Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213196
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817213196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: P., proti žalovanému: X., o
zaplatenie 2.350,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 26.januára 2018, č.k. 13Csp/170/2017-148, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 170,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol
a výrokom III. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza
dňa 27.10.2017 domáhal voči žalovanej nároku na zaplatenie 2.350,96 eur s úrokom vo výške 28%
ročne zo sumy 2.350,96 eur od 28.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že
žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 12.11.2012 zmluvu, na základe ktorej pre žalovanú zriadil
a viedol účet č. F. Žalobca ako banka je oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na

ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Klient bol povinný mať na účte
dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru,
poplatkov a podobne. Žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej
istiny a dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Dňa
27.06.2017vykonal žalobcainternúúčtovnú transakciu,kedydebetnýzostatoknaúčteklientapreviedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet, čím došlo k nepovolenému prečerpaniu, ktorým je automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľov účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, t.j. v danej veci 28% ročne. Žalovaná
sa k žalobe vyjadrila tak, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi. Uviedla, že požiadala žalobcu o splátkový
kalendár, no žalobca uviedol, že má počkať na súd ako rozhodne. Uviedla, že momentálne poberá len
rodičovský príspevok.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.11.2012 uzavreli strany zmluvu o

spoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb,obsahomktorejbolo zriadenieosobnéhoúčtu
pre žalovanú, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s frekvenciou výpisov mesačne, spôsobom doručovania
výpisov poštou. Ďalej obsahom zmluvy bolo vydanie a používanie platobnej karty U. s výškou denného
limitu 1.000,- eur, ďalej zmluvu o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a iné. Zmluvabola uzavretá na dobu neurčitú s dojednanou možnosťou výpovede. Súčasťou zmluvy boli Obchodné
podmienky k debetným platobným kartám - P. Obchodné podmienky pre služby elektronického
bankovníctva, Všeobecné obchodné podmienky v platnom znení. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní

na účte zo dňa 08.03.2013 vyplýva, že sa strany sporu dohodli na tom, že žalobca ako banka zriadi
žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 170,- eur na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilnou
úrokovou sadzbou 19,9% ročne. Inú zmluvu o povolenom prečerpaní na účte žalobca súdu nepredložil
a ani dodatky k predmetnej zmluve. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že
žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania dňa 04.05.2015, kedy žalobca znížil limit povoleného

prečerpania na 0,- eur v dôsledku toho, že žalovaná prekročila povolený limit povoleného prečerpania,
čím porušila zmluvu. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v lehote sa
žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma
2.350,96 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými
na účte žalovanej. Zároveň zaslal výpisy z účtu žalovaného. Z výpisu z účtu za mesiac február 2013
vyplýva, že žalobca oboznámil žalovanú, že má pre ňu pripravený výhodný produkt, a to povolené

prečerpanie na účet vo výške 170,- eur. Zostatok na účte ku dňu 28.02.2013 bol 16,14 eur. Z výpisu z
účtu za mesiace marec 2013 vyplýva, že jej od 08.03.2013 má povolené prečerpanie na účte do limitu
170,- eur. V daný mesiac čerpala žalovaná povolené prečerpanie k 28.03.2013 vo výške 151,48 eura.
Zostatok ku koncu mesiaca na účte bol -151,48 eura. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2013 vyplýva, že
limit povoleného prečerpania bol navýšený na sumu 320,- eur od 11.04.2013. V daný mesiac čerpala

žalovaná povolené prečrpanie vo výške 295,98 eura. Zostatok ku koncu mesiaca na účte bol -295,98
eura. Z výpisu z účtu za mesiac december 2014 vyplýva, že zostatok na účte ku dňu 28.11.2014 bol
v sume - 1.493,01 eur a limit povoleného prečerpania bol navýšený od 14.03.2014 na výšku 1.500,-
eur. Zostatok na účte ku koncu mesiaca december 2014 bol v sume -1.510,73 eura. Z výpisu z účtu za
mesiac január 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 30.01.2015 v sume - 1.555,91 eur. Z výpisu

z účtu za mesiac február 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 27.02.2015 v sume - 1.515,62
eura. Z výpisu z účtu za mesiac marec 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 31.03.2015 v sume
- 1.398,10 eur. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 30.04.2015
v sume - 1537,10 eur. Z výpisu z účtu za mesiac máj 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu
30.04.2015 v sume - 1.537,10 eur. Ku dňu 04.05.2015 bol limit povoleného prečerpania znížený na

