Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211720
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117211720.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: Mgr. V. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z., A. B. X, zastúpenej AK -KRUPA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 3.843,01 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.843,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.891,33 eura od 16.5.2017 až do jej zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.951,68

eura od 13.6.2017 až do jej zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2017 vedenou pod sp. zn. 10Csp 4/2017 domáhala
zaplatenia sumy vo výške 1.891,33 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu

odôvodnila tým, že dňa 21.9.2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, pričom predmetná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
neprijateľnépodmienky.VzmluvejenesprávneuvedenávýškaRPMN(65,03%).Žalovanýtotižposkytol
žalobkyni len sumu 1.284,25 eura (od schválenej výšky úveru 1.500 eur odrátal 215,75 eur ako
odplatu za poskytnutie služby), preto RPMN malo byť vo výške 92,98 %. Má za to, že do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Naviac
RPMN nemôže byť nižšie ako ročná úroková sadzba. Dohodu o výške úrokovej sadzby (70,01 %

ročne) považuje za priečiacu sa dobrým mravom, pretože viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z
úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Ďalej
poukázala na to, že predmetná zmluva neobsahuje ani ďalšie povinné náležitosti, t.j. adresu veriteľa
na podanie reklamácie a sťažnosti, dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a výšku
splátok istiny, úrokov a poplatkov. V dôsledku absencie týchto zákonných náležitostí spotrebiteľského
úveru je úver bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že žalovaný poskytol bez žiadosti žalobkyni dňa
22.10.2014 aj revolving v zmysle čl. 4 Revolving Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX. Podľa oznámenia veriteľa o schválení dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX bola žalobkyni schválená výška revolvingu 902,92 eura. Podľa výpisu z účtu žalobkyne
bola žalovaným dňa 22.10.2014 prevedená suma 678,76 eura. To znamená, že jej bol pred poskytnutím
revolvingu odrátaný v zmysle dohody o poskytnutí služby poplatok vo výške 112,08 eura. Nakoľko mážalobkyňa za to, že v zmluve absentujú náležitosti uvádzané v § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j) a k) zákona
č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, celá zmluva je bezúročná a bezpoplatková, preto jej
povinnosťoubolosplatiťúveribadovýškyreálneposkytnutéhoúveru.Žalobkyniboliposkytnutéfinančné

prostriedky vo výške 1.963,01 eura (dňa 24.9.2012 vo výške 1.284,25 eura a dňa 22.10.2014 v sume
678,76 eura). Žalobkyňa splatila sumu 3.854,34 eura. Preplatok vo výške 1.891,33 eura tak zakladá
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka začala plynúť objektívna premlčacia doba dňom prijatia bezdôvodného obohatenia, v danom
prípade od januára 2015, a subjektívna premlčacia doba odo dňa, kedy právny zástupca informoval

žalobcu o tom, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou, a teda, že sa úver z nej vyplývajúci považuje
za bezúročný a bez poplatkov (t.j. od 20.4.2017, kedy právny zástupca prevzal zastúpenie žalobkyne).
Poukázala na to, že žalovaný prijímal bezdôvodné obohatenie úmyselne, preto je potrebné aplikovať
10-ročnú premlčaciu dobu.

2. Žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2017 vedenou pod sp. zn. 10Csp 33/2017 sa žalobkyňa domáhala

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.951,68 eura spolu s príslušenstvom. Predmetnú žalobu
odôvodnila tým, že dňa 25.6.2012 uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pri
uzatváraní ktorej vystupovala ako spotrebiteľka. Úver považovala žalobkyňa za bezúročný a bez
poplatkov, pretože v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, neplatne je dohodnutá výška úrokov,
zmluva neobsahuje adresu veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, dobu trvania zmluvy, termín

konečnej splatnosti úveru a výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov. V žalobe uviedla, že na základe
žiadosti jej bola schválená výška revolvingového úveru 1.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01
%, pričom žalovaný si okamžite stiahol poplatok 215,75 eura a vyplatil jej dňa 26.6.2012 len 1.284,25
eura. Dňa 23.7.2014 jej vyplatil aj revolving vo výške 678,76 eura, t. j. spolu finančné prostriedky vo
výške 1.963,01 eura. Žalovanému doposiaľ uhradila 3.914,69 eura, preto žiada vydať rozdiel, o ktorý sa

