Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/135/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104120406
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8104120406.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Mesto Prešov, Hlavná

73, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, proti žalovanej G. M., U.. X.XX.XXXX, R. D. XXX - H., D. XXX, Č., právne zastúpenej Mgr.
KristínouBabiakovou,advokátkousosídlomHolubyho37,90201Pezinok,ourčenievlastníckehopráva,
takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1 pod R. k nehnuteľnostiam zapísaným
ako parcely č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3245 m2, parcely č. XXXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere 365 m2 a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2,

zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2004 žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom
parciel registra „C“ " evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
3245 m2, parcely č. XXXX/X - zastavené plochy o výmere 365 m2 a parcely č. XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 737 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D.. Uplatnil si tiež trovy konania. Svoju žalobu

odôvodnil tým, že pôvodne žalovaní v 1. až 5. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetných
parciel. Uvedené parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX
zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. XXX k. ú. Prešov. Ich vlastníkom je však žalobca a to na základe
výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa
19.3.1948 č. XXXX/XX-B../.. Žalobca od toho času, kedy mu boli nehnuteľnosti pridelené, tieto užíval v
dobrej viere a presvedčení, že mu vlastnícky patria a v súčasnosti sa na nich nachádza tenisový areál.
Uzneseniami Okresného súdu v Prešove zo dňa 31.1.1994, sp. zn. D 2242/92, D 2243/92, D 2244/92 a D

2245/92 bolo potvrdené dedičstvo po už nebohých právnych predchodcoch pôvodne žalovaných v 1/ až
5/ rade, okrem iného aj k pôvodnej mpč. XXX/X. Na základe uvedených dedičských rozhodnutí sa právni
predchodcovia pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následne pôvodne žalovaní stali podielovými
spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/X, XXXX/X K. XXXX/X. Žalobca nebol účastníkom dedičského konania,
pričom notár, ktorý prejednával dedičstvo po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch, bez právne
relevantného dôvodu opomenul skutočnosť, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Svoj
naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preukazoval tým, že

stav evidovaný na LV nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.

2. Žalovaní v 1/ a ž 5/ rade nárok žalobcu neuznávali a žalobu žiadali zamietnuť ako nedôvodnú.3. V priebehu konania pôvodne žalovaný v 4/ rade B.. Š. L. zomrel, súd preto v konaní pokračoval s
jeho dcérou L. L., R. D., H.U. X, Č., dedičkou poručiteľa podľa Osvedčenia o dedičstve 2D 402/2007-49,
Dnot 36/2007 vydaného notárom C.. C. L., so sídlom Notárskeho úradu Medená č. 12, Bratislava.

4. Rozsudkom č.k. 8C 135/2004-152 zo dňa 22.11.2005 súd určil, že žalobca je vlastníkom parciel
registra „C“ evidovaných na kat. mape ako parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, č. XXXX/X, zapísaných na
LV č. XXXX k. ú. Prešov a žalovaných v 1/ až 5/ rade zaviazal k náhrade trov konania. Odvolací súd
uznesením č.k. 4Co/37/2006-179 zo dňa 12.10.2006 na základe odvolania žalovaných v 1/ až 5/ rade

zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.03.2010, č.k. 8C 135/2004-641 súd opätovne určil,
že žalobca je vlastníkom sporných parciel registra „C“ evidovaných na kat. mape ako parcely č. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D. a žalovaných v 1/ až 5/ rade zaviazal k
náhrade trov konania. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co 124/2010-706 zo dňa 22.08.2011 na základe

odvolania žalovaných v 1/ až 5/ rade zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2012, č.k. 8C/135/2004 - 772 súd určil, že žalobca
je vlastníkom parciel registra „C" evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 3245 m2, parcely č. XXXX/X - zastavené plochy o výmere 365 m2 a parcely č. XXXX/

X - zastavané plochy o výmere 737 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D..

7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.12.2013, sp. zn. 8Co/4/2013 odmietol odvolanie
žalovaných v 1., 2.. a 3. rade. Odmietol odvolanie žalovanej v 5. rade s výnimkou výroku o určení
žalobcu za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Prešov pod R.

k nehnuteľnostiam zapísaným ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X K. Č.. XXXX/X a vo výroku o trovách
konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade. Zrušil rozsudok vo výroku o určení žalobcu za vlastníka
spoluvlastníckeho podielu 1 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Prešov pod R. k nehnuteľnostiam
zapísaným ako p.č. XXXX/X, XXXX/X K. Č.. XXXX/X a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a
žalovanou v 5. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1
zapísaného na LV č. XXXX,kat. úz. Prešov pod R. k nehnuteľnostiam zapísaným ako parc. č. XXXX/X,
XXXX/X K. Č.. XXXX/3 a o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 5. rade.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1/ a 3/ rade, výsluchom svedkov C.. C. G.,

C.. D. T., B.. R., oboznámením výpisu z LV č. XXXX k. ú. Prešov, geometrického plánu č. XX/
XX, pozemnoknižnej zápisnice č. vložky XXX k. ú. Prešov, uznesenia č.d. 2091/48 z 31.7.1948,
uznesenia č. 172/K z 20.7.1948, uznesenia OS Prešov D 2242/92-21, D 2243/92-20, D 2244/92-15,
D 2245/92-21, písomných vyjadrení účastníkov, obecného svedectva z 27.6.1947, výmeru č.
562-27/3-1950-VIII., potvrdení o národnosti právnych predchodcov žalovaných, osvedčenia o čsl.

štátnom občianstve a o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti právneho predchodcu
žalovaných, výmeru Jednotného národného výboru v Prešove z 27.3.1950, uznesenie Krajského súdu
v Prešove Co 1101/58-10 z 10.3.1959, odvolania predchodcov žalovaných doručeného Jednotnému
národnému výboru v Prešove 17.4.1950, podania prokurátora C.. M. k.d. XX/XX, potvrdenie MsNV
v Prešove, odbor finančný z 9.6.1964, záznamu z pracovného rokovania zo dňa 14.4.2000, ponuky

žalovaného v 1.rade na odpredaj z 18.12.1996, zmluvy o prenájme pozemku 16/99 z 18/10.1999, kúpnej
zmluvy č. 129/99 z 15.12.1999, upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z
20.4.1948, platobných rozkazov za činžovú daň, osvedčenia o zachovaní štátneho občianstva, podania
adresovaného Stavoprojektu z 20.4.1951, podania predchodcov žalovaných z 29.4.1958, obsahu
pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. D 2244/92, D 979/00, 8C 405/01, 16C 261/00, 9C 47/95, 17C

223/02, Vyjadrením žalovanej na č.l. 963-964, Listom vydaným Úradom miestneho národného výboru v
Prešove na č.l. 965, Uznesením č. 286/1949 na č.l. 966, Listom Stavprojekt na č.l. 967, Oznámením o
dani národného majetku do trvalého užívania na č.l. 968, Hospodárskou zmluvou na č.l. 969, Uznesením
č. 295/1950 na č.l. 970-971, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 972, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove
1S/40/1999 na č.l. 973-976, Prídelovou listinou na č.l. 1001, Uznesením na č.l. 1002, Výkazom plôch

na č.l. 1003, snímkou z katastrálnej mapy na č.l. 1004, Výkazom na č.l. 1005, Uznesením na č.l. 1006,
Rozhodnutím Ľudového súdu na č.l. 1007-1008, Odvolaním na č.l. 1009-1010, Uznesením Ľudového
súdu v Prešove na č.l. 1011, Uznesením Ľudového súdu v Prešove na č.l. 1012, Plnomocenstvom
na č.l. 1013, Úradným záznamom na č.l. 1014, Odvolaním na č.l. 1015, Uznesením Krajského súduv Prešove Co/1101/58 na č.l. 1017, Uznesením Co/1101/58 na č.l. 1018, Uznesením Co/1101/58 na
č.l. 1019, Uznesením Krajského súdu v Prešove Co/1101/58 na č.l. 1120, Vyjadrením žalobcu na č.l.
1037-1038, Vyjadrením žalovanej zo dňa 21.12.2017 na č.l 138, zo spisu 1S/40/99: Žalobou proti

rozhodnutiu Krajského úradu v Prešove na č.l 1-2, Rozhodnutím jednotného národného výboru na č.l.
10, Rozhodnutím Krajského úradu v Prešove na č.l. 11-14, Odvolaním voči rozhodnutiu Okresného
úradu v Prešove odbor katastrálny na č.l. 15-16, Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove na č.l
17-19, Výmerom na č.l. 20, Vyjadrením k žalobe na č.l 24, zo spisu 9C/47/95: Rozsudkom Okresného
súdu Prešov 9C/47/95-544, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1Co/115/2006-567 a ostatného

spisového materiálu a zistil, že:

10. Na výpise z LV č. XXXX k. ú. Prešov boli ako podieloví spoluvlastníci parciel č. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 3245 m2, č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 365 m2 a parcely č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2 vedení pôvodne žalovaní v 1. až 5. rade.
Ako titul nadobudnutia je uvedené dedičské rozhodnutie D 979/2000 a kúpna zmluva, ktorej vklad bol

povolený pod č. H. XXXX/XX.

11.VzmysleosvedčeniaodedičstveD979/00,Dnot168/00zodňa16.3.2001boloprejednanédedičstvo
po neb. B. V., A.. M., U.. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, pričom v konaní uzavreli jej deti pôvodne žalovaní
v 1, 2/ a 3/ rade dedičskú dohodu, v zmysle ktorej nadobudli rovnakým dielom, t. j. po 1/3 v pomere

k podielom poručiteľky vlastníctvo okrem iného aj k parcelám vedeným na LV č. XXXX k. ú. Prešov č.
XXXX/X, XXXX/X K. XXXX/X.

12. V zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.8.1995 spísanej formou notárskej zápisnice N 252/95,
Nz 249/95, ktorej vklad bol povolený pod č. H. XXXX/XX, pôvodne žalovaní v 1., 2. a 3. rade ako kupujúci

nadobudli vlastnícke právo okrem iného aj k sporným nehnuteľnostiam od predávajúcej F. Q., konkrétne
jej podiel 1 do podielového spoluvlastníctva každý po 1/12 k celku za dohodnutú kúpnu cenu 1.549.375,-
Sk.

