadzemnú sieť proti poškodeniu alebo narušeniu ochranného
pásma.5.Nedodržanievyššieuvedenýchpodmienokochranyzariadeníjeporušenímpovinnostipodľa§
68zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvplatnomznení.6.Žiadateľmôževyjadrenie
použiť iba pre účel, pre ktorý mu bolo vystavené. Žiadateľ nie je oprávnený poskytnuté informácie a dáta

ďalej rozširovať, prenajímať alebo využívať bez súhlasu spoločnosti Slovak Telekom a.s. 7. Žiadateľa
zároveň upozorňujeme, že v prípade ak plánuje napojiť nehnuteľnosť na telekomunikačnú sieť úložným
vedením,jepotrebnédoprojektupreúzemnérozhodnutiedoplniťajtelekomunikačnúprípojku.8.Prílohy
k vyjadreniu: - Situačný výkres obsahujúci záujmové územie žiadateľa.

17. Právny zástupca žalobcov zaslal súdu dňa 26.10.2015 vyjadrenie v ktorom uviedol, že uznesením
súdu č.k. 7C/105/2010-158 zo dňa 16.04.2015 bol v konaní ustanovený znalec B.. U.. S., T.., na
vypracovanie znaleckého posudku. Následne uznesením č.k. 7C/105/2010-162 zo dňa 11.06.2015 súd
zrušil uznesenie, ktorým ustanovil znalca s odôvodnením hospodárnosti konania, nakoľko náklady
na vypracovanie znaleckého posudku sa javia neprimerané k danému účelu. S uvedeným tvrdením

žalobcovia nesúhlasili a sú naďalej presvedčení, že v konaní je potrebné posúdiť skutočnosti, na
ktoré sú potrebné odborné znalosti, ktoré môže zodpovedať len znalec. Po vydaní uznesenia o
ustanovení znalca si žalobcovia objednali u autorizovaného geodeta Ing .P. K., geodetické zamerania
polohopisného a výškopisného stavu prístupu k pozemku a skutočného stavu, pričom touto otázkou sa
štúdia predložená žalovanými vôbec nezaoberá a sa s ňou nevysporiadala. Na základe uvedeného bola

vypracovaná technická správa Ing. P. K. zo dňa 27.05.2015, z ktorej vyplýva, že žalovanými navrhovaná
prístupová cesta pre žalobcov podľa štúdie žalovaných by mala viesť cez inžinierske siete, ako to je
zrejmé z výkresovej časti. Podstatné, čo vyplýva z technickej správy U.. P. K. je aj, že štúdia U.. A.
vedie navrhovanú prístupovú cestu cez pozemky, ktoré vlastnícky nepatria žalobcom, a to v obidvochalternatívach. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú, aby súd pribral - ustanovil znalca, ktorý okrem
iného zodpovedal vyššie citované odborné otázky, odstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov a dal vo
veci jednoznačné odborné stanovisko.

18. Súd vytýčil ďalšie pojednávanie a to na deň 27. 01.2016 na ktorom bola vypočutá žalobkyňa A..
A. I. a táto uviedla, že pokiaľ ide o nimi predložené vyjadrenia, tak poukázala tú na skutočnosť, že
oni žiadali o vyjadrenia ku stavebnej činnosti na konkrétnych parc. a to XXX/X, XXX/X, ktoré sú v ich
vlastníctve, resp. k bývalej parc. č. XXX v súčasnosti č. XXXX/X. Podľa nej potom v danom prípade

ide o konkrétne vyjadrenia, ktorými by boli pri príp. realizácií viazaní. Zo stanoviska OVS, ktoré bolo
doručené aj súdu je zrejmé, že na hraniciach týchto parciel sa nachádza vodovodné potrubie a to
konkrétnemiestnyvodovod,resp.ďalejvcestesanachádzapotrubiaoravskéhoskupinovéhovodovodu.
Práve v súvislosti s predloženým polohopisom a výškopisom urobeným na skutočný stav je zrejmé,
že jediným možným prístupom je pre nich doterajší prístup. Poukázala pritom na skutočnosť, že U..
K. urobil uvedený polohopis a výškopis, kde zakreslil inžinierske siete podľa výkresov správcov sieti.

