Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010922
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717010922.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní

dňa 05.04.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
U.A. Y., A.. XX.XX.XXXX Q. W., S. W. W. W., T. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 18.11.2016 o 10.05 hod. došlo na miestnej komunikácii ulice E. Č.. XX v obci S., E. P. k

dopravnej nehode tak, že vodič U. Y., narodený XX.XX.XXXX, S. W. T. Č.. XXX/XX, W.Á. W., cúval
s dodávkovým motorovým vozidlom továrenskej značky Fiat Ducato, evidenčného čísla W.-XXXBJ na
parkovisku miestnej komunikácie ulice E. Č. XX v obci Turany časť Drevina, pri Lekárni plus, pričom sa
dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, následkom čoho pri
cúvaní narazil zadnou časťou vozidla do idúcej chodkyne P. P., A. XX.XX.XXXX, S. W. L. C. Č.. XXXX/X,
S. E. P., ktorá šla v smere od hlavnej cesty do Lekárne plus, následkom stretu utrpela chodkyňa ľahké
zranenia a bola rýchlou zdravotnou pomocou prevezená do Univerzitnej nemocnice Martin na ošetrenie,

kdejejbolizistenézranenia,atopalpačnábolestivosťhrudníkavpravo,fraktúrarebierVI,VII,VIIIvpravo,
hemotorax a pneumotorax vpravo, ktoré vyhodnotil znalec z odboru zdravotníctva P.. Y. M., F..
ako stredne ťažké poranenia, ktoré si vyžadujú vzhľadom k bolestivosti vystavenie práceneschopnosti v
trvaní 4-5 týždňov (v prípade zaradenie poškodenej do pracovného procesu), pričom obžalovaný
ako vodič svojím konaním porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), § 22 odsek 2 Zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 158 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody
sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 31.07.2017 na U. Y. obžalobu pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v písomne podanej

obžalobe. Uvedenému predchádzalo konanie o uznaní viny a prijatí trestu, kde po splnení všetkých
zákonných podmienok bola uzavretá dohoda o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry
Martin a obvineným U. Y. a následne prokurátor podal na tunajší súd návrh na schválenie predmetnej
dohody o vine a treste zo dňa 21.03.2017. Táto však už súdom schválená nebola, a to z dôvodu
nesúhlasu obvineného s takýmto postupom, keď na nariadenom verejnom zasadnutí obvinený prehlásil,

že chodkyňu nezrazil. Samosudkyňa po podaní obžalobyprokurátorom vydala trestný rozkaz, v ktorom
uznala obvineného vinným v zmysle podanej obžaloby a uložila mu podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu 2 roky a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na 1 rok. Voči vydanému trestnému rozkazu podal obvinený odpor s odôvodnením,
že sa zo spáchania uvedeného skutku necíti byť vinný, namietal i procesný postup orgánov činných v

trestnom konaní v prípravnom konaní. Súd na následne nariadených hlavných pojednávaniach vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej P.H. P., znalcov P.. Y. M., F.. Y. G.. F. P., oboznámil
sa s fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a dospel k záveru
uvedenému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný U. Y. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste. Zo skutku uvedeného
v obžalobe sa necítil byť vinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že rozváža lieky, v ten deň viezol lieky
do lekárne v Turanoch. Prichádzal po hlavnej ceste, vizuálne si skontroloval situáciu na parkovisku,
nevidel tam pohybovať sa žiadne osoby. Prichádzal po Obchodnej ulici, po ľavej ruke mal vstup na
parkovisko k lekárni, takže pohľadom doľava skontroloval situáciu parkoviska. Došiel až na úroveň

predajného stánku nachádzajúceho sa na výjazde z parkoviska na ľavej strane. Na parkovisko cúval
veľmi pomaly, keďže je tam zvýšený chodník aj taký pník, dával pozor, aby naň nenabehol, kontroloval
vizuálne stav za ním. Je to trochu dolu svahom. Pred lekárňou stálo červené SUV, takže mierne zatáčal
vozidlo tak, aby sa mu vyhol. Ako si kontroloval stav v spätných zrkadlách zbadal, že má niečo vzadu na
ľavej strane, prečnievalo to vozidlo, bolo to modré, doslova si myslel, že je to vrece so starými vecami,

lebo vzadu tam býval taký sociálny kontajner. Mal dojem, že z neho trčia akoby staré vojenské tepláky.
Zastal a išiel skontrolovať, čo tam je. Zistil, že tam na ľavom boku chrbtom k autu leží pani. Videl jej zadok
v ľavom spätnom zrkadle, mala zdvihnutú pravú ruku so svojou švédskou barlou. Šiel do auta, posunul
ho o pol metra dopredu a išiel k tej pani. Medzitým prišiel pán. Keďže polícia nechcela zistiť, kto to bol,
zistil to sám obžalovaný. Ten pán mu ju pomáhal zdvihnúť, dvíhali ju za ruky. Ešte predtým, teda skoro

súbežne s tým pánom, prišla aj sestrička a následne za ňou prišiel doktor, na to vyšla z lekárne magistra,
doniesla stoličku, na túto stoličku pani usadili. Ten doktor jej urobil základnú zdravotnú ohliadku. Keď
ju dvíhali, pýtal sa jej, čo tam robí a ona mu povedala, že mu chcela tou bakuľkou zabúchať na auto.
Doktorovi spomenula, že sa jej ťažko dýcha, na základe toho sa volala záchranka. Pravdepodobne
dispečing zavolal aj políciu. Záchranka ju naložila na lehátko. Polícia prišla až v čase, keď pani bola v