žalovaný obohatil, pričom o bezdôvodnom obohatení sa mala žalobkyňa dozvedieť dňa 20.4.2017, kedy
právny zástupca prevzal zastúpenie žalobkyne a informoval ju o tom, že zmluva nie je v súlade s právnou
úpravou, a teda, že sa úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na to,
že žalovaný prijímal bezdôvodné obohatenie úmyselne, preto je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu
dobu.

3. Keďže predmetné konania majú charakter spotrebiteľského sporu, týkajú sa tých istých strán a
zároveň spolu skutkovo súvisia, súd s poukazom na ust. § 166 CSP tieto spojil uznesením č.k. 10Csp
4/2017-78 zo dňa 2.8.2017 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 10Csp 4/2017.

4. Žalovaný s predmetnými žalobami nesúhlasil. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom
na to, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský spor. Podľa jeho názoru sa má RPMN vypočítať v
čase uzavretia zmluvy, nie v čase podania žiadosti o úver. Poprel tvrdenie o nesprávnom údaji RPMN.
Poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru,
preto ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Mal za to, že

zo žiadnej právnej normy týkajúcej sa spotrebiteľských úverových zmlúv platnej v čase uzavretia zmlúv
nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Prednostné
použitie Občianskeho zákonníka bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a je účinné až od 1.4.2015,
teda je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Uviedol, že dohodnutá odplata v zmluvách
priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Žalovaný poprel, že by

predmetnáúverovázmluvanemalapovinnénáležitostipodľazákonač.129/2010Z.z.Napokonžalovaný
vzniesol aj námietku premlčania.

5. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi, a to písomným vyjadrením
žalovaného, úverovými zmluvami č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa

25.6.2012, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámením o schválení
úveru, splátkovými kalendármi, oznámením o navýšení úveru zo dňa 22.10.2014 a 23.7.2014, výpismi
z účtu žalobkyne, potvrdením o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.3.2017, priemernými úrokovými mierami z
úverov obchodných bánk za rok 2012 uverejnenými NBS, predsporovými výzvami zo dňa 29.12.2016,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 25.6.2012 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa ako dlžníčka dňa 19.6.2012
s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vovýške 1500 eur s mesačnou splátkou 80,37 eura, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedené RPMN za
úver vo výške 70,01 %, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerné RPMN vo výške 46,52
%. V tejto kolónke sa uvádza aj požadovaná čiastka revolvingu 790,84 eura, RPMN pri revolvingu 63,32

%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom
revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo
výške 65,57 % a pri revolvingu 60,49 %. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 25.6.2012.

7.Zmluvuorevolvingovomúverepodč.XXXXXXXXXXuzavreližalobkyňasožalovanýmdňa21.9.2012.

Ajzobsahutejtozmluvyjezrejmé,žepríslušnýformulárzmluvypodpísalanajprvžalobkyňaakodlžníčka
dňa10.9.2012svyplnenímúdajovvbode5príslušnéhoformulára.Rovnakosavňomuvádza,žežiadao
poskytnutie úveru vo výške 1500 eur s mesačnou splátkou 80,37 eura, s počtom splátok 42. V zmluve je
uvedené RPMN za úver vo výške 70,01 %, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerné RPMN
vo výške 45,60 %. V tejto kolónke sa uvádza aj požadovaná čiastka revolvingu 790,84 eura, RPMN
pri revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje

údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN,
ktorá pri úvere je vo výške 65,03 % a pri revolvingu 60,49 %. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal
dňa 21.9.2012.

8. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobkyni titulom zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX dňa 26.6.2012 sumu 1.284,25 eura a dňa 23.7.2014 sumu 678,76 eura, titulom
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplatil žalobkyni dňa 24.9.2012 sumu 1.284,25
eura a dňa 22.10.2014 sumu 678,76 eura.

