Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114224365.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: S. Y., W..

XX.X.XXXX, F. T., Q. XX, právne zastúpeného: JUDr. Marek Tkáč, advokát so sídlom Nám. sv. Martina
39, Lipany, proti žalovanej: N. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T., U. XX, právne zastúpenej: JUDr. Marián Jusko,
advokát so sídlom Račí potok 3, Košice, o zaplatenie 5.300 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.800 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. Žalovaná je p o v i n n ánahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 44 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 4.9.2014 sa žalobca domáhal od žalovanej úhrady sumy 3.800 Eur z titulu
pôžičky, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 1.500 Eur taktiež vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke.

2. V predmetnej veci bol dňa 5.12.2014 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná

písomným podaním doručeným súdu 3.2.2015 odpor. Vo svojom odpore žalovaná uviedla, že medzi
ňou a žalobcom nikdy nebol založený právny vzťah titulom zmluvy o pôžičke, nakoľko k odovzdaniu
peňažnej sumy tak ako je uvedená v zmluve o pôžičke nikdy nedošlo. Túto skutočnosť mal dosvedčiť
aj syn žalovanej V. T.. Konštatovala, že svojím podpisom nikdy nepotvrdila prevzatie sumy uvedenej v
zmluve o pôžičke. Zároveň konštatovala, že žalobca sa mal dopustiť trestného činu podvodu, pričom
naňho podala trestné oznámenie. Navrhla platobný rozkaz zrušiť a žalobu žalobcu ako neodôvodnenú
zamietnuť.

3. K odporu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca, ktorý oznámil,
že trvá na podanej žalobe, keďže žalovaná mu dlhuje peňažné prostriedky. Uviedol, že žalovaná sama
dobrovoľne podpísala existenciu dlhu voči žalobcovi, pričom svoj podpis na zmluve aj úradne overila.

4. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o
pôžičke uzavretou medzi žalobcom a žalovanou, dokladom o prevode finančných prostriedkov z účtu

žalovanej v prospech žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výpoveďami svedkov, ako
aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:5. Žalobca a žalobkyňa ako zmluvné strany uzavreli dňa 25.11.2013 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom
bolo poskytnutie peňažnej pôžičky žalobcom ako veriteľom pre žalovanú ako dlžníčku vo forme peňažnej
sumyvhodnote4.800Eur.Žalovanáakodlžníkpodpisomtejtozmluvypotvrdilaprevzatiepeňažnejsumy

4.800 Eur ako to vyplýva z článku II. bod 2.4 predmetnej zmluvy o pôžičke. Z výpisu finančnej inštitúcie
Prima banka Slovensko, a.s., pobočka Prešov vyplýva, že žalovaná zaslala prostredníctvom bankového
prevodu dňa 5.2.2014 na účet žalobcu finančnú čiastku vo výške 1.000 Eur. Je potrebné ešte spomenúť,
že v zmluve o pôžičke poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke pôžičku na dobu určitú, t. j.
do 31.12.2013 s tým, že v prípade nedodržania tejto lehoty je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú

pokutu vo výške 1.500 Eur. Na č.l. 21 spisu sa nachádza iná zmluva o pôžičke uzavretá medzi S. Y.
Y.. ako veriteľom a N. U. ako dlžníkom na sumu 537,30 Eur s tým, že túto zmluvu o pôžičke podpísala
matka veriteľa, v tomto prípade aj žalobcu, ako aj svedkyňa E. H.. Rovnako tak dlžníčka v tomto konaní,
žalovaná. Táto zmluva o pôžičke nebola dátovaná, pričom v nej nebola uvedená ani lehota splatnosti,
resp. vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.

6. Na pojednávaní konanom 17.6.2015 bol vypočutý žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe s tým,
že k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo v deň podpisu zmluvy, pričom sa so žalovanou stretol
niekedy poobede pred okresným úradom, kde jej odovzdal 4.800 Eur v obálke a následne išli podpísať
zmluvu. Konštatoval, že tam bola prítomná jeho matka, nevie, či tam bol prítomný syn žalovanej. Na
zmluvnej pokute sa mali dohodnúť už predtým, či to žalovaná čítala, nevedel uviesť. Peniaze poskytoval

