Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914200598
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914200598.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu A. I., C.. XX. XX.

XXXX, S. D. A. L. XXX, zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote,
Daxnerova 2 proti žalovanej Y. I.A., C.. XX. XX. XXXX, S. D. A. U. O., C. X/XX3, zast. JUDr. Miriam
Bitalovou, AK Bitalová & Demeterová, s. r. o. so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania vyporiadava tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi na vyrovnanie všeobecnej ceny členského podielu k bytu č. 173, nachádzajúcemu sa v
bytovom dome v U. O., C. P.. X sumu 5.028,91 eur v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy

do 25. dňa každého mesiaca počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalovaná sa zaväzuje uhradiť zostatky úverov č. XXXXXXXXXX X. Č.. XXXXXXXXXX.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca dňa 22. 01. 2014 podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len "BSM") po rozvode. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

zo dňa 19. 06. 2012 č. XP/XX/XXXX bolo ich manželstvo, uzavreté dňa 27. 10. 1984, rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 09. 08. 2012 a súčasne podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zaniklo i ich
BSM. Počas trvania manželstva dňom 01. 01. 1988 na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu
spolu nadobudli spoločné členstvo a spoločný nájom k trojizbovému bytu č. 173 v Rimavskej Sobote na
ul. Novomeského súp. č. 5, blok 232 b. j. (ďalej len "byt"), ktorého vlastníkom a správcom je Okresné
stavebné bytové družstvo v Rimavskej Sobote (ďalej len "OSBD". Spoločné členstvo a spoločný nájom
k tomuto bytu zanikol v zmysle ich dohody, uzavretej 21. 08. 2012, kedy previedol členské práva a

právo nájmu k bytu na žalovanú. V súlade s predmetnou dohodou mu vznikol nárok voči žalovanej na
vyplatenie trhovej hodnoty členského podielu v polovici. Zostatková hodnota členského podielu za byt
ku dňu rozvodu predstavovala sumu 769,44 eur. Trhová hodnota predstavuje sumu 30.000,- eur, preto
žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie mu 15.000,- eur keď k mimosúdnej dohode napriek viacerým
pokusom nedošlo.

2/ Žalovaná sa na výzvu súdu písomne vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí. Je pravdou, že ich

spoločný nájom k družstevnému bytu vznikol 01. 01. 1988, ale tento spoločný nájom aj spoločné členstvo
zanikli zo zákona v septembri 2011, kedy sa žalobca zo spoločného bydliska natrvalo odsťahoval do
L. a užívanie bytu od tej doby neobnovil. Aj v prípade, že by k opusteniu bytu v roku 2011 nedošlo,
k vyporiadaniu ohľadom členského podielu v bytovom družstve došlo medzi nimi na základe dohodyzo dňa 21. 08. 2012, kde žalobca uviedol, že si je vedomý, že podpísaním tejto dohody prechádzajú
všetky práva a povinnosti týkajúce sa bytu výhradne na jeho bývalú manželku. Dňa 22. 08. 2012 uzavreli
aj písomnú "dohodu o zrušení BSM" (správne malo byť o vyporiadaní BSM), kde žalobca uviedol, že

sa zaväzuje prenechať členské a užívacie práva na tento byt, ako aj zostatkovú hodnotu členského
podielu v prospech žalovanej a výlučným členom, nájomcom zostáva žalovaná. Trvá však na tom, že
k zániku nájmu bytu došlo už v septembri 2011, teda pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, o
čom však strany ako neznalé práva nemali vedomosť a kvôli neznalosti požiadali právničku OSBD o
spísanie dohody v zmysle ich vyjadrenia. Pokiaľ teda strany uzavreli aj dohodu o vyporiadaní BSM,