13. Predmetné parcely registra „C“ boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX

zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. XXX k. ú. Prešov. Táto pozemnoknižná parcela bola pôvodne
vedená ako podielové spoluvlastníctvo B. V., K. L., rod. V., G. E., A.. V. K. I. V. a to pre každého v podiele
1 na základe dedenia.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pozemnoknižného zápisu žalobca sa stal vlastníkom

predmetnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX na základe výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 19.3.1948 č. 2857/48-III./B podľa § 1
ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR. Zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol vykonaný
31.7.1948, č. d. XXXX. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia dočasnej miestnej správnej
komisie v Prešove č. 18.719/I-1948 zo dňa 20.7.1948, listu úradu MNV v Prešove z 20.11.1947

potvrdzujúceho vyplatenie prídelovej ceny okrem iného aj za parcelu mpč. XXX a tiež z uznesenia súdu
v Prešove zo dňa 31.7.1948 o povolení vkladu.

15.Písomnýmpodanímzodňa25.8.1991K.V.,U..X.X.XXXXprávnypredchodcapôvodnežalovanýchv
zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Mikloškom ako podielový spoluvlastník pod R. k nehnuteľnostiam v

pozemnoknižnej záp. č. XXX k. ú. Prešov žiadal Štátne notárstvo o prejednanie dedičstva po B. M., K.R.
L. a G. E.. Uzneseniami Okresného súdu v Prešove zo dňa 31.1.1994 sp. zn. D 2242/92 D 2243/92, D
2244/92 a D 2245/92 bolo potvrdené dedičstvo po už neb. právnych predchodcoch pôvodne žalovaných
v 1/ a ž 5/ rade, po K. V., K. L., A.. V.A., B. M., A.. V. K. G. E., rod. Csatáryovej, okrem iného aj k pôvodnej
mpč. XXX/X zapísanej v pozemnoknižnej záp. č. XXX/ k. ú. Prešov.

16. Notár C.. C. G., ktorý prejednával dedičstvo po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch, opomenul
skutočnosť, že žalobca je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a preto súd tohto notára
vypočul ako svedka. Tento vo svojej výpovedi nedokázal vysvetliť, z akého dôvodu opomenul zápis
pod položkou R. XX v pozemnoknižnej záp. č. XXX k. ú. Prešov a vyporiadaval dedičstvo len podľa

zápisu pod R.. Poukázal len na skutočnosť, že účastníci dedičského konania mu predložili rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach Co 1101/58-10, z ktorého odôvodnenia malo vyplynúť, že konfiškácia voči
K. V. bolo zrušená. Z toho dôvodu prejednal a previedol podiel pod B4 ako dedičstvo po neb. K. V..17. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.3.1959, Co 1101/58-10 vyplýva, že Krajský súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej stolice - Ľudového súdu v Prešove z 25.6.1958, č.d.XXX/
XX a návrh G. D. a manželky o vklad vlastníckeho práva na parcelu č. XXX/X zapísanú pôvodne vo

vložke č. XXX k. ú. Prešov zamietol. Len z jeho odôvodnenia vyplynulo, že prvá konfiškácia pozemkov
v pozemnoknižnej vložke č. XXX podľa DPR č. 104/45 bola zrejme zrušená, lebo bol vydaný novší
konfiškačný výmer zn. XXX/XX/X-XXXX-H.. dňa 27.3.1950 na ten istý majetok a to na základe SPR
č. XXX/XX. Táto konfiškácia, ale nebola právoplatná, lebo bola napadnutá odvolaním a toto odvolanie
dovtedy nebolo vybavené na KNV.

18. Pôvodne žalovaní v 1/ až 5/ rade v konaní poukázali na skutočnosť, že žalobca sa nestal
vlastníkom predmetných nehnuteľností, a aj keď v pozemkovej knihe vložke č. XXX je zaznamenaná
konfiškácia pôvodnej parcely mpč. XXX na základe výmeru o vlastníctve pôdy, táto konfiškácia nebola
konečná. Nariadenie č. 104/45 Zb. sa totiž pri správnej aplikácii nemohlo vzťahovať na právnych
predchodcov žalovaných ani na predmetnú nehnuteľnosť, keďže konfiškované nehnuteľnosti nebolo

možné kvalifikovať ako pôdohospodárske a tiež z dôvodu, že predchodcovia žalovaných disponovali
potvrdeniami, že sú slovenskej národnosti, spoľahliví a neboli ani odsúdení podľa nariadenia SNR č.
33/1945 Zb. Práve naopak právni predchodcovia žalovaných napomáhali osobám židovskej národnosti
a zostali lojálni čsl. republike. Mali za to, že prvý konfiškačný výmer z 19.3.1948 č. XXXX/XX-B../.
musel byť zrušený, nakoľko dňa 27.3.1950 bol vydaný výmer č. XXX-XX/X-XXXX-H.., ktorý opäť vyhlásil

majetok právnych predchodcov žalovaných pozostávajúci z nehnuteľností konfiškovaných už výmerom
z 19.3.1948 za konfiškovaný. Z toho teda možno vyvodiť, že konfiškačný výmer vydaný podľa nariadenia
č. 104/45 Zb. musel byť fakticky zrušený, pričom takéto stanovisko zastával aj Krajský súd v Prešove vo
svojom odôvodnení uznesenia sp. zn. Co 1101/58-10 z 10.3.1959, avšak ani druhý konfiškačný výmer
nemohol spôsobiť právoplatnú konfiškáciu, nakoľko proti nemu právni predchodcovia žalovaných podali

odvolanie doručené dňa 17.4.1950 Jednotnému národnému výboru v Prešove. O tomto odvolaní však
nebolo nikdy rozhodnuté a preto uvádzaný konfiškačný výmer nenadobudol nikdy právoplatnosť, čo
potvrdzuje aj skutočnosť, že predchodcovia žalovaných o 8 rokov, t. j. dňa 29.4.1958 podali na Krajskej
prokuratúre v Prešove sťažnosť z dôvodu, že nedošlo k vybaveniu ich odvolania voči konfiškačnému
výmeru zn. 562-27/3-1950-VIII., avšak uvedené odvolanie vybavené nebolo, čo vyplýva aj z uznesenia

Krajského súdu v Prešove sp. zn. Co 1101/58-10 z 10.3.1959. Aj keď sa uvedené uznesenie vzťahuje len
na parcelu č. XXX/X, táto parcela je súčasťou konfiškovanej majetkovej podstaty a preto mali za to, že o
odvolaní voči výmeru XXX-XX/X-XXXX-H.. rozhodnuté nebolo. Uvedenú skutočnosť má podporovať aj
potvrdenie finančného odboru MsNV v Prešove č.j. 1905/1964 z 9.6.1964. Poukázali tiež na nejasnosť,
nelogickosť a evidenčný chaos zápisov v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. Popierali tiež tvrdenia

žalobcu o užívaní predmetných nehnuteľností v dobrej viere s tým, že práve naopak žalobca ešte
donedávna žalovaných uznával ako oprávnených vlastníkov sporných nehnuteľností a v tomto duchu s
nimi jednal v roku 1999 aj v roku 2000.

19. V písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2007 žalobca uviedol, že námietka pôvodne žalovaných o tom, že

konfiškácia nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX kat. úz. Prešov bola v celom rozsahu zrušená
JNV v Prešove pod č. XXX-XX/II.-XXXX-H., je neakceptovateľná. V pozemnoknižnej zápisnici č. XXX
kat. úz. Prešov je pod B22 uvedené, že podľa kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 12.10.1961 sa odpísali
parcely č. XXX, XXX/X z vložky č. XXX kat. úz. Prešov a zapísali sa do novej vložky č. XXXX kat.
úz. Prešov. Pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat.

úz. Prešov bola geometrickým plánom zo dňa 23.8.1961 č. zák.: XXX-XX-XXX-XXX-XX rozdelená na
mpč. XXX/X záhrada o výmere 20546 m2 a XXX/X o výmere 62 m2. Kúpnou zmluvou MsNV Prešov
následne odpredal o.i. aj parcelu č. XXX/X o výmere 620 m2 kupujúcim W.. D. s manž. K.. D.. Z týchto
listín, ako aj ďalších zápisov vykonaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 539 vyplýva, že bývalý MsNV
Prešovsuvedenouparcelouč.XXXdisponovalakososvojimvlastníctvom.Odborvýstavbyaúzemného

plánovania MsNV Prešov vydal dňa 28.12.1983 č. výst. XXXX/XX-E. stavebné povolenie na stavbu
sociálno-prevádzkového objektu tenisových dvorcov na pozemku parc. č. XXXX kat. úz. Prešov. MsNV
Prešovakozástupcačs.štátuhospodárskymizmluvamizodňa29.12.1986č.výst.HZ/1986/Laodovzdal
národný majetok špecifikovaný v uvedených zmluvách do trvalého užívania telovýchovnej jednoty Tatran
Prešov. Delimitačným protokolom o prevode majetku štátu v trvalom užívaní TJ Tatran Prešov - tenisový

oddiel zo dňa 2.6.1994 Slovenská republika v zastúpení Obvodným úradom v Prešove odovzdala Mestu
Prešov objekty a stavby na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - tenisové dvorce a stavby kat. úz.
Prešov. Uvedený postup bol podľa žalobcu v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
zák. č. 43/1993 Z.z.. Podľa § 2a ods. 1 zák.. č. 43/1993 Z.z. nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zanikáprávo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 3 zák. č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce na
území, ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie k takejto nehnuteľnosti. Podľa

§ 18 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z.z. právo užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov
telovýchovným jednotám a ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaniká. Zákon
nadobudol účinnosť dňom 1.1.1994. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu prešli ex lege k 1.1.1994 do vlastníctva žalobcu, pričom účelové určenie uvedených
nehnuteľností bolo zachované.

