Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/280/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207469
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714207469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, proti žalovanému JUDr. W. K?nig, nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XX, XXX XX A., o zaplatenie 125,46 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 11C/128/2014-96 zo dňa 16. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/128/2014-96 zo dňa 16. 02. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi proti žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 125,46 € (prvý výrok). Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
125,46 € z dôvodu, že jeho právny predchodca Národný úrad práce Krupina, ako oprávnený, podal
dňa 29.7.2003 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej X.. N. S. u súdneho exekútora F.. W.W.
pre vymoženie dlžnej sumy. Zo spisu EX XXXX/XXXX bolo zistené, že povinná zaplatila na účet

žalovaného (exekútora) dlžnú sumu a z dôvodu skončenia exekučného konania vymožením dňa
X.X.XXXX exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu. Vymožená pohľadávka vo výške
125,46 € nebola oprávnenému poukázaná. Zadržiavanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho
exekútora je v rozpore s ustanovením § 46 Exekučného poriadku. Súdny exekútor nepostupoval po
vymožení finančného nároku oprávneného v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z., keď finančné prostriedky
získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie nevydal oprávnenému žalobcovi.
Súdprvejinštanciepozrušenírozhodnutiaodvolacímsúdomuznesenímč.k.13Co/707/2015-81zodňa

25.10.2016 posúdil nárok podľa § 33 ods.1 Exekučného poriadku, § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v
súlades§100,§101,§106ods.1,2,§107ods.1,2Občianskehozákonníkaauzavrel,žedokazovaním
bolo preukázané, že súdny exekútor X.X.XXXX. vymohol pre oprávneného žalovanú sumu 125,46 €
dňom 6.8.2007. O tejto skutočnosti sa oprávnený dozvedel dňa 21.6.2013. Dokazovaním bolo zároveň
preukázané, že súdny exekútor pre oprávneného vymoženú sumu oprávnenému nevyplatil a nechal si
ju pre svoju potrebu. Tým sa dopustil škody voči žalobcovi podľa § 33 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Preukázané bolo, že došlo k protiprávnemu konaniu súdneho exekútora, k

vzniku škody minimálne v žalovanej výške a je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Ku škode došlo úmyselne, preto objektívna premlčacia
lehota je v tomto prípade 10-ročná a začala plynúť odo dňa, kedy vznikla škoda, t. j. dňom vymoženia
sumy od povinného subjektu pre oprávneného. Žaloba bola podaná 27.05.2014. Od vymoženia sumypre oprávneného neuplynula doba 10 rokov do podania žaloby. Žalobca sa o vymožení sumy dozvedel z
obsahu spisu súdu dňa 21.06.2013. Od tohto dátumu do podania žaloby neuplynula 2-ročná subjektívna
premlčacia lehota.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je pasívne
legitimovaný, protiprávnym konaním žalovaného došlo k škode na majetku žalobcu, minimálne vo výške
125,46 €, žalovaný nepreukázal poukázanie tejto sumy žalobcovi, preto žalobe vyhovel.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods.1 CSP, žalobca si neuplatnil
právo na náhradu trov konania, preto mu súd prvej inštancie toto právo nepriznal.

5. Žalovaný v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie odvolanie, navrhol rozsudok zrušiť. Uviedol, že exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu. Medzi exekútorom ako orgánom verejnej moci a oprávneným v

exekučnom konaní neexistuje súkromnoprávny, ale verejnoprávny vzťah, v ktorom ako účastníci nemajú
voči sebe navzájom rovnaké postavenie charakteristické pre súkromnoprávne vzťahy. Vzhľadom na
povahu vzťahov vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym
exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže dôjsť potom na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ide tu o nárok na náhradu škody

v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, za ktorú sa v danom prípade považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci (súdneho exekútora) urobiť úkon (vyplatiť finančné prostriedky žalobcovi). Odvolateľ uviedol, že
žalobca má právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora,
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/167/2012 - 205 zo dňa 24. 09. 2015,

v ktorom bolo o identickom návrhu rozhodnuté inak.