záchranke. Mala spravený nákup, ktorý jej neskôr niekto odtiaľ niesol domov. Šla do lekárne, pretože
mala recept, ktorý lekárnička jej šla vyzdvihnúť a lieky dala k nákupu. Dlho uvažoval, čo sa tam vlastne
stalo, trápil sa s tým skoro celý rok. Ona išla zrejme z obchodu cez Obchodnú ulicu poza stánok smerom
k lekárni, ak vchádzala na parkovisko z tejto strany, tak ju mal v mŕtvom uhle a fakt ju nemohol
vidieť. Následne šla v podstate celým parkoviskom, keď on práve cúval. Mala poranenú pravú stranu,

takže mu to vychádza tak, že sa ona ponáhľala a musela spadnúť na pravú stranu, kde mala odreté
koleno aj hlavu. Keď k nej prichádzal, tak ležala na ľavom boku, pravdepodobne sa chcela zdvihnúť,
preto mu ona zrejeme chcela zabúchať tou bakuľkou, aby ju neprešiel. Je rád, že ju videl, pretože keby
ležalavinejpolohe,takbyjunevidelaprešiel.Neospravedlňujehoto,že bezokuliarovdobrenevidí,
ale policajt po výsluchu ho presviedčal, že tam toto všetko do zápisnice zapísal, on to podpísal,

kópiu nedostal. Až po tom, čo na súde odmietol schválenie dohody o vine a treste mu ju príslušník políciezaslal mailom, a to keď si to pýtal. Ešte mu aj povedal, že po ňom bude vypočúvaná poškodená, že
tam nemusí byť, ale že on mu jej výpoveď pošle. Súhlasil s jej výpoveďou bez jeho prítomnosti, keďže
ešte mal pracovné povinnosti. Predmetné vozidlo nie je vybavené kamerou, vydáva zvuk pri cúvaní,

cúvacie senzory pre potreby vodiča nemal, kabína mu nesignalizuje prekážku za vozidlom pri cúvaní,
musí ju vizuálne vidieť, cúva len na spätných zrkadlách a na základe predchádzajúcej kontroly. Následne
opatrili vozidlo takouto technikou pri cúvaní, dokonca tá kamera je vybavená aj s nahrávaním. Pod autom
nebola žiadna časť tela poškodenej, auto posúval dopredu len z toho dôvodu, aby sa s ňou dalo lepšie
manipulovať. Hlavu mala otočenú v smere od auta k lekárni. Palicu držala v pravej ruke. Keby buchla

na karosériu, tak by to počul. Ležala na ľavom boku, v pravej mala palicu, hlava smerovala k lekárni, na
ľavom boku, nevedel či mala nohy pokrčené ani v akej polohe ich mala, úplne vystreté ich nemala. Na
toto má aj svedka - zdravotnú sestru, ktorá prišla k vozidlu po pánovi, čo mu ju pomáhal dvíhať, to je jeho
manželka,onatiežpotvrdila,želežalapoškodenáchrbtomkautu.Malazranenúpravústranu,nopojeho
príchode ležala na ľavej strane, z toho mu vychádza, že musela spadnúť a zrejme sa chcela postaviť.
Zrejme sa pootočila, aby sa mohla lepšie postaviť. On určite náraz necítil. Že mu niekto pomáhal s

dvíhanímpoškodenejhovorilaj privýsluchu,nevie,prečototamniejeuvedené.Zápisnicuovýsluchu
vlastnoručne podpisoval, nesťažoval sa, že si svoju výpoveď nemôže prečítať, pretože nemá okuliare a
nevidí na to. Nie je slepý, nevidí len drobné písmenká. Na šoférovanie okuliare nenosí, nepotrebuje ich,
na čítanie má 0,75 až 1 dioptriu. Policajt písal zápisnicu sám, sem tam mu niečo prečítal, poučil ho o
trestnom čine, ktorý je vyšetrovaný a aj sadzbách, ktoré zaň hrozia, o možnosti uzavrieť zmier. Povedal

mu, že by to bolo pre neho najvýhodnejšie, že dostane 500 eurovú pokutu a nezoberú mu vodičák. Aj
na prokuratúre povedal, že pani nezrazil, prokurátora to zbrzdilo, potom mu povedal, aby hovoril len áno
a skončilo to na súde. Na otázku, či si prečítal, čo podpisuje na prokuratúre uviedol:„dobre, tak
som hlúpy, podpísal som to.“ Nevedel sa vyjadriť, či má poškodená nejaký dôvod, aby ho krivo obvinila,
že ju zrazil pri cúvaní, v dôsledku čoho ona spadla, sám policajt mu povedal pri jeho druhom výsluchu,

že ona je dezorientovaná, nič si nepamätá. Za žiadny trestný čin na úseku dopravy riešený nebol, je
pravda, že má nejaké priestupky, no robí 80 000 km ročne.
Po výpovedi poškodenej ďalej uviedol, že jej nepovedal nič o nechcení ju zraziť. Keď ju videl ležať za
autom na zemi, chrbtom k autu, tak auto posunul dopredu, aby sa dalo lepšie s ňou manipulovať, hoci
za autom nebola žiadne ďalšia prekážka, bol tam voľný priestor, ale ona ležala chrbtom, vyjadril sa tak,

či „ ju mal pregúľať, aby k nej mal prístup?“Keď prišiel k poškodenej, ktorá ležala za autom, bol tam sám,
následne šiel posunúť vozidlo dopredu a keď sa vrátil, ležala v tej istej polohe, no prichádzal tam už aj
manžel sestričky, nevedel sa bližšie vyjadriť k tomu, či bol už pri poškodenej alebo inde, ani to, kedy
prišla tá sestrička, kde sa nachádzala, keď poškodenú dvíhali, už tam bola, keď ju dvihli. Nepamätal si
ani to, že sa zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu a nevedel sa ani bližšie vyjadriť k tomu, prečo

osoby svedkov neuviedol v priebehu prípravného konania, ale až na hlavnom pojednávaní - policajtovi
to pri výsluchu údajne uvádzal.