20. Pokiaľ sú, podľa žalobcu, žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci sporných
nehnuteľností, je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, nakoľko
len súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Žalovaní si svoje vlastnícke nároky mohli a mali uplatňovať cestou reštitučných predpisov a nie
postupom, ktorí zvolili vo forme prejednania dedičstva. Svojim postupom podľa žalobcu obchádzali

zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. Z povahy zákona č. 229/1991 Zb. ako špeciálneho právneho
predpisu vyplýva, že nároky, ktoré upravuje možno riešiť len podľa ustanovení tohto zákona, v zmysle
zásady lex specialis derogat lex generalis. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok kolégia
NS ČR z 11.9.2003 zn. 31Cdo 1222/2001, ktorý prijal názor, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť
prijal štát v rozhodnej dobe (podľa reštitučných predpisov) i bez právneho dôvodu nemôže sa domáhať

ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a ani formou určenia práva či
právneho vzťahu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ak mohol uplatniť nárok podľa ustanovenia právneho
predpisu reštitučnej povahy. Ohľadne nehnuteľnosti, ktorú štát prevzal z niektorých dôvodov uvedených
v § 69 zákona č. 229/1991 Zb., a ku ktorým mohol byť uplatnený reštitučný nárok, avšak oprávnená
osoba svoj reštitučný nárok neuplatnila alebo z rôznych dôvodov neboli tieto veci oprávnenej osobe

v súlade so zákonom vydané, je potom potrebné vyvodiť záver, že podľa zákona od okamihu, kedy
bolo rozhodnuté o zamietnutí reštitučného nároku, prípadne od okamihu, kedy márne uplynula lehota
k uplatneniu reštitučného nároku, nemožno oprávnenú osobu považovať za vlastníka veci. Nemožno
pritom zároveň tvrdiť, že by došlo k narušeniu práv pôvodného vlastníka; tento mal možnosť uplatniť si
svoje právo v zákonných lehotách a pokiaľ tak nespravil, jeho právo zaniklo. Podľa stanoviska ÚS ČR z

1.11.2005, PL. ÚS-st 20/05, reštitučné zákony vylúčili možnosť uplatniť právo k majetku, ktoré získal štát
majetkovými opatreniami uvedenými v reštitučných predpisoch (t.j. aj bez právneho dôvodu), pretože
úprava podľa reštitučných predpisov je špeciálnou úpravou k predpisom všeobecným. K uvedeným
záverom sa priklonil aj NS SR, v rozsudku z 24.4.2004 sp. zn. 3Cdo 120/03.

21. Ďalej podľa žalobcu, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu prešli na štát na základe
konfiškačného výmeru č. Kom. XX/XX-X a na základe výmeru vydaného prostredníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 zák. č. 104/1946 Zb., nariadenia SNR o
vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-B. zo dňa 19.3.1948 došlo k zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej
knihe v prospech Mesta Prešov. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z pozemkovej knihy vložky č.

XXX kat. úz. Prešov. Navyše, aj keby sa štát podľa žalobcu zmocnil uvedených nehnuteľností bez
právneho dôvodu, žalovaní, resp. ich právni predchodcovia si mali a mohli svoje nároky uplatniť v
súlade s reštitučnými zákonmi a vzhľadom k tomu, že na pozemku sa nachádzajú športové zariadenia,
pozemok by nebolo možné vydať s poukazom na § 11 zák. č. 229/1991 Zb.. Právni predchodcovia
žalovaných v dôsledku konfiškácie stratili svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, preto žalovaní

nemohli nadobudnúť vlastnícke práva po poručiteľoch, nakoľko poručitelia v čase smrti neboli ich
vlastníkmi. Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je
zákon. Delimitačný protokol má deklaratórnu povahu a pri jeho spísaní nedochádza k žiadnemu
konštituovaniu nových vlastníckych, resp. záväzkových vzťahov. Slúži na identifikáciu a sumarizáciu
majetku, ktorý prešiel ex lege na žalobcu.

22. Zástupca žalobcu v konaní poukázal aj na rozsudky v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 9C 47/1995
a 17C 223/2002, kde tak súd I. stupňa ako aj odvolací súd sa vysporiadali so všetkými námietkami
žalovaných. Jednou z rozhodujúcich okolností v posudzovanej veci je aj zákon č. 279/1949 Zb. o
finančnomhospodárenínárodnýchvýborov,ktorýmdošlokznárodneniuobecnéhomajetkusúčinnosťou

od 1.1.1950, t.j. došlo k zániku vlastníctva obcí a všetok majetok, spravovaný obcami a mestami sa
stal majetkom národným, ktorého správu na základe zákona č. 90/1950 Zb. vykonávali národné výbory.
Uvedená skutočnosť bola už konštatovaná v rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. 9C 47/1995 a 17C
223/2002. Vykonané dokazovanie taktiež potvrdilo, že tento majetok bol v r. 1986 hospodárskymizmluvami zo dňa 29.12.1986 daný do trvalého užívania, čo vychádzalo aj z vtedy platného zákona č.
109/1964Zb.a§14vyhláškyč.90/1984Zb.osprávenárodnéhomajetku.Čosatýkanámietkyžalovanej
v 4/ rade ohľadom neplatnosti hospodárskych zmlúv pre ich neurčitosť, táto nie je dôvodná, nakoľko aj v

prípade neplatnosti uvedených hosp. zmlúv, by tento majetok aj tak podliehal režimu § 2 ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb. Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala mať za následok prechod sporných nehnuteľností do
majetku žalobcu, je ust. § 2a zákona č. 138/1991 Zb, pri zachovaní účelového určenia majetku.

23. Pôvodne žalovaní v 1/ až 3/ rade nárok žalobcu neuznávali z dôvodu, že nárok žalobcu je založený

na konfiškácii nehnuteľností na základe nariadenia SNR, ktorá bola zrušená. Žalobca nenadobudol
ex lege vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože delimitačný
protokol č. 13/94, ako akt nevyhnutný pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa zákona č. 138/1991
Zb., na základe ktorého mestu Prešov ako novému subjektu, ktorý vznikol na základe zákona č.
369/1990 Zb., boli prevedené objekty a stavby tenisových areálov na ul. Nábrežná v Prešove, ale
nie pozemky. Ak mestá vznikli až v r. 1990 na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

mohli nadobúdať majetok podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na základe delimitačných
protokolov od štátu, tak teda mesto Prešov nie je subjekt, ktorý má aktívnu legitimáciu v danom
prípade a žaloba musí byť zamietnutá, nakoľko Mesto Prešov nie je podľa žalovaných právnym
nástupcom Mesta Prešov, ktoré existovalo do r. 1950. Rovnako argumenty žalobcu opierajúce sa o
judikatúru súdov ČR sú podľa žalovaných irelevantné. Žalovaní nezakladajú svoju argumentáciu na

reštitúcii predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto po celý čas, vrátane svojich právnych predchodcov,
vlastnia. Žalovaní v konaní namietali aj nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu spočívajúcej
v nedostatočnom splnomocnení na zastupovanie v konaní pred súdom. Plnomocenstvo bolo udelené a
podpísané bývalým primátorom žalobcu p. R., ktorý však pre túto iniciatívu nemal schválenie mestským
zastupiteľstvom. Do právomoci primátora mesta podľa žalovaných neparí iniciovanie súdneho sporu.

Zaplatením súdneho poplatku za návrh rovnako došlo k nakladaniu s majetkom mesta Prešov a v
takomto prípade je tiež potrebné rozhodnutie mestského zastupiteľstva v zmysle VZN č. 86/1999 a
zákona č. 138/1991 Zb. a 369/1990 Zb. Zástupca žalovaných v 1/ až 3/ rade namietal aj nesprávnosť
rozhodnutíKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co22/006a1Co115/2006,ktorépodľanehonevychádzali
z dôkazov predložených v tomto konaní ako aj právnych analýz poskytnutých žalovanými v 1/ až 3/ rade.

24. Pôvodne žalovaná v 4/ rade prostredníctvom právneho zástupcu namietala, že hospodárske zmluvy
č. HZ/1986/La z 29.12.1986 o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania medzi MsNV v
Prešove ako zástupcom čs. štátu a Telovýchovnou jednotou Tatran Prešov ako budúcim užívateľom,
neobsahujú vo svojich ustanoveniach formálne náležitosti vyžadované podľa § 14 ods. 4 písm. a) vyhl.

č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku. Obe predmetné zmluvy nespĺňajú náležitosti § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko nie sú určité a nezrozumiteľné a preto sú absolútne neplatné. V prvej
zmluve zo dňa 29.12.1986 ( č.l. 208) nie je uvedené, ktoré tenisové dvorce majú byť prevedené, na ktorej
parcele a v akej časti mesta sa nachádzajú. Rovnako druhá hospodárska zmluva z 29.12.1986 (č.l. 209)
neobsahuje jasné a zrozumiteľné označenie, ktoré prevádzkové budovy mali byť prevedené, absentuje

identifikáciaichpopisného,čievidenčnéhočísla,akoajurčenie parcely,naktorejsanachádzajúprípojky
uvedené v čl. 1 položka 2-6 zmluvy. Takéto zmluvy nemohli mať za následok vznik vlastníckeho práva
pre žalobcu. Samotný delimitačný protokol TÚ 13/94 medzi OÚ v Prešove ako zástupcom SR a mestom
Prešov zo dňa 2.6.1994 nemohol mať za následok vznik vlastníckeho práva. Došlo k porušeniu ust. § 2
ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb., podľa ktorého prechádzali z majetku SR do vlastníctva obce veci, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Z.z. (1.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na
území ktorej sa nachádzajú.

25. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.4.2007, č.k. 7Co 22/2006-485 v konaní na
tunajšom súde prebiehajúcom pod sp. zn. 17C 223/2002 vyplýva, že prvým konfiškačným výmerom

č. Kom 31/46-3 došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov pôvodne žalovaných, na základe
výmeru vydaného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia
č. 104/1946 Zb. nariadenia SNR o vlastníctve pôdy č. 2857/48- III/B zo dňa 19.3.1948 došlo k zápisu
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe v prospech žalobcu. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
pozemkovej knihy vo vložke XXX k. ú. Prešov. Uvedený konfiškačný výmer nebol zrušený, v konaní

nebolo preukázané, žeby tento konfiškačný výmer neplatil a žeby uvedený konfiškačný výmer zo
dňa 27.03.1950 č. 552/27-1950-VIII bol zrušený. Týmto výmerom ku konfiškácii majetku právnych
predchodcov žalovaných nemohlo dôjsť, nakoľko tento majetok už bol riadne nadobudnutý treťou
osobou a preto ďalšia konfiškácia sa ho už nemohla dotknúť, pretože v okamihu konfiškácie už nešloo majetok právnych predchodcov žalovaných, a teda už nepodliehal režimu príslušného dekrétu, t.j.
27.03.1950 už existovalo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. K zápisu
vlastníckeho práva na žalobcu totiž došlo 31.7.1948 a preto už tento konfiškačný výmer sa nemohol

dotýkať sporného majetku. Krajský súd v Prešove zároveň zdôraznil, že nehnuteľnosti nadobudnuté
do vlastníctva mesta Prešov na základe konfiškácie v zmysle DPR č. 104/1945 Zb. SNR, nemohli
následne podliehať platnej konfiškácii podľa DPR č. 108/1948 Zb., pretože k prechodu vlastníctva späť,
na pôvodných vlastníkov nedošlo, o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. Prešov.
Tvrdenieotom,žedruhýkonfiškačnývýmernenadobudolprávoplatnosť,niejeprávnerelevantné,keďže

týmto výmerom nedošlo ku konfiškácii majetku žalovaných.

