Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cbi/4/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108215555
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5108215555.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

žalobcu: žalobcu: NORDNET TRADING LIMITED, so sídlom Chrysorogiatissis & Kolokotroni, P.C. 3040,
Limassol, Cyprus, IČO: 00 185 808, právne zastúpený: JUDr. Ján Slovák, advokát so sídlom Révová
7, 02 Bratislava 1, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15
Žilina, IČO: 31 624 952, právne zastúpený: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha
Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky
pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní, a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
pokuty, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie pokuty žalobcom vo výške určenej súdom z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa viacerými samostatne podanými žalobami domáhal na Okresnom súde Žilina určenia

právneho dôvodu prihlásených pohľadávok, ich vymáhateľnosti a výšky v reštrukturalizačnom konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2008 dlžníka Stavebné bytové družstvo, so
sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952. Podané žaloby odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 3R/1/2008 zo dňa 17.03.2008 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka
Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952 zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008. Žalobca uviedol, že si prihlásil svoje pohľadávky
prihláškami pohľadávok č. X až XX doručenými v stanovenom počte rovnopisov Okresnému súdu

Žilina, ako aj reštrukturalizačnému správcovi dňa 25.04.2008, s uplatnením poradia „Iná pohľadávka“.
S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) posledným dňom lehoty
na prihlásenie pohľadávok bol deň 25.04.2008. V lehote stanovenej zákonom správca dňa 29.04.2008
poprel právny dôvod a vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu s odôvodnením, že „uplatnený nárok je
nevymáhateľný. Prihláška pohľadávky nie je riadne podaná s poukazom na ustanovenia § 119 ods.
1 a 4, § 120, § 121 v spojení s ustanoveniami § 25 - 27 ZKR. Ide o prihlášku pohľadávky, ktorý ju

nadobudol v priebehu reštrukturalizačného konania - Zmluva o postúpení zo dňa 14.03.2008, ale o jeho
vstupedoreštrukturalizačnéhokonanianebolokudňupodaniaprihláškypohľadávkysúdomrozhodnuté.
Právo uplatňovať svoje nároky má iba veriteľ, ktorý spôsobom stanoveným ZKR prihlásil svoju
pohľadávku“, pričom správca poprel celú sumu prihlásenej pohľadávky a ako dôvod popretia uviedolpopretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Žalobca s poukazom na obsah zákonného ustanovenia
§ 124 ods. 4 ZKR z dôvodu popretia právneho dôvodu pohľadávky, výšky a jej vymáhateľnosti,
podal incidenčnú žalobu a to z dôvodu, že popretie vykonané reštrukturalizačným správcom žalobca

považuje za nesprávne, nemajúce oporu v zákone. Žalobca uviedol, že jeho prihlásené pohľadávky
majú právny základ v náhrade trov exekučného konania oprávnenému, ktoré mu vznikli v priebehu
exekučného konania vedenom na exekučnom úrade súdneho exekútora M., pričom o uvedených
trovách konaní vydal súdny exekútor upovedomenie o ďalších trovách, ktoré bolo doručené povinnému.
Proti ďalším trovám mohol povinný - žalovaný vzniesť u exekútora námietky, a to do troch dní od

doručenia upovedomenia. V uvedenej lehote povinný námietky nepodal a tak upovedomenie vyvolalo
stanovené právne účinky a exekútor pristúpil k vydaniu exekučného príkazu. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2005, sp. zn. 5M Cdo 12/2004, ktoré bolo o.
i. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3/2007. K namietanej „nevymáhateľnosti“ prihlásených pohľadávok žalobca uviedol, že v danom prípade
nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu, pohľadávky boli žalobcom riadne uplatnené. Predmetné

pohľadávky žalobca nadobudol zmluvou o postúpení zo dňa 14.03.2008 a vo väzbe na citovanú
právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 119 ods. 1, 4 ZKR, 25 ods. 1 ZKR žalobca uviedol, že
pohľadávky prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka žalobca nadobudol na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok dňa 14.03.2008, teda pred zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008, čo vylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 25 ods. 1

ZKR, ktoré ustanovenie vychádza z predpokladu, že k prevodu alebo prechodu pohľadávky dôjde
počas konkurzného konania, kedy súd rozhoduje na návrh nadobúdateľa pohľadávky o jeho vstupe do
konkurzného konania. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žalobca považuje popretie právneho
dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu a popretie jeho vymáhateľnosti v celej výške prihlásenej
pohľadávky reštrukturalizačným správcom za nedôvodné, preto sa žalobca domáha určenia svojich

pohľadávok v poradí „Iná pohľadávka“ voči úpadcovi Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela,
Žilina, prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.
konania 3R/1/2008, a to v rozsahu formulovanom žalobným návrhom v znení doplňujúcich podaní
žalobcu, ktorými žalobca na výzvu súdu upresnil a doplnil svoj žalobný návrh spôsobom uvedeným vo
výzve súdu a vo väzbe na citáciu právnej úpravy ustanovenia podľa § 124 ods. 4 ZKR.

2. Samostatnými žalobami podanými na Okresnom súde Žilina dňa 24.06.2008 sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky okrem konania vedeného pod sp.
zn. 11Cbi 4/2008 v sume 63.716,16 eur určenia ďalších pohľadávok prihlásených v reštrukturalizačnom
konaní úpadcu voči žalovanému v sume 64.679,65 eur (konanie pod sp. zn. 5Cbi 10/2008), v sume

72.984,37 eur (konanie 5Cbi 11/2008), v sume 254.343,82 eur ( pod sp. zn. 5Cbi 12/2008), v sume
338.845,32 eur (pod sp. zn. 5Cbi 14/2008), v sume 455.558,59 eur (pod sp. zn. 5Cbi 15/2008), v sume
371.053,54 eur (pod sp. zn. 5Cbi 18/2008), v sume 438.123,78 eur (pod sp. zn. 5Cbi 23/2008), v sume
63.790,28 eur (pod sp. zn. 5Cbi 26/2008), v sume 73.026,72 eur (pod sp. zn. 5Cbi 27/2008), v sume
63.832,64 eur (pod sp. zn. 20Cbi 2/2008).

3. Žalobca ako dôkazné návrhy označil Obchodný vestník č. 39B/2008, prihlášky pohľadávok, súhrnný
prehľad k prihláškam pohľadávok, doklady o popretí pohľadávky správcom, upovedomenia o ďalších
trovách exekúcie s doručenkami, exekučné príkazy na úhradu trov exekúcie a doručenkami, zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2008.