Poškodená P. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedla, že
obžalovanéhoprednehodounepoznala,nemajúpriateľskýaninepriateľskývzťah,vytrpelasiveľabolesti

v súvislosti so zraneniami. Šla z hlavnej cesty, zišla dole okolo novinového stánku, šla do lekárne, ktorú
mala po ľavej ruke. Nebolo tam nikoho, bolo to ráno. Už bola skoro pri lekárni, keď zacítila náraz od
chrbta, vrazilo do nej auto a už bola pod autom. Vodič ešte cúvol trocha dozadu, to ju pripučilo ešte
viac, ledva dýchala, mala v ruke palicu, s ňou búchala na to auto, ono zastalo. Potom jej povedal, že ju
nechcel zraziť. Pamätá si to veľmi dobre, to miesto nemôže ani vidieť, má to stále pred očami. Určite tam

nestálo nejaké červené auto, ešte si v duchu hovorila, aká prázdna je tržnica. Potom z lekárne prišla pani
magistra, zobrala jej recept a doniesla lieky, kým prišla záchranka. Ešte jej doniesla aj stoličku, aby si
mohla sadnúť. Podstúpila veľa bolesti, bolo to hrozné. Auto cúvať nevidela, len zacítila náraz. Nevedela
sa vyjadriť, prečo v zápisnici polície je napísané, že videla dodávku cúvať a nie je pravda ani to, že by
šla z lekárne - vtedy by predsa išla proti tomu autu, nebola by pod neho vbehla. Dodávka jej narazila do

pravej časti chrbta, tam mala aj polámané rebrá, nevedela ako je možné, že ju šofér nevidel. Ako padla,
tak aj zostala ležať, nemohla sa pohnúť, veď pán obžalovaný ju videl pod tým autom. Záchranka ju už
našla sedieť na stoličke, pretože zo zeme ju zdvihli magistra z lekárne, sestrička od doktora Ľahkého a
ešte akýsi chlap, toho nepoznala, posadili ju, aby neprechladla na zemi. Na miesto prišli aj policajti, pán
obžalovaný tam bol na mieste tiež s nimi. Keď prišli policajti, ona sedela na stoličke. Pri nej tí policajti

vtedy ani neboli, takže sa jej nepýtali, ako sa to stalo. Zostala ležať na pravom boku, mala aj na hlave
krv. Lieči sa na srdce, cukrovku, na pravom kolene mala už pred nehodou roztrhnutú šľachu, už vtedy
používala barlu. Na súd prišla s dcérou, teraz potrebuje doprovod, v čase okolo dopravnej nehody ho
potrebovala vtedy, keď cestovala niekam vlakom alebo autobusom. Palicu používa viac ľavou rukou. Máaj preukaz, že je zdravotne postihnutá. Tam nie je popísané, z akého dôvodu ho má vydaný -nemohla
dlho stáť, motalo ju, a tak vtedy požiadala o preukaz. Vydali jej ho bez toho, aby musela navštíviť lekára
kvôli potvrdeniu. Kríže ju bolievali už pred nehodou, no teraz ju bolievajú ešte viacej, spraví 10 krokov

a musí si sadnúť. Nie je pravda, že by spadla sama, ako by tam mohla spadnúť a auto skončiť na nej!?
Ležala pod tým autom, šofér ju tam videl a ešte aj hovoril, že ju nechcel zraziť, určite sama nespadla! V
ďalšom priebehu hlavného pojednávania tiež uviedla, že „pán šofér vie veľmi dobre, čo a ako sa stalo,
prečo by sa malo cigániť?“V čase, keď do nej to auto nacúvalo, nikoho tam nebolo.

Znalec P.. Y. M., F.. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v plnom rozsahu zotrval na záveroch
odborného vyjadrenia vypracovaného ním v odbore zdravotníctvo a farmácia, na toto sa pri svojej
výpovedi odvolal. Popísal v jeho záveroch zranenia, ktoré poškodená pri dopravnej nehode utrpela,
a to v zhode s popisom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, všetky poranenia poškodenej vznikli
nepochybne počas nehodového deja a majú priamy súvis s dopravnou nehodou. Na pravú stranu
hrudníka poškodenej pôsobilo tupé násilie plošnejšieho rozloženia, jednalo sa o pád zo stoja na pravú

stranu. K tomuto došlo v dôsledku nárazu cúvajúceho dodávkového motorového vozidla, čo je možné
konštatovať vzhľadom na vyšetrené okolnosti prípadu. Pád poškodenej na podložku bol zrýchlený
(akcelerovaný), po dopade poškodenej na podložku došlo k prekonaniu fyziologickej pevnosti skeletu
hrudníka so vznikom zlomenín rebier, krvácania do pohrudničnej dutiny menšieho rozsahu
a vznikom poúrazového pneumotoraxu. Ten si vyžiadal zavedenie drénu do pohrudničnej dutiny. Tieto