26. V rozsudku zo dňa 26.4.2007, č.k. 1Co 115/2006-567 Krajský súd v Prešove vydanom v konaní
na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 47/1995 konštatuje, že konfiškácia parcely mpč. XXX prebehla
v súlade s ustanoveniami Nariadenia SNR. 104/1945 Zb. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 19.3.1948 boli do vlastníctva

žalobcu pridelené nehnuteľnosti medzi ktorými je aj parcela mpč. XXX. Takýto výmer bol podľa ust.
§ 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu
(žalobcu) k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti.

27. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia č.k. 8C 124/2010-706 zo dňa 02.08.2011 uviedol, že

konfiškačný proces podľa nariadenia SNR č. 104/1945 zahŕňajúci mpč. XXX bol realizovaný a ukončený
prídelom nehnuteľnosti označenému prídelcovi. V konaní podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané,
že by nehnuteľnosti vo vzťahu k tomuto sporu nadobudnuté do vlastníctva Mesta Prešov na základe
konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 SNR prešli späť na pôvodných vlastníkov, o čom svedčí
zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. Prešov. Záver súdu prvého stupňa o tom, že vlastníkom

sporných nehnuteľností, je žalobca na základe zákona č. 138/1991 Zb. bol podľa odvolacieho súdu
nepreskúmateľný. Vo svojom uznesení odvolací súd uložil súdu prvého stupňa svoje závery o vlastníctve
žalobcu náležite odôvodniť.

28. Na pojednávaní dňa 17.1.2012 zástupca žalobcu uviedol, že zákonom č. 278/1949 Sb. o finančnom

hospodárení národných výborov stratili mestá a obce, ktoré dovtedy mali právnu subjektivitu a boli
vlastníkmi majetku, ktorý nadobudli na základe dovtedy platných právnych predpisov, samostatnosť a k
všetkému majetku, ktorý k účinnosti tohto zákona prešiel do vlastníctva štátu, vykonávali národné výbory
len správu. Uvedená skutočnosť vyplýva z úvodného ustanovenia § 1 a nasl., potom § 29 až § 31 tohto
zákona, kde sa hovorí, že národný výbor spravuje národný majetok, zverený do jeho správy, ktorý je

majetkom, resp. majetkom zväzku ľudovej správy. Toto predstavuje z hľadiska právneho podľa žalobcu
nadobúdacítitulzozákonapreštátakotaký.NásledneboloktomuvydanéNariadenievládyč.90/1950o
správe národného majetku národnými výbormi, ktorý hovorí, že národné výbory spravujú všetok národný
majetok, zverený do ich správy ako celok a podľa jednotných zásad. Na základe zákona č. 279/1949
došlokvytvoreniuInštitútusprávynárodnéhomajetku.Jednýmzpredpisov,ktorýtentoinštitútrozvádzal,

bolo Nariadenie vlády č. 90/1950 s účinnosťou od 20.7.1950, kde sa uvádzalo, že sa spravuje národný
majetok, uvádzali sa tam prevody administratívne, zmluvné, scudzenie atď.. Nasledujúcim právnym
predpisom, účinným od 1.1.1954, ktorý podrobnejšie rozvádzal správu národného majetku rozpočtovými
organizáciami, konkrétne v § 2 obsahoval, že toto nariadenie sa vzťahuje na hmotné predmety, ktoré
sú národným majetkom v správe rozpočtových organizácii a v zátvorke tam uvedenej sú aj národné

výbory. Ďalej išlo o nariadenie č. 110/1953 Zb., kde v § 3 bolo uvedené, čo je podstatou správy a aké sú
kompetencie správy. Ďalším právnym predpisom s účinnosťou od 1.1.1959 do 1.7.1964 bolo Nariadenie
vlády č. 81/1958, ktoré hovorilo rovnako o správe národného majetku, kde boli uvedené podrobnosti,
ako sa národný majetok spravuje. Následne bol prijatý zákon č. 109/1964, na základe ktorého bola
vydaná vyhláška č. 104/1966 o správe národného majetku, ktorá hovorila o tom, že národným majetkom

sú všetky veci v štátno - socialistickom vlastníctve ( hmotný národný majetok a všetky požadované
majetkové práva štátu ). Ďalej upravovalo otázku, kto spravuje tento majetok, pričom ho spravovala
organizácia, ktorá ho potrebovala k plneniu svojho účelu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že je
potrebné zobrať na zreteľ zmluvu, ktorou bola prevádzaná nehnuteľnosť na rodinu D.. Táto zmluva bola
uzavretá v roku 1962, čiže nepochybne aj z tohto listinného dôkazu vyplýva, že Mestský národný výbor

vystupoval ako správca pôvodnej mpč. XXX a prevádzal do majetku rodiny D.. Ďalšou vyhláškou, ktorá
upravovala správu Národného majetku bola vyhláška č. 156/1975, ďalej č. 119/1988 a následne to bol po
roku 1990 zákon č. 278/1993 o správe majetku štátu. V roku 1983 bola uzatvorená hospodárska zmluva,
kde Mestský národný výbor ako odovzdávajúca organizácia preberal alebo prevádzal na ZVL koncernPovažská Bystrica správu národného majetku a kde okrem iného sa uvádzala aj táto nehnuteľnosť,
s ktorou sa už súdy vyporiadavali. Z týchto listinných dôkazov nepochybne vyplýva podľa žalobcu,
že nehnuteľnosť bola v štátnom socialistickom vlastníctve, v správe Mestského národného výboru. Je

potrebnépodľažalobcuuviesť,žebolovydanéajkolaudačnéstavebnépovolenievroku1983nazáklade
územného rozhodnutia, ktoré hovorilo, že sa má vystavať stavba sociálno - prevádzkovej budovy na
pozemku parcely č. XXXX, Nábrežná ulica. Následne boli podpísané v roku 1986 hospodárske zmluvy,
kde je potrebné poznamenať bez ohľadu na námietky, ktoré boli vznesené, tieto zmluvy majú náležitosti
podľa žalobcu, ibaže súd nerozlíšil medzi správou národného majetku a trvalým užívaním podľa § 73

platného Hospodárskeho zákonníka. Zdôraznil, že tam kde sa uvádza, že Tatran Prešov je povinný tento
nehnuteľný národný majetok na svoj náklad sústavne udržiavať včasným a pravidelným vykonávaním,
stále sa jednalo o národný majetok a správcom bol Mestský národný výbor. Poukázal aj na vyhlášku č.
119/1988, kde došlo k zmene pojmu „správa“ na „právo hospodárenia s národným majetkom“ a dovtedy
podľa vedomostí žalobcu k tejto nehnuteľnosti bol vedený aj ako správca Mestský národný výbor v
Prešove. Skutočnosť, že právny predchodca žalovaných nechal prejednať dedičstvo podľa pozemkovej

knihy, a že notár bez prijateľného vysvetlenia preskočil mesto Prešov, ktoré bolo v roku 1948 zapísané
ako vlastník, na veci nič nemení. Následne je potrebné podľa žalobcu vychádzať zo zákona o majetku
obcí a to podľa § 2 tohto zákona, kde prešlo vlastníctvo pozemku na mesto Prešov. Pokiaľ sa uvádzali
budovy, ako je uvedené v hospodárskej zmluve aj v delimitačnom protokole, sú tam uvedené a tieto
sa odovzdávali na základe zákona o správe majetku štátu do vlastníctva mesta Prešov. Je pravdou

podľa žalobcu, že v delimitačnom protokole neboli uvedené pozemky, no z jednoduchého dôvodu,
lebo boli prevedené na rodinu V.. Prebehlo dedičské konanie a preto nebolo možné formálno-právne
tieto pozemky uviesť do tohto delimitačného protokolu. Napriek tomu žalobca vychádza z uvedenej
argumentácie a tvrdí, že tieto pozemky prešli do vlastníctva mesta na základe zákona o majetku obcí.

29. Právny zástupca pôvodne žalovaných v 4. a 5. rade zdôraznil, že je potrebné sústrediť pozornosť
práve na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 o majetku obcí, kde je upravovaná najdôležitejšia skutočnosť
potrebná k aktívnej legitimácii, a to komu a za akých okolností vzniká vlastnícke právo k majetku, ktorý je
vo vlastníctve štátu. Tento zákon jednoznačne vymedzuje, že takýmto predpokladom je existencia práva
hospodárenia. Podľa názoru žalovaných nebolo v konaní náležite rozoberané právo hospodárenia a či

patrilo k týmto nehnuteľnostiam. Odkaz na rôzne inštitúty užívania, ktorým sa v právnom poriadku vyvíjal
tento inštitút a končil niekde v práve hospodárenia, podľa neho nekonvaliduje to, že ak niekedy aj s týmto
majetkom disponoval štát, resp. užíval, celkovo sa to zacelí tak, že ide o právo hospodárenia, ku ktorému
potomnáslednemohlovzniknúťvlastníckeprávopreobce.Trvalnatom,žežalobcanepreukázalaktívnu
legitimáciu.