žalovanej v hotovosti, pretože jej veril, nikdy medzi nimi nebola debata o poskytnutí peňazí na účet. Vo
vzťahu k pôvodnej, teda prvej pôžičke medzi nimi žalobca uviedol, že to bolo možno 540 Eur s tým, že
táto suma bola splácaná buď cestou p. H., ktorá dala peniaze jeho matke, alebo priamo žalovaná dávala
peniaze jeho matke. Celý dlh bol vrátený v čase novej pôžičky. Matka žalobcu, podľa jeho výpovede,
mala byť prítomná pri odovzdávaní peňazí z tohto konania, neskôr, keď zmluvu so žalovanou podpisoval,

už tam boli len žalobca so žalovanou. Zmluva sa podpísala a potom išli overiť podpis do miestnosti. Na
tomto pojednávaní vypovedala aj žalovaná, ktorá konštatovala, že žalobca jej na začiatku požičal sumu
537 Eur, neskôr ešte 300 Eur, ktoré mu však vrátila. Aj zmluva na 300 Eur bola tiež v písomnej forme,
pričom tieto peniaze vrátila prevodom na jeho účet. Číslo jej dala mama žalobcu, alebo jej osobne s
tým, že čo jej žalobca mal vtedy požičať, to mu aj vrátila. Vrátila mu aj 100 Eur naviac. Konštatovala, že

nie je pravdou, že jej žalobca mal dať nejaké peniaze v obálke, iba jej sľúbil, že jej vybaví úver. Mala
minútu na to, aby si narýchlo prečítala zmluvu s tým, že jej povedal žalobca, že ak podpíše túto zmluvu,
tak jej vybaví finančné prostriedky. Žalobca na ňu stále tlačil, aby túto zmluvu podpísala. Na otázku
súdu, z akého dôvodu uhradila žalovaná 5.2.2014 sumu 1.000 Eur žalobcovi, pokiaľ bolo tvrdené, že
do podpisu zmluvy z 25.11.2013 nebol žiadny dlh zo strany žalovanej voči žalobcovi, žalobkyňa len

všeobecne uviedla, že postupne to splácala. Na tomto pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa E. H.,
ktorá konštatovala, že jej žalovaná vravela, že podpísala na mestskom úrade nejaký papier pre žalobcu,
ale že peniaze od neho nedostala. Žalovaná jej ešte mala spomenúť, že splácala 1.000 Eur ako dlh
za to, že za ňu žalobca zaplatil nejaké záväzky na plynárňach a na geodézii. Presne uviesť nevedela.
Uviedla, že nebola pri uzatváraní pôžičky z 25.11.2013. Napokon na tomto pojednávaní bol vypočutý aj

svedok V. T., syn žalovanej, ktorý vypovedal, že žalobca mal jeho mame požičať asi 1.100 Eur, najprv
išlo o sumu 537 Eur, potom jej požičal 385 Eur a potom sumu 160 Eur + nejaké kolky na katastri, pričom
spolu to činilo asi 1.098 Eur s tým, že mu vrátili sumu 1.100 Eur. 100 Eur cez pani H. a 1.000 Eur vyplatili
z pôžičky, ktorú získali v Slovenskej sporiteľni. Čo sa týka zmluvy na 4.800 Eur, ktorú mama podpísala
na mestskom úrade, nebolo jej vyplatené nič na ruku s tým, že bol pri mame vlastne počas celej doby

a nevidel, že by žalobca dával žalovanej, teda jeho matke, nejakú obálku s peniazmi. Žalobca sa mal
vyjadriť, že vybaví nejakú pôžičku pre matku, ktorá mu potom z toho splatí 1.000 Eur a zvyšok bude
pre nich.

7. Na pojednávaní konanom 12.2.2016 bola vypočutá svedkyňa Q. Y., matka žalobcu, ktorá vypovedala

v tom zmysle, že žalovaná mala finančné problémy, mala prísť o byt, a preto jej syn, teda žalobca,
poskytoval pôžičku niekedy v roku 2012 asi 500 Eur. V čase podpisu spornej zmluvy o pôžičke prišla
táto svedkyňa spolu so svojím synom, ktorý mal žalovanej požičať nejaké peniaze, asi cez 4.000 Eur,
mal ich pri sebe v obálke, čo jej žalobca aj ukazoval. Následne vošli na mestský úrad pri pulte, oni dvaja,
teda jej syn - žalobca spolu so žalovanou. On jej dal čítať zmluvu. Videla, ako dával žalobca obálku

žalovanej a potom spolu vošli dnu. Boli tam asi 2-3 minúty. Syn jej mal ukázať, že v obálke boli 100-
eurové bankovky, koľko ich tam bolo presne nespočítavala. Neskôr jej žalovaná mala telefonovať, že
jej chce poslať 1.000 Eur na účet, pričom to mala byť splátka tých 4.000 Eur, ktoré jej požičiaval syn apotom tieto peniaze aj na účet prišli. Uviedla, že na Mestskom úrade v T. videla ako syn dával obálku
žalovanej, ktorá ju potom otvorila. Či ich prepočítavala, uviesť nevie, jej syn mal peniaze našetrené.