zranenia sú hodnotené ako stredne ťažké, ktoré si vzhľadom k bolestivosti vyžadujú vystavenie PN v
trvaní 4 - 5 týždňov, doba liečenia predstavuje 5 - 6 týždňov. Zlomeniny rebier poškodenú obmedzovali
v obvyklom spôsobe života hospitalizáciou v nemocnici, zavedením drénu do pohrudničnej dutiny,
bolestivým hrudným dýchaním, nemožnosťou adekvátne vykonávať činnosti so zaťažením hornej časti
trupu, sťaženou hygienou a bolestivými pohybmi v hornej časti trupu. Nemali by zanechať žiadne trvalé

následky. Celkový počet priznaných bodov za uvedené zranenia bol 95, čo predstavuje bolestné 1
677,70 eur.
Na otázky procesných strán znalec uviedol, že vychádzal pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia z
poranení, ktoré boli u poškodenej objektívne zistené a tieto zodpovedali mechanizmu vzniku tak,
ako bolo popísané v odbornom vyjadrení. Otázka smerovania poškodenej do lekárne resp. z lekárne

na závery jeho odborného vyjadrenia žiadny význam nemala, nebol v ňom riešený smer chôdze
poškodenej, keďže zranenia boli spôsobené zadnou plochou časťou pohybujúceho sa predmetu, ktorým
bolo kontaktované telo poškodenej. Smer chôdze v odbornom vyjadrení neriešil, je to otázka na znalca
z odboru cestnej dopravy.Rozsah poranení u poškodenej v danom prípade svedčí o akcelerovanom
páde a nie o jej jednoduchom páde zo stoja. Ak by poškodená padala zo stoja, išlo by o jednoduchšie

zranenia, skôr podliatiny, maximálne odreniny. V danom prípade boli objektívne zistené závažnejšie
poranenia, a to sériová zlomenina 3 rebier s menším vnútorným krvácaním do dutiny hrudnej
a aj vniknutím vzduchu do priestoru dutiny hrudnej. Išlo teda o zrýchlený pád, keď telu muselo byť
udelené isté zrýchlenie. Pri jednoduchom páde človek vykoná istý obranný reflex - napr. nastavením
končatín v rámci neho. Tieto obranné reflexy bývajú vyblokované len v prípade náhleho zrýchleného

pádu, kedy jedinec nestačí reagovať, neočakáva pád a tento je podnietený rýchlosťou padajúceho tela.
V danom prípade vychádzal z konkrétnych poranení a ich rozsahu, ktoré poškodená utrpela. Muselo
by ísť o osobu s ťažkým pohybovým poškodením resp. paralýzou až čiastočným ochrnutím končatín,
aby nebola schopná použiť tento obranný mechanizmus, ale takéhoto jedinca si nevie ani predstaviť,
že by vôbec dokázal vykonávať samostatnú chôdzu. Pokiaľ nie sú splnené uvedené kritériá, o ktorých

hovoril, tak človek jednoducho urobí istý úkon - obranný mechanizmus, aby následky prípadného pádu
zmiernil.Kprípadnémuvznikustôpnatelepoškodenejvdôsledkunárazuvozidlomuviedol,ževzhľadom
na súdno-znalecké skúsenosti pri takýchto dopravných nehodách nesmrteľného charakteru a pri malej
rýchlosti pohybujúceho sa predmetu - vozidla, za prítomnosti odevu dotyčného jedinca, dochádza k
rozloženiu pôsobiaceho násilia do plochy a na tele nemusia vzniknúť žiadne kontaktné poranenia.Pokiaľ

obžalovaný poukazoval na údajný rozpor v záveroch, že pád bol akcelerovaný a zároveň že na vznik
zranení u poškodenej postačovalo aj povalenie pri náraze v nízkej rýchlosti do nej, čím došlo k narušeniu
stability poškodenej a k jej pádu, tak tento typ dopravnej nehody je špecifický, jedná sa o dodávkové
vozidlo zvislej kontaktnej plochy, kde toto naruší rovnováhu a stabilitu jedinca, udelí mu určitú rýchlosť,
vyblokuje u neho obranný mechanizmus a vzniknú zranenia obdobné ako v danom prípade. Zopakoval,

že pri jednoduchých pádoch zo stoja takéto zranenia by nevznikli. Ani náraz pohybujúceho
sa vozidla rýchlosťou 10 km/hod. a kontakt vozidla s poškodenou v rozsahu dlane nemusí zanechať na
tele poškodenej poranenia.Znalec z odboru cestná doprava G.. F. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení sa odvolal
na odborné vyjadrenie, ktoré v tejto trestnej veci podal, pričom v plnom rozsahu zotrval na jeho záveroch.
Znalec sa v nich venoval miestu zrážky vozidla s chodkyňou, keď s najväčšou pravdepodobnosťou

došlo k úplnému vzájomnému obrysovému prekrytiu vozidla a tela chodkyne. V počiatočnej fáze bola
kontaktovaná oblasť chrbta chodkyne s ľavou zadnou časťou vozidla v oblasti ľavých zadných dverí,
tesne pod prelisom, vo výške cca 1,2 m nad vozovkou. Z technického hľadiska príčinou vzniku
kolíznejsituáciebolaskutočnosť,žeobžalovanýsinezabezpečilriadnecúvaniesvozidlomanepostrehol
celú dobu pri cúvaní od začiatku prístupovej cesty smerom k lekárni až po miesto zrážky ( cca 5 -