30. Právny zástupca žalobcu poukázal opätovne na vyhlášku č. 119/1988 Zb., na základe ktorej došlo
k zmene pojmov a začalo sa hovoriť o hospodárení a o práve hospodárenia, konkrétne je to upravené
v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Poukázal na znenie Hospodárskeho zákonníka a tiež na
rozhodnutie NS SR 1 Cdo 132/08 z 28. 02. 2011, kde sú vysvetlené pojmy ako národný majetok,

správa národného majetku a právo hospodárenia s týmto majetkom, pričom Najvyšší súd jednoznačne
konštatoval, že všetky tieto inštitúty majú rovnaký obsah, teda že išlo o vlastnícke právo štátu nakladať s
týmto majetkom. To znamená že československý štát mal právo hospodárenia k tomuto nehnuteľnému
majetkuadňomúčinnostizákonaomajetkuobcipodľa§2ods.1.prešlitietonehnuteľnostidovlastníctva
žalobcu. Poukázal ďalej na ustanovenie § 29 zák. č. 278/1949 Zb., tiež na výpisy z pozemnoknižnej

zápisnice, z ktorých jednoznačne vyplýva, že národný výbor mal v správe aj predmetný pozemok.
Navyše táto skutočnosť vyplýva aj z Hospodárskej zmluvy z r. 1983 medzi ZVL koncern a MsNV, kde
sa konkrétne hovorí, že jedine MsNV má v správe aj pozemok mpč. XXX/X. Jednoducho v minulosti
nemohlo existovať, aby nejaký majetok nebol v správe nejakej štátnej inštitúcie, prípadne národného
výboru.

31. V odôvodnení uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 132/2009 zo dňa 28.02.2011 sa okrem iného
konštatuje, „že pojem národný majetok upravoval hospodársky zákonník v ustanovení § 64. Za
národný majetok sa považovali veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej,
projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré boli v socialistickom celospoločenskom vlastníctve. Jediným

vlastníkom tohto majetku bol štát a štátnym organizáciám, ktoré s týmto majetkom hospodárili
patrilo iba právo správy, resp. právo hospodárenia. Správa národného majetku a právo hospodárenia
s týmto majetkom boli právne inštitúty rovnakého obsahu, predstavovali právnu formu výkonu
štátneho vlastníctva, teda právnu formu výkonu základných oprávnení a povinností, ktoré tvorili obsahvlastníckeho práva. Štátne organizácie vykonávali správu národného majetku vždy vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť. Obsahom tohto práva bolo právo a zároveň povinnosť mať zverený majetok u
seba, užívať ho, nakladať s ním v súlade s úlohami, ktorými bola štátna organizácia poverená domáhať

sa ochrany tohto majetku. Subjektom správy, resp. práva hospodárenia mohli byť iba štátne organizácie.
Inýmnežštátnymorganizáciám,resp.občanommoholbyťnárodnýmajetokprevedenýlendovlastníctva
( § 60 Hospodárskeho zákonníka ), čo súviselo s formami vlastníctva, ktoré právny poriadok rozoznával
(vlastníctvo štátne, družstevné, spoločenských organizácií, súkromné ) alebo mohol byť tento majetok
daný do trvalého užívania iným ako štátnym organizáciám (§ 70 Hospodárskeho zákonníka ). V týchto

prípadoch sa už neprevádzala správa národného majetku, resp. právo hospodárenia. Tento názor bol
všeobecne konštantný v odbornej spisbe ( napr. Slavoj Vaněk, Československé hospodářske právo,
Panorama 1979, Stanislav Plíva, Hospodáření s národním majetkem, Panorama 1987 ).“

32. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 22.06.1962 Mestský národný výbor v Prešove ako odpredávateľ
predal kupiteľom manželom D. nehnuteľnosť zapísanú vo vložke číslo XXX kat. úz. Prešov, parcela č.

XXX, dom vo výmere 180 m2 a parcelu č. XXX/X, dvor vo výmere 620 m2 na D. Z.. Č.. XX.

33. Hospodárskou zmluvou zo dňa 20.06.1983 previedol Mestský národný výbor v Prešove na ZVL,
koncern - Považská Bystrica v op. Správe ZVL, k. p. Prešov správu národného majetku - časť pozemku
parc. č. XXX/X zap. v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. územie Prešov v zmysle § 3 ods. 2 vyhl. č.

156/1975 Zb.

34. Hospodárskymi zmluvami zo dňa 29.12.1986 číslo: HZ/1986/La mal byť tam uvedený nehnuteľný
národný majetok odovzdaný do trvalého užívania TJ Tatran Prešov ako užívateľovi v zmysle § 70
Hospodárskeho zákonníka a § 14 vyhl. č. 90/1984 Zb.. Ako zástupca československého štátu, teda

správca národného majetku v zmluvách vystupoval Mestský národný výbor v Prešove.

35. V záverečnom prejave na pojednávaní dňa 25.9.2012 zástupca žalobcu uviedol, že po rozhodnutí
krajského súdu zostala otvorená otázka ako žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Otázka konfiškácie už bola ustálená krajským súdom a rozhodnutie prvostupňového

súdu v tejto časti bolo odobrené. Zdôraznil, že zákonom č. 279 z roku 1949 mestá stratili samostatnú
právnu subjektivitu a majetok prešiel na štát. Po úpravách rokoch 1950 a 1964 tento majetok štátu bol
v správe národných výborov. Následne hospodárskym zákonníkom č. 109/1964 Zb. sa správa štátneho
majetku začala pomenovávať ako správa národného majetku a od roku 1988 ako hospodárenie s
národným majetkom. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti boli v

správe bývalého Mestského národného výboru, ktorý ich aj riadne užíval. Dal ich do trvalého užívania
Telovýchovnej jednote. Správu národného majetku k časti nehnuteľnosti previedol na ZVL. Je zrejmé,
že žalobca stále mal tieto nehnuteľnosti v správe ako národný majetok. Od účinnosti zákona o majetku
obcí č. 138/91 Zb. v znení následných noviel, konkrétne zákona č. 306/1992 Zb. je zrejmé, že predmetný
majetok prešiel do majetku obce, konkrétne do majetku žalobcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe

vyhovieť v celom rozsahu.

36. Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia zo dňa 16.12.2013, sp. zn. 8Co/4/2013 sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti vo vzťahu k
tomuto sporu nadobudnuté do vlastníctva Mesta Prešov na základe konfiškácie v zmysle nariadenia č.

104/1945 SNR prešli späť na pôvodných vlastníkov o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX,
k. ú. Prešov. Pokladal však za nedostatočné odôvodnenie že vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalobca na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.. V rámci právneho zdôvodnenia
tohto rozsudku mal súd príslušnými právnymi predpismi, konkrétne počnúc zákonom č. 279/1949 Zb.,
Nariadením vlády č. 90/1950 Zb. Vládnym nariadením č. 11/1953 Zb., Vládnym nariadením č. 81/1958

Zb., zákonom č. 109/1964 Zb., vyhl. č. 104/1966 Zb., vyhl. č. 156/1975 Zb., vyhl. č. 90/1984 Zb., vyhl.
č. 119/1988 Zb., a zákonom č. 138/1991 Zb., kontinuálne osvedčené, že správa národného majetku k
sporným nehnuteľnostiam bola vykonávaná Mestským národným výborom v Prešove a neskôr počnúc
vyhl. č. 119/1988 Zb. išlo o právo hospodárenia s národným majetkom vo vlastníctve Československého
štátu. Odvolací súd sa stotožnil s výkladom pojmov „správa národného majetku“ a „právo hospodárenia“

v tom zmysle, že predstavujú z hľadiska obsahu rovnaké právne inštitúty, čo vyplýva z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 1 Cdo 132/2009 citujúc odbornú spisbu, no nemožno opomenúť aj ďalšiu skutočnosť tam z
odbornejspisbycitovanú,„žeštátneorganizácievykonávalisprávunárodnéhomajetkuvždyvovlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Obsahom tohto práva bolo právo a zároveň povinnosť mať zverenýnárodný majetok u seba, užívať ho, nakladať s ním v súlade s úlohami, ktorými bola štátna organizácia
poverenáadomáhaťsaochranytohtomajetku.“Lenpopreukázaníuvedenýchskutočnostípodľanázoru
odvolacieho súdu možno vysloviť záver - či národnému výboru patrilo právo hospodárenia. Nakoniec

Krajský súd uviedol, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou žalovanej
v 5. rade uplatňovanou v priebehu konania a napokon aj v podanom odvolaní, že zo žiadnych dôkazov
predložených žalobcom jasne nevyplýva, že národný výbor, od ktorého má žalobca mať odvodené
vlastnícke právo, mal reálne právo hospodárenia k sporným pozemkom v čase prechodu vlastníctva k
majetku na obce.

37.Právnyzástupcažalobcuvovyjadrenízodňa10.11.2017uviedol,ževkonanívedenomnaOkresnom
súde Prešov pod sp. zn. 9 C 47/95 súd rozsudkom zo dňa 20.02.2006 zamietol žalobu žalovanej, ktorou
žiadala určiť vlastnícke právo k parcelám C - KN č. XXXX/X a parc. č. C - KN č. XXXX zapísaným na LV
č. XXX k. ú. Prešov. Uvedené parcely boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXX zapísanej v pozemnoknižnej
vložke č. XXX k. ú. Prešov. Z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplynulo, že v pozemnoknižnej

vložke č. XXX k. ú. Prešov bola vedená parcela mpč. XXX - záhrada v intraviláne. Geometrickým
plánom zo dňa 06.10.1961 bola táto parcela rozdelená na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Konfiškačná
komisia v sídle ONV Prešov rozhodnutím zo dňa 26.08.1946 č. kon. K 31/46-III rozhodla, že právni
predchodcovia žalovanej sú osobami, ktoré treba podľa § 1 ods. 1 písm. b) nar. SNR č. 104/1945
Sb. považovať za osoby národnosti maďarskej a na základe tohto rozhodnutia sa pôdohospodársky

majetok im vlastnícky patriaci považuje za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 (č. 1. 220 a 507 až 508
spisu). Výmerou povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 19.03.1948 č. XXXX/
XX-B. o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. v znení nariadenia č. 64/1945 Sb.
n. SNR boli do vlastníctva Mesta Prešov pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. Prešov po
bývalom vlastníkovi B.. V. a spol. o celkovej výmere 4.7577 ha medzi pridelenými parcelami bola aj

parcela mpč. XXX zapísaná vo vložke č. XXX k. ú. Prešov. Uznesením Okresného súdu Prešov z 21.
júla 1948 Čd. 2091/48 bol na základe výmeru o vlastníctve pôdy z 19.03.1948 č. XXXX/XX-B. povolený
zápis vlastníckeho práva bez podmienky dodatočného ospravedlnenia v prospech Mesta Prešov. Súd v
odôvodnení rozsudku konštatoval, že konfiškácii podľa nar. SNR č. 104/1945 Sb. n. v znení nar. 64 1946
Sb. n. SNR podliehal len poľnohospodárky majetok a konfiškácii podľa DPR č. 108 1945 Sb. podliehal

aj iný než poľnohospodárky majetok. Súd v tomto konaní uzavrel, že parcela XXX bola pridelená do
vlastníctva Mesta Prešov. Výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný v súlade s vtedy platnými právnymi
predpismi. Podľa výmeru s súlade s tzv. intabulačným princípom sa realizoval podľa rozhodnutia súdu aj
zápis vlastníctva do pozemkovej knihy v prospech Mesta Prešov. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 26.04.2007 č. k. 1 Co 115/2006-567 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa

20.02.2006 č. k. 9 C 47/1995-544. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že prvostupňový súd
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Skonštatoval,
že právni predchodcovia (teraz žalovanej) v dôsledku konfiškácie podľa nar. SNR č. 104/1945 Sb. n.
stratili vlastnícke právo k parcele mpč. XXX. K zhodným skutkovým zisteniam ako aj právnym záverom
dospeli súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 223/2002 v spojená s

odvolacím konaním na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 7 Co 22/2006-485. Mestský národný výbor v
Prešove dňa 18. októbra 1961 uzatvoril s W. D. a manželkou K. A.. O. kúpnu zmluvu, na základe ktorej
predal kupujúcim manželom nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX k. ú. Prešov parcela č. XXX dom
vo výmere 180 m2 a parcelu čísl. XXX/X dvor vo výmere 620 m2. Súčasťou tejto kúpnej zmluvy bol aj
geometrický plán zo dňa 03.10.1961 č. zák. 727- 25-206-920-61, z ktorého je zrejmé, že parcela číslo

XXX/X o výmere 620 m2 bola odčlenená od parcely XXX zapísanej vo vložke č. XXX kat. úz. Prešov.
Týmto vznikla nová parcela číslo XXX/X záhrady o výmere 20546 m2. Okresný súd Prešov uznesením
zo dňa 22.06.1962 č. d. 1241 povolil zápis vlastníckeho práva v prospech kupujúcich. Hospodárskou
zmluvou zo dňa 01.07.1983 Fin. HZ-PS-12/1983 Mestský národný výbor v Prešove previedol na ZVL,
koncern - Považská Bystrica v op. správe ZVL, k. p. Prešov v súlade s § 3 ods. 2 vyhl. č. 156/75 Zb.

správu národného majetku a to časť pozemku parc. č. 874/1 zapísanú v pozemnoknižnej vl. č. XXX k.
ú. Prešov podľa geometrického plánu z 3.11.1982 č. XXX-X-XXXX-XX-XX odčlenenie parcely č. XXXX
vo výmere 6068 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 422 m2. Mestský národný výbor v Prešove ako správca
majetku odovzdal do trvalého užívania TJ Tatran Prešov v súlade s § 70 zák. č. 109/1964 Zb. a §
14 vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku stavby nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X a

to na základe hospodárskych zmlúv zo dňa 29.12.1986. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že
bývalý MsNV v Prešove mal v správe pôvodnú parcelu mpč. XXX k. ú. Prešov. Pojem „národný majetok
a jeho správa“ sa prvýkrát použil v Ústave 9. mája, ktorá v § 140 zakotvila, že národný majetok je
zásadne v rukách štátu. Zákon č. 279/1949 o finančnom hospodárení národných výborov upravil správunárodného majetku, ktorú vykonávali národné výbory. Žalobca poukázal, že vyhl. č. 119/1988 Zb. v znení
ku dňu účinnosti zákona 369/1990 Zb., t.j. k 24.11.1990 upravoval právo hospodárenia s národným
majetkom pre národné výbory odlišné ako pre štátne organizácie. Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhl., národné

výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným
národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje,
aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s
budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali
na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh. a niekoľké organizácie ich tiež

užívajú. Do pôsobnosti národného výboru ku dňu 23.11.1990 (zák. č. 69/1967 Zb.) patrilo aj utváranie
podmienok pre rozvoj telesnej výchovy a športu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že parcely, na ktorých
boli zriadené tenisové kurty slúžili na rozvoj športu, čo patrilo do pôsobnosti národného výboru a okrem
iného s poukazom na § 4 ods. 2 takýto majetok nemusel nevyhnutne slúžiť na plnenie ich úloh. Podľa
žalobcu ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí existovalo právo hospodárenia k terajším parcelám
V. - L. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. Prešov. Nakoniec poukázal na ust. § 15a ods. 1 zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí, poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve
obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej
republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa
osobitného predpisu a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2.

38. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že žalobca neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že Národný výbor mal v čase, kedy malo dôjsť k prechodu
vlastníckeho práva na Mesto Prešov zo Správy Národného výboru, žeby Národný výbor v tom čase
mal právo hospodárenia. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí jasne uviedol, že obsahom práva
hospodárenia malo byť aj reálne právo vykonávať práva a povinnosti voči tomuto zverenému majetku

a to je užívať ho, nakladať s ním, prípadne domáhať sa ochrany tohto majetku a súd mal za to, že táto
vec nebola prvostupňovým súdom dostatočne preukázaná a až po preukázaní uvedených skutočností,
podľa názoru odvolacieho súdu, možno vysloviť záver, či Národnému výboru patrilo právo hospodárenia,
alebo nie. Žalobca pre daný čas nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že v danom čase
Národný výbor mal právo hospodárenia k sporným pozemkom. Samotný Národný výbor opakovane

spochybňoval, popieral svoje právo hospodárenia, mal otázky, či k daným nehnuteľnostiam má alebo
nemáprávohospodáriť.ZároveňspornépozemkynebolizapísanévPozemno-knižnejzápisnici,tedanie
jepravda,ženotárvtomčasevidel,žejetamnapísanéMestoPrešov,aledanépozemkyneboliuvedené
v Pozemno-knižnej zápisnici a zapísané do správy Národného výboru a navyše Mesto Prešov ako
žalobca v danej veci tiež opakovane pred podaním žaloby spochybnilo svoje vlastnícke právo k daným

pozemkom.MestoPrešovmalozáujemodkúpiťdanépozemky.ČižesamotnéMestoPrešovspochybnilo
právo hospodárenia Národného výboru v relevantnom čase, kedy malo prechádzať vlastnícke právo na
mestá z Okresných výborov.

39.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvyplýva,žežalovanájevedenáakospoluvlastníčkanehnuteľnosti

parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X v podiele 1 .

40. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

42. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

43. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., s okamžitou platnosťou a bez náhrady

konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je
vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti, b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938
nemali československú štátnu príslušnosť, c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru
50 ha, d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti, e) účastinných a inýchspoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945
prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, pokiaľ tieto osoby
nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenie

ods. 5, f) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia
povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

44. Podľa § 1 ods. 7 Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb, rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej

rady podľa ods. 6 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 alebo 2 dňom
účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

45. Podľa § 2 Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia
treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia
slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré

sú vo vlastníctve osôb uvedených v § 1 ods. 1, ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj
hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a
poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné
papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho
celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom

poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky
vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom vlastníctva
konfiškovaného majetku alebo jeho časti.

46.PodľauzneseniaOkresnéhosúduvPrešovezodňa31.júla1946(č.l.11súdnehospisu)bolpovolený

zápis vlastníckeho práva na Mesto Prešov o.i. vo vložke č. XXX aj na nehnuteľnosť parcelu číslo XXX.

47. Podľa § 1 zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, finančné
hospodárenie národných výborov je určované úlohami vyplývajúcimi z ich postavenia vykonávateľov
štátnej moci a predstaviteľov politickej vôle ľudu, najmä úlohami pripadajúcimi im pri príprave a plnení

jednotného hospodárskeho plánu. Národné výbory musia pri finančnom hospodárení dbať na celoštátne
záujmy i potreby obyvateľstva svojho správneho obvodu.

48. Podľa § 2 zákona č. 279/1949 Zb., finančné hospodárenie národných výborov je časťou verejného
hospodárstva. Pre finančné hospodárenie národných výborov všetkých stupňov platia rovnaké zásady,

zodpovedajúce zásadám finančného hospodárenia ústrednej štátnej správy.

49. Podľa § 29 zákona č. 279/1949 Zb., (1) Národný výbor spravuje národný majetok zverený do jeho
správy, ktorým je i majetok zväzku ľudovej správy, podľa zásad tohto zákona. (2) Ak spravuje národný
výbor na základe dohovoru alebo osobitných predpisov iný majetok než národný majetok jemu zverený

(odsek 1) vedie jeho správu oddelene.

50. Podľa § 30 zákona č. 279/1949 Zb., (1) Národný majetok spravovaný národnými výbormi vo forme
fondov prestáva byť účelovým majetkom dňom, ktorý určí vláda nariadením. Vláda môže nariadením
určiť výnimky. Prostriedky zrušených fondov v hotovosti a vo vkladoch sú rozpočtovým príjmom

národného výboru. (2) Doterajšie kmeňové obecné imanie stráca túto povahu. Ustanovenie odseku 1,
tretej vety platí obdobne.

51. Podľa § 31 zákona č. 279/1949 Zb.,(1) Národný výbor je povolaný, aby udržoval a zveľaďoval
národný majetok zverený do jeho správy. Je oprávnený na všetky súdne i mimosúdne úkony, ktoré

súvisia s touto správou. Nemôže však podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam dohliadacieho
národného výboru (úradu), urobeným o národnom majetku podľa tohto zákona a predpisov na
jeho základe vydaných. (2) Správu národného majetku národnému výboru zveruje a odníma, a
to bez náhrady, príslušný ústredný úrad po dohode s ministerstvami vnútra a financií, poprípade
dohliadací národný výbor podľa ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom môžu byť národnému

výboru uložené obmedzenia vo výkone takej správy. Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté predpisy
o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem. (3)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú vylúčené zmluvné prevody národného majetku. (4) Záväzky
plynúce podľa príslušných predpisov z konania alebo opomenutia národného výboru, ak nejde o záväzkykomunálneho podniku, môžu byť uplatňované proti štátu. (5) Vláda určí nariadením podrobnosti na
vykonanie odsekov 1 až 4. (6) Príslušný ústredný úrad môže po dohode s ministerstvami vnútra a financií
a Najvyšším účtovným kontrolným úradom vydať smernice o správe majetku vykonávanej národnými

výbormi.

52. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 90/1950 Zb. o správe národného majetku národnými výbormi,
Národné výbory spravujú všetok národný majetok, zverený do ich správy, ako celok a podľa jednotných
zásad.

53.Podľa§4nariadeniavládyč.90/1950Zb.,národnývýborjepovolanýudržovaťazveľaďovaťnárodný
majetok zverený do jeho správy tak, aby čo najúčelnejšie slúžil svojmu spoločenskému poslaniu.

54. Podľa § 5 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 90/1950 Zb., Národný výbor je povolaný na všetky
súdne i mimosúdne úkony, ktoré súvisia so správou národného majetku jemu zvereného. Tým nie sú

dotknuté predpisy o pôsobnosti finančných prokuratúr. (2) Národný výbor je oprávnený a povinný v
rámci príslušných predpisov urobiť všetky opatrenia, ktoré vyžaduje starostlivosť o národný majetok
jemu zverený, poprípade navrhnúť vhodné opatrenia dohliadaciemu národnému výboru (úradu) alebo
inému patričnému úradu. Pred každým opatrením dohliadacieho národného výboru (úradu), ktoré sa
týka správy národného majetku, treba dať národnému výboru, ktorý tento majetok spravuje, príležitosť

na vyjadrenie, pokiaľ nejde o opatrenie rázu všeobecného alebo o nebezpečenstvo z omeškania.

55. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v., pôdohospodársky
majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách 1) a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov

nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné
výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne
nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa
vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]. 2)

56. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 13/1954 Zb. o národných výboroch, mestské národné výbory sa zriaďujú
v sídlach krajských národných výborov a sú postavené na roveň okresným národným výborom. Vláda
môže určiť, že mestský národný výbor riadi priamo činnosť miestnych národných výborov v niektorých
okolných obciach.

57. Podľa § 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 353/1952 Ú.v. o sverení niektorých nehnuteľností,
na ktoré sa vzťahuje dekrét o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, do
správy miestnym národným výborom, zostávajúce nezačlenené, nepridelené alebo neodovzdané
nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje dekrét o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej
obnovy, doteraz sverovaly do správy miestnym národným výborom krajské národné výbory osobitnými

výmerami. 2) Pretože doterajší postup bol veľmi obťažný a zdĺhavý, sveruje sa teraz uvedený majetok
hromadne do správy miestnym národným výborom priamo touto vyhláškou.

58. Podľa § 2 vládneho nariadenia č. 110/1953 Sb. O správe národného majetku rozpočtovými
organizáciami, toto nariadenie sa vzťahuje na hmotné predmety, ktoré sú národným majetkom v správe

rozpočtových organizácií (ústredných úradov a orgánov, národných výborov, ostatných úradov, ústavov,
súdov, prokuratúr atď.).

59. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 110/1953 Sb., rozpočtová organizácia, spravujúc národný
majetok, je oprávnená a povinná v mene štátu ako vlastníka so starostlivosťou riadneho hospodára a

s obmedzeniami uvedenými v tomto nariadení mať tento majetok v držbe a v evidencii, ochraňovať,
udržovať, zveľaďovať, využívať ho a nakladať s ním, ako to vyžaduje plnenie jej úloh.

60. Vládne nariadenie č. 110/1953 Sb. bolo zrušené vládny nariadením č. 81/1958 Zb..

61. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, toto nariadenie sa
vzťahuje na všetok národný majetok.62. Podľa § 4 ods. 1 až 5 vládneho nariadenia č. 81/1958, hmotný národný majetok spravujú organizácie
štátneho socialistického sektora.(2) Organizácia štátneho socialistického sektora spravujúca národný
majetok je oprávnená i povinná mať tento majetok v držbe, starať sa oň, udržiavať a chrániť ho tak,

aby to viedlo k jeho najväčšiemu rozkvetu. Zároveň je povinná tento majetok evidovať, využívať ho
a nakladať s ním, ako to vyžaduje riadne plnenie jej úloh.(3) Pri správe národného majetku konajú
organizácie štátneho socialistického sektora v mene štátu ako vlastníka. (4) Tá organizácia štátneho
socialistického sektora, ktorá je právnickou osobou, koná pri správe národného majetku vo vlastnom
mene. (5) Organizácia štátneho socialistického sektora, ktorá spravuje národný majetok, môže poveriť

podriadenú organizáciu niektorými úkonmi správy, ak sa tým dosiahne lepšie plnenie úloh alebo zníženie
nákladov. Týmto poverením nie je dotknutá jej zodpovednosť za správu tohto majetku.

63. Vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. bolo zrušené zákonom č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník.

64. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, časti národného majetku

môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, najmä
družstevným alebo spoločenským. Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je
oprávnená užívať majetok len na účel, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a
chrániť. Môžu sa jej uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.

65. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 109/1964 Zb., ministerstvo financií a Štátna banka československá v
rozsahu ustanovenom ministrom financií vydajú predpisy o úprave finančného plánovania, finančného
hospodárenia, o správe národného majetku, ako aj predpisy potrebné na vykonanie jedenástej časti;
Ministerstvo financií môže v prípade potreby odchylne upraviť majetkové sankcie ustanovené za
porušenie platobnej a fakturačnej disciplíny.

66.Podľa§1ods.1a2vyhl.č.104/1966Zb.,tátovyhláškaupravujesprávunárodnéhomajetkuštátnymi
socialistickými organizáciami (ďalej len "organizácie"). (2) Národným majetkom sú všetky veci v štátnom
socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

67. Podľa § 2 ods. 1 až 4 vyhl. č. 104/1966 Zb., organizácie sú povinné spravovať národný majetok so
starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Najmä sú povinné vykonávať
všetky potrebné opatrenia, aby národný majetok bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo
svojej podstate zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný. Na
ochranu národného majetku organizácie sú povinné použiť všetky právne prostriedky, najmä domáhať

sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom a uplatňovať právo na náhradu
schodkov, strát a škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým,
že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škody. (2)
Organizácie sú tiež povinné sústavne venovať potrebnú starostlivosť nehmotnému národnému majetku,
najmä priemyslovým právam (napr. ochranným známkam, chráneným vzorom, patentom, licenciám) a

dôsledne vykonávať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany a rozširovanie tohto majetku
s cieľom zabrániť stratám a zneužitiu. (3) Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým
vyžaduje, aby bol podľa osobitných predpisov 1) zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v
predpísanej evidencii. (4) Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii
nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je

povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve
alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre
zápis zmien v tejto evidencii. 2).

68. Vyhláška č. 104/1966 Zb. bola zrušená vyhláškou č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku.

69. Podľa § 1 vyhl. č. 156/1975 Zb., táto vyhláška upravuje správu hmotného národného majetku
štátnymi organizáciami, nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a štátnych
organizácií a zmluvné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných
organizácií než socialistických.

70. Podľa § 2 ods. 5 vyhl. č. 156/1975 Zb., ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje
v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje.
Organizácie je pritom povinná postupovať podľa predpisov o evidencii nehnuteľností. 4)71. Vyhláška č. 156/1975 Zb. bola zrušená vyhláškou FMF č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku.

72. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 90/1984 Zb., táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí
zmluvou do štátneho socialistického vlastníctva (ďalej len "štátne vlastníctvo"), správu národného
majetku štátnymi organizáciami, výkon správy národného majetku organizačnými jednotkami štátnych
organizácií, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene 1) (ďalej len "organizačné
jednotky"), a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátnych organizácií.

73. Podľa § 14 ods. 1 až 4 vyhl. č. 90/1984 Zb., nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem
stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali vo vlastníctve štátu, môže sa bezodplatne odovzdať do
trvalého užívania 44) len iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ"). Na
odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania trvalému užívateľovi je príslušný
okresný (mestský) národný výbor, 13) v obvode ktorého je odovzdávaný majetok. Ak sa do trvalého

užívania má odovzdať nehnuteľný národný majetok, ktorý nie je v správe okresného (mestského)
národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza, prevedie sa do jeho správy. So súhlasom príslušného
ministerstva financií môže aj iná štátna organizácia odovzdať nehnuteľný národný majetok, ktorý má
v správe, do trvalého užívania. Odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania
sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii

nehnuteľností. 45) Hospodárska zmluva o odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého
užívania musí obsahovať: a) určenie odovzdávaného majetku (obec, katastrálne územie, parcelné číslo,
pri budovách popisné alebo evidenčné číslo v súlade so zápismi v evidencii nehnuteľností), b) účel,
na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania, c) určenie dňa vzniku
trvalého užívania.

74. Vyhláška č. 90/1984 Zb. bola zrušená vyhláškou č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom.

75. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb., táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí

zmluvou do socialistického celospoločenského vlastníctva (ďalej len "celospoločenské vlastníctvo"),
právo hospodárenia s národným majetkom a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami
1) štátnych hospodárskych organizácií, rozpočtových organizácií a iných štátnych organizácií 2) (ďalej
len "organizácia").

76. Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhl. č. 119/1988 Zb., právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou
národného majetku (ďalej len "národný majetok"), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. 13) Ak národný majetok užíva na plnenie svojich úloh niekoľko organizácií, patrí
právo hospodárenia tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným jeho najväčšiu časť, pokiaľ

sa nedohodnú, že budú mať k tomuto národnému majetku právo spoločného hospodárenia. 14)
Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má vykonávať právo
hospodárenia s určitým národným majetkom, sa môžu zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych,
od tohto ustanovenia odchýliť. (2) Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované,
majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri

ktoromvšakspoločenskýzáujemvyžaduje,abyzostalvcelospoločenskomvlastníctveprebudúceúlohy.
Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby
sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich
úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.

77. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.

78. Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, poľnohospodárska a
nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza
ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku
ktorej sa previedla do národného majetku podľa osobitného predpisu27) a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2 .