4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
dňa 25.04.2008 žalobca doručil súdu a reštrukturalizačnému správcovi prihlášky pohľadávok, ktorých
právnym dôvodom vzniku bola náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom M. v prospech oprávneného T., Z. voči povinnému Stavebné bytové družstvo, M.

Bela 852, Žilina, IČO: 31 624 952 s označením čísla exekúcie, ktoré pohľadávky žalobca nadobudol
od pôvodného veriteľa Iuris Finance s.r.o. postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.03.2008. Ako exekučný titul prihlasovateľ pohľadávok uviedol jednotlivé poverenia vydané
Okresným súdom Žilina, upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o ďalších trovách exekúcie
vydané exekútorom M. vedené na Okresnom súde Žilina pod označenými číslami konania. Súčasťou

prihlášok bola Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom Iuris Finance s.r.o.
a postupníkom - žalobcom zo dňa 14.03.2008 a generálne plnomocenstvo pre právneho zástupcu
žalobcu, ktoré mu udelil postupník. K vyjadreniu žalobcu k jednotlivým dôvodom popretia vykonaným
reštrukturalizačným správcom žalovaný označil postup správcu pri popretí pohľadávok za správnya vykonaný spôsobom ustanoveným zákonom. Žalovaný má za to, že žalobca neprihlásil ním
tvrdené pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas a správcovi nepreukázal nadobudnutie
pohľadávok a ani existenciu pohľadávok, nikdy nebol ani sa nestal veriteľom dlžníka, a teda nikdy

nedisponoval právom, ktoré by mohol uplatniť v reštrukturalizácii, poukazujúc na právny stav platný
v čase začatia reštrukturalizačného konania, z ktorého vychádzal aj reštrukturalizačný správca pri
popretí prihlásených pohľadávok žalobcu. Uviedol, že žalobca preukazoval nadobudnutie svojej
pohľadávky prihlásenej u reštrukturalizačného správcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
14.03.2008, teda uzatvorenou až po uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania,

pričom o nadobudnutí pohľadávky žalobcom a jej výške sa žalovaný dozvedel prvýkrát až po podaní
prihlášky pohľadávky dňa 25.04.2008. To, že nebol nárok riadne uplatnený, žalovaný dovodzuje
nielen z časovej nedôslednosti žalobcu pri prihlasovaní pohľadávky a absencie formálnych náležitostí
prihlášky, ale aj z absencie materiálnej vymáhateľnosti pohľadávky, ktorou je zistenie neexistencie
žalobcom tvrdenej pohľadávky ako aj nedostatku legitimácie osoby prezentujúcej sa pri prihlasovaní
pohľadávky ako veriteľ, ktorému svedčí uplatňované právo. Žalovaný má za to, že pohľadávky žalobcu

boli prihlásené oneskorene, t. j. po lehote na podanie prihlášok vyplývajúcej z ustanovenia § 121
ZKR. Reštrukturalizácia bola povolená dňa 25.03.2008, kedy bolo v Obchodnom vestníku zverejnené
uznesenie o povolení reštrukturalizácie, a teda 30-dňová lehota na podanie prihlášok začala plynúť
dňa 26.03.2008 a uplynula dňa 24.04.2008 poukazujúc na lehotu počítanú podľa dní (ustanovenie §
122 Občianskeho zákonníka). Žalovaný namietol, že prihláška nemala formálne náležitosti vyplývajúce

z ustanovenia § 122 ZKR, keď suma pohľadávky bola uplatnená jednou sumou a nebola rozdelená
na istinu a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Tieto skutočnosti oprávňovali
správcu na to, aby na prihlasované pohľadávky neprihliadal. Opakovane žalovaný zdôraznil, že žalobca
nepreukázal existenciu prihlasovaných pohľadávok a ani to, že je majiteľom týchto pohľadávok,
a teda veriteľom žalovaného. Žalovaný uviedol, že postupca Iuris Finance sa mal stať až dňa

15.10.2007 vlastníkom pohľadávky postúpenej na postupníka - žalobcu dňa 14.03.2008. Pohľadávku
špecifikovanú v predmete zmluvy mal Iuris Finance nadobudnúť od postupcu označeného v zmluve,
ktorý však túto pohľadávku dňa 15.10.2007 už vlastniť nemohol, nakoľko ju postúpil dňa 10.01.2007
zmluvou na Iuris Finance, na základe čoho táto spoločnosť vystupovala v exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom od samého začiatku ako oprávnený. Žalovaný uviedol, že žalobca pri

prihlasovaní svojich tvrdených pohľadávok dňa 25.04.2008 nepreukázal ich nadobudnutie v celom
rade. K výške prihlasovaných pohľadávok uviedol, že táto nebola identifikovateľná, nakoľko suma
prihlásených pohľadávok nepredstavuje istinu z takto určených exekučných titulov a prihlásenie
pohľadávok veriteľom nezodpovedá ani formálnym nárokom vyplývajúcim zo zákona, podľa ktorého
v prihláške musí byť uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením

na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Uviedol, že
veriteľ prihlásil jednotlivé pohľadávky sumou ako istinu, pričom ako právny dôvod vzniku uviedol tri
exekučné tituly, a to poverenie na vykonanie exekúcie s uvedením čísla a dátumu vydania poverenia,
upovedomenie o začatí exekúcie s uvedením dátumu a upovedomenie o ďalších trovách s uvedeným
dátumom a s označením spisovej značky exekučného konania. Žalovaný má za to, že veriteľ, ktorý

si uplatňuje prihláškou „náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní“, neprihlasuje istinu,
ale príslušenstvo pohľadávky, v súvislosti s ktorou mal tento prihlasovaný nárok veriteľovi vzniknúť. Z
žalobcom podanej prihlášky nie je zrejmé, z ktorého „exekučného titulu“ vyplýva pohľadávka veriteľa
v sume prihlasovanej pohľadávky v uplatnenej výške. Žalobca pohľadávku nesprávne prihlásil, keďže
nebola riadne označená a súčasne nepreukázal právny dôvod vzniku tejto pohľadávky, keď správcovi