6 sekúnd ) v koridore jeho pohybu sa približne rovnakým smerom pohybujúcu chodkyňu a napriek veľmi
malej rýchlosti, ktorou sa pohyboval, ako aj postačujúcemu časovému úseku na zabránenie zrážke, ku
kontaktu vozidla s chodkyňou došlo. Tento spôsobil stratu stability chodkyne, ktorá spadla následne na
vozovku a utrpela zranenia. Okrem nepozornosti vodiča uviedol, že pre zabránenie zrážky nevykonala
žiadneopatrenieanipoškodená,ktorásnajväčšoupravdepodobnosťoumalamožnosťpohybom pri
okraji spevnenej plochy bližšej k lekárni sa vyhnúť koridoru pohybu vozidiel. Obžalovaný mal možnosť

priestorovéhozabráneniazrážke,nakoľkočasdozrážkyobjektívnepostačovalnaprimeranýčasreakcie
vodiča. Mal tiež možnosť časového zabránenia, čo by bolo reálne v prípade, že chodkyňa nepreruší
alebo nezmení smer svojho pôvodného pohybu cez koridor zrážky a zároveň vodič zníži rýchlosť jazdy
na úroveň rýchlosti pohybu chodca a nižšej. Obe možnosti boli podmienené skutočnosťou, že by bol
vodič postrehol pohyb chodkyne v priestore za zadnou časťou vozidla. Poškodená mala možnosť zrážke

zabrániť len za predpokladu, že by bola včas rozpoznala akustickú signalizáciu cúvajúceho
vozidla. Je vysoko pravdepodobné, že v čase keď postrehla periférnym videním ohrozenie v podobe
cúvajúceho vozidla už nebol dostatočný časový priestor na zabránenie zrážke.
Na otázky procesných strán znalec uviedol, že vychádzal z nákresu a všetkých podkladov, ktoré
mu polícia poskytla, teda z kompletného spisového materiálu. V danom náčrte bol vyznačený pohyb

chodkyne nepresne, čo zistil z výpovede poškodenej, objektivizovaného rozsahu zranení poškodenej a
záverov P.. M.. Naznačený smer pohybu chodkyne nesedel s týmito údajmi. Policajt ten pôvodný náčrt
zakreslil v čase, keď sa poškodená už nemusela nachádzať na mieste dopravnej nehody, a teda policajt
ani v tom čase nemusel mať kompletnú informáciu. Vychádzal pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia z
toho, čo povedala vo svojej výpovedi poškodená, nikto tento smer nespochybňoval. Nie je možné úplne

presne zdokumentovať pohyb chodkyne v časovom rozsahu cca 8 - 10 sekúnd, keďže tu chýbal nejaký
iný priamy svedok, zároveň vychádzal z konštatovaní znalca z odboru zdravotníctva. Rozhodujúcim
v danom prípade bolo vzájomné postavenie chodkyne a vozidla v čase zrážky. Išlo o staršiu pani,
ktorá objektívne nemusela akustiku prichádzajúceho vozidla počuť. Poškodená doslova uviedla, že bola
sotená vozidlom do chrbta, pociťovala bolesti v rebrách, preto jej bola privolaná rýchla zdravotná pomoc.

S prihliadnutím na vek poškodenej muselo trvať istý čas - 8 až 10 sekúnd, po ktorý sa pohybovala v
danom mieste v čase, keď už tam obžalovaný cúval. Problém z technického hľadiska videl znalec v tom,
že po celý tento čas vodič nepostrehol, ako aj sám priznal vo svojej výpovedi, že sa tam poškodená
nachádza. Možno nemal kým si zabezpečiť pomoc alebo nikto nebol ochotný, on bol vo vozidle sám.
Zvolil variantu, že k predmetnej lekárni cúval, ak by šiel smerom dopredu, nič takého by sa nestalo,

pretože by poškodenú videl pred sebou, zvolil však variantu cúvania. Poškodená sa pohybovala tempom
primeranýmjejveku.Pokiaľobhajcapoukazovalnarozporvovýpovedipoškodenejvprípravnomkonaní,
keď v zápisnici je uvedené, že videla ako predmetná dodávka cúva a na hlavnom pojednávaní sa
vyjadrila tak, že nevidela ako dodávka cúva a zacítila až náraz vozidla do nej, poukázal znalec na časť
svojho odborného vyjadrenia, kde uvádzal, že v „koridore pohybu vodiča sa približne rovnakým smerom

pohybuje aj chodkyňa ...“ - táto skutočnosť snáď môže mať vplyv len na to, že poškodená mala
ešte menšiu možnosť zabrániť stretu s cúvajúcim vozidlom. Objektívne sa potvrdilo, že ho ani nevidela.
Z informácií, ktoré vyplývajú zo spisu, bol presvedčený, že v čase, keď vodič začal cúvanie, bola už
chodkyňa za vozidlom, avšak nevedel, ako dlho sa vodič pripravoval na začatie cúvania, ako rýchlo
mohla ísť poškodená s prihliadnutím na jej vek, objektívne záznamy kamerové neexistujú, a tak úplne

presne túto otázku zodpovedať nie je možné. Je ťažké popísať časový úsek cca 8 sekúnd, kde presne sa
v tomto čase poškodená nachádzala. V tejto súvislosti navrhol oboznámiť sa s fotodokumentáciou, ktorá
je aj súčasťou odborného vyjadrenia, pre lepšiu viditeľnosť a prehľadnosť ju mal k dispozícii i na USB.
Bola mu poskytnutá priamo políciou, ktorá ju vyhotovila na mieste dopravnej nehody. Znalec mal oveľa
väčší časový priestor než polícia na to, aby dôsledne preskúmal vyhotovenú fotodokumentáciu. Z tejto