8. Na výpoveď svedkyne reagovala žalovaná v tom zmysle, že poprela, že by svedkyňa bola s nimi
na mestskom úrade. So žalobcom sa mala svedkyňa stretnúť až po tom, čo vyšli vonku. Svedkyňa Y.
ešte vypovedala, že syn, keď prichádza z Anglicka na Slovensko, vyberá si peniaze v Anglicku alebo si
prevádza na účet na Slovensko, aby neplatil vysoké poplatky. Či mal tieto peniaze so sebou, alebo to
potom vyberal na Slovenku, to nevedela uviesť.

9. Z písomného podania žalobcu doručeného súdu 6.6.2016 vyplynulo, že týmto písomným podaním
oznámil, že žalovanej poskytol pôžičku z peňažných prostriedkov nahromadených v hotovosti. Napokon
na pojednávaní konanom 3.11.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
zotrváva na žalobe, pričom navrhol žalobe vyhovieť z titulu, že žaloba je preukázaná, resp. jej
dôvodnosť je preukázaná najmä samotnou zmluvou o pôžičke a výpoveďami jednak žalobcu a jednak

svedkyne jeho matky. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatovala, že nedošlo k
uzatvoreniu tzv. reálnej zmluvy o pôžičke, pričom 1.000 Eur, ktoré žalovaná uhradila, bolo zaplatenie
predchádzajúceho dlhu, čo potvrdil aj svedok žalovanej, jej syn. Opätovne konštatovala, že nedošlo k
fyzickému odovzdávaniu predmetu pôžičky, a ak by aj peniaze boli odovzdané pred podpisom zmluvy,
potom zmluva o pôžičke by vznikla len ústne a zmluva, ktorá je uzavretá písomne a je obsahom spisu, by

bolalenakousináslednoudohodoukpredmetnejzmluveopôžičke,ktorábymalabyťteoretickyuzavretá
ústne. O ústnom uzavretí zmluvy o pôžičke sa však v tomto konaní žiaden dôkaz nenachádza, pričom
dôkazné bremeno by malo byť podľa názoru právneho zástupcu žalovanej na žalobcovi. Žalovaná sa
vyjadrila v tom zmysle, že bola zmanipulovaná a oklamaná, pričom žalobca chcel iba prísť k peniazom.
Žiadne peniaze zo zmluvy o pôžičke jej nedal.

10. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
veci lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

11. V danom prípade z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva a je
nesporným, že žalobca spolu so žalovanou uzavreli 25.11.2013 zmluvu o pôžičke na sumu 4.800 Eur
s tým, že žalovaná mala predmetnú sumu vrátiť do 31.12.2013, v opačnom prípade bola povinná v

zmysle tejto zmluvy o pôžičke nahradiť žalobcovi (veriteľovi) zmluvnú pokutu vo výške 1.500 Eur. Ako
žalobca tak aj žalovaná nepopreli autenticitu svojich podpisov a potvrdili správnosť vyhotovenej listiny.
Nesporným je tiež fakt, že žalovaná zaslala na účet žalobcu peňažné prostriedky v sume 1.000 Eur, ktoré
boli dňa 5.2.2014 pripísané na účet žalobcu. Sporným teda zostáva fakt, či došlo reálne k odovzdaniufinančných prostriedkov z tejto zmluvy o pôžičke. Na jednej strane žalovaná spolu so svedkom V. T.,
synom žalovanej, tvrdili, že žalobca reálne neodovzdal žalovanej žiadne finančné prostriedky pri podpise
tejto zmluvy o pôžičke. Na strane druhej žalobca spolu so svedkyňou Y., t. j. matkou žalobcu, vypovedali,

že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v prospech žalovanej. Výpoveď svedkyne H. vyhodnotil
súd v tom zmysle, že táto výpoveď je len sprostredkovaná, nakoľko sama svedkyňa vypovedala, že
nebola pri uzatváraní pôžičky, ktorej suma je predmetom tohto konania, avšak len žalovaná jej mala
povedať, že peniaze od žalobcu nedostala.