Pokiaľ aj oslovili plynárov, tak je zrejmé, že títo urobili umiestnenie potrubia tak, že rešpektovali práve
zdroj pitnej vody. Pokiaľ ide o jej vzdelanie, tak síce vyštudovala sociálnu prácu, ale pracovala v štátnej
správe, kde mala možnosť vyjadrovať sa aj k projektom, ktoré obsahovali aj stavebnú a technickú časť.
V danom prípade poukázala aj na nemožnosť realizácie riešení podľa U.. A. z dôvodu líniových stavieb,
ktoré tade vedú, konkrétne ide o miestny rozhlas a káblový rozvod, kde musí byť dodržaná určitá výška

od prípadne realizovanej prístupovej cesty. Oni stále majú snahu o dohodu o odkúpenie predmetnej
časti pozemku, ktorú využívajú ako prístupovú cestu, zároveň majú zato, že Okresný súd pristupuje k
materiálom predloženým U.. A. ako k materiálom veľkého významu a pritom doklady, ktoré oni zatiaľ
predložili jednoznačne dokumentujú, že jediné riešenie tejto veci je v podstate existujúci stav a to prístup
cez cudzie pozemky. Z tohto dôvodu potom bola prekvapená, že bolo zrušené ustanovenie znalca,

pretože je zrejmé, že na posúdenie tejto veci sú potrebné odborné znalosti. Polohopis a výškopis dali oni
U.. K. vypracovať práve preto, aby znalec mal podklad pre podanie prípadného znaleckého posudku.
Na otázku súdu uviedla, že z uvedeného polohopisu a výškopisu nie je zrejmá hĺbka uloženia miestneho
vodovodu. Podľa nej hĺbka uloženia miestneho vodovodu nie je podstatná, nakoľko dôležité je ochranné
pásmo, ktoré hovorí, že sa tam vo vzdialenosti 1,5 m nesmie kopať, čo je aj vo vyjadrení OVS. Na otázku

súdu či si je vedomá nákladov, ktoré vzniknú vykonaním znaleckého posudku už aj vzhľadom na žiadanú
zálohu znalcom, resp. či je ochotná a pripravená zložiť preddavok na znalecké dokazovanie uviedla, že
áno. Súd pojednávanie odročil za účelom podania znaleckého posudku.

19. Následne súd svojim uznesením č.k. 7C/105/2010-232 zo dňa 12.04.2016 ustanovil znalca doc.

U.. W. S., T.., bytom Žilina na vypracovanie znaleckého posudku. Súdu bol doručený dňa 25.11.2016
znaleckýposudokč.XX/XXXXznalcadoc.U..W.S.,T..Žilina.Znalecmalzaúlohuvyjadriťsakmožnosti
realizácie prístupových ciest k rodinnému domu súp. č. XXX (rodinný dom žalobcov), kde znalec uviedol,
že pri oboch alternatívach prístupovej cesty a ich supalternatívach dochádza k prekročeniu normových
parametrov pozdĺžneho sklonu, ktoré sú pre uvedený typ prístupovej cesty stanovené technickou

normou STN 736110 na 12%. Pri oboch alternatívach by bolo potrebné vzhľadom na výškové pomery
vybudovať oporné múriky, podkopať časť nepodpivničeného rodinného domu a preložiť predmetné
úseky existujúcich inžinierskych sietí, čoby znamenalo ďalšie technické problémy a nemalé finančné
náklady. Preto ani nevypracoval odhad minimálnych nákladov spojených s vybudovaním prístupu.
Znalec ani sám nenavrhol alternatívny prístup, nakoľko pri iných alternatívach by sklon príjazdu sa

pohyboval od 13 do 18%.

20. Dňa 19.06.2017 bolo pojednávanie na ktorom bol vypočutý aj znalec, ktorý uviedol, že on zotrváva
na svojom písomne podanom znaleckom posudku.

21. Na otázku súdu odpovedal, že v zásade všetky odborové normy boli zrušené, avšak je pravdou, že v
prípade že sa dohodne investor s projektantom, príp. investor s realizátorom, je možné tieto ON normy
použiť. Treba povedať, že napr. práve na Orave kde je hornatý kraj, tak sa môže stať, že keď je ten
sklon tej prístupovej cesty napr. 17%, tak rôzne služby ako sú napr. smetiari majú v zime skomplikovaný
prístup a môžu odmietnuť ísť po takomto prístupe.