je zrejmé, že na ľavej strane vozidla vzadu je oter - pri znaku FIAT - a ďalej je zrejmé, že je čistejšia časť
vozidla,ktorúsivodičočistilpreto,abysamudobremanipulovalosdverami.Prizväčšenífotografie,ktorá
je súčasťou aj odborného vyjadrenia, na obrazovke počítača znalec ukázal na miesta, ktoré vyznačil
už i v samotnom odbornom vyjadrení (č. l. 125). Znalec vyvodil záver, že sa v danej situácií jednápráve o oter z odevu poškodenej, z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva, z výpovede
poškodenej, keď hľadal miesto stretu na vozidle a najpravdepodobnejšia pozícia bola zistená na týchto
zadných ľavých dverách. Oter pri zväčšení proste prezentuje známky oteru odevu. Pokiaľ

obhajca poukazuje na určitý odskok - vysunutý nárazník v spodnej časti vozidla, znalec konštatoval, že
vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá jednoznačne tvrdila, že náraz smeroval do jej chrbta. Je ťažko
presne definovať pozíciu, v akej sa pohybovala, uloženie nôh v momente nárazu vozidla do nej,
objektívne zistené skutočnosti na vozidle - oter, korešpondoval s vyjadreniami samotnej poškodenej o
priebehu dopravnej nehody. Pokiaľ poškodená uvádzala náraz skôr do ľavej časti chrbta, tak by to

mohlo znamenať, že už bola mierne šikmo natočená a smerovala k lekárni. Bez vyhotovenia posudku
k zraneniam poškodenej by on nemohol vyhotoviť svoj záver v rámci odborného vyjadrenia. Polohu
poškodenej policajtom uvádzal sám vodič, v jeho výpovedi bolo uvedené aj to, že cca pol metra posunul
vozidlo dopredu, preto v tejto chvíli nie je možné úplne presne polohu poškodenej po dopravnej nehode
popísať a určiť. Dominantné je vyjadrenie lekára, že padla na pravú stranu, kde došlo k poškodeniu
rebier. V odbornom vyjadrení vychádzal z vyjadrení tak obvineného ako aj poškodenej, nachádzajúcich

sa v spisovom materiáli. Nárazník vozidla bol čierny, táto skutočnosť mohla zohrať istú úlohu pri tom, že
tam žiaden oter zistený nebol alebo bol zle viditeľný.

Súd sa ďalej oboznámil s listinami pripojenými do súdneho spisu. Z nich zistil nasledovné skutočnosti.
Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení trestného obvinenia bolo povereným príslušníkom PZ

vydané dňa 05.01.2017. O vypracovanie odborného vyjadrenia znalcom z odboru zdravotníctvo bolo
požiadané dňa 30.11.2016.
Súčasťou spisu sú i záznamy z dopravnej nehody, kde je udalosť - dopravná nehoda - opísaná okrem
iného i s konštatovaním, že vodič sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho pri cúvaní
narazil zadnou časťou vozidla do chodkyne. Na zázname zo dňa 18.11.2016 s vyššie uvedeným

obsahom sa nachádza i vlastnoručný podpis obžalovaného. Obžalovaný taktiež vlastnoručne podpísal
zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.11.2016.
Dychová skúška obžalovaného bola podľa záznamu v spise po nehode negatívna. U poškodenej sa
takáto skúška z objektívnych príčin nevykonala.
Obžalovaný podľa správy o jeho povesti nemá v evidencii priestupkov žiaden záznam, z evidenčnej karty

vodiča a z evidencia priestupkov Ministerstva vnútra však vyplýva, že sa na úseku dopravy od roku 2005
dopustil 10 priestupkov.V registri trestov dosiaľ nemá žiaden záznam. V lekárskom potvrdení UNM zo
dňa 18.11.2016 sú uvedené zranenia, ktoré poškodená pri dopravnej nehode utrpela a predpokladaný
čas liečenia 4 týždne.
Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 13T/39/2017, bola vec pre nesplnenie

zákonných podmienok na schválenie dohody o vine a treste vrátená prokurátorovi do prípravného
konania. Následne bol do konania opatrením povereného príslušníka OR PZ zo dňa 12.06.2017 pribratý
znalec z odboru cestnej dopravy.
Obžalovaný sa dňa 03.07.2017 zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu, nepodal žiadne návrhy
na doplnenie vyšetrovania a ani iné vyjadrenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o objasnenie polohy poškodenej
po nehode výsluchmi svedkov - osôb, ktoré na miesto dopravnej nehody následne prišli, a to s
odôvodnením, že len títo dvaja svedkovia sa vedia vyjadriť k polohe poškodenej na zemi. Neskôr
žiadal vypočuť už len svedkyňu Y. O., ktorá by potvrdila, v akej polohe poškodená ležala, keďže

poškodenú dvíhal s obžalovaným manžel uvedenej svedkyne a ona pri tom bola. Navrhoval tiež vykonať
nové znalecké dokazovanie v odbore zdravotníctvo v prípade, že súd uzná odborné vyjadrenie P..
M. za relevantný dôkaz. Podľa obhajoby by si mal pritom nový znalec vyžiadať celú
zdravotnú dokumentáciu poškodenej a zamerať sa na to, či nie je možné spochybniť tvrdenie znalca
P.. M., že zranenie poškodenej nemohlo vzniknúť bez nárazu obvineného do nej, keď sama poškodená