79. Podľa § 15d ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci podľa § 15a a 15b tohto zákona nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Do
majetku obcí prechádzajú i súvisiace majetkové práva a do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú
na obec všetky súvisiace záväzky.

80. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári
s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

81. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti
tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich
osobitný zákon nezveruje orgánom štátu.20)

82. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

83. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právny záujmom na podanej žalobe a dospel k záveru, že
naliehavý právny záujem je daný, keďže ak je žalovaná zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník
nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také
rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností ( ZSP

4/2003 str. 103)

84. V konaní bolo preukázané a vyplýva to aj z právneho názoru Krajského súdu v Prešove v rozsudku
č.k. 1Co 115/2006-567, že konfiškácia parcely mpč. XXX, z ktorej boli vytvorené sporné pozemky,
prebehla v súlade s ust. Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 19.3.1948 boli do vlastníctva
žalobcu pridelené sporné nehnuteľnosti. Tento výmer predstavuje podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č.
104/1946 Zb. verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu (žalobcu) k pridelenej nehnuteľnosti.
Následne aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 22/2006-485 jednoznačne konštatuje,
že konfiškačný výmer č. XXXX/XX-B. zo dňa 19.3.1948 nebol zrušený. Súd je viazaný pri ochrane

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predpismi z pred roku 1948, rozhodnutím príslušného správneho
orgánu o tom, že určitá osoba podlieha konfiškácii, ale i o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľnosti. Správne akty o konfiškácii a
výmer o vlastníctve v prospech žalobcu nemá charakter nulitných správnych aktov a je treba vychádzať z
prezumpcie ich správnosti. Konfiškačný proces podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. zahŕňajúci mpč.

XXX bol riadne realizovaný a ukončený prídelom nehnuteľnosti označenému prídelcovi. Odvolací súd
rovnako v odôvodnení uznesenia č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 2.08.2011 uviedol, že konfiškačný
proces podľa nariadenia SNR č. 104/1945 zahŕňajúci mpč. XXX bol realizovaný a ukončený prídelom
nehnuteľnosti označenému prídelcovi a v rozhodnutí sp. zn. 8Co/4/2013, že nebolo preukázané, že
by nehnuteľnosti vo vzťahu k tomuto sporu nadobudnuté do vlastníctva Mesta Prešov na základe

konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 SNR prešli späť na pôvodných vlastníkov o čom svedčí
zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. Prešov. Nakoniec tieto závery v konaní už ani neboli sporné.

85. V ďalšom sa súd zaoberal, či vlastníctvo k sporným pozemkom prešlo na žalobcu podľa ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce. Pôvodné znenie zákona č. 138/1991 Zb. v §

2 pozitívne vymedzovalo majetok, ktorý prechádza do vlastníctva obcí. Do vlastníctva obce prešli z
majetku SR veci (okrem hnuteľných patriacich orgánu miestnej štátnej správy), ku ktorým patrilo právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzali. Predpokladom prechodu sporných
nehnuteľnosti do vlastníctva obcí (za predpokladu splnenie prvej zákonnej podmienky, že ide o inú vec
nežhnuteľnúpatriacuorgánommiestnejštátnejsprávy-čobolovdanomprípadesplnené)atedaprávne

relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci je výlučne existencia práva hospodárenia,
ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu 24.11.1990. Odvolací súd sa v
poslednom zrušujúcom rozhodnutí stotožnil s výkladom pojmov „ správa národného majetku“ a „ právo
hospodárenia“ v tom zmysle, že predstavujú z hľadiska obsahu rovnaké právne inštitúty avšak má zato, že štátne organizácie vykonávali správu národného majetku vždy vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Obsahom tohto práva bolo právo a zároveň povinnosť mať zverený národný majetok u
seba, užívať ho, nakladať s ním v súlade s úlohami, ktorými bola štátna organizácia poverená a domáhať

sa ochrany tohto majetku. Preto súd skúmal či národný výbor, od ktorého má žalobca mať odvodené
vlastnícke právo, mal reálne právo hospodárenia k sporným pozemkom v čase prechodu vlastníctva k
majetku na obce. Súd zhodnotiac dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že
národný výbor mal k 24.11.1990 právo hospodárenia, ako ho má na mysli ustanovenie §2 zákona o
majetku obcí. Súd pritom vychádzal z predložených listinných dôkazov, pričom vzal do úvahy právnu

úpravu od pridelenia nehnuteľnosti žalobcovi. Zákonom č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení
národných výborov bol prevedený pôvodný majetok obcí do národného majetku. Zákon č. 279/1949 Zb.
nadobudol účinnosť 1.1.1950. Išlo o verejnoprávne opatrenie, na základe ktorého obec stratila nielen
majetok, ale aj spôsobilosť vlastniť a stala sa iba správcom národného majetku. V § 29 sa totiž stanovilo,
že „národný výbor spravuje národný majetok zverený do jeho správy" a § 30 naviac, že „doterajšie
kmeňové obecné imanie stráca túto povahu". Podľa § 31 ods. 2 správu národného majetku národnému

výboru zveruje a odníma, a to bez náhrady, príslušný ústredný úrad po dohode s ministerstvami vnútra
a financií, poprípade dohliadací národný výbor podľa ich splnomocnenia. Následne boli nehnuteľnosti
zverené do správy miestnym národným výborom priamo vyhláškou č. 353/1952 Ú.v. a č. 158/1959 Ú. v..
V uvedenej vyhláške sa uvádzajú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok. Podľa § 2
ods.2zákonač.13/1954Zb.mestskénárodnévýborysazriaďujúvsídlachkrajskýchnárodnýchvýborov

a sú postavené na roveň okresným národným výborom. Mestské národné výbory teda vykonávali
pôsobnosť okresného národného výboru. Následne mestský národný výbor ako správca národného
majetku v Prešove previedol kúpnopredajnou zmluvou nehnuteľný majetok zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. XXX na manželov D. dňa 22.06.1962. Súčasťou tejto kúpnej zmluvy bol aj geometrický plán zo
dňa03.10.1961č.zák.XXX-XX-XXX-XXX-XX,zktoréhojezrejmé,žeparcelačísloXXX/Xovýmere620

m2 bola odčlenená od parcely XXX zapísanej vo vložke č. XXX kat. úz. Prešov. Mestský národný výbor
ako správca národného majetku vystupoval aj v Hospodárskej zmluve zo dňa 20.6.1983, kde prevádzal
správu národného majetku k časti pozemku parc. č. XXX/X zapísanej v pozemnoknižnej vl. č. XXX
kat. územie Prešov na ZVL, koncern - Považská Bystrica. Taktiež súd poukazuje na to, že prvoradou
úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja bolo

najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného prostredia, o zlepšovanie
úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, o výchovu mládeže, o
utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie a o zabezpečovanie verejného
poriadku a ochrany záujmov občanov. Mestský národný výbor v Prešove ako Správca národného
majetku hospodárskymi zmluvami zo dňa 29.12.1986 číslo: T. mal tam uvedený nehnuteľný národný

majetok odovzdaný do trvalého užívania TJ Tatran Prešov ako užívateľovi v zmysle § 70 Hospodárskeho
zákonníka a § 14 vyhl. č. 90/1984 Zb.. Tým, že národný výbor dal stavby, ktoré sa stavali na sporných
pozemkochaslúžilišportovémuúčelu,dotrvaléhoužívania,plnilsisvojuzákonnúpovinnosťvyplývajúcu
z § 4 ods. 2 Vyhlášky 119/1988 Zb. a teda aj týmto bolo preukázané právo hospodárenia národného
výboru. Na základe vyššie uvedeného teda možno zhrnúť, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom

tohto konania, vykonával národný výbor právo hospodárenia k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu
24.11.1990. Na žalobcu teda prešlo vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce.

86. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2016, sp. zn. 3 Cdo 307/2013, t.j. po

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uviedol: „Pokiaľ odporcovia namietajú, že nestačí, aby národnému
výboru k určitému majetku právo hospodárenia len „patrilo“, ale aj to, aby bolo reálne „vykonávané“,
dovolací súd konštatuje, že takáto podmienka z textu § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. nevyplýva. Toto
ustanovenie neuvádza odkaz na zákon č. 369/1990 Zb. za účelom bližšieho vymedzenia obsahových
znakov („vlastností“) práva hospodárenia k majetku štátu; účelom predmetného odkazu bolo stanoviť

časové hľadisko, ktoré je významné pre prechod majetku štátu na obec. Zvolené legislatívne riešenie
malo za cieľ (ako zásadu) vyjadriť, že ak 24. novembra 1990 (deň účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.)
patrilo národnému výboru k určitému majetku právo hospodárenia, prešiel tento majetok 1. mája 1991
(deň účinnosti zákona č. 138/1991 Zb.) do vlastníctva obce.“

87. Ak by však vyššie uvedený názor súdu nebol správny a na žalobcu neprešlo vlastníctvo k sporným
pozemkom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce, tak žalobca je
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe ust. § 15a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a to od
25.6.1992. Novelou zákona o majetku obce a to zákonom č. 306/1992 Zb. bol upravený prechod dovlastníctva obce aj poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31.
decembru 1949 a pokiaľ sa nachádzala k účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky (§15a
ods. 1 Zákona o majetku obcí v znení novely č. 306/1992 Zb.). Ako už bolo vyššie uvedené výmerom

o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa
19.3.1948bolidovlastníctvažalobcupridelenéspornénehnuteľnosti.Zákonomč.279/1949ofinančnom
hospodárení národných výborov, na ktorý odkazuje ust. § 15a ods. 1, bol prevedený pôvodný majetok
obcí do národného majetku. Ak teda sporné nehnuteľnosti do vlastníctva neprešli podľa § 2 zákona o
majetku obcí, prešli do vlastníctva obce od 25.6.1992, keďže nehnuteľnosti by boli ku účinnosti novely

č. 306/1992 Zb. v majetku Slovenskej republiky.

88. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
1 pod B9 k nehnuteľnostiam zapísaným ako parcely č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3245 m2,
parcely č. XXXX/X - zastavené plochy o výmere 365 m2 a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy o
výmere 737 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Prešov, je žalobca.

89.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).