táto je záväzná a nemenná a žalobca nemá právo 2 roky po uzavretí dohody uplatňovať si právo
na vyplatenie časti hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Súčasne žiadala o vyporiadanie
nesplatených častí spoločných úverov, ktoré po rozvode splácala výlučne ona. Ide o zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretú 16. 11. 2009 s veriteľom Poštová banka, a. s. s výškou úveru 5.000,- eur a
výškou neuhradených splátok ku dňu rozvodu 5.669,40 eur a zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú
27. 12. 2010 s veriteľom Poštová banka, a. s. s výškou úveru 2.000,- eur a výškou neuhradených splátok

ku dňu rozvodu 2.936,16 eur. Zmluvy boli síce uzavreté len s ňou, lebo len ona bola zamestnaná, avšak
v dobe trvania manželstva, pričom išlo o spoločné rozhodnutie ich oboch a obaja boli pri uzavretí zmluvy
prítomní, pričom úvery sa rozhodli zobrať kvôli dlžobám z predchádzajúcich rokov. Minimálne od roku
2003 mali nedoplatky za byt, pôžičky im poskytovala hlavne jej matka, ktorej peniaze v roku 2009 a 2010
vrátili a väčšiu časť úveru použili na bežný chod domácnosti.

3/ Na návrh oboch zástupcov pojednávanie 18. 02. 2015 bolo pred jeho začatím odročené za účelom
mimosúdnych jednaní, keď súd poukázal na skutočnosť, že inštitút opustenia bytu, ako to uvádza
žalovaná vo vyjadrení k žalobe, sa na družstevné byty nevzťahuje a ceny obdobných bytov na sídlisku
Západ v Rimavskej Sobote, kde je aj predmetný byt, sa pohybujú v nižších cenách ako to uvádza

žalobca.

4/ Žalobca potom oznámil, že upravuje výšku trhovej hodnoty bytu na sumu 20.000,- eur, k dohode o
vyporiadaní BSM však nedošlo.

5/ Na pojednávaní 23. 03. 2016 žalobca vypovedal, že so žalovanou vyporiadanie BSM neriešili, len že
sa zrieka členského podielu, lebo sa nechcel ťahať po súdoch kvôli dlžobám, ale nejednali o tom, že by
jej ponechal aj trhovú hodnotu bytu. Riadne ani nevidel, čo podpisoval, lebo bol pred operáciou oka na
šedý zákal, len podpísal, čo bolo pripravené. Nepamätá si, či sa dohodli, že žalovaná bude splácať úvery
aonjejnechábyt,bolotoužpredtromirokmi.Nedohodlisavšaktak,žebyžalovanázaplatilanesplatený

úver a zostane jej za to členský podiel. Nehovorili o tom, koľko chce od žalovanej, ak by jej nechal byt.

6/ Žalovaná na pojednávaní 23. 03. 2016 vypovedala, že na OSBD hovorili len o tom, čo je napísané
v dohode. Ešte počas manželstva sa so žalobcom rozprávali o tom, že keď sa rozvedú, tak sa podelia
tak, že byt zostane jej a úvery bude splácať ona. Na pošepnutie svojej advokátky potom uviedla, že sa

tak rozprávali aj po rozvode. Po rozvode raz žalobca prišiel a rozdelili si veci, konkrétne kto bude v byte
a za úvery. Bolo to predtým aj potom, ako boli na OSBD. Viackrát o tom hovorili a bola pri tom aj dcéra
Y. I.. O vyporiadaní sa rozprávali aj potom, ako boli na OSBD, lebo ona si tieto veci overila a rozprávali
sa o rozdelení majetku, konkrétne bytu a úveru, že čo bude ďalej, ako si to rozdelia a ako ona bude
splácať úver. Obývaciu stenu dostal žalobca ako svadobný dar, tak mu povedala, že si ju môže zobrať, a

aj sedaciu súpravu. Žalobu žiadala zamietnuť z dôvodu, že už došlo k vyporiadaniu BSM, pričom zákon
nepredpisuje kogentne písomnú formu.

