Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218034
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216218034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Západoslovenská

distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice IČO: 36 730 564, konajúc: JUDr.
Adrián Graban a JUDr. Imrich Torma, proti žalovanej: Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, XXX XX J. U.,
o zaplatenie 307,31 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 307,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 307,31 eur od 27.10.2003 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 307,31 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.07.2013 bola vykonaná
kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že bola
odoberaná elektrina bez platnej zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike, v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber elektriny a
v zmysle ktorého je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Následne vyčíslil škodu vo výške 307,31 eur, ktorú žalovanej vyfakturoval faktúrou č. č. XXXXXXX

splatnou dňa 26.10.2013. Žalovaná dlžnú sumu však neuhradila ani po písomnej výzve žalobcu zo
dňa 06.12.2013. Žalobca si uplatnil zároveň z uvedenej sumy aj úrok z omeškania od 27.10.2013 do
zaplatenia vo výške 5,5% ročne, ako aj náhradu trov konania.

2. Súdny poplatok žalobca zaplatil podaním žaloby vo výške 18 eur.

3. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie

adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 04.10.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná
sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
2.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním
žalobného návrhu, vyúčtovaním náhrady škody, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberomelektriny (č.l. 11), Protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 12), fotodokumentáciou. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX súd zistil, že žalovaná
neoprávnene odoberala elektrickú energiu, keď na odbernom mieste: č. XXXXXXXXXX, kontrolou dňa
18.07.2013 bolo zistené, že odberné miesto malo byť odpojené, zmluva na dodávku elektrickej energie
bola ukončená, na odbernom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy. Uvedený
protokol podpísala žalovaná. V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená

škoda vo výške 307,31 eur. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je zrejmé, že
za obdobie od 26.10.2012 do 09.09.2013, bola spotrebovaná elektrina 1286 kWh v sume 242,36 eur, k
tomu náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 41,43 eur a DPH 23,52 eur, spolu 307,31 eur.
Žalobca na túto sumu vystavil riadne vyúčtovanie náhrady škody (č.l. 9) dňa 11.10.2013 so splatnosťou
dňa 26.10.2013, ktorú však žalovaný neuhradil.

6. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny
je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

7. Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je

ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

8. Podľa ust. § 1 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa
odseku 2.

9. Podľa ust. § 2 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene
odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
d) cenovým rozhodnutím platných počas trvania.

10. Podľa ust. § 3 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ

nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do
distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin
výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradompre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

11. Podľa ust. § 4 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby
neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného

odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po
vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného
meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

12. Podľa ust. § 5 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri

neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu
alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do
52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

12. Podľa ust. § 6 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri
neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s
napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá

hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej

zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

13. Podľa ust. § 7 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej
podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s
odstránením neoprávneného odberu elektriny.

14. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

15. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v
celom rozsahu dôvodná. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné
ustanovenia,súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,žežalobcavpriebehukonaniajednoznačne
preukázal, že žalovaná mu spôsobila škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny. Žalovaná

nemalasožalobcomvrozporesustanovením§46ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetike,uzavretú
zmluvu, pričom bol nameraný odber elektriny. Žalobca následne vyúčtoval vzniknutú škodu vyúčtovaním
náhrady škody, žalovaná však svoj dlh doposiaľ nesplnila.

18. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil skutočnú škodu zistenú na základe spoľahlivých
podkladov, pričom pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavov elektromera žalovanej nainštalovaného

na odbernom mieste v technicky zodpovedajúcom stave. Žalobca celkový objem neoprávnene
spotrebovanejelektrinyvobdobíod26.10.2012do9.9.2013vovýške1286kWhvynásobilcenouplatnou
v rozhodnom období rokov 2013 podľa cenníkov pre domácnosti schválených Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 242,36
eur a náklady žalobcu v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,

č. 292/2012 Z.z. za vykonanú kontrolu v sume 41,43 eur, kedy bol zistený neoprávnený odber, ktorý
potom vyčíslili podľa vnútropodnikovej kalkulácie a súčasne k výške škody pripočítal DPH. Vzhľadom
na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej
sumy 307,31 eur. Žalobca sa svojho práva domáhal podaním žaloby na súd dôvodne a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy vyčíslenej v žalobe

a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s plnením
peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúry v zákonnej výške.

19. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o

uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).