Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236105

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113236105.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: I. H., bytom U., G. XX,
proti žalovaným v 1. rade: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., U. č. XXXX, ČR, v 2. rade: D. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX a v 3. rade: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XX, o zaplatenie sumy

vo výške 1.043,08 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1 až v 3 rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.043,08
eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobkyne.

II. Žalobkyni sa priznáva plná náhrada trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobou domáhala aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu vo výške 1.043,08 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.09.2012 jej boli odcudzené šperky, mobilný telefón

a hotovosť v celkovej výške 2.093,08 eur.
V predmetnej veci bol rozhodne rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 6T XX/XXXX, vrátené je boli
šperky a telefón v hotovosti 1.050,- eur, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade zvyšnej
škody vo výške 1.043,08 eur, ktorá práve spočíva vo výške odcudzených šperkov.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu
v Nitre číslo konania 6T XX/XXXX.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili a neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.5./ Súd vo veci vydal dňa 14.08.2017 platobný rozkaz č. k. 17 C XX / XXXX -XX, ktorý sa však žalovaným
nepodaril doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č. k. 17 C/ XX/XXXX - XX, zo dňa
16.10.2017, v zmysle § 266 ods. 1.,2,3 CSP zrušil a vo veci nariadil termín pojednávania.

6./ Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a preto súd predmetnú vec
pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

7./ Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnou žalobou sa domáha zaplatenia žalovanej
sumy 1.043,08 eur, ktorá pozostáva z čiastky v hotovosti, ktorá jej bola odcudzená vo výške 300 eur a
zvyšok tvorili retiazka, náušnice zo žltého zlata a bižutéria s perleťou. Tieto predmetné veci jej zo strany
žalovaných neboli ani vrátené a boli riadne ocenené znaleckým posudkom.
Čo sa týka finančných prostriedkov, ona 50 eur požičala XXX, ktorú poznala, nakoľko u nich upratovala,

sťažovala sa jej, že jej niekto roztrhal občiansky preukaz, že potrebuje peniaze na vybavenie, aby jej
požičala peniaze, peniaze jej požičala, umožnila jej bývať u nej doma určitú dobu a v čase, keď sa
zdržiavala mimo domu si tam vodila priateľov, pričom posledný deň keď odišla došlo k tomu, že jej
ukradla ešte aj 250 eur, čo tam mala a šperky, pričom časť šperkov jej bola vrátená a ďalšia časť jej
vrátená nebola. Šperky boli ocenené znalcom a ich hodnota predstavovala sumu 743,08 eur, ktorej sumy

sa v súčasnej dobe domáha.

8./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyni, oboznámením sa s obsahom spisu
a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam .

9./ Trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre č. k.6T XX/XXXX - XXX, zo dňa 11.02.2013 bola
obvinená t. j. žalovaná 1. rade G. H. uznaná vinnou tým, že si prisvojila cudziu vec, že sa jej zmocnila
a spôsobila malú škodu a trestný čin spáchal spoločným konaním, tým spáchala prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a za to jej bol podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 písmeno a) Trestného poriadku nezistiac
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predmetný trestný rozkaz voči obžalovanej nadobudol
právoplatnosť dňa 11.02.2013.
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 6T XX/XXXX- XXX, zo dňa 16.05.2013 boli žalovaní v 2.
a 3. rade uznaný vinným a to žalovaný 3. rade tým, že si prisvojil cudziu vec, že sa jej zmocnil a
spôsobil tak malú škodu a trestný čin spáchal spoločným konaním, tým spáchal prečin krádeže podľa §

212 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a za to mu súd uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom ho zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia .
Žalovaný v 2. rade bol uznaný vinným, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú
škoduatrestnýčinspáchalspoločnýmkonanímačinspáchal,hociboltakzatakýčinvpredchádzajúcich

dvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený,týmspáchalprečinkrádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.b)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a za to mu bol uložených súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom sa zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženie.
Čo sa týka uplatňovania škody, ktorá vznikla poškodenej teda žalobkyni bola odkázaná so svojim

nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie.

10./ Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11./ Podľa ods. 3, vyššie cit. zák. ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.12./ Podľa § 442 ods. 1a 3 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to v peniazoch.

13./Podľa § 438 ods. 1,2 O. z. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú
za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

14./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

15./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

16./ Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu
( § 489 OZ). V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona.
Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu
je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému

bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Záväzok škodcu nahradiť škodu
poškodenému je záväzkom novým, a to aj v prípade, že škoda bola spôsobená v rámci už existujúceho
záväzkového vzťahu (napr. škoda spôsobená pri plnení povinností zo zmluvy o zhotovení veci na
zákazku).
Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno

o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971).
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.
Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady tak objektívnej povahy [písm. a) až c)], ako aj subjektívnej
povahy [písm. d)], hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri

tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia §420ods. 3 OZ sa škodca
môže od zodpovednosti oslobodiť.
Ak by zodpovednosť za škodu bola spájaná iba s existenciou predpokladov objektívnej povahy, t. j. bez
zreteľa na zavinenie, hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na objektívnom princípe. Táto forma
zodpovednosti je v občianskom práve výnimkou a v obchodnom práve pravidlom.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a
nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu (táto odlišnosť je zjavná v prípadoch, keď predpokladom
zodpovednosti za škodu nie je zavinené konanie škodcu ( § 27 a § 432 OZ).
Ku skúmaniu zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje ( § 420 a § 424 OZ ), pristúpi súd až po tom, keď

bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984).
Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.
Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou
skutkovou a nie právnou (Ro NS ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001).
Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie

príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola
spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody.
Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou
vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila.
Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992).

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,
o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.
Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané

(prezumované) nedbanlivostné zavinenie ( §420 ods. 3 OZ ). Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil.
Škodca je podľa súčasnej právnej úpravy povinný nahradiť skutočnú škodu a ušlý zisk ( § 442 ods.1
OZ) bez ohľadu na formu zavinenia. Toto riešenie je v prospech poškodeného, lebo z jeho hľadiska nie

je dôležité, či mu bola škoda spôsobená z nedbanlivosti alebo úmyselne, ale to, aby každá majetková
strata mu bola nahradená.

17./Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežaloba zostranyžalobcubolapodaná
dôvodne.

18./ Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise ako aj oboznámení sa s trestným spisom mal súd
za preukázané, že premetom sporu je náhrada škody, ktorá žalobkyni vznikla protiprávnym konaním
žalovaných v 1. 2. a v 3. rade a to tým, že spoločným konaním spáchali spoločný čin, v dôsledku

čoho spôsobili žalobkyni škodu a to odcudzením finančných prostriedkov ako aj materiálnej škody, čím
žalobkyni vznikla škoda vo výške 2.0938,08 eur, pričom jej boli vrátené veci v hodnote 1.050,- eur a
rozdiel, ktorý vznikol si uplatňuje v predmetnom konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci boli splnené podmienky, ktoré sú predpokladom na úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, v konaní bolo preukázané porušenie právnej povinnosti, vzniku

škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a
následkom (vzniknutou škodou) a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne vzniknutú škodu, ktorú v konaní
žalobkyňa riadne preukázala.
Súd prihliadnuc na skutočnosť, že žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli si postupujúc podľa §

186 ods. 2 CSP osvojil skutkový stav založený na zhodnom tvrdení strán sporu .

19./ Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.

20./ Žalovaní v 1. a 3. rade sa svojim konaním dopustili prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona začo im bol uložený trest odňatia slobody.

21./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

22./.Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.