7/ Na ďalšom pojednávaní 14. 06. 2016 boli vypočuté svedkyne T. S. X. Y. I.. Žalovaná uviedla, že
viackrát hovorila so žalobcom o tom istom, teda ohľadom bytu, lebo sa s ním nedalo dohodnúť, lebo on

to nechápal, a preto sa k tomu museli stále vracať. Bolo to predtým, čo boli na OSBD, ale najhlavnejšie
potom. Na otázku súdu uviedla, že samozrejme takto so žalobcom jednali aj potom, ako boli na OSBD,
pričom tieto jednania trvali, kým žalobcovi nenašli priateľku, takže možno 2 mesiace. Na OSBD financie
neriešili, preto na druhý deň, keď žalobca prišiel, sa ho spýtala, či bude chcieť nejaké peniaze a keď
povedal, že nechce, spísala uvedenú dohodu. Snažila sa mu aj vysvetliť, preto došlo k rozvodu, lebo

on to nechápal.

8/ Svedkyňa T. S., zamestnankyňa Okresného stavebného bytového družstva v U. O. vypovedala, že
zvykne spisovať nájomcom dohody (ako je aj dohoda zo dňa 21. 08. 2012, ktorú spisovala), pričom saspýta, čo konkrétne dať do dohody a tiež či sa chcú vyporiadať len ohľadom členského podielu, alebo aj
trhovej hodnoty. Pritom upozorní, že že to čo ona spisuje, je len dohoda o zrušení spoločného členstva a
spoločného nájmu a keď si to ľudia želajú, spisujú aj veci naviac, ale len v súvislosti s bytom. Teda vždy

je uvedené v dohode, čo strany chcú, teda konkrétne či sa len dohodli o tom, kto bude ďalej nájomcom
alebo aj ohľadom trhovej hodnoty. Keď sa do dohody píše aj rozdelenie trhovej hodnoty, tak vtedy sa
tak uvádza aj suma, prípadne aj s dátumom, dokedy sa má odstupujúcemu manželovi vyplatiť polovica.
S odstupom času si už podrobnosti nepamätá a z predmetnej dohody sa nedá jednoznačne vyčítať, si
sa dojednali aj za trhovú hodnotu, ale mohli o tom hovoriť, ale už si to nepamätá. Sama trhovú cenu

konkrétneho bytu uviesť nevie. Keď v tej deň bol vytlačený zostatok členského podielu, ktorý činil 769,44
eur, o tejto hodnote sa mohlo hovoriť, keďže ide o konkrétnu sumu. Na konkrétne okolnosti uzavretia
dohody si už nespomína, ale pri písaní dohody ju súčasne aj číta a pred podpisom ju dáva na prečítanie
a poučuje, že keď dohodu uzavrú, členom družstva a nájomcom ostane len jeden z nich, ktorého určia
v dohode.

9/ Svedkyňa Y. I., dcéra strán konania, uviedla, že je v dobrom vzťahu s rodičmi (kým žalovaná uviedla,
že svedkyňa nemá k žalobcovi žiaden vzťah, on jej nikdy nič ani nekúpil) vypovedala, že keď sa rodičia
rozviedli, viackrát sa rozprávali v tom zmysle, že byt zostane mame, že otec nič nechce, že nech byt
zostane deťom, ale že nech úvery splatí ona. Nevie, prečo sa o tom rozprávali viackrát. Nepamätá sa,
či hovorili aj o nejakých sumách.

10/ Na ďalšom pojednávaní strany zhodne uviedli, že k dohode nedošlo, došlo len k dohode (aby sa
predišlo ďalšiemu dokazovaniu) o hodnote bytu 20.000,- eur, avšak žalovaná trvala na tom, že k dohode
o vyporiadaní BSM už došlo. Tiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná od rozvodu splácala úvery,
pričom išlo o úvery vzaté počas trvania manželstva, teda spoločné. Pojednávanie bolo odročené len z

dôvodu, že žalovaná sa nevedela vyjadriť (ani predložiť dôkazy) k tomu, ako dospela k výške nesplatenej
časti úverov, ako to uviedla vo vyjadrení v žalobe. Následne potom žalovaná predložila oznámenie
veriteľa o zostatkoch pohľadávok na úveroch.