0,- eur a ku dňu 29.05.2015 predstavoval zostatok na účte sumu -1.199,03 eura. Z výpisov z účtu za
mesiace jún 2015 až júna 2017 vyplýva, že zostatok na účte bol každý mesiac viac a viac v mínuse
s tým, že ku dňu 27.06.2017 predstavoval sumu -2.350,96 eur. V priebehu mesiacov boli účtované
debetné položky, a to úroky a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Dňa 27.06.2017 bol účet zrušený a
dlh prevedený na interný účet žalobcu.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 708 ods. 1, 2, § 710 Obch. zákonníka, §
53 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo skutkových
zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len
čiastočne. Žalobca odvíja žalované právo od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb,

ktorej predmetom bolo zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX v prospech žalovaného,
pričom ako banka poskytol v súvislosti so zriadením a vedením účtu aj ďalšie dohodnuté služby. Je
nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka,
žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nekonal v rámci

plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a
zmluvných dojednaní, teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv
podľa Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok P. bolo povinnosťou
žalovaného ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na
vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle

Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z obsahu spisu a predložených
výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od marca 2013 na svojom účte v mínusovom stave, pričom
podľa žalobcu išlo o povolené prečerpanie až do mája 2015, kedy sa žalovaná dostala do sústavného
nepovoleného prečerpania na účte. Od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky v režime
nepovoleného prečerpania, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. Súd považoval za

dôvodný nárok žalobcu len v rozsahu 170,- eur, a to sumu rovnajúcu sa limitu povoleného prečerpania
na účte žalovanej, ktorý bol dohodnutý na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa
08.03.2013. Súd nepriznal žalobcovi tzv. úrok pri nepovolenom prečerpaní, ktorý uplatňoval žalobca v
rozsahu 28% ročne. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu,pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámecaktuálneho zostatkunabežnomúčte. Aknepovolenéprečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je

majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže
banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné
dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nastavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne
dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje

možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne
dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považoval
uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke
uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie
finančného stavu na účte, a to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú
žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí

úrokom 28 % tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných
prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika
banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje
len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované
rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných

predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná, alebo nie. Pri
zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných
prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu
poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu nepovoleného prečerpania, pretože evidentne

celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej
istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné
prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo
sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o
duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie

povoleného prečerpania nad úverový limit 170,- eur, pretože v zmluve o spolupráci je uvedený len údaj
o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca na výzvu súdu preukázal
platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní len vo výške úverového limitu 170,- eur a nad tento
limit žalobca nepreukázal platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní a odkazuje len na výpisy z
účtu, čo nie je prijateľné. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z nepovoleného

prečrpania a ani z titulu úrokov pri nepovolenom prečerpaní, ktoré uplatnil aj ako príslušenstvo 28% od
28.06.2017 z celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 170,-
eur ako platne dohodnutého úverového limitu, ktorý žalovaná riadne vyčerpala a žalobcovi nevrátila.
Keďže si žalobca v žalobe uplatňoval len úrok 28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania a nie
aj dohodnutý zmluvný úrok z povoleného prečerpania, nemohol súd priznať žalobcovi uplatnený úrok

28% ročne ani z priznanej sumy 170,- eur. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a
ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka
požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Keďže nedošlo
k platnému dojednaniu tak povoleného prečerpania (neexistuje písomná zmluva nad limit 170,- eur),
ako aj nepovoleného prečerpania a tým i úročeniu pri nepovolenom prečerpaní, súd žalobu v tejto

časti zamietol. Súd ďalej nepriznal žalobcovi ani poplatok za výzvu -nepovolený debet 30,- eur. Pokiaľ
podľa názoru súdu nie je platne dojednané nepovolené prečerpanie, banke nemôže patriť ani poplatok
za upomienku a výzvu týkajúce sa nepovoleného debetu. Okrem toho ide o neprimerané poplatky v
súvislosti s výzvou banky, pretože banke nič nebrániť vyzývať klienta k zaplateniu debetu na účte priamo
vovýpisezúčtu.Pokiaľbanka vovýpiseponúkarôznenovébankovéprodukty,akojenapríkladvýhodné

sporenie a podobne, môže banka v pravidelných výpisoch zároveň upozorniť a vyzvať klienta na
plnenia. Súd nepriznal žalobcovi ani účtovaný poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou á 5,-
eur mesačne. Nárokované poplatky zjavne nie sú vyvažované žiadnymi protiplneniami v prospech
spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému súd poplatky v zmysle § 53 ods. 1,2 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, a tým neplatné. Súd preto v tejto časti žalobu

zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V
konaní mala prevažný úspech žalovaná s prihliadnutím na žalovanú sumu a sumu priznanú súdom (§
255 ods. 1 CSP). Žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v
jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), navrhujúc

odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe aj v tejto časti bude vyhovené a žalovaná bude zaviazaná
k náhrade trov konania. Namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ a f/
CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery) namietal, že pokiaľ
mal súd prvej inštancie za to v súvislosti s jeho záverom, že žalobca nepredložil inú zmluvu o povolenom
prečerpaní resp. jej dodatky nad rámec zmluvy zo dňa 08.03.2013, z ktorej vyplýva, že strany sporu sa

dohodli na zriadení PP do výšky limitu 170,- eur, mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 129 ods. 1
CSP a vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva,
že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne musí vyzvať žalobcu na doplnenie opravy takéhoto
podania, pričom mu zákon nedáva na výber, či takto môže urobiť. Súd však žalobcu na predloženie
dokladu o zmenu limitu PP a doplnenie žaloby v tomto zmysle nevyzval, čím podľa jeho názoru
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom. V súvislosti

s tým poukázal na rozhodnutia iných súdov. Namietal tiež nepriznanie plnenia z titulu nepovoleného
prečerpania, keďže celý nárok žalobcu v jeho zamietajúcej časti vyplýva z takéhoto prečerpania, v čom
je zahrnuté tiež príslušenstvo teda úrok 28% z nepovoleného prečerpania. Banka rozlišuje povolený
debet a nepovolený debet, pričom žalobca špecifikoval úročenie sadzby 19,9% ročne počas trvania
povoleného prečerpania vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečrpaní bod 1 a VOP účinných ku dňu

uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní čl. III. písm. T bod 6. Sadzba úroku 28% ročne platná
pre nepovolené prečerpanie, pričom dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu v žiadnom
prípade nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva bola uzatvorená v súlade s
ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte a ak je v zmluve určené, že
bankavykonádourčitejsumypríkazynaplatby,ajkeďnemánatopotrebnépeňažnéprostriedkynaúčte,

spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere, pričom za vykonanie
platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie
peňažné prostriedky na účte. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
bežnom účte. Po dobu nevoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok.

Nejednásatedaošpecifickúzmluvnúpodmienku,aleprincípzavedenýžalobcom,opierajúcisaoprávnu
úpravu a nie je daná jej neprijateľnosť. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia nie je sankčným
úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého
úveru. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, pričom odkazuje na
rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici č. 2008/48/ES vec C-42/15. Znamená to,

že náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z
nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach, či v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. V konečnom dôsledku namietal aj nepriznanie poplatku za výzvu/upomienku, ktorá
predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré banke vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka za
vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového

registra, sledovaním ďalšieho správania dlžníka a podobne. Je to služba klientovi spočívajúca v tom, že
klient je v dostatočnom časovom predstihu informovaný o omeškaní a o následkoch nesplácania úveru.
Upomienka a cena za ňu je v zmluve vyjadrená jasne, zrozumiteľne a určito. Poukázal na stanovisko
podpredsedu Ústavného súdu SR L. v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp.zn. I. ÚS 547/2012, týkajúce sa
limitov ochrany spotrebiteľa. V odvolacom konaní predložil tiež kópie žiadosti o zmenu služby povolené

prečerpanie podpísanú žalovanou.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a
v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania

dotknutá nebola.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo

rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP a ich existenciu tiež odvolateľ netvrdil.

10. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, zaoberal tiež tým, či

postupomsúduprvejinštancienedošloktakémunesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýbyznemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
11. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP), je totiž taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva.

12. Naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu vzhliadal žalobca v tom, že súd prvej inštancie ho

postupom podľa ust. § 129 CSP nevyzval na predloženie ďalšieho dôkazu, konkrétne inej zmluvy, resp.
jej dodatkov, nad rámec tej, ktorú žalobca predložil (zmluva zo dňa 8.3.2013), ktorou preukázal dohodu
o zriadení povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej do výšky limitu 170,- eur.

13. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá

musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP (a/ ktorému súdu
je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP
(okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada
žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania

veci. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej ( žalobe ) absentujú
celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie týchto nedostatkov, a to
postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo
opravilvlehotektorúurčí,ktoránemôžebyťkratšiaakodesaťdní,vktoromtiež uvedie,včomjepodanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie

v prípade nečinnosti odmietnuť ( § 129 ods. 3 CSP). Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného
ustanovenia však súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených
v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť, neopodstatnenosť žaloby,
pretože to je dôvod pre jej zamietnutie). Dotknuté ustanovenie CSP ukladá povinnosť žalobcovi pripojiť k
žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, ich nepredloženie však nepredstavuje prekážku, pre ktorú

nemožno pokračovať v konaní, pretože tieto dôkazy môžu byť predložené súdu kedykoľvek v priebehu
konania. Je vecou výlučne žalobcu, aké skutkové tvrdenia na podporu uplatneného nároku bude
produkovať a akými dôkazmi ich podloží. Civilné sporové konanie na rozdiel od mimosporového konania
nie je ovládané tzv. vyšetrovacou zásadou a bremeno tvrdenia a dôkazu je výlučne na tej-ktorej strane
sporu. Nepredloženie dôkazu sa môže premietnuť jedine v neunesení dôkazného bremena a následnom

zamietnutí žalobného návrhu, ale nie v postupe podľa § 129 CSP, nepredloženie dôkazu totiž na výzvu
súdu, by nemohlo mať ani následok v podobe odmietnutia žaloby bez meritórneho prejednania veci. V
posudzovanej veci žaloba spĺňala formálne náležitosti, teda nebol dôvod na odvolateľom požadovaný
postup. Z uvedeného dôvodu je tak vyššie produkovaná odvolacia námietka nedôvodnou. Odvolací súd
nad rámec vyššie uvedeného dodáva, že samotný žalobca sa na žiadnu inú zmluvu okrem tej, ktorú

predložil, či jej dodatky ani neodvolával, a tiež to, že výzva zo dňa 8.12.2017 adresovaná žalobcovi na
vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, obsahovala tiež výzvu súdu na uvedenie prípadných ďalších
skutočností a označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu. Možno len skonštatovať, že aké
skutkové tvrdenia a dôkazy žalobca produkoval, z takých súd prvej inštancie vychádzal.14. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnilodvolateľovi uskutočňovaťjemu patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žebydošlovovzťahu

k nemu k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP).

15. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm.

f/ a h) CSP).

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby nad rámec časti, v ktorej žalobcovi vyhovel,
neprijateľnosti nároku na zaplatenie poplatkov z hľadiska ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ . Rovnako správne

je jeho rozhodnutie v časti trov konania, keď žalovanej, ako síce prevažne úspešnej nepriznal nárok
na ich náhradu, keďže jej trovy nevznikli (§ 255 ods.1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutiaobsahujedostatokskutkovýchaprávnychzáverov,spĺňavšetkyvyššieuvedenépožiadavky
a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd

nezistil,žebytieto záveryboli neodôvodnené.Odvolacísúdsa stotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

20. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o
spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ založeného medzi stranami sporu zmluvou o bežnom účte
a v nadväznosti na ňu tiež zmluvou o povolenom prečerpaní, súčasťou ktorej zmluvy vychádzajúc

z jej obsahu, sú aj Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na tento
spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu
voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského
práva, uplatnené nároky správne podrobil ex offo súdnej kontrole z hľadiska toho, či nemajú pôvod

v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či v nekalej praktike, keďže nemožno pochybovať o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva spadá nespornepod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne vzhľadom na okolnosti veci posúdil,
že žalobcovi opodstatnene možno priznať len nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného povoleného
prečerpania (170,- eur) a vo zvyšnej časti žalobu dôvodne zamietol. Povinnosťou žalobcu, ako silnejšej
zmluvnej strany - dodávateľa, je postupovať v priebehu zmluvného vzťahu náležite so všetkou odbornou
starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa takéhoto produktu spravodlivo očakávať,

pretože v opačnom prípade, ak je jeho konanie v rozpore s touto požiadavkou, vykazuje znaky nekalej
obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č.250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je
zákonom zakázaná. Postup žalobcu, ktorý viedol viac rokov účet žalovanej bez toho, aby na ňom
boli akékoľvek obraty, tento zaťažoval len poplatkami a úrokmi ako sankciami za porušenie zmluvy,
pričom nepovolený mínusový zostatok má v zásadnej miere pôvod v zrušení povoleného prečerpania
žalobcom, čím sa tento mínusový zostatok pretavil do nepovoleného prečerpania, nemožno hodnotiť

ako postup spĺňajúci požiadavku konania v súlade s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako dodávateľ
tohto produktu je bankovým subjektom, teda o to viac by mal dbať pri zvolených postupoch na to, aby
tieto neindikovali záver o tom, že jeho primárnym cieľom je profitovať na prípadnom neekonomickom
správaní spotrebiteľa, majúcom pôvod či už v dostatočnej neinformovanosti, či v nejednom prípade tiež
v ťaživých životných okolnostiach, ale naopak, že jeho primárnym cieľom pri poskytovaní produktov