9. Z výpisov z účtu žalobkyne, ako aj z potvrdení o zrážkach zo mzdy predložených žalobkyňou súd

zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na splátkach 3.914,69 eura, pokiaľ ide o nárok zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a 3.854,34 eura, pokiaľ ide o nárok zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX.

10. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľskýchúveroch,akoaj zovšeobecnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.).

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmlúv (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012, ďalej len „ZoSÚ“)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2012
do 30.9.2013 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri
uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetné úverové zmluvy sú preto v zmysle §
1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods.
1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvami spotrebiteľskými. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha

vydania bezdôvodného obohatenia posudzovaného ako dôsledku porušenia povinností žalovaného
vyplývajúcich z predmetných spotrebiteľských zmlúv. Bezdôvodné obohatenie je síce ako také
samostatný inštitút, avšak jeho vznik a celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo
spotrebiteľského charakteru zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, preto s ohľadom na §19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nepovažoval súd
námietku nepríslušnosti vznesenú žalovaným za opodstatnenú.

22. Súd žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za dôvodné. Obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 ZoSÚ a medzi nimi je
okrem iného pod písm. j/ uvedená ročná percentuálna miera nákladov. V zmluve však dohoda o RPMN
absentuje.

23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

24. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

25. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

26. V danom prípade z dokazovania vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy

zo strany žalobkyne (70,01%) a iná v akceptácii žalovaného (65,57 %, resp. 65,03 %). Je pritom
bezvýznamnánámietkažalovaného,žeRPMNbolomožnéurčiťažprijehoschválení,keďžerozhodujúci
je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu
prvú Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v
zmluvách považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však

nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. K
totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.

27. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

28. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Súd sa ďalej stotožnil s tvrdením žalobkyne, že v zmluvách uvedená ročná úroková sadzba vo
výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. Súd posudzoval primeranosť
výšky dohodnutej úrokovej sadzby 70,01 % p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri
podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri
spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských

úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola v mesiaci september 2012 na úrovni 15,57 % ročne
a v mesiaci jún 2012 na úrovni 15,37 % ročne. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru
s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré ich často stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu.
Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru,
a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom

navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo
dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011
zo dňa 26.4.2012 uviedol. „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší
súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky
presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková
sadzba 70,01 % p.a. takmer päťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankamispotrebiteľom (15,37 %, resp. 15,57 % p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi,
a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31.Vdanomprípadesasúdnestotožňujestvrdenímžalobkyne,žepredmetnézmluvyospotrebiteľskom
úvere neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ z dôvodu, že
neobsahujú špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných
poplatkov. Podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už

gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá
bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala
byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca
mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v
zmluvemusíbyťosobitneuvedenásplátkaistiny,osobitnesplátkaúrokovaosobitnesplátkapoplatkov.Z
formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky

spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli).

32. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú
harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná
harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná
úroveň ochrany ich záujmov.

33. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

34. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere, pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, pod písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe
zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej

splátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyúveruaprípadne
i dodatočné náklady.

35. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý

len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva
a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2

písm.k/zákonač.129/2010Z.z.tak,abyvýkladbolvsúladestoutosmernicou.Pretojepotrebnédospieť
eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na
istinu, úrok a poplatky.

36. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,

ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s
konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti G. N., keď
na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES
sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť
jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, súdny dvor

uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa Európskeho súdu bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnenírozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3
smernice.

37. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ ako „termín
konečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru“,másúdzato,žejeupresnenímnáležitostizmluvyupravenej
v čl. 10 ods. 2 písm. c/ tzv. harmonizačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008 o zmluvách spotrebiteľskom úvere, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o

úver. Keďže výklad tohto ustanovenia môže v praxi vyvolávať pochybnosti súd zastáva názor, že pokiaľ v
slovenskomprávnomporiadkujeuvedenýajtermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruv§9ods.
2písm.f/zákonač.129/2010Z.znepredstavujetorozporsospomínanousmernicou.Súdzdôrazňuje,že
túto náležitosť nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia
byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016).