11/ Na pojednávaní 11. 04. 2017 žalobca trval na žalobe, lebo k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo

a pokiaľ ide o jednotlivé sumy, ponecháva to na vyhodnotenie súdu. Žalovaná naďalej žiadala žalobu
zamietnuť, lebo došlo na základe ústnej dohody k vyporiadaniu BSM. Ani jedna zo strán nenamietala
proti výpočtu súdu (ak by súd dospel k záveru, že k dohode o vyporiadaní nedošlo), že hodnota bytu je
20.000,-eur,ztohopoodpočítanísumy769,44eurakozostatkovejhodnotyčlenskéhopodielu,uktorého
sa písomne dohodli, že zostane žalovanej, takto ostáva hodnota bytu, resp. všeobecná cena členského

podielu 19.230,56 eur, z čoho žalovaná už zaplatila resp. zaplatí s pripočítaním nesplatených zostatkov
podľa potvrdení 9.172,74 eur, teda takto čistá hodnota BSM je 10.057,82 eur, z čoho na jedného pripadá
5.028,91 eur. Keď žalobca z BSM nedostane nič a nebude splácať ani úvery, jeho hodnota, o ktorú
dostane je menej o 5.028,91 eur ako by mal dostal, kým žalovanej ostáva viac o túto sumu, keď dostane
aktíva 19.230,56 eur za byt mínus pasíva 9.172,74 eur ako splácanie úverov, teda celkove by jej ostalo

takto 10.097,82 eur, čo je viac na jej podiele o 5.028,91 eur.

12/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, svedkov T. S. X. Y. I., oboznámením
zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05. 11. 1987, dohode rozvedených manželov

zo dňa 21. 08. 2012, kto z nich sa po rozvode manželstva stane jediným a výlučným členom družstva
a nájomníkom bytu, oznámenia Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote zo dňa
13. 12. 2013, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 19. 07. 2012 č. XP/XX/XXXX-XX,
dohody o zrušení BSM zo dňa 22. 08. 2012, výzvy (bez údajov o pisateľovi a adresátovi), zmluvy o úvere
uzavretej 12. 11. 2009 medzi Poštovou bankou, a. s., Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom

a výpisov a ústrižkov poštových poukážok o platbách na úver, zmluvy o úvere uzavretej 27. 12. 2010
medzi Poštovou bankou, a. s., Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom a výpisov a ústrižkov
poštových poukážok o platbách na úver, listu V. M., vyjadrenia OSBD z 19. 02. 2015, ponukového listu
OSBD pre žalovanú, dodatku č. 1 k zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22. 08. 2012,
vyrozumenia Poštovej banky, a. s., Bratislava zo dňa 22. 02. 2017 a vec posúdil takto:

13/ Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 27. 10. 1984 a toto bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 19. 07. 2012 č. 2P/88/2012-33, ktorý nadobudol
právoplatnosť 09. 08. 2012. Týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanejpodľa § 148 ods. 1 Obč. zák. (zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov).
Žalobca dňa 22. 01. 2014 (teda v lehote do 3 rokov podľa § 149 ods. 4 Obč. zák.) podal žalobu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

14/ Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

15/ Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov stará o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16/ Prvou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bola tá skutočnosť, či medzi žalobcom a žalovanou už
došlo k vyporiadaniu BSM dohodou (ako to tvrdila žalovaná), a teda či sa má návrh na vyporiadanie BSM
zamietnuť, alebo k vyporiadaniu dosiaľ nedošlo, iba k dohode o tom, kto sa stane členom družstva a
nájomníkombytu,ktorýstranykonaniaakomanželiaužívaliakospoločnínájomcoviaačlenoviadružstva
(ako to tvrdil žalobca). Ide o byt v U. O., C. P.. S. XXX Č.. S. XXX, ktorý bol odovzdaný 05. 11. 1987

Stavebným bytovým družstvom U. O. (právny predchodca OSBD U. O.) členovi družstva - žalobcovi s
tým, že družstvo berie na vedomie, že žije v manželstve so žalovanou a uzavretím tejto dohody vzniká
spoločné užívacie právo týchto manželov.