sa vyjadrila tak, že má narušenú motoriku. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté obhajobou, vyššie
uvedené návrhy na doplnenie dokazovania však ako nadbytočné odmietol z dôvodu, že sa týkali jednak
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci samej za stavu, keď priebeh skutku bol bez akýchkoľvek
pochybností už zistený objektívnymi dôkazmi - odbornými vyjadreniami znalca v odbore zdravotníctvo a
tiež znalca v odbore doprava cestná, o ktorých súd nemal žiaden dôvod pochybovať. Navyše navrhnutí

svedkovia neboli priamymi svedkami dopravnej nehody. Jediná priama svedkyňa - poškodená P. P. -
popísala jednoznačne čo predchádzalo dopravnej nehode, jej priebeh i následky. Súd nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá by jej výpoveď akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Na tomto mieste je tiež potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný vykonanie uvedených dôkazov ani nenavrhol včas - spomínať ich začal ažvo fáze konania pred súdom, nerešpektujúc však výzvu na navrhnutie dôkazov doručenú mu spolu s
obžalobou.

Súd sa ďalej oboznámil s fotodokumentáciou nachádzajúcou sa vo vyšetrovacom spise. Išlo o fotografie
z miesta dopravnej nehody zachytávajúce tak miesto samotné, ako i detailne motorové vozidlo, ktoré
obžalovaný riadil. Išlo o fotodokumentáciu vyhotovenú políciou bezprostredne po dopravnej nehode za
prítomnosti obžalovaného ( rovnako ako zakreslenie okolností nehody na vozovke príslušníkmi polície).

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a teda sa dopustil prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je

bezpečné zistenie, či konanie nesie všetky formálne znaky prečinu a tiež či ide o prečin aj v intenciách §
10 ods. 2 Tr. zák. Súd sa teda zaoberal i otázkou tzv. materiálneho korektívu, keďže podľa § 10 ods. 2 Tr.
zák. by nešlo o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa by bola jeho závažnosť nepatrná. V danom prípade ide
síce o nedbanlivostné konanie obžalovaného, ktorý nechcel spôsobiť ujmu na zdraví poškodenej, ako

profesionálny vodič sa však nemal spoliehať na to, že nikomu na zdraví neublíži, mal si dôsledne splniť
svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení a viesť motorové vozidlo spôsobom,
ktorý by k škodlivému následku na zdraví poškodenej neviedol. Poškodená na hlavnom pojednávaní
popísala vážnosť svojich zranení, zmenu kvality svojho života po nehode, uvádzala tiež, že si vytrpela
veľké bolesti v súvislosti s vyšetrovanou dopravnou nehodou. Práve najmä s prihliadnutím na následok

konania obžalovaného, ktorý nemožno označiť za nevýznamný, je možné konštatovať, že sa bez
akýchkoľvek pochybností v danom prípade jedná o trestný čin.

Objektom trestného činu podľa § 158 Tr. zák. je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na
naplneniezákonnýchznakovtohtotrestnéhočinusavyžaduje,abypáchateľinémuznedbanlivostiublížil

na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie alebo vyplývajúcu mu zo zákona. V danom prípade išlo o porušenie povinností vyplývajúcich
obžalovanému z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zmysle
ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke
a z ustanovenia § 22 ods. 2 uvedeného zákon, podľa ktorého vodič pri cúvaní nesmie ohroziť

ostatných účastníkov cestnej premávky. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť, teda
že páchateľ vie o možnosti svojim konaní porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spolieha na to, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí resp. nevie, že
svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a
svoje osobné pomery vedieť má a môže.

Porušením dôležitej povinnosti je porušenie len takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla
za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže ľahko dôjsť
k takému následku. Medzi porušením dôležitej povinnosti v tomto zmysle a následkom trestného činu
musí byť preukázaná príčinná súvislosť.
Ublížením na zdraví pritom nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny,

nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske
vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia
na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. Sťaženie obvyklého spôsobu života
poškodeného resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej 7 dní, ale pri splnení už uvedených

kritérií. Ani okolnosť, že poškodený napríklad v takom prípade vykonáva prácu na vlastné riziko nemôže
viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví (R 21/1984). Je nutné zdôrazniť, že posudzovanie každého
prípadu ublíženia na zdraví musí byť komplexné a prísne individuálne (R II/1965).Súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť všetky okolnosti dopravnej nehody v
rozsahu potrebnom na jeho spravodlivé rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k
nej došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaný sa k spáchaniu prečinu

pred súdom nepriznal, zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cítil nevinný, usvedčovaný však
je bez akýchkoľvek pochybností výpoveďou jedinej priamej svedkyne - poškodenej P. P., ktorá popísala v
podstatných okolnostiach priebeh celej udalosti zhodne už v prípravnom konaní, ako i neskôr osobne na
návrh obžalovaného v konaní pred súdom. S jej výpoveďou v plnom rozsahu korešpondujú i objektívne
dôkazy, ktorými sú odborné vyjadrenia z odboru zdravotníctvo a z odboru cestnej dopravy. Obžalovaný