To vedie k záveru, že počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy ani podľa spomínanej
smernice, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti uvedenej v čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej
smernice. Z toho dôvodu súd zastáva názor, že dĺžka trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň
mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná.

38. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Pri závere o neplatnosti dohody o úrokoch, ako aj absencii RPMN a termínu konečnej splatnosti v
predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere majúcej za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úverov,jetrebavychádzaťztoho,žežalobkyňamalažalovanémuvrátiťlensumuskutočneposkytnutého
úveru t.j. 3.926,02 eura (1.963,01 eura + 1.963,01 eura), pričom celkovo žalovanému uhradila sumu

7.769,03 eura (3.914,69 eura + 3.854,34 eura). Žalovaný preto má vrátiť titulom vydania bezdôvodného
obohatenia žalobkyni sumu 3.843,01 eura.

41. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ustanovenia §
107 ods. 1, 2 OZ.

42. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

43. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

44. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že pri bezdôvodnom obohatení
musí súd prihliadnuť v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil), ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo).

45. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade

skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovnaj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

46. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na
moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pre začiatok
plynutia 3-ročnej príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plneniaz bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky)
vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím
plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007,sp. zn.

30 Cdo 2758/2006).

47. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna
premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z
čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa

samostatneasamostatnesatiežposudzujeprípadnéomeškaniesjejvydaním.Zprehľaduúhradsplátok
možno zistiť, že istina zo zmluvy č. 8300051064 bola splatená až splátkou zrazenou zamestnávateľom
žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy v decembri 2014 (25. splátkou) a úver čerpaný na
základezmluvyč.XXXXXXXXXXažvauguste2014(25.splátkou).Užčasťtýchtosplátokpredstavovala
bezdôvodné obohatenie žalovaného, čiže uvedený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol
najneskôr od daných úhrad, pričom do podania predmetných žalôb (27.4.2017 a 11.5.2017) neuplynula

3-ročná objektívna lehota.

48. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor dozvedela dňa 20.4.2017,
po tom čo jej právne zastúpenie prevzal jej právny zástupca. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota
podaním tejto žaloby bola zachovaná, keďže súd ju počítal od apríla 2017 a žaloba bola podaná na súd

27.4.2017, resp. 11.5.2017. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že táto premlčacia doba začala
plynúť dňom nasledujúcim po prijatí posledného plnenia zo strany žalobcu. Ako súd vyššie uviedol,
žalobca v tom čase plnil žalovanému v dobrej viere, že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval
v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou
úpravou. Žalobca však žalovanému uhradil úroky, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, a neznalosť

žalobcu ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnil to, čo nemal, nemôže byť posudzovaná v jeho
neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je
koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ
plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že

prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale
a práve danému účelu zodpovedá zákonná úprava stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu. Súd preto
považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

49. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobkyňa nárok s poukazom
na § 517 ods. 1, 2 OZ.

50. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

51.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010

do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za

dobu omeškania po 31.1.2013.

54. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol ešte dňa 21.9.2012, resp. 25.6.2012,
výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa doterajšieho predpisu. Ku dňu 21.10.2013 úroky z
omeškania predstavovali 8 % ročne.

55. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne dňom
nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 1.891,33 eur, bola
žalovanému doručená dňa 15.5.2017, a žaloba týkajúca sa nároku na zaplatenie sumy 1.951,68 eur dňa12.6.2017. Až doručenie žaloby považoval súd za kvalifikovanú (dostatočne určitú) výzvu na vrátenie
uplatnených súm bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiada priznať úroky z
omeškania v nižšej sadzbe, ako by jej patrili podľa vyššie citovaného § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. (žiada len v rozsahu 5 % ročne) a súd je rozsahom návrhu viazaný, priznal žalobkyni nárok
na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.891,33 eur od 16.5.2017 až do jej zaplatenia a vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.951,68 eur od 13.6.2017 až do jej zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca
žiadal priznať úroky už skôr, a to od 16.1.2017, žalobu v prevyšujúcej časti súd zamietol.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola, pokiaľ ide istinu, úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.