22. Na otázky právneho zástupcu A.. D. znalec uviedol, že áno, existuje definícia čo je miestna
komunikácia, on netvrdí že tá prístupová cesta k RD žalobcov je miestna komunikácia ale vychádzal zo
zadania, že tá prístupová cesta by mala mať obdobné parametre ako súčasná. On nikde netvrdil, žeide o miestnu komunikáciu ale terajšia prístupová cesta má sklon do 8% a preto sa držal podľa neho
zadania. Hodnoty pozdĺžnych sklonov pokiaľ ide o nejaký numerický výpočet tak tento v zásade sa
nerobí ale z príloh k ZP je zrejmé ako oni zistili, museli dať dodatočne zamerať niekoľko presných bodov,

kde sa urobil nákres a vlastne spojením týchto bodov je zrejmý sklon, ktorý by mohla mať eventuálna
prístupová cesta.

23. Žalovaní predložili v konaní súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca doc. U.. A. G., Z..,
ktorí požiadali znalca o riešenie vedenia prístupovej cesty k rodinnému domu č. XXX tak, aby sa

nezasahovalo do pozemku parc. č. XXX/X, kde uvedený znalec navrhol tri možné prístupové cesty
( variant 1,2,3). Poukázal na skutočnosť, že u takýchto prístupových komunikácií neprichádzajú do
úvahy obmedzenia STN 736110 o prípustnom sklone. V praxi sa spravidla používajú ustanovenia ON
736118, kde prístupný sklon je obmedzený hodnotou 18%,avšak v predmetnom prípade dosahujú
maximálne pozdĺžne sklony jednotlivých variantov prístupových ciest cca 14%. Pre informáciu uviedol,
že pre prístupové komunikácie v rámci veľkej akcie obchvatu Bratislavy D4/R7 je používaná práve

táto ON 736118. Odhad predpokladaných stavebných nákladov pri realizácií variantov 1,2 by približné
stavebné náklady predstavovali sumu 3 700 eur, pričom táto suma by mohla byť aj nižšia, resp. vyššia
v závislosti od navrhnutej vozovky prístupovej cesty, vplyv môže mať i výberové konanie na realizáciu
tohto diela. Žalobcovia k tomuto znaleckému posudku poukázali na skutočnosť, že súkromný znalecký
posudok sa nevyporiadal s problematikou ochranných pásiem inžinierskych sietí a ochrany zdroja pitnej

vody a tieto sú zásadnou prekážkou možnosti realizovať návrhy predložené zo strany žalovaných.

24. O.. S. na záver uviedol, že majú zato, že v konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie, z ktorého
súd môže objektívne rozhodnúť. Tiež sú presvedčení, že vykonaným dokazovaním bola dostatočne
zdôvodnená žaloba žalobcov, ktorí sa domáhajú svojho práva na súde. Čo sa týka jednotlivých

skutočností, tak tie ktoré uviedli písomne, či už ústne, tak na tých zotrvávajú a chcú len podotknúť,
že žalobcovia sa domáhajú svojho práva prístupu k RD, garáži, potom, čo na súde sa neúspešne
domáhali vlastníckeho práva k tomuto pozemku vydržaním, ktoré žaloba bola neúspešná, pričom už
v týchto konaniach im bolo odporúčané, že sa súdu javí skôr vhodnejšie domáhať sa k predmetnému
pozemku práva prechodu, alebo práva cesty. Čo sa týka historického užívania predmetného pozemku,

po ktorom žalobcovia vždy chodili k svojmu RD a tvoril jedinú prístupovú cestu, tak tento pozemok
v minulosti patril ich právnemu predchodcovi a to starému otcovi žalobcu v 1/ rade, ktorý v minulosti
odpredal určitú konkrétne vymedzenú časť pozemku štátu s tým, že z dokladov, ktoré na dnešnom
pojednávaní ako prílohu priložili je zrejmé, že časť pozemku, ktorá mu patrila a ktorá je predmetom tohto
konania nikdy nebola predaná štátu a táto zostala vo vlastníctve starého otca žalobcu v 1/ rade. Aj s