12. Podstatnou otázkou tohto konania je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, t. j. zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovanou z 25.11.2013, pričom v tejto zmluve je v článku II. bod
2.4 konštatované, že dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie peňažnej sumy 4.800 Eur. To,
či obsah listiny, v našom prípade zmluvy o pôžičke, zodpovedá skutočnosti, teda či táto je pravdivá,
posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť
listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak žalovaná tvrdí, že

skutočnosti uvádza v listine nie sú pravdivé, je na nej, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba
nepriaznivé následky, taktiež dokázala. Žalobca tým, že predložil zmluvu o pôžičke s osvedčenými
podpismi medzi ním a žalovanou, vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, toto
dôkaznébremenoajuniesol,nakoľkosúdkonštatuje,ževšeobecnáskúsenosťjetaká,žečojepísané,je
dané, pričom by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto podpísal písomnosť s právne záväzným

obsahom, ktorý naviac môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol
pravdivý. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez svedkov, predstavovala by uloženie
dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva, vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio
diabolica). Obyčajné popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej
dôkaznú silu. K tomu je potrebné, aby popierateľ, v našom prípade žalovaná, vysvetlila, prečo ona a

žalobca podpísali zmluvu o pôžičke, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti tak, aby jej tvrdenie bolo
aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti preukázané. Je preto potrebné vychádzať z toho, že v bežnom
živote nikto písomne nepotvrdí nepravdivé skutočnosti svedčiace v jeho neprospech (nepotvrdí prijatie
peňazí z titulu pôžičky, napriek tomu, že si v skutočnosti žiadne peniaze nepožičal). Ak je teda pravdivosť
listiny preukázaná, je preukázaná i skutočnosť, že vystaviteľ urobil prehlásenie v listine uvedené. Pokiaľ

účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej, alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah,
tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby
preukazovala,žepopierateľoveprehláseniebolopravdivé.Popierateľmusítvrdiťapreukázať,žeaprečo
je jeho prehlásenie nepravdivé. Na pojednávaní konanom 17.6.2015 navyše žalovaná nevedela jasne
odpovedať na otázku súdu, z akého dôvodu bolo uhradených z jej strany 1.000 Eur žalobcovi, pokiaľ

tvrdila, že do podpisu zmluvy z 25.11.2013 nebol žiaden dlh z jej strany voči žalobcovi, pričom pred
odpoveďou na túto otázku sa žalovaná radila so svojim právnym zástupcom, ktorému bolo uvedené, že v
prípade radenia sa s klientkou na už položenú súdu bude voči nemu iniciované poriadkové opatrenie na
Slovenskú advokátsku komoru. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že zmluvu si poriadne neprečítala,
mala na to iba približne jednu minútu, nakoľko išlo o pôžičku v pomerne vysokej sume, pričom by bolo

zarážajúce, že by žalovaná si ani neprečítala poriadne obsah zmluvy, ktorú podpisu. Aj s ohľadom na
nie veľmi rozsiahly text zmluvy o pôžičke.

13.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. V danom prípade žalovaná sa dostala do omeškania od 5.2.2014. V tom čase úroky z omeškania
predstavovali 5,25% p. a. a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

15. Vo vzťahu k zmluvnej pokute súd prvej inštancie konštatuje, že v zmysle § 545a Občianskeho

zákonníka, ide jednoznačne o zmluvnú pokutu, ktorej výška je neprimeraná a podľa názoru súdu
jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Netreba opomenúť pritom ani fakt, že zmluvná pokuta vo
výške 1.500 Eur vo vzťahu k peňažnej sume požičanej touto zmluvou o pôžičke vo výške 4.800 Eur
na dobu určitú, t. j. do 31.12.2013, čo od podpisu zmluvy o pôžičke predstavuje päť týždňov, sa tátozmluvná pokuta jednoznačne profiluje ako neprimeraná. Súd teda prihliadol na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti a vyhodnotil túto zmluvnú pokutu jednoznačne ako neprimeranú, ako už bolo
konštatované a v tejto časti aj žalobu zamietol. Zároveň podľa vyššie citovaných právnych ustanovení

priznal žalobcovi oproti žalovanej zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v danej veci bol čiastočne úspešný žalobca (3.800
Eur) a čiastočne úspešná bola aj žalovaná (1.500 Eur), súd rozhodol tak, že podľa pomeru úspechu

a neúspechu jednotlivých sporových strán, zaviazal žalovanú povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 44 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.