žiadnym relevantným dokladom nepreukázal, k akej pohľadávke sa príslušenstvo viaže. Žalobcom
uvádzané „exekučné tituly“ boli datované do obdobia, v ktorom súdny exekútor vykonával exekúciu
už v prospech oprávneného Iuris Finance. Žalovaný ďalej namietol, že súdny exekútor, vykonávajúci
exekúcie, nikdy žalovanému neoznámil, nepreukazoval a nevyúčtoval sumu účelne vynaložených trov
exekúcie vrátane trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Upovedomenie o ďalších trovách

exekúcie nespĺňa zákonné požiadavky na vykonateľné rozhodnutie. Určiť trovy právneho zastúpenia
môže exekútor iba na základe vyúčtovania týchto trov právnym zástupcom oprávneného, ktorým v
tomto prípade bol advokát. Špecifikácia trov právneho zastúpenia s vymedzením základu sadzby tarifnej
odmeny v upovedomení absentuje. Žalovaný spochybnil rozsah úkonov právnej služby, ktoré mali byť
vykonané právnym zástupcom oprávneného niekoľko dní pred konaním exekučnej dražby. V rámci

procesnej obrany žalovaný poukázal na praktiky a činnosť súdneho exekútora a činnosť právneho
zástupcu oprávneného v priebehu celej exekúcie, ktorých dôsledkom bolo aj podanie trestného
oznámenia na exekútora a preverovanie jeho činnosti Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Za správny označil žalovaný postup správcu pri popretí pohľadávky z dôvodu, že o vstupe veriteľado reštrukturalizačného konania nebolo podľa zákona rozhodnuté súdom, a to vo väzbe na citované
ustanovenie § 25 ZKR. Správca na základe vlastných zistení vychádzal zo skutočnosti, že postupca
postúpil už raz svoju pohľadávku judikovanú rozhodcovským rozsudkom, a to Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 10.01.2007, ktorou bolo preukázané nadobudnutie pohľadávky oprávneným v
exekučnom konaní Iuris Finance s.r.o. pri podaní návrhu na začatie exekúcie a na základe čoho
súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Postupca teda už nemohol s tou istou
pohľadávkou disponovať 15.10.2007, kedy údajne mal oprávnený Iuris Finance s.r.o. túto pohľadávku
nadobudnúť aj spolu s tvrdeným príslušenstvom, ktoré jednoznačne malo vzniknúť počas vedenia

exekúcie v prospech oprávneného IF. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008 označil
žalovaný za neurčitú a nezrozumiteľnú tak v časti vymedzenia vlastníctva pohľadávky postupcom, ako
aj v časti výšky postupovanej pohľadávky, ktorá v zmluve vôbec uvedená nebola. Na základe vyššie
uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca pri prihlasovaní si pohľadávok nepreukázal, že niekedy bol
alebo sa stal veriteľom žalovaného, nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, nepreukázal platné
nadobudnutie pohľadávok a v konečnom dôsledku ani existenciu pohľadávok a ich výšku. Súčasne

tým, že pohľadávky neprihlásil spôsobom stanoveným zákonom, teda neprihlásil ich riadne, takéto
pohľadávky podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonná úprava spája s nevymáhateľnosťou.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania. Vo väzbe na citované ustanovenie § 125 ods. 1, 2 ZKR žalovaný si uplatnil voči žalobcovi
vzájomnýnároknazaplateniepokutyvovýškeurčenejsúdompodľazákona.Napreukázaniedôvodnosti

uplatnenej procesnej obrany žalovaný označil ako dôkaz prihlášky pohľadávok, Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.03.2008, zoznam pohľadávok, exekučné spisy Okresného súdu Žilina a spisy
exekútora, účtovnú evidenciu žalobcu na preukázanie vyhlásenia, že takéto pohľadávky eviduje žalobca
v účtovníctve, dražobný spis dražobnej spoločnosti IURIDICA Slovakia, s.r.o. (aktuálne PROFI Reality,
s.r.o.).

5. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-52 zo dňa 27.07.2011 súd spojil na
spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/4/2008, 5Cbi/10/2008,
5Cbi/11/2008, 5Cbi/12/2008, 5Cbi/14/2008, 5Cbi/15/2008, 5Cbi/18/2008, 5Cbi/23/2008, 5Cbi/26/2008 a
5Cbi/27/2008 a to z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na skutočnosť, že tieto konania spolu

skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých procesných strán.

6. Z rovnakých dôvodov súd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-75 zo dňa 05.12.2011
rozhodol o spojení na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 11Cbi/4/2008 a 20Cbi/2/2008.

7. V doplňujúcom podaní zo dňa 30.11.2011 žalovaný z podstatných skutočností zopakoval zásadné
námietky voči žalobcom uplatnenému nároku s dôrazom na správnosť postupu správcu, ktorý žalobcom
prihlásené pohľadávky z dôvodov uvedených v popretí poprel.

8. Z hľadiska procesného postupu súdu je potrebné vo veci uviesť, že Okresný súd Žilina v predmetnej

právnej veci nariadil viaceré pojednávania, a to dňa 21.10.2011, 16.12.2011, 29.02.2012, 30.05.2012,
07.10.2016, z ktorých žiadne z pojednávaní sa neuskutočnilo práve z dôvodov na strane žalobcu,
ktoré na opakované žiadosti právneho zástupcu žalobcu boli súdom odročené. Vzhľadom na procesný
návrh žalovaného, ktorý navrhol vykonať dokazovanie pripojením si jednotlivých exekučných spisov
vzťahujúcich sa k pohľadávkam prihláseným žalobcom v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, Okresný

súd Žilina pristúpil k pripojeniu si exekučných spisov, pričom dopytom na príslušného súdneho exekútora
zistil, že pri reorganizácii a sťahovaní archívu súdneho exekútora došlo k ich strate a exekútor začal
s ich rekonštrukciou. V priebehu vykonávania rekonštrukcie exekučných spisov súdnym exekútorom
na základe jeho oznámenia Okresný súd Žilina rozhodol uznesením o prerušení konania do skončenia
rekonštrukcie exekučných spisov uznesením zo dňa 02.10.2013, ktoré na základe odvolania žalovaného

odvolací súd - Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13CoKR/34/2013-183 zo dňa 09.04.2014 zrušil a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Žalovaný súčasne oznámil súdu, že ustupuje od návrhu na vykonanie
dôkazu oboznámením exekučných spisov súdneho exekútora M., nakoľko vykonanie týchto dôkazov je
neefektívne a tvrdenia žalovaného je možné preukázať ostatnými v konaní navrhnutými dôkazmi.