je správať sa a konať v najlepšom záujme svojich klientov, keďže ním poskytované služby nie sú
bezodplatnými. Súd prvej inštancie sa vo svetle vyššie uvedených princípov v celom rozsahu správne a
podrobne v bodoch 16 a 17 odôvodnenia vysporiadal s nedôvodnosťou uplatneného nároku nad rámec
priznaného limitu, ako aj s tým súvisiaceho nároku na zaplatenie úroku z nepovoleného prečerpania, s
ktorými závermi sa odvolací súd plne identifikuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne

neopakoval už známe fakty. Nad rámec uvedeného poukazuje odvolací súd na to, že vychádzajúc
z VOP (čl. III.T.13) zánikom zmluvného vzťahu dochádza k vzniku splatnosti záväzkov klienta. V
posudzovanej veci z dokazovania vyplynulo, že žalobca uzavrel úverový účet ku dňu 27.06.2017. Úrok
z nepovoleného prečerpania požaduje od 28.07.2017 (teda po splatnosti debetného zostatku na účte
žalovanej, ktorý by mu však oprávnene neprináležal ani vtedy, ak by predložil inú zmluvu o povolenom

prečerpaní), pretože od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, na čom by
nič nemenila ani dohoda účastníkov, nakoľko táto by pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ bola
absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti totiž spôsobuje,
že takéto úroky fakticky navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej,
alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania,

čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Odvolacie námietky žalobcu v tomto smere, vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné.

23. Ako nedôvodné, nespôsobilé v prospech žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací
súd posúdil tiež jeho námietky smerujúce voči rozhodnutiu v časti, ktorou mu bol zamietnutý uplatnený
nárok na zaplatenie poplatkov - výzva/nepovolený debet vo výške 30,- eur.

24. Vychádzajúc z ods. 18 odôvodnenia, nárok na zaplatenie poplatkov žalobcovi súd prvej inštancie

nepriznal jednak z dôvodu, že tieto posúdil ako neprijateľné (§ 53 ods. 4 OZ), keďže jednak neboli
individuálne vyjednané, tiež preto, že tak ako sú konštruované, sú výlučne na prospech žalobcu.

25. Ochrana spotrebiteľa vyplývajúca z ust. § 53 OZ dopadá na také podmienky, ktoré zákon označuje
za neprijateľné, teda také, ktoré indikujú svojim obsahom a dopadom na spotrebiteľa k záveru, že sú

nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, z ktorého dôvodu sú sankcionované absolútnou
neplatnosťou. Ich zmyslom je, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

26. Súd prvej inštancie správne posúdil, že poplatky v súhrnnej výške 30,- eur, majúce pôvod

v sadzobníku („výzva na splatenie nepovoleného prečerpania účtu“ 30,- eur) ktorými žalobca účet
žalovanej zaťažil, sú spojené výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme, pričom však
tieto nie sú obrazom reálnych nákladov, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa
za porušenie jeho povinností vyrovnať včas mínusový zostatok na účte, na čo slúžia iné právneinštitúty a ich platenie v účtovanej výške z týchto dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za tieto poplatky
sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za

oneskorenie sa s plnením vo vzťahu k dohodnutým službám a sú určené výlučne v prospech
dodávateľa služby (bankového produktu). Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne aj
ním spoplatnené úkony boli realizované, žalovanej zaslané a aké skutočné náklady mu v
súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli. Tiež nebolo zistené, že by boli vyššie uvedené poplatky
so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné

obchodné podmienky a sadzobník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná
ako spotrebiteľ, nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

27. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku pod č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014 uvádza: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej

strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb

dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Od vyššie citovaného názoru nemá dôvod sa odchýliť
odvolací súd ani v posudzovanej veci a s týmto sa v plnej miere identifikuje.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže uvedené poplatky neboli individuálne dojednané,

poškodzujúce spotrebiteľa, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku z ktorého dôvodu žalobcovi
neprislúcha nárok na plnenie z takejto podmienky pre jej neplatnosť.

29. V konečnom dôsledku pokiaľ v priebehu odvolacieho konania žalobca predložil nový listinný dôkaz
„žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie“ podpísanú žalovanou, tento nie je spôsobilým k dopadu

na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nie je spôsobilým k odvolaciemu prieskumu
pre nepreukázanie, ale ani netvrdenie odvolateľa o jeho prípustnosti z hľadiska naplnenia zákonných
predpokladov uvedených v ust. § 366 CSP.

30. Odvolacie námietky žalobcu tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých častiach je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj
v časti o náhrade trov konania), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej

inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi napriek jej plnému
úspechu v odvolacom konaní, keďže tejto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).