Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715214270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 902, so sídlom vo Francúzsku, 750
09 Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08
Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom
Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému 1/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX/XX, XXX XX O. a žalovanej 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX O., obaja

zastúpení Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica, o zaplatenie
1.344,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 17C/362/2015-137 zo dňa 13.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,51 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne zo

sumy 1.364,51 Eur od 02.06.2014 do 28.07.2014 a zo sumy 1.344,51 Eur od 29.07.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 44,6 % (druhý výrok).
1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.
sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 12.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 4.847,48 Eur s
príslušenstvom na tom základe, že žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník dňa 04.05.2010 uzavreli
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) vo výške 5.000,- Eur. Na základe

tejto zmluvy právny predchodca žalobcu previedol na účet žalovaného 1/ sumu 5.000,- Eur, ktorú sa
žalovaný 1/ zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 84,64 Eur so splatnosťou k 15-temu dňu v
mesiaci s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 17,55 %, ročnou úrokovou sadzbou 14,49%
a priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 19,11%; prvá splátka bola splatná
k 15.06.2010; celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 5.156,80 Eur. Žalovaná 2/ ako partner
žalovaného1/vyhlásila,žesúhlasísožiadosťoupartneraospotrebiteľskýúverCETELEMSLOVENSKO
a.s. a s VÚP, že všetky údaje, uvedené v súvislosti s touto žiadosťou sú úplne a pravdivé, a že spoločne

a nerozdielne s partnerom/kou uhradí záväzky zo zmlúv o úvere vrátane príslušenstva. Žalovaný 1/ svoj
záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu do podania
žaloby zaplatil len sumu 3.655,49 Eur, preto žalobca dňa 07.03.2014 zmluvu vypovedal. Výpoveď dňa
01.06.2014 nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu.1.2 Okresný súd uznesením č.k. 17C/362/2015-69a zo dňa 14.04.2016 konanie po čiastočnom späťvzatí
žaloby v časti istiny prevyšujúcej sumu 1.344,51 Eur zastavil. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že
žalobca sa v spore po čiastočnom späťvzatí domáhal len zaplatenia istiny, na ktorú započítal celú sumu,

ktorú žalovaní uhradili. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 04.05.2010; na jej právne posúdenie sa
nevzťahuje ustanovenie §53c Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zavedené do zákona až po uzavretí
úverovej zmluvy a teda ho na prejednávaný prípad nemožno aplikovať. Na predmetnú zmluvu sa
nevzťahuje ani ustanovenie §1b Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo zavedené do nariadenia
až po uzavretí úverovej zmluvy. K námietke žalovaných ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere z dôvodu hrubého rozporu s dobrými mravmi podľa §3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka okresný súd uviedol, že hoci zmluva je písaná malým písmom, je dostatočne čitateľná, jasná
a zrozumiteľná, pričom žiaden text úverovej zmluvy nebol úmyselne zmenšovaný v porovnaní s iným
textom tak, aby ukryl obsah dôležitých zmluvných ustanovení. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere
je platná, na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje
všeobecnátrojročnádoba,ktorázačalaplynúť02.06.2014,t.j.dňomnasledujúcimpoúčinnostivýpovede

úverovej zmluvy. Žaloba bola podaná dňa 12.10.2015, t.j. v rámci premlčacej doby.
1.3 Žalovaní sa dňa 02.06.2014 dostali do omeškania so zaplatením sumy 1.344,51 Eur, preto ich
okresný súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % najprv zo sumy 1.364,51
Eur od 02.06.2014 do 28.07.2014 a potom zo zníženej sumy 1.344,51 Eur od 29.07.2014 do zaplatenia.
1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §255 ods.2 a §262 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca mal v konaní úspech v
rozsahu 27,7% (súd prvej inštancie mu priznal sumu 1.344,51 Eur z uplatnenej sumy 4.847,48 Eur) a
neúspech 72,3%, preto súd prvej inštancie žalovaným priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 44,6%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa §365
ods. 1 písm. f), h) C.s.p. žalovaní. Spochybňovali vyplatenie sumy 5.000,- Eur, pretože žalobca
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že pôžičku žalovanému 1/ poskytol. Okresný súd rozsudkom
č.k. 17C/362/2015-89 zo dňa 14.04.2016 žalobu zamietol a až v prvom odvolacom konaní žalobca

prvý krát poukázal na výpis z účtu, z ktorého má vyplývať, že dňa 03.06.2010 mal žalobca poslať
žalovanému 1/ na účet sumu 5.000,- Eur. Výpis z účtu (č.l. 106) bol zažurnalizovaný až po prvom
rozsudku súdu prvej inštancie (č.l. 89) s odvolaním žalobcu. Žiadali, aby odvolací súd preveril, kedy
žalobca doručil súdu prvej inštancie výpis z účtu. Rovnako, ako pred súdom prvej inštancie namietali
formálnu neprípustnosť spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej veľmi malé mikroskopické, prakticky