9. Vzhľadom na obsah procesného podania žalovaného a s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax
nadriadených súdov, konajúci súd upustil od vykonania tohto dôkazu v záujme zabezpečiť efektívnu a
rýchlu ochranu práv a právom chránených záujmom procesných strán a nariadil vo veci pojednávanie.10. V súvislosti s nariadeným termín pojednávania na deň 07.10.2016 žalobca doručil súdu podanie
dňa 05.10.2016 s požiadavkou na oznámenie, či v predmetnej právnej veci boli k spisovému materiálu
pripojené navrhnuté dôkazy - exekučné spisy exekútorského úradu B. s konštatovaním, že na základe

telefonického dopytu na Okresnom súde Žilina bolo žalobcovi potvrdené, že predmetné dôkazy v
dispozícii súdu nie sú a nie je možné sa s nimi oboznámiť. Žalobca považoval za potrebné sa s
exekučnými spismi oboznámiť, a to pred prvým pojednávaním poukazujúc na obsah (v tom čase
zrušeného právneho predpisu) zákonného ustanovenia § 118a ods. 1 OSP a základné princípy
procesného práva a ústavu. Žalobca navrhol zrušiť pojednávanie a pojednávanie odročiť na neurčito s

vytvorenímprimeranéhočasovéhopriestorunaoboznámeniesaspredkladanýmidôkazmisohľadomna
ich rozsiahlosť a potrebu času na ich naštudovanie, keďže má ísť o 11 exekučných spisov, z nich každý
obsahuje tisícky strán. Podľa názoru žalobcu musí byť žalobcovi poskytnutá minimálne 4-mesačná
lehota na vyjadrenie sa k dôkazom s následným nariadením termínu pojednávania. Bez poskytnutia
takejto lehoty žalobca vníma postup súdu za rozporný s princípom spravodlivého procesu pri zachovaní
rovnosti zbraní, keď namieta, že v priebehu konania nie sú stranám poskytnuté rovné podmienky

pre možnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a nie je rešpektovaná
judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca súčasne
namietol, že zo strany súdu nedošlo k sprístupneniu a zabezpečeniu uplatnenia podmienky konať v
styku so súdom v jazyku, ktorému žalobca rozumie. Poukazujúc na obsah zákonnej úpravy vyplývajúcej
z ustanovenia § 18 OSP a § 155 ods. 1 CSP sa žalobca domáha konania voči nemu v gréckom

jazyku s odôvodnením, že pokiaľ listinné dôkazy nie sú zabezpečené v gréckom jazyku, z dôvodu
jazyka súdneho konania nie je vôbec možné žalobcom konať pred súdom. Uvádza, že listinné dôkazy
aspoň ich obsahovo určujúca časť alebo ich zhrnutie musia byť preložené do gréčtiny a až tak sa
má možnosť k nim vyjadriť žalujúca strana a následne sa k veci vyjadriť po právnej stránke. Uvádza,
že žalovaný subjekt nebol vo svojich podobných úkonoch nijako ani časovo, ani jazykovo limitovaný.

Žalobca žiadal súd o rešpektovanie rovnosti strán a zabezpečenie možnosti reálneho uplatnenia ich
procesných oprávnení, umožniť stranám pred možnou zákonnou a sudcovskou koncentráciou reálne sa
oboznámiť s listinami, pripraviť sa, preštudovať a príp. donavrhovať ďalšie dôkazy, zabezpečiť preklad
listín a vyjadrení do jazyka gréckeho, umožniť žalobcovi konať v styku so súdom na ústnom pojednávaní
pred súdom a okrem prekladu zabezpečiť na pojednávanie tlmočníka z jazyka gréckeho a predovšetkým

odročiť pojednávanie nariadené na deň 07.10.2016 pre nesplnenie procesných podmienok a porušenie
rovnosti strán a nemožnosť konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie. Z týchto dôvodov
žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktorej žiadosti žalobcu súd vyhovel.

11. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi 4/2008-218 zo dňa 25.01.2017 súd pribral do konania

prekladateľa a tlmočníka z gréckeho jazyka T., ktorú súčasne predvolal na nový termín pojednávania
dňa 16.05.2017.

12. Žalobca opakovane požiadal o odročenie pojednávania pre nesplnenie procesných podmienok
pre jeho vykonanie z dôvodu možného porušenia rovnosti strán vo viazanosti na zaručenie reálneho

vykonania procesných práv a s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi bola uznesením poskytnutá
lehota 20 dní na vyjadrenie sa k veci, ktorá uplynie dňa 25.05.2017, pričom pojednávanie je nariadené na
deň 23.05.2017 a žalobca považuje za potrebné sa k veci vyjadriť. Obsahom podania žalobca zopakoval
žiadosť o zabezpečenie prekladu všetkých písomných podaní žalovaného s prílohami s konštatovaním,
že nie je na súde ani zástupcovi strany, aby hodnotil preklad ktorého úkonu je efektívna požiadavka, s

konštatovaním, že právom strany je ku všetkým podaniam sa vyjadriť a súd je povinný toto oprávnenie
konkrétnym procesným postupom strane garantovať.

13. K požiadavkám právneho zástupcu žalobcu konajúca sudkyňa spolu s nariadením termínom
pojednávania na deň 16.05.2017 upovedomila žalobcu vo väzbe na podanie právneho zástupcu

žalobu zo dňa 13.09.2016, že prítomnosť tlmočníka na nariadený termín pojednávania bola súdom
zabezpečená, pričom k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej strany, ktorá bola založená výlučne na
právnej argumentácii, sa právny zástupca žalobcu v doterajšom konaní vyjadril, pričom obsah žalobcom
podanej žaloby a jej príloh a právne stanoviská strán umožňujú súdu vzhľadom na rozhodovaciu prax
vyšších súdnych autorít vec prejednať a rozhodnúť bez potreby oboznamovania obsahu exekučných

spisov. Preto súd žalobcom všeobecne formulovanú požiadavku na „zabezpečenie prekladu listín“
vyhodnotil ako nedôvodnú vedúcu k nedôvodným prieťahom v konaní.14. K opakovanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania súd elektronickou
poštou oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu
neakceptoval, nakoľko z obsahu žiadosti dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania nevyplýva

a uznesenie súdu vo veci 10Cbi 3/2008 sa týka iného ako predmetného konania, a preto plynutie
sudcovskej lehoty v ňom uvedenej, nemá relevanciu na stanovený termín pojednávania. Súd upozornil
žalobcu, že na pojednávanie je zabezpečená prítomnosť tlmočníka, ktorý poskytne žalobcovi uplatnenie
právakonaťpredsúdomvmaterinskomjazykuakpožiadavkenaprekladvšetkýchvyjadrenížalovaného
opätovne súd poznamenal, že k ich obsahu sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, a

preto uvedená požiadavka aj s prihliadnutím na obsah vyjadrení, ktoré sú založené výlučne na právnej
argumentácii, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a jej dôsledkom by bolo neprimerané
zaťažovanie súdu, tlmočníka s dopadom na dĺžku súdneho konania, a teda v rozpore s ústavným
princípom na prejednanie sporu bez zbytočných prieťahov. Z dôvodu, že tlmočník telefonicky potvrdil
svojuúčasťnapojednávaní,súdvyzvalžalobcunaoznámenie,čisapredmetnéhopojednávaniažalobca
zúčastní. Na predmetnú výzvu už žalobca nereagoval.