17/ Medzi stranami nie je sporné, že im takto vznikol spoločný nájom bytu podľa § 703 ods. 1 Obč. zák.

a že dňa 21. 08. 2012 na OSBD podpísali dohodu o tom, že jediným a výlučným členom družstva a
nájomníkom bytu po rozvode sa stáva žalovaná a žalobca si je vedomý, že podpísaním tejto dohody
prechádzajú všetky práva a povinnosti týkajúce sa bytu výhradne na jeho bývalú manželku - žalovanú.
Došlo teda k dohode o nájme bytu (§ 705 ods. 1 obč. zák.).

18/ Následne 22. 08. 2012, teda na druhý deň po uzavretí dohody na OSBD, podpísaní strany konania
"dohodu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov", ktorú pripravila žalovaná, a podľa ktorej
žalobca sa zaväzuje prenechať členské a užívacie práva na tento bytu, ako aj zostatkovú hodnotu
členského podielu v prospech žalovanej a výlučným členom a nájomcom zostáva žalovaná.

19/ Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

20/ Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

21/ Žalovaná tvrdí, že došlo k dohode o vyporiadaní BSM, o čom svedčí písomne uzavretá dohoda o
zrušení BSM zo dňa 22. 08. 2012, ktorá je len nesprávne označená.

22/ Súd predmetnú dohodu zo dňa 22. 08. 2012 posúdil tak, že to nie je dohoda o vyporiadaní BSM, ale
len dohoda o tom, že žalovaná bude mať členské a užívanie práva k družstevnému bytu a že zostatkovú
hodnotu členského podielu ponecháva žalobca žalovanej. Zostatková hodnota členského podielu k
bytu činila 769,44 eur. Súd vychádzal jednak z jazykového vyjadrenia a jednak z toho, že nebolo
nijakým spôsobom preukázané (neunesenie dôkazného bremena), že by sa jednalo aj o dojednanie

o všeobecnej cene členského podielu (trhová cena, za ktorú by bolo možné na trhu členské práva
previesť). Sama žalovaná vypovedala, že na OSBD sa rozprávali len o tom, čo je tam napísané (dohoda
z 21. 08. 2012, kde sa hovorilo len o tom, kto bude ďalej členom družstva a nájomníkom bytu) a o tom,
ako sa podelia o úvery a o byte, sa rozprávali ešte počas manželstva (teda v čase trvania BSM). Po
pošepnutí advokátky potom uviedla, že aj po rozvode raz žalobca prišiel a rozdelili si veci, kto bude v

byte a za úvery. Bolo to predtým aj potom, čo boli na OSBD, viackrát hovorili o vyporiadaní a potom,
ako boli na OSBD si veci overila a rozprávali sa o rozdelení majetku konkrétne bytu a za úver. Dohodu
z 22. 08. 2012 spísala skôr, a len ju podpísali nasledujúci deň potom, ako boli na OSBD. To, že prečo
viackrát hovorili so žalobcom o tom istom, teda ohľadom bytu uviedla, že on to nechápal, a preto sa ktomu stále museli vracať a musela mu vysvetľovať, že nemôže byt predať, kým sú spoloční nájomcovia
a o hodnote sa nerozprávali. Bolo to aj predtým, čo boli na OSBD ale najhlavnejšie potom a tieto jednali
trvali možno 2 mesiace. Financie na OSBD neriešili. Potom keď na druhý deň prišiel, tak sa ho spýtala, či

bude chcieť nejaké peniaze a on povedal, že nechce, preto spísala uvedenú dohodu. Žalobca poprel, že
by sa o vyporiadaní všeobecnej ceny členského podielu boli dohodli, dohodli sa len o tom, kto zostane
nájomcom a o zostatkovej hodnote členského podielu.