prihliadnutím na túto skutočnosť sa teda žalobcovia domáhajú práva prechodu, práva cesty k svojmu
RD. Čo sa týka ďalších dôvodov, prečo sa domáhajú práva prechodu práve po tomto pozemku, tak tie
boli dostatočne súdom preskúmané a veria, že vyhodnotené správne, či sú teda možné iné riešenia
navrhované sporovou stranou žalovaných v 1/ a v 2/ rade vhodné na novú prístupovú cestu a či sú
tu dané dôvody na takéto riešenia. Taktiež poukázali aj na vyjadrenie žalovaného v 3/ rade, ktorý od

samého začiatku nenamietal zriadiť právo cesty po predmetnom pozemku a teda aj táto skutočnosť je
dôvodom, ktorý podporuje žalobu žalobcov v 1/ a v 2/ rade. S prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré
v konaní uvádzali, navrhujú, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom trovy konania.

25.O..D.nazáveruviedol,žežalovanýv1/a2/radenavrhujú,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.

Majú zato, že na zriadenie vecného bremena, ktoré odpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok v
zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ, nie sú naplnené základné zákonné podmienky. Žalobcovia sú vlastníkmi
4 priľahlých pozemkov, ktoré bezprostredne hraničia s verejnou komunikáciou. Z uvedeného vyplýva,
že nie je teda naplnená podmienka nemožnosti zabezpečenia prístupu vlastníkov stavby k verejnej
komunikácii. Vo vzťahu k ZP doc. S. č. XX/XXXX uviedli, že zásadne nesúhlasia so znaleckými závermi

obsiahnutými v predmetnom posudku. Na posúdenie, či je možné riešenie prístupovej cesty z verejnej
komunikácie k RD žalobcov znalec vychádzal z normových parametrov, ktoré sa vzťahujú k inému typu
komunikácie akú si vyžaduje prístupová cesta k RD. Znalec použil technickú normu o projektovaní
miestnych komunikácií, pričom v zmysle zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách prístupová
cesta k RD nie je miestnou komunikáciou nakoľko miestna komunikácia je v zmysle ust. § 3d ods.

3 cestného zákona komunikácia, ktorá je vždy vo vlastníctve obci, ide totiž o komunikáciu prístupnú
verejnosti a takáto komunikácia si určite vyžaduje iné normové parametre ako prístupová cesta k RD,
ktorá nie je verejne prístupná. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR alebo ČR riešiaci otázku zriadenia
vecných bremien práva cesty vyplýva, že zriadenie vecného bremena len z dôvodu, že prístup k RDby bol pre ich majiteľov pohodlnejší alebo výhodnejší je právne bezvýznamná skutočnosť. Je potrebné
si uvedomiť, že zriadením vecného bremena, tak ako ho navrhujú žalobcovia by došlo v rozpore s čl.
11 listiny základných práv a slobôd k neprípustnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných v 1/ a

2/ rade, nakoľko takýmto zriadením vecného bremena by im bolo fakticky ich vlastnícke právo odňaté.
Podotýkal, že obmedziť vlastnícke právo je možné iba vo verejnom záujme zo zákona a za náhradu.
Majú zato, že je možné zriadiť prístupovú cestu aj cez pozemky vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade,
pričom podotýkajú, že spoločná hranica ich pozemkov s verejnou komunikáciou je v rozsahu niekoľko
desiatok metrov. Žalovaný v 1/ a v 2/ rade sú taktiež toho názoru, že žalobný návrh by mal byť zamietnutý

aj v o vzťahu k žalovanému v 3/ rade, nakoľko ten v priebehu celého konania uvádzal, že je ochotný
uzatvoriť dohodu so žalobcami v 1 a 2 rade, čím je splnená zákonná požiadavka na súdne zriadenie
vecného bremena, že nie je možné zabezpečiť prístup inak, práve uzatvorením takejto dohody je možné
zabezpečiť prístup vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve k žalovanému v 3 rade. Žalovaný v 1/ a 2/ rade
si v prípade úspechu uplatňujú nárok na náhradu trov konania.