15. K požiadavke žalobcu na preklad všetkých listín a vyjadrení žalovaného do jazyka, ktorému
žalobca rozumie, súd konštatuje, že právo strany konať vo svojom jazyku upravuje ust. § 155 CSP,
ktorého zmyslom je umožniť procesnej strane efektívne a účinné uplatňovanie procesných práv v
súdnom konaní, najmä pri realizácii procesných úkonov strany napr. v súvislosti s jej účasťou na

pojednávaní, jej výsluchom, s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. O tom, či sa do konania priberie
tlmočník , prípadne či sa nariadi pre ďalší postup súdu preklad určitých listín, rozhoduje výlučne súd
na základe povahy a okolností veci. V situácii, že listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené
do obsahu spisového materiálu a tvrdenia procesných strán umožňovali súdu rozhodnúť o podanej
žalobe bez potreby osobného výsluchu žalobcu, žalobcom adresovanú požiadavku na preklad listín,

písomných dôkazov súd vyhodnotil ako neúčelnú, nehospodárnu a rozpornú s obsahom čl. 17 CSP,
podľa ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd komunikoval so žalobcom prostredníctvom ním zvoleného
právneho zástupcu, ktorému bol poskytnutý dostatočný časový a vecný priestor uviesť všetky podstatné

skutočnosti a označiť dôkazy, preto aj s prihliadnutím na povahu uplatneného nároku a predmet konania
sa postup žalobcu v konaní a ním opakovane uplatňované požiadavky adresované súdu javia ako zjavné
zneužívanieprocesnýchprávvedúcichknedôvodnýmprieťahomvkonaní.Tohodôkazomjeskutočnosť,
ženaprieksúdomzabezpečenejúčastitlmočníkanapojednávanie,žalobcasapojednávanianezúčastnil
a svoju neúčasť neospravedlnil dôležitým dôvodom pre jeho odročenie .

16. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.05.2017 a vyslovil
súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti poukazujúc na obsah písomných vyjadrení žalovaného
k veci.

17. Pojednávanie konané dňa 16.05.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti procesných strán postupom
podľa § 180 CSP.

18. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do súdneho spisu a z nesporného tvrdenia strán mal
súd za preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, vedenom na Okresnom

súde Žilina pod. sp. zn. 3R 1/2008 prihlásil svoje pohľadávky , ktoré žiada v tomto konaní určiť.
Pohľadávky sú doložené prihláškami pohľadávok a súhrnným prehľadom k prihláškam pohľadávok s
dokladom o popretí správcom, upovedomeniami o ďalších trovách exekúcie s doručenkami, exekučnými
príkazmi na úhradu trov exekúcie s doručenkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.03.2008.

19. Z konečného zoznamu pohľadávok sú zistiteľné dôvody popretia pohľadávok žalobcu, keď
popretie všetkých pohľadávok žalobcu správcom je odôvodnené tým, že uplatnený nárok žalobcu
je nevymáhateľný a z ďalších dôvodov, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe.
Pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka správca poprel čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti.

20. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:21. Podľa § 121 ods. 1, 2 z. č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do
31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) s použitím ust. § 206a ods. 1, 2 ZKR,
Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie

a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi
alebolensúdusavreštrukturalizáciineprihliadaapohľadávkavnejuplatnenásadoreštrukturalizačného
plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké
právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis
prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí
mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.

22. Podľa § 124 ods.1 č.7/2005 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca

pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri
skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný
prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

23. Podľa § 122 ZKR
Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno,
priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma
pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu
vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom.

Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná
alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do
reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.
Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod
vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je

zabezpečená.Akprihláškazabezpečenejpohľadávkytietoúdajeneobsahuje,zabezpečenápohľadávka
sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým
je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.
Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik
pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej

pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného
plánu nezahŕňa.
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. 8a) Ak je pohľadávka uplatnená

v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska
neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad. Ak veriteľ podáva ďalšiu
prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady
pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam

nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom
tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky
sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do reštrukturalizačného plánu
nezahŕňajú.
K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená

pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak
pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k
prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku
uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré
prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.

Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v
prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území
Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie nadoručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej

prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež
povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných
nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť
alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

24. Podľa § 124 ods.2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje

za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

25. Podľa § 124 ods.4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva

popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

26. Podľa § 114 ZKR
Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka

podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani

pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,

e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom
alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

27. Podľa § 118 ods. 3 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm.

b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

28. Podľa § 125 ZKR
Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca pohľadávku veriteľa poprie

a súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásenej sumy alebo
mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech
dlžníka pokutu vo výške určenej súdom, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou; nárok na
zaplatenie pokuty uplatňuje dlžník. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie
sa použije rovnako, ak súd v konaní o určení pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie

právo, ktoré uplatnil v prihláške, alebo mal nárok na zabezpečovacie právo vo vyššom poradí, ako
uplatnil v prihláške.
Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0,1% až 0,2% za každý deň od prihlásenia pohľadávky až
do právoplatného skončenia konania o určení pohľadávky z tej sumy prihlásenej pohľadávky, ktorá
prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení pohľadávky; ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa

určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky. Súd pri určení výšky pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých
k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v
konaníourčenípohľadávkyvzalnávrhnaurčeniepohľadávkyspäť,aknepodalprihláškudobromyseľne.
Pokuta sa v tom prípade určí z celej sumy prihlásenej pohľadávky.

29. Podľa § 206a ods. 1, 2 ZKR
Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2
neustanovuje inak.
V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia alebo agentúra

Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do
právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

30. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania incidenčnej žaloby. V konaní
bolo nesporne preukázané, že k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením uznesenia
Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku č. 58B/2008 dňa 25.03.2008 s účinkami

zverejnenia podľa ust. § 199 ods. 1, 9 ZKR s použitím ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nasledujúci deň po ich zverejnení, t.j. dňa 26.03.2008. 30 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok
začala plynúť dňa 27.03.2008 a uplynula dňa 25.04.2008. Žalobca preukázateľne prihlásil svoje
pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní dlžníka dňa 25.04.2008, tzn. včas. K popretiu pohľadávok
žalobcusprávcomdošlodňa29.04.2008,pričomposlednýmdňomnapopretiepohľadávokbolpodľaust.

§ 124 ods. 2 ZKR deň 26.05.2008 a posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 25.06.2008.
Keďže žaloby v predmetnej právnej veci boli súdu doručené dňa 24.06.2008, súd konštatuje včasnosť
ich podania.

31. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že popretím pohľadávky vymedzuje správca predmet incidenčného

sporu. Súd preto preskúmal prihlásené pohľadávky len z hľadiska dôvodnosti dôvodu popretia
(rešpektujúc a zohľadniac pri svojom rozhodovaní aj nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2014-49
z 11. septembra 2014).

32. Za skutočnosť medzi procesnými stranami nespornú súd považuje účinky začatia

reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizačného konania dlžníka - žalovaného, v súvislosti
s ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému v reštrukturalizačnom konaní dlžníka pohľadávky, a to
právnym dôvodom trov právneho zastúpenia vzniknutých v rámci exekučného konania vedeného pre
pohľadávky žalobcu nadobudnuté Zmluvou o postúpení pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi.
K začatiu reštrukturalizačného konania dlžníka Stavebné bytové družstvo, IČO: 31 624 952 došlo

zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3R/1/2008 v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2008
s účinkami zverejnenia dňa 26.02.2008 a k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka došlo zverejnením
uznesenia Okresného súdu Žilina v Obchodnom vestníku dňa 25.03.2008 s účinkami zverejnenia dňa
26.03.2008.

33. Z hľadiska procesnej obrany žalovaného súd preskúmal náležitosti prihlášky podanej žalobcom v
zmysle ust. § 121, 122 ZKR. Podľa vyššie citovaného ust. § 122 ZKR, prihláška pohľadávky predstavuje
procesné podanie ako spôsob uplatnenia práva, ktoré musí mať zákonom stanovené obsahové a
formálne náležitosti potrebné na zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená prihláškou, a to v rozsahu
stanovenom zákonom. Na základe podanej prihlášky reštrukturalizačný správca dlžníka skúma právny

dôvod, t.j. skutočnosť, či pohľadávka vznikla a v akej výške. Veriteľ prihlásenej pohľadávky musí opísať
všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých ním prihlásená pohľadávka vznikla. Zásadne platí, že
veriteľ sa môže dovolávať v incidenčnom spore len tých skutočností, ktoré uviedol ako právny dôvod
vzniku pohľadávky. Predmet incidenčného konania je vymedzený nielen určovacou žalobou, ktorá tvorí
podklad pre posúdenie prihlásenej pohľadávky, ale aj popretím pohľadávky správcom, ktoré musí byť

vykonané určitým a zrozumiteľným spôsobom umožňujúcim posúdenie prihlásenej pohľadávky. Žalobca
sa incidenčnou žalobou domáha určenia, že existujú jeho prihlásené pohľadávky z titulu trov právneho
zastúpenia v označených exekučných konaniach v poradí iná pohľadávka, v žalobou určenej sume.
Právne dôsledky nedodržania obsahových a formálnych náležitostí prihlášky špecifikované v ust. § 122
ods.1poslednávetaZKRsavzťahujúlennanedostatkyvymedzenévust.§122ods.1ZKR.Pokiaľideo

námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku prihlášky pohľadávok s tvrdením, že prihláška pohľadávok
ajejprílohykprihláškenevykazovaližiadnuzhoduavôbecnievčastivýškypohľadávky,pričomprihlášky
žalobcu neobsahujú vymedzenie nároku sumou istiny a príslušenstva a v prípade príslušenstva jeho
rozdelením podľa právneho dôvodu, súd poznamenáva, že existencia žalobcom tvrdených pohľadávokvymedzenýchprávnymdôvodomvprihláške,jepredmetomkogníciesúdu,apretožalovanýmuvádzané
námietky k formálnemu nedostatku prihlášok nezbavujú súd povinnosti nárok uplatnený žalobcom vecne
prejednať. Predmetom incidenčného konania môže byť posúdenie len toho právneho dôvodu, ktorý

žalobca ako veriteľ pohľadávky uviedol v písomnej prihláške, a to v rozsahu uplatneného nároku a v
rozsahu popretia vykonaného správcom.

34. K právnemu dôvodu vzniku pohľadávok žalobcu prihlásených v reštrukturalizačnom konaní dlžníka
súd konštatuje, že podľa rozhodovacej praxe súdov a záverov právnej teórie nárok na náhradu trov

konania má svoj základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré má
z hľadiska trov konania konštitutívnu povahu. V prípade súdneho konania ide o rozhodnutie súdu,
ktorým sa priznáva právo na náhradu trov konania v podobe platobného rozkazu, rozsudku alebo
uznesenia. Pokiaľ je nárok na náhradu trov konania nárokom procesným, až okamihom rozhodnutia
súdu o priznaní náhrady trov konania vzniká jednej z procesných strán proti druhej procesnej strane
pohľadávka. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho a

obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 488/2009 uverejnené pod č.
146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nárok na náhradu
trov konania má základ v procesnom práve a vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
má v tomto smere konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách konania je ako procesný nárok z pravidla
závislé na rozhodnutie vo veci samej; v takom prípade potom platí, že pokiaľ rozhodnutie vo veci

samej nenadobudne právoplatnosť, nie je možné ani hovoriť o vzniku práva na náhradu trov konania.
Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania v konaní pred súdom spravidla vzniká po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

35. Vo vzťahu k popretiu pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom súd konštatuje, že správca

je oprávnený uznať prihlásenú pohľadávku za predpokladu, že takáto pohľadávka existuje, hoci sa
doposiaľ nestala splatnou alebo jedná sa o podmienenú pohľadávku. Vzhľadom na rozhodovaciu prax
súdov, ktorá viaže moment vzniku pohľadávky z titulu náhrady trov konania na okamih právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bolo priznané právo na náhradu trov konania, je možné takúto pohľadávku či
už v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní uplatniť za predpokladu, že táto pohľadávka

bola priznaná žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu, a to najneskôr k momentu prihlásenia tejto
pohľadávky. Ak takáto pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím nebola, nie je možné prihlásiť si
pohľadávku v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní ani ako podmienenú pohľadávku, nakoľko
na podmienku je možné viazať len existujúcu pohľadávku. Vo vzťahu k podmienke vzniku pohľadávky
súd poznamenáva, že podmienka ako vedľajšie ustanovenie právneho úkonu, s ktorým sa spája vznik,

zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, spôsobuje závislosť účinnosti právneho úkonu
na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase jeho uskutočnenia neznáma, príp. neistá.
Splnenímodkladacejpodmienkynadobúdaprávnyúkonprávneúčinkyatododobysplneniapodmienky,
pokiaľ nebolo medzi stranami dohodnuté niečo iné. Nesplnenie odkladacej podmienky znamená,
že doposiaľ neúčinný právny úkon účinnosť nenadobudne. V pomeroch prejednávanej veci je však

žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou viazanou na splnenie odkladacej podmienky
dojednanej medzi veriteľom a dlžníkom, ale je svojou povahou príslušenstvom pohľadávky, pričom
právna teória vychádza z predpokladu, že trovy konania, ktoré vznikajú procesným stranám osobne a
ich zástupcom, každá z procesných strán znáša z vlastných finančných prostriedkov. Ani na základe
úspechu procesnej strany v konaní bez ďalšieho nevzniká pohľadávka z titulu náhrady trov konania, ale

táto pohľadávka vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým súd pohľadávku úspešnej strane
prizná. Pokiaľ vzniká nárok na náhradu trov konania až právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré má
konštitutívnu povahu, potom pred okamihom vzniku, t. j. pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým
sa nárok priznáva, neexistuje táto pohľadávka ani v podobe pohľadávky viazanej na splnenie odkladacej
podmienky. Z uvedeného vyplýva, že pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd priznáva strane

súdneho konania nárok na náhradu trov konania, pred vznikom tohto nároku nie je možné takýto nárok
prihlásiť do konkurzného alebo reštrukturalizačného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie
odkladacej podmienky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v
reštrukturalizačnom konaní dlžníka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ani
v čase povolenia reštrukturalizačného konania, ani v čase, kedy žalobca prihlásil v reštrukturalizačnom

konaní svoju domnelú pohľadávku a ani k okamihu rozhodovania súdu, neexistovala.

36. Vo väzbe na žalobcom označené rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2005, sp. zn.
5M Cdo 12/2014, súd konštatuje, že s účinnosťou od 01.01.2012 bol Exekučný poriadok novelizovanýzákonom č. 348/2011 Z.z. v rámci novelizácie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bolo
dovtedajšie ustanovenie § 203 doplnené o ods. 3, podľa ktorého „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
konkurz a reštrukturalizácia predstavujú dva rôzne právne inštitúty konkurzného práva určené v zmysle
ZKR na riešenie situácie úpadku dlžníka, t. j. jeho platobnej neschopnosti alebo predĺženia, a to buď
prostredníctvom speňažovania majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (konkurzom)
alebo postupným uspokojovaním veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne

(reštrukturalizáciou). Účinky začatia tak konkurzného ako aj reštrukturalizačného konania vo vzťahu k
už začatému exekučnému konaniu (v ustanovení § 14 ods. 5 písm. b/ ZKR, resp. ustanovení § 114
ods. 1 písm. b) ZKR) a rovnako tak účinky vyhlásenia konkurzu ako aj povolenia reštrukturalizácie
vo vzťahu k začatému exekučnému konaniu, neskôr prerušenému v dôsledku začatia konkurzného
alebo reštrukturalizačného konania ( v ustanovení § 48 veta prvá ZKR, resp. v ustanovení § 118
ods. 3 veta prvá ZKR) sú totožné. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného ako dlžníka a takisto

povolenie reštrukturalizácie povinného ako dlžníka spôsobuje v zmysle citovaných ustanovení priamo
zo zákona ten istý účinok - zastavenie exekučného konania proti povinnému. Tak v konkurznom ako
aj reštrukturalizačnom konaní veritelia v citovanom zákone upraveným osobitným postupom prihlasujú
u správcu svoje pohľadávky voči dlžníkovi pod následkom zániku ich práva vymáhať pohľadávky voči
dlžníkovi, ktoré neboli riadne a včas prihlásené. Teda po zistení zastavenia exekúcie zo zákona na

základe citovaných ustanovení ZKR predpokladanej právnej skutočnosti (povolenia reštrukturalizácie
povinného) sú splnené podmienky pre rozhodnutie exekučného súdu o trovách zastavenej exekúcie, a
to v zmysle požiadavky uvedenej v ustanovení § 200 ods. 5 Exekučného poriadku zhodne i s právnym
názorom vyloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 104/2008 („... aj v prípade
exekúcie zastavenej ex lege /§ 48 ZKR/ je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie /analogicky ako v prípade zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu/“). Z predmetného
ustanovenia Exekučného poriadku je však zrejmé, že v prípade skončenia exekúcie jej zastavením
na rozdiel od iných zákonom predpokladaných (a z hľadiska účelu zákona pravidelných) spôsobov
skončenia exekučného konania (to znamená upustením exekútora od vykonania exekúcie, resp.
vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie), prislúcha exekučnému (nie konkurznému)

súdu posúdiť a rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy (zastavenej) exekúcie . Až na základe tohto
rozhodnutia možno prípade posudzovať spôsobilosť pohľadávky súdneho exekútora, príp. povinného,
oprávneného na náhradu trov exekúcie z hľadiska jeho eventuálneho uplatnenia proti povinnému ako
dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Obdo 14/2012).

37. Teda aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy súdy pripustili analógiu zákona vo vzťahu k
ustanoveniu § 200 ods. 2 (aktuálne § 200 ods. 5) Exekučného poriadku, ktorý v doslovnom znení
predpokladá rozhodovanie o trovách exekúcie len v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že je potrebné prostredníctvom tohto právneho inštitútu ako prostriedku logického

výkladu práva vyplniť v rámci rozhodovania súdu zjavnú medzeru v doslovnom znení ustanovenia
§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonodarca bez zrejmého dôvodu, bez akejkoľvek
zmienkyvdôvodovejsprávekcitovanémuzákonnémuustanoveniuzákonomč.348/2011Z.z.,čizistenia
iného do úvahy prichádzajúceho dôvodu z hľadiska posúdenia inštitútov konkurzu a reštrukturalizácie a
osobitnevichrámciúčinkovvyhláseniakonkurzuapovoleniareštrukturalizácievovzťahukexekučnému

konaniu vedenému proti dlžníkovi ako povinnému, reštrukturalizáciu, na rozdiel od konkurzu, ako dôvod
zastavenia exekúcie, hoci podľa toho istého osobitného právneho predpisu, nespomína. Na základe
tohto možno konštatovať, že zásadne nie je ústavne akceptovateľné a prípustné, aby tie isté právne
účinky, ktoré v zmysle toho istého osobitného zákona (ZKR) nastávajú vo vzťahu k exekučnému konaniu
tak z titulu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného ako aj z titulu povolenia jeho reštrukturalizácie,

mali byť odlišne posúdené vo vzťahu k jeho trovám s dôsledkom odňatia práva na súdnu ochranu a
odopretia spravodlivosti účastníkom súdneho konania, pokiaľ ide o trovy exekúcie súdneho exekútora
a trov exekučného konania účastníkov exekučného konania.

38. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,

že pokiaľ žalobca v súvislosti so zastavením exekučného konania ako zákonného dôsledku povolenia
reštrukturalizácie dlžníka, návrh na rozhodnutie o trovách exekučného konania na exekučnom súde
nepodal, takéto oprávnenie konajúceho súdu (konkurzného súdu) posudzovať výšku a dôvodnosť trovexekučného konania z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu ako oprávneného neprislúcha, teda o
tom kto a v akej výške zaplatí trovy zastavenej exekúcie, prináleží výlučne exekučnému súdu.

39. Rozhodnutie exekučného súdu v podobe exekučného titulu žalobca na preukázanie dôvodnosti
svojho nároku a existencie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní s prihláškami
pohľadávok a ani v priebehu incidenčného konania nepredložil a ich existenciu nepreukázal.
Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie či už
súdnemu exekútorovi alebo inému účastníkovi exekučného konania je riadna špecifikácia nároku čo do

dôvodu a výšky, ktorá umožňuje exekučnému súdu jeho následné vecné preskúmanie, a preto exekučný
súd zásadne nepriznáva tieto nároky, ak si je súdny exekútor alebo účastník exekučného konania
neuplatní. Podľa názoru konajúceho súdu trovami exekúcie treba rozumieť v zmysle ustanovenia §
200 ods. 1 Exekučného poriadku predovšetkým trovy vzniknuté v exekúcii poverenému súdnemu
exekútorovi ( § 196 Exekučného poriadku) a pravidelne i trovy vynaložené na účelné vymáhanie
nároku prostredníctvom exekúcie oprávneným, ktoré pravidelne uhrádza povinný ako účastník, ktorý

dobrovoľne nesplnením povinnosti uloženej exekučným titulom spôsobil dôvodné začatie exekučného
konania (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Trovami
exekučného konania, keďže exekúcia sa vždy vedie proti povinnému, v niektorých prípadoch sú za
splnenia zákonom stanovených podmienok i trovy vzniknuté povinnému a to v zmysle osobitnej úpravy v
Exekučnom poriadku výslovne v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii a len v prípade, ak

sa námietkam vyhovelo (§ 200 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku) alebo v súvislosti s oprávneným
zavineným zastavením exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo exekučného konania pred
poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie (napr. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, § 256
ods. 1, 2 CSP). Medzi trovy exekúcie (oprávneného) resp. trovy exekučného konania (povinného)
nepochybnepatriaitrovypreukázaneaúčelnevynaloženéztituluprávnehozastúpeniazaprávneslužby

spojené s obranou práv a právom chránených záujmom účastníka v exekučnom konaní. Opätovne
však aj v tomto prípade o dôvodnosti takto uplatnených trov a ich výške prislúcha rozhodovať výlučne
exekučnému súdu a nie súdu v rámci incidenčného konania a podanej incidenčnej žaloby.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd k záveru o dôvodnosti

popretia pohľadávok žalobcu správcom, nakoľko upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a exekučný
príkaz nie sú exekučnými titulmi ani rozhodnutiami, ktoré by zakladali vznik pohľadávky žalobcu
na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Ustálenie predbežných
trov exekúcie v priebehu exekučného konania môže sledovať záujem, umožniť ich nútený výkon
v priebehu exekúcie na krytie vynaložených nákladov súdneho exekútora. V upovedomení o začatí

exekúcie určuje súdny exekútor predbežné trovy exekúcie podľa osobitného predpisu, ktoré by mali
korešpondovaťtrovámexekúciepridobrovoľnomplnenípovinného podľapokynuexekútoraavprípade,
ak počas exekúcie vyvstane potreba ďalších trov exekúcie v dôsledku, toho, že vymožená suma
bola spotrebovaná, exekútor vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Pri zastavení exekúcie
musí o trovách konania rozhodnúť súd, pričom rozhodnutie obsahuje výrok o výške priznaných účelne

vynaložených trov konania tej ktorej procesnej strane s vymedzením povinného subjektu. Vo vzťahu
k trovám právneho zastúpenia, predpokladom ich uplatnenia v reštrukturalizačnom príp. konkurznom
konaní je ich priznanie oprávnenému právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý predpoklad úspešnosti
incidenčnej žaloby splnený nebol.

41. Z hľadiska procesnej ekonómie súd ďalej neposudzoval ostatné žalovaným uvedené námietky
v rámci jeho procesnej obrany, keďže ich skúmanie by malo relevanciu len za prijatia záveru, že
oprávnenému v exekučnom konaní vznikla pohľadávka z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

42. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd konštatoval jej nedôvodnosť , keď vzájomný nárok

žalovaného uplatnený v rámci písomného vyjadrenia k veci, vyhodnotil ako uplatnený predčasne.
Žalovaný sa domáha zaplatenia pokuty vo výške určenej súdom s poukazom na právnu úpravu ust.
§ 125 ods. 1, 2 ZKR.

43. Ustanovenia § 125 ZKR bolo zrušené z. č. 348/2011 Z.z. od 01.01.2012, avšak podľa prechodných

ustanovení k zákonu č. 348/2011 Z.z. , § 206a ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. januárom 2012 sa
dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Súd preto žalovaným uplatnený
nárok právne posúdil podľa ust. § 125 s použitím ust. § 206a ods. 1 ZKR.44. K obsahu vzájomnej žaloby žalovaného sa žalobca nevyjadril.

45. Ustanovenie § 125 ZKR predstavuje právny inštitút, ktorý sankcionuje žalobcu za uplatnenie práva,

v rámci ktorého sa žalobca domáha určenia svojej pohľadávky v incidenčnom konaní napriek tomu, že
bola správcom popretá, o.i. za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je neoprávnená celkom alebo viac
ako 25% z prihlásenej sumy. Zákonná úprav obsahuje určenie výšky pokuty percentuálnou sadzbou
vo väzbe na sumu nedôvodne prihlásenej pohľadávky a lehotu od jej prihlásenia do právoplatného
skončenia konania o incidenčnej žalobe. O uložení pokuty súd rozhoduje na návrh, ktorého podanie

je viazané na skončenie incidenčného konania a jeho výsledok. Keďže súd v rozhodnutí musí presne
určiť výšku základu, z ktorého sa pokuta platí, výšku sadzby stanovením presného percenta a obdobie
od prihlásenia pohľadávky do právoplatnosti rozhodnutia o určení pohľadávky, je možné z právnej
konštrukcie tohto nároku vyvodiť viazanosť žaloby o uloženie pokuty na právoplatné skončenie konania
o určenie popretej pohľadávky, a z toho vyplývajúcu predčasnosť žaloby, čo viedlo k jej zamietnutí v
celom rozsahu.

46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Nakoľko súd žalobu žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol, úspešnej

strane v konaní súd priznal voči neúspešnej strane v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu
trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).