23/ Podľa jazykového prejavu (dohody z 21. 08. 2012 a 22. 08. 2012) k vyporiadaniu BSM (teda ohľadom

všeobecnej ceny členského podielu bytu) nedošlo. Súd preto zisťoval, či je možné uvedenú dohodu z
22. 08. 2012 vykladať podľa vôle účastníkov zmluvy, resp. či došlo k ústnej dohode o vyporiadaní BSM.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané uzavretie dohody o vyporiadaní BSM.
Nielenže nie je o tom žiadna písomná dohoda (ak už žalovaná spisovala dohodu o "zrušení" BSM, nič
jej nebránilo uviesť tam všetky skutočnosti, o ktorých teraz tvrdí, že sa tak dohodli), pričom na nej bolo
dôkazné bremeno o tom, že k dohode o vyporiadaní BSM došlo, a teda žaloba nie je podaná dôvodne.

Žalovaná však toto dôkazné bremeno neuniesla a to ani preukázaním prípadnými listinnými dôkazmi,
prípadnevýpoveďamisvedkov,aleprávaajsvojouvlastnouvýpoveďousihodneprotirečilaavypovedala
nejasne (viď hlavne ods. 6 a 22). Na jednej strane napr. tvrdí, že k dohode došlo 22. 08. 2012, kedy
aj podpísali predtým pripravenú dohodu, avšak na druhej strane uviedla, že najhlavnejšie boli jednania
potom, čo boli na OSBD a takto jednali potom možno dva mesiace, lebo sa s ním nedalo dohodnúť.

Súd preto nemal preukázané, že by bola vôľa oboch účastníkov dohody uzavrieť dohodu o vyporiadaní
BSM, kde žalobca nežiada nič na vyrovnanie hodnoty svojho podielu (okrem členského podielu) a teda
že by bola uzavretá dohoda iná, ako je v jej písomnom vyhotovení. Preto súd pristúpil k vyporiadaniu
BSM podľa zásad § 150 Obč. zák.

24/ Súd nerozhodoval o prikázaní vecí z BSM, lebo strany konania nadobudli počas trvania manželstva
do spoločného nájmu družstevný byt, kde sa už dohodli 21. 08. 2012, že výlučným členom družstva a
nájomníkomtohtobytusastanežalovaná.Súdpretorozhodovalužlenotom,koľkomážalovanávyplatiť
žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu na všeobecnej cene členského podielu. V zmysle rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 29/2000, 3 Cdo 88/2010) všeobecnou cenou členského podielu v

bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase (vyporiadania BSM) nadobudnúť
členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne. Taktiež
súd vykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, keď vyporiadal aj spoločné dlhy manželov. Občiansky
zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov,
ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a

dlhy totiž podľa ust. § 143 Obč. zák. nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na
ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Obč. zák. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba
v zmysle ust. § 853 Obč. zák. vychádzať z ustanovení Obč. zák., ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom
a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 Obč. zák. a vykonať aj vyporiadanie
pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva.

25/Žalobca ani žalovaná nenamietali (viď ods. 11), aby pre prípad, že by súd dospel k záveru, že
k vyporiadaniu BSM nedošlo, vyporiadal BSM tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie žalobcovi na
vyrovnanie všeobecnej ceny členského podielu k bytu 5.028,91 eur a súčasne ju zaviaže na uhradenie
zostatkov úverov č. XXXXXXXXXX X. Č.. XXXXXXXXXX od Poštovej banky, a. s. so sídlom v Bratislave,