6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne.

8. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci a odvolacích námietok zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecne správne. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci, dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku.

12. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ v odvolaní namieta, že medzi exekútorom,
ako orgánom verejnej moci a oprávneným v exekučnom konaní neexistuje súkromnoprávny, ale
verejnoprávny vzťah, v ktorom ako účastníci nemajú voči sebe rovnaké postavenie charakteristické
pre súkromnoprávne vzťahy a vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako

účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže
dôjsť potom na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka. Táto odvolacia námietka žalovaného nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval nie o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 Občianskeho zákonníka, ale žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy v súlade s § 33
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa zákona, teda súd prvej inštancie nezaväzoval

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v odvolaní, v ktorej uvádza, že ide o nárok na náhradu škody v
zmysle § 9 zák. č. 513/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú jeho nesprávnym
úradným postupom, odvolací súd udáva, že toto ustanovenie vzhľadom na uplatnený nárok žalobcom

nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie posudzoval
nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému správne v súlade s § 33 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorý upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone
činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.

14. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je

koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie,
teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním
zodpovedného subjektu.

15. K vzťahu medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a

zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu
pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012,
IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo
výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich
dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej

z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu)
rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného
teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33
ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca si uplatnil nárok výlučne proti exekútorovi. Právne posúdenie

veci je úlohou súdu (nie je rozhodujúce, ako právne posudzuje vec účastník), preto záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný exekútor je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej pri
výkone exekučnej činnosti je vecne správny. Žalovaný v odvolaní ani nerozporoval svoju zodpovednosť
tak, ako ju posúdil súd prvej inštancie v súlade s § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

16. Odvolateľ v odvolaní poukázal na iné právne posúdenie veci rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Co/167/2012-205 zo dňa 24. 09. 2015, kde išlo podľa odvolateľa o obdobnú vec. Rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/167/2012-205 zo dňa 24. 09. 2015 neriešilo identickú vec. Vo
veci 17Co/167/2012-205 zo dňa 24. 09. 2015 sa domáhalo nároku na náhradu škody Mesta Nová
Baňa, a to voči Slovenskej republike podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., škoda mu mala vzniknúť v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia žalobca pre prípad, ak by sa v konaní nepreukázala zodpovednosť žalovaného 1/ Mesta
Nová Baňa sa žalobou alternatívne domáhal, aby k povinnosti zaplatiť mu uplatnený nárok bol zaviazaný
priamo žalovaný v druhom rade - súdny exekútor. V danom konaní odvolací súd uzavrel, že sa jedná o
žalobu s tzv. alternatívnym petitom, a teda, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu,

ktorý si uplatnil voči žalovanému 1/ z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. je nedôvodný a neopodstatnený, až potom by mohol sekundárne skúmať
skutkovú dôvodnosť a právnu opodstatnenosť nároku uplatneného voči žalovanému 2/ (exekútorovi).
Keďže súd vo veci 17Co/167/2012 zistil zodpovednosť žalovaného 1/ Mesta Nová Baňa, nemohol už
rozhodovať o alternatívnom petite a zaviazať žalovaného 2/ exekútora (o zodpovednosti, ktorého by

mohol rozhodnúť len v prípade, že by zistil neexistenciu, resp. neoprávnenosť nároku uplatnenému
voči žalovanému 1/). V tomto prípade, teda odvolací súd, ani súd prvej inštancie nerozhodol inak ako
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/167/2012 - 205 zo dňa 24. 09. 2015, keďže nešlo o
identicky uplatnené nároky. Odvolací súd poukazuje na to, že v tejto veci pri svojom závere vychádzal
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/75/2015 zo dňa 23. 03. 2016.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, vrátane závisléhovýroku o náhrade trov konania, keďže dôvody uvádzané odvolateľom nemajú za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vzniklo proti žalovanému právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Keďže však z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovi
v odvolacom konaní nevznikli trovy konania, odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi proti

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).