26. Zástupca Žilinského samosprávneho kraja na záver uviedol, že ako žalovaný v 3/ rade ponecháva
na rozhodnutí súdu, či sa súd prikloní k záverom súdom nariadeného znaleckého dokazovania znalca
Ing. S. alebo či bude akceptovať závery súkromného znaleckého posudku Ing. G.. Čo sa týka postavenia
ŽSK ktorý je v spore, opakovane uviedol, že proti zriadeniu prístupovej cesty cez pozemok XXX/
X nenamietajú, poukazujú však na určité procesné vady žalobného petitu, ktoré neboli žalobcami

odstránené napriek tomu, že ŽSK už vo vyjadrení k žalobe na tieto skutočnosti poukazoval, preto
navrhujú ak súd dospeje k záveru, že žaloba žalobcov je čo do základu dôvodná, tak žalovaný v 3/
rade navrhuje, aby právo prístupovej cesty cez jeho pozemok bolo zriadené len v prospech stavby RD
žalobcov č. súp. XXX a nie aj v prospech priľahlého pozemku č. XXX/X, pretože podľa § 151o ods. 3 OZ
súd môže zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby nie aj v prospech vlastníka pozemku

a to len za primeranú náhradu, ktorú ak by teda súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, navrhujú
stanoviť za pozemok odporcu v 3/ rade vo výške 5,80 eur / m2, pričom žalovaný v 3 rade vychádzal,
že za takúto kúpnu cenu predal žalovaný v 3/ rade žalobcom pozemky XXX/X a XXX/X k.ú. B. P., ktoré
susedia s miestnou komunikáciou a s hranicou pozemku navrhovateľov. Ak by súd dospel k záveru,
že žaloba navrhovateľov nie je dôvodná, tak by žalovaný v 3/ rade ešte rád poukázal nato, že jeho

postavenie by sa zásadne nezmenilo v tom zmysle, že na dnešnom pojednávaní žalobcovia poukazovali
nato, že ak by mali viesť prístupové cesty k ich RD inak ako doposiaľ, tak by zasahovali tiež na pozemku
odporcov v 3/ rade, ale iné parcelné číslo než sú predmetom žaloby tohto sporu. Čím chceli poukázať
nato, že zrejmé žiadna prístupová cesta sa neobíde bez zásahu do niektorého z pozemkov žalovaných v
3/ rade a nie je v záujme žalovaného v 3/ rade, ktorý má v kompetencii starať sa aj o rozvoj územia ŽSK,

aby bránil tomu, aby jeho obyvatelia nemali vyriešený prístup k svojmu RD. Pre prípad, že súd žalobe
žalobcov vyhovie v celom rozsahu, žalovaný v 3/ rade navrhuje, aby súd postupoval v otázke náhrade
trov konania podľa § 257 CSP, teda odporca v 3/ rade navrhuje aby súd navrhovateľom náhradu trov
konania voči žalovanému v 3/ rade nepriznal, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
žalovaný v 3/ rade vyššie popísal vo vyjadrení v žalobe.

27. V zmysle §151o OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

28. V zmysle § 3 ods. 1/ OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

29. Pokiaľ nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby k verejnej komunikácii, možno
zriadiť vecné bremeno nevyhnutnej cesty, ktorej je však zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným
zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na
zriadenie takéhoto vecného bremena môže podať len vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlým pozemkom rozumieme taký

pozemok, cez ktorý sa potom vlastník stavby môže dostať ku komunikácií (prípadne k pozemku) z
ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácií. Ak má vlastník stavby možnosť prístupu ku stavbe inak
a to bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcehovecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp. výhodnejší, nie je významná (viď napr.
rozsudok NS ČR zo 17.02.2006 sp. zn. 22Cdo 38/2005). Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k
cudzej veci však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník

stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty
splnilo svoj hospodársky účel, musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku,
bola čo najkratšia a súčasne ,aby splnila svoj hlavný účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať
na verejnú komunikáciu. Pričom nevyhnutnú cestu možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe, nie
za účelom prístupu k inému pozemku.

30. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sú bezpochyby spoluvlastníkmi
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/X k.ú. B. P. ako aj pozemku parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní 1,2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi E parc. č. XXXXX
zapísanej na LV č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, z ktorej bola GP Ing. P. K. č. XXXXXXXX-X/
XXXX zo dňa 26.01.2010 vytvorená parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a žalovaný v 3 rade je vlastníkom

pozemku E parc . č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX, z ktorej bola vytvorená citovaným GP parc.
č. XXX/X, všetky parcely v k.ú. B. P. Je skutočne pravdou, že novovytvorené parcely XXX/X a XXX/X
slúžia ako prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov. Žalobcovia sa ohľadom pozemku vlastnícky
patriacemu žalovaným 1,2 domáhali na tunajšom súde určenia vlastníctva (konanie 5C 166/2004)
ako i určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie

(konanie 4C 13/2008), kde neboli úspešní. Z listinných dokladov založených v spise ( napr. LV č. XXXX
kópia príslušnej mapy) ale napr. aj z vyjadrenia žalovaného v 3 rade (č.l. 68 a nasl. spisu) je zrejmé, že
žalobcovia požiadali o odkúpenie a boli im aj odpredané parcely KN-C č. XXX/X a XXX/X žalovaným v 3
rade do ich BSM, nakoľko išlo o pozemky priľahlé k pozemku, z ktorého majú prístup k rodinnému domu.
Nebola im odpredaná KN parc. č. XXX/X, nakoľko nemal charakter priľahlej plochy k stavbe a zároveň

žalovaný v 3 rade poznal skutkovú situáciu a mal vedomosť o napätejších susedských vzťahoch. Nebolo
odporučené predať uvedený pozemok ani jednému zo žiadateľov, aby nedošlo k neprimeranému zásahu
do práv druhého zo žiadateľov o kúpu.

31. Podľa názoru súdu už samotná skutočnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov ( parciel XXX/X

a XXX/X), ktoré sú medzi ich stavbou a verejnou komunikáciou, je takou skutočnosťou, pre ktorú musí
súd žalobu zamietnuť. Ako súd už vyššie uviedol, z judikatúry vyplýva, že nemožno zriadiť prístup cez
cudzí pozemok, v danom prípade cez pozemky patriace žalovaným len preto, že je to pre žalobcov
pohodlnejšie a výhodnejšie. Títo v svojej argumentácií sú absolútne zameraní na uspokojenie svojich
potrieb bez ohľadu na rešpektovanie základných vlastníckych práv iných, keď napr. žiadali možnosť

zriadiť prístupovú cestu aj pre rôzne špeciálne vozidlá, neberúc do úvahy skutočnosť, že už existencia
teraz nimi využívanej cesty cez pozemok žalovaných v 1 a 2 rade znemožňuje týmto prístup do dvora
s nákladným autom, navyše užívanie doteraz zriadenej prístupovej cesty bezosporu spôsobilo kolízne
situácie a škodu na majetku žalovaných v 1 a 2 rade a v neposlednom rade to malo za následok aj
zhoršenie susedských vzťahov medzi týmito stranami sporu.

32. Zároveň z gramatického výkladu citovaného ustanovenia §151o ods. 3 OZ vyplýva, že zriadiť
žiadané vecné bremeno v prospech vlastníka stavby je možné len vtedy, ak vlastník stavby nie je
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, v danom prípade k verejnej komunikácii, pričom žalobcovia sú
vlastníkmi pozemkov medzi verejnou komunikáciou a ich stavbou. Toto je teda dôvod na zamietnutie

žaloby, i keď treba dať za pravdu žalovanému v 3 rade, ktorý poukázal na skutočnosť, že právo cesty
nie je možné zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku, ako to v svojom petite žaloby žiadajú
žalobcovia ,teda zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX/X. J. formulovaná
žaloba by musela byť v tejto časti taktiež zamietnutá.

33. V konaní je zrejmé, že žalobcovia mali vecné bremeno dokázať, že sú splnené predpoklady pre
zriadenie práva cesty cez cudzí pozemok a to že nie sú ako vlastníci stavby súčasne vlastníkmi
priľahlého pozemku, že tento prístup nemožno zabezpečiť inak, resp. (ne) existujú okolnosti, ktoré
zriadenie cesty vylučujú. Vzhľadom na účinnosť nového procesného predpisu je zrejmé, že po účinnosti
CSP už súd nemohol nahradzovať liknavosť žalobcov a žalobcovia, ktorí neoznačili dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení musia niesť nepriaznivé následky svojho postupu v konaní, resp. v
dokazovaní, ktorým je pre nich zamietnutie žaloby.34. Nadväzujúc na predchádzajúce je zrejmé, že žalobcovia neoznačili dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, resp. pokiaľ aj navrhli dôkazy, prípadne ich predložili, hodnotenie vykonaných dôkazov
nepotvrdilo pravdivosť ich skutkových tvrdení. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom

S., je zrejmé, že tento neodpovedal na otázky, ktoré mu boli zadané súdom a navyše absolútne
scestne si stanovil sám parametre prístupovej cesty pre žalobcov ako miestnej verejnej komunikácie
a argumentoval STN 736110 a so sklonom prístupovej cesty 12%. Vo svojej výpovedi na pojednávaní
nedokázal vysvetliť prečo uvedenú normu pre verejné komunikácie aplikoval v znaleckom posudku,
potvrdil, že pokiaľ ide o takýto typ prístupových ciest k rodinnému domu je možné použiť odborové

normy a aj vyšší sklon a jeho argumentácia ohľadne komplikovaného prístupu pre smetiarov pri sklone
cesty 17% v danom prípade je len pokusom zakryť zlyhanie pri podaní znaleckého posudku. V danom
prípade určite pokiaľ mal byť prístup len pre vozidlá do 3,5 t nebolo potrebné riešiť prístup smetiarov pred
vchod do rodinného domu a riešiť pohodlie žalobcov pri vynášaní smeti. Z tohto pohľadu je jednoznačný
znalecký posudok znalca G., ktorý poukázal na chybu v znaleckom posudku znalca S. a to, že pri
takýchto prístupových komunikáciách neprichádzajú do úvahy obmedzenia STN 736110 o prípustnom

sklone. Poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade dosahujú maximálne pozdĺžne sklony jednotlivých
variant prístupových ciest cca 14%. V zásade nemožno brať do úvahy skutočnosť, že v prípade Oravy
ide o hornatý kraj Slovenska a v prípade, žeby súd zobral do úvahy obmedzenie znalca S., bol by
problém v súčasnosti postaviť akýkoľvek dom vo veľkej časti Dolného Kubína, kde napr. sídliská Malý
Bysterec, P., A. majú aj verejné komunikácie s veľmi veľkým sklonom, nehovoriac už o prístupoch k

rodinným domom. Pokiaľ ide o problematiku ochranných pásiem inžinierskych sietí a ochrany zdroja
pitnej vody, tak listiny, ktoré predložili žalobcovia nepreukazujú nemožnosť prístupu. Je predsa úplne
všeobecne známe, že verejné komunikácie obsahujú množstvo inžinierskych sietí, ktoré majú ochranné
pásma a ktoré nevylučujú budovanie prístupových ciest k domu ale len stanovujú podmienky ochrany
týchto inžinierskych sietí, napr. vzdialenosť uloženia iných sietí, či skutočnosť, že niektoré výkopy pri

križovaní týchto sietí je nutné robiť ručne bez použitia strojov. V podstate listiny, ktoré predložili žalovaní v
rade 1,2 ohľadne vyjadrenia správcov sietí, tieto skutočnosti potvrdzujú a žiadna listina od správcov sietí
nepreukazuje nemožnosť zriadenia niektorej z alternatív prístupovej cesty pre žalobcov po vlastných
pozemkoch priľahlých k miestnej komunikácií.

35. V zásade je teda možné konštatovať, že súd z vyššie uvedených dôvodov musel žalobu zamietnuť,
pretože z dokazovania nevyplynula potreba viesť prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov po
pozemkoch žalovaných, títo sú vlastníci priľahlých pozemkov k verejnej komunikácií, ktoré im práve
za účelom prístupu k rodinnému domu odpredal žalovaný v 3 rade a možno skutočne dať žalobcom
na úvahu to, načo poukázala zástupkyňa žalovaného v 3 rade a to, že náklady na spory, ktoré viedli

žalobcoviasúzrejméužvyššieakocenaprístupovejcestyktorúsimôžuzriadiťpovlastnýchpozemkoch.
Je potrebné, aby aj žalobcovia akceptovali vlastníctvo žalovaných a ich právo ho nerušene užívať,
predovšetkým pre svoju potrebu.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 257 CSP, a preto že mali

žalovaní úspech vo veci, súd im priznal náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci, čo
predstavuje 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Dolný Kubín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.