Dvořákovo nábrežie 4 (pri vyhlásení rozsudku nedopatrením boli vyhlásené len čísla úverov, čo však
nemá vplyv na to, že na zaplatenie zostatkov oboch úverov je zaviazaná žalovaná). Súd pri výpočte
vychádzal z toho, že všeobecná cena členského podielu je 20.000,- eur, z čoho odčítal sumu 769,44 eur
akozostatkovúhodnotučlenskéhopodielu,očomsažalobcasožalovanoudohodli,žeostávažalovanej.
Preto hodnota aktív je 19.230,56 eur, z čoho na jedného pripadá 9.615,28 eur. Hodnota pasív, teda

to, čo žalovaná zaplatila resp. zaplatí na úvery od Poštovej banky, a. s., činí 9.172,74 eur (uhradila na
úver XXXXXXXXXX sumu 4.810,59 eur a podľa výpočtu Poštovej banky, a. s. ešte na úvere sa eviduje
pohľadávka v celkovej výške 1.182,08 eur a na úver č. XXXXXXXXXX uhradila sumu 1.785,95 eur a
podľa výpočtu Poštovej banky, a. s. ešte na úvere sa eviduje pohľadávka v celkovej výške 1.972,12
eur). Keď od hodnoty aktív 19.230,56 eur sa odčíta hodnota pasív 9.172,74 eur, čistá hodnota BSM

činí 10.057,82 eur, čo na jedného činí 5.028,91 eur. Keď žalovaná dostala hodnotu 19.230,56 eur (byt),
pričomzaplatilaresp.zaplatídlhy(pasíva)vcelkovejhodnote9.172,74eur,ostávajejhodnota10.097,82
eur, pričom žalovaný nedostal nič a ani nič nespláca (žiadne aktíva ani pasíva), a preto keď podiel na
jedného pripadá 5.028,91 eur, súd zaviazal žalovanú na vyplatenie tejto hodnoty žalobcovi (žalovanejostane 10.097,82 eur mínus 5.028,91 eur ktoré vyplatí žalovanému, teda 5.028,91 eur, kým žalobca
dostane vyplatených 5.028,91 eur na vyrovnanie jeho podielu od žalovanej, teda podiely oboch takto
sú rovnaké).

26/ Súd podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") povolil žalovanej zaplatiť
žalobcovi v splátkach, ktoré súd považoval za primerané jej pomerom aj výške pohľadávky. Žalobca síce
so zaplatením v splátkach nesúhlasil, avšak súd nevidel dôvodu tieto splátky nepovoliť vzhľadom na
pomery žalovanej, keď zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku jej pomery evidentne nedovoľujú.

Žalovaná podľa jej výpovede zarába okolo 380,- eur čistých mesačne a býva s ňou syn, ktorý dostáva
invalidný dôchodok 326,- eur mesačne. Pritom je zaviazaná splácať spoločné úvery od Poštovej banky,
a. s. a podľa jej výpovede ešte má ďalšie dva úvery. Preto ju súd zaviazal na zaplatenie v splátkach
po 100,- eur mesačne, pričom z dôvodu dodržania platobnej disciplíny rozhodol tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, keďže obe strany mali vo veci čiastočný úspech (žalobca žiadal vyplatenie
15.000,- eur a rozsudkom bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie mu 5.028,91 eur).

28/ Žalobcovi aj žalovanej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci,

a preto sú obaja oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Keď žalovaná dostala hodnotu 19.230,56 eur (byt), pričom zaplatila resp. zaplatí dlhy (pasíva) v celkovej
hodnote 9.172,74 eur, ostáva jej hodnota 10.097,82 eur, pričom žalovaný nedostal nič a ani nič nespláca
(žiadne aktíva ani pasíva), a preto keď podiel na jedného pripadá 5.028,91 eur, súd zaviazal žalovanú

na vyplatenie tejto hodnoty žalobcovi (žalovanej ostane 10.097,82 eur mínus 5.028,91 eur ktoré vyplatí
žalovanému, teda 5.028,91 eur, kým žalobca dostane vyplatených 5.028,91 eur na vyrovnanie jeho
podielu od žalovanej, teda podiely oboch takto sú rovnaké).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.