nečitateľné písmo. Poukázali na ustanovenie §53c Občianskeho zákonníka a na §1b Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy postupoval v
rozpore s dobrými mravmi, preto je absolútne neplatná celá zmluva o spotrebiteľskom úvere a plnenia
poskytované žalovaným na jej základe sú bezdôvodným obohatením. K bezdôvodnému obohateniu
došlo pri poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 04.05.2010, v ten istý deň sa aj žalobca dozvedel, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 04.05.2012. Žalovaní poukázali na to, že
veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve je menšia ako 1,9 mm, teda v rozpore s tým, čo zákonodarca
neskôr označil za natoľko závažnú nekalú praktiku pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, že ju neskôr v
§53c Občianskeho zákonníka sankcionoval absolútnou neplatnosťou spotrebiteľskej zmluvy.

2.1. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
rozhodnutie; alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s., sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 12.10.2015, domáhal zaplatenia
sumy 4.847,48 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný 1/ ako
dlžník uzavreli dňa 04.05.2010 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,- Eur. Na
základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu previedol na účet žalovaného 1/ sumu 5.000,- Eur.
Žalovaný 1/ právnemu predchodcovi žalobcu do podania žaloby zaplatil sumu vo výške 3.655,49 Eur; v

dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalovanými žalobca dňa 07.03.2014 zmluvu vypovedal. Dňa
01.06.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Okresný
súd uznesením č.k. 17C/362/2015-69a zo dňa 14.04.2016 konanie po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobcom zastavil v časti istiny prevyšujúcej sumu 1.344,51 Eur.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co 356/2016-103 zo dňa 20.12.2017, prvým výrokom
rozhodol, že v konaní v zmysle §64 C.s.p. pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu,
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSON AL FINANCE SA, reg. č. 542097902, so sídlom vo Francúzsku,
750 09 Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2,

821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, pretože s účinnosťou ku 01.07.2016 došlo ku cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. t.j. pôvodného žalobcu, so spoločnosťou BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 5420979025, so sídlom vo Francúzsku, 75009 Paríž,
Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava,

IČO: 47 258 713, čím spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla zlúčením bez likvidácie a
spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa ku dňu 01.07.2016 stala jej univerzálnym
právnym nástupcom.

9. Odvolanie nie je dôvodné.

Námietky žalovaných, uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že
súd prvej inštancie sa s nimi už náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí, pričom žalovaní v odvolaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho
dokazovania.

10. Výpis z bankového účtu, ktorý preukazuje, že právny predchodca žalobcu previedol na účet
žalovaného 1/ sumu 5.000,- Eur, predložil žalobca okresnému súdu dňa 08.04.2016 (č.l. 73), teda pred
prv vydaným rozsudkom okresného súdu zo dňa 14.04.2016. Skutočnosť, že žalovaní na účet žalobcu
uhrádzali splátky v celkovej sume 3.655,49 Eur, čo v konaní žiadnym spôsobom nespochybnili, už sama
osebepreukazuje,žesvojzáväzokvočižalobcoviuznávajú,čímzároveňpotvrdzujúprijatiesumy5.000,-

Eur.

11. Krajský súd podrobil prieskumu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.05.2010 v
rozsahu odvolacích námietok žalovaných a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie o tom,
že táto je platná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu veľkosť písma v uvedenej zmluvy je dostatočne

jasná, zrozumiteľná a dostatočne čitateľná. Žiaden text úverovej zmluvy nebol úmyselne zmenšovaný
v porovnaní s iným textom tak, aby ukryl obsah dôležitých zmluvných ustanovení. V súvislosti s
námietkami žalovaných ohľadom aplikácie §53c Občianskeho zákonníka a §1b Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že uvedené ustanovenia
boli zavedené do právneho poriadku až po uzavretí žalovanej zmluvy, preto ich na túto spätne nie je

možné aplikovať. Ani odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, aby tieto skutočnosti posúdil odlišne
od posúdenia okresného súdu.12. V súvislosti s opätovne vznesenou námietkou premlčania vznesenou žalovanými v odvolaní
odvolací súd uvádza nasledovné: premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno
nárok odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku,

patriaceho k obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. V zmysle §100 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníkasaprávopremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej.Pokiaľniejevďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz (§101 Občianskeho zákonníka). Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil (§107 ods. 1Občianskeho zákonníka).

13. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany
žalobcu v prejednávanej veci nedošlo, pretžeo v prípade premlčania nároku žalobcu platí všeobecná
trojročná premlčacia doba a nie dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa §107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Premlčacia doba, ako to konštatoval už súd prvej inštancie, v tomto prípade začala plynúť
02.06.2014, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti výpovede úverovej zmluvy a návrh na začatie konania
bol podaný dňa 12.10.2015, t.j. v rámci trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto správne
uzavrel, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj
vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne
správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalovaným nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Zospisuvšakodvolacísúdzistil,žežalobcovižiadne
trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich náhradu voči žalovaným nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolaniev prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).