v priebehu trestného konania svoje výpovede opakovane menil, jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní
pôsobila skôr účelovo, ako podávaná v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Súd nezistil
žiadnu okolnosť, ktorá by spochybňovala výpoveď poškodenej, ako svedkyňa vypovedala po riadnom
poučení a pred súdom i po zložení prísahy, neexistuje dôvod, pre ktorý by mala mať záujem ublížiť či
poškodiť obžalovanému. Naopak isté pochybnosti vyvolalo konanie obžalovaného, keď sa opakovane
k spáchaniu trestného činu a k spôsobeniu dopravnej nehody, pri ktorej došlo k zrazeniu poškodenej

priznával, dokonca uzavrel po riadnom zákonnom poučení na prokuratúre dohodu o vine a treste
s priznaním a uznaním viny v tejto veci, až neskôr v konaní na súde svoju vinu začal popierať. Závery
odborného vyjadrenia z odboru zdravotníctvo jednoznačne hovoria o akcelerovanom páde poškodenej,
o tomto bez pochybností svedčia i všetky ostatné zistené okolnosti prípadu. Nešlo v
danom prípade o jednoduchý pád poškodenej bez cudzieho vplyvu, ako to v rámci svojej obrany

tvrdil obžalovaný.
Pokiaľ polohu poškodenej v súdnom konaní obžalovaný namietal, je treba zdôrazniť, že o tejto polohe
hovoril s políciou a popisoval ju na mieste dopravnej nehody bezprostredne po tom, čo k nej došlo,
práve sám obžalovaný, z jeho vyjadrení aj polícia na mieste samom vychádzala. K neskoršej obrane
obžalovaného, že poškodená neležala pod autom v čase, keď vozidlo zastavil a šiel sa pozrieť za auto,

je potrebné zdôrazniť, že ak by poškodená neležala pod uvedeným vozidlom, logicky by obžalovaný
nepotreboval posúvať svoje auto dopredu. Argument o ľahšej manipulácii s poškodenou sa javil ako
veľmi nepravdepodobný, keďže nič iné za vozidlom nebránilo poškodenú dvihnúť, nebola tam žiadna
prekážka, čo potvrdil vo výpovedi i sám obžalovaný.
Súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia je nezákonným dôkazom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že trestné konanie
sa začína neodkladným a neopakovateľným úkonom, ktorým bola v danom prípade už obhliadka
miesta dopravnej nehody, o čom bolo treba len formálne vyhotoviť po úkone uznesenie.
Skutočnosť, že išlo o trestný čin, bola pritom zrejmá až zo záverov vyhotoveného odborného vyjadrenia.
Pokiaľ by i išlo o prípadnú procesnú chybu v konaní, súd ju odstránil minimálne tým, že nechal

znalca z odboru zdravotníctvo predniesť svoje odborné vyjadrenie v konaní pred súdom - osobne na
hlavnom pojednávaní, čím argument obhajoby absolútne stratil opodstatnenie, keďže úkon bol vykonaný
kontradiktórne a procesné strany mali možnosť znalca i vypočuť. Znalec sa pritom v plnom rozsahu
pridržal znenia svojho odborného vyjadrenia, ktoré na hlavnom pojednávaní bližšie vysvetlil a odpovedal
i na otázky procesných strán. Je teda zrejmé, že závery k zraneniam poškodenej by neboli iné, ak by

sa aj teoreticky pripustila možnosť, že sa odborné vyjadrenie malo vyhotovovať až v neskoršom čase
- v čase po formálnom začatí trestného stíhania - keďže zranenia boli objektivizované z lekárskych
správ, ktoré boli zhodné tak v období vyhotovovania odborného vyjadrenia znalcom P.. M. ako i v
aktuálnom čase trestného konania. Prípadný rozdiel mohol spočívať jedine v tom, že v neskoršom
čase bolo možné vyjadriť sa presnejšie k prípadným trvalým následkom u poškodenej a ich vzniku.

Taktiež fotodokumentácia, z ktorej vychádzal znalec z odboru cestnej dopravy, mu bola poskytnutá
orgánmi činnými v trestnom konaní - políciou, a teda nemožno hovoriť o nejakých nezákonne získaných
dôkazoch. Znalec ich len vyhodnotil a spracoval zo svojho odborného hľadiska.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom

stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň
vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na množstvo
predchádzajúcich zápisov v evidenčnej karte vodiča obžalovaného práve pre priestupky
na úseku cestnej dopravy súd nemohol konštatovať, že obžalovaný doposiaľ žil bezúhonne. Argument
najazdenia množstva kilometrov ročne neobstojí, keďže obžalovaný ako profesionálny vodič jazdiaci snákladným vozidlom má o to zodpovednejšie a starostlivejšie dodržiavať predpisy o cestnej premávke,
uvedomujúc si pritom svoju zodpovednosť. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. súd ukladal obžalovanému trest
v základnej trestnej sadzbe, teda vo výmere do 1 roka trestu odňatia slobody. Pri zohľadnení všetkých

vyššieuvedenýchskutočnostínapokonuložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvovýmeretrimesiace,
teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej výmery, s určením skúšobnej doby na 2 roky, teda tiež
pri dolnej hranici zákonnej výmery (1 až 5 rokov). Vzhľadom na to, že sa obžalovaný trestnej činnosti
dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 rok, teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby

( 1 až 10 rokov).

Súd je presvedčený, že takto uložený trest v plnej miere splní účel trestu tak, ako ho má na mysli Trestný
zákon.

Poškodená si nárok na náhradu škody voči obžalovanému do skončenia prípravného konania

neuplatnila, preto ani súd o náhrade škody v rámci adhézneho konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu
podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.