Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213111
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113213111.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: N. Š., nar. XX.X.XXXX,

bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného I.. P. T., Q. Š. XXX/XX, B., proti žalovanej: L. P., rod. Š., nar.
X.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 6.5.2013 domáhal toho, aby súd rozhodol tak, že
zriadiprávozodpovedajúcevecnémubremenuspočívajúcevpovinnostivlastníkanehnuteľnosti,parcely
č. KN C XXX/X - trvalé trávnaté porasty, o výmere 17 448 m2, zapísanej na LV č. XX, k.ú. C., umožniť

a strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi s tým, že toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu sa zriaďuje bez náhrady. Žalobca žiadal taktiež, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu
trov s konaním mu vzniknutých. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že žalovaná 10.2.1996 čestne
prehlásila, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ponecháva v užívaní svojim súrodencom, t.j. žalobcovi, sestre - Ľ. Q. rod. Š.B. a krstnému synovi -
Š. Q.. Žalobca túto nehnuteľnosť, spôsobilú vydržania, do podania žaloby riadne, oprávnene užíval a
obhospodaroval, nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Naplnené boli predpoklady potrebné k vzniku

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu formou vydržania.

2. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.11.2013, č.k. 16C/120/2013-64, žalobu zamietol a náhradu
trov konania žalovanej nepriznal. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 veta druhá
O.s.p. skonštatoval, že žalobca vymedzil predmet konania tak, že mu išlo o zriadenie vecného bremena,
tedanieourčeniejehoexistencie.Pretosasúdnemoholzaoberaťexistenciouzákonnýchpodmienokpre
zriadenie vecného bremena súdom. Aplikoval ust. § 135c ods. 3 OZ, § 142 ods. 3 OZ a § 151o ods. 3 OZ.

Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka stanovujú zákonné predpoklady, kedy je možné zriadiť
vecné bremeno súdom. Súd môže vecné bremeno zriadiť pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby v zmysle ust. § 135c OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozdelením veci podľa § 142 ods. 3 OZ a súd môže zriadiť vecné bremeno tzv. nevyhnutnej cesty podľa
§ 151o ods. 3 OZ. V iných prípadoch, než sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozsudkom zriadiť
vecné bremeno, a to ani vtedy, kedy by sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným
východiskom k jeho riešeniu. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym,

ktoré nie je možné vydať na základe analogickej aplikácie zákona. Keďže žalobca sa domáhal zriadenia
vecného bremena súdom z dôvodu, ktorý zákon nepripúšťa, preto prvostupňový súd žalobný návrh ako
nedôvodný zamietol. Taktiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí samali vyjadriť k otázkam, ktoré s predmetom ochrany nesúvisia a za danej procesnej situácie sa javili
byť neúčelné.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súdu uznesením zo dňa 20.3.2014, č.k. 17Co/27/2014-74, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že skutkovo žalobca vymedzil uplatnený

nárok tak, že vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré mal prenechané
do užívania a ktoré riadne a oprávnene užíval a obhospodaroval nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca tvrdí, že mu vzniklo právo vecného bremena k nehnuteľnosti,
ktorú užíva. Petit žaloby však je koncipovaný tak, že žiada, aby súd zriadil, teda od momentu rozhodnutia
súdu konštituoval právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka
nehnuteľnosti umožniť a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že návrh

nazačatiekonaniavykazujevadu,ktoráspočívavtom,žemedzitvrdenýmirozhodujúcimiskutočnosťami
a žalobným petitom je logický rozpor. Žalobný petit nevychádza z opísaných rozhodujúcich skutočností,
ale z iných, v žalobe neuvedených okolností, a preto nie je možné zistiť, na základe čoho má byť
o žalobnom petite rozhodnuté. Súd je pritom viazaný žalobným návrhom (petitom), keď súd musí
rozhodovať len o uplatnenom práve, nemôže si petit prispôsobiť skutkovému stavu podľa okolnosti

opísaných žalobcom. Preto nebol správny procesný postup súdu prvej inštancie, keď žalobu bez
ďalšieho zamietol, pokiaľ sa vopred nepokúsil aplikujúc ust. § 43 O.s.p. odstrániť tento logický rozpor
medzi tvrdenými okolnosťami a uplatneným žalobným petitom. Tým odňal žalobcovi právo konať. Preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.4.2014 upravil petit žalobného návrhu tak, že navrhol,
aby súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré malo prenechané do
užívania a ktoré riadne a oprávnene užíval a užíva, obhospodaroval nepretržite po dobu dlhšiu ako 10
rokov, čím mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním k nehnuteľnosti parc. KN

C XXX/X s uvedenou kultúrou trvalé trávnaté porasty o výmere 17 448 m2, ktorá je vedená na LV č.
XX. Z uvedeného dôvodu súd nariaďuje povinnosť vlastníčke uvedené nehnuteľnosti umožniť a strpieť
užívanie predmetnej nehnuteľnosti: 1/ žalobcovi, 2/ L. Š. rod. M., 3/ Ľ. Q. rod. Š., 4/ Š. Q..

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.10.2014, č.k. 16C/120/2013-84, ktoré sa stalo právoplatným dňa

13.12.2014, nepripustil zmenu petitu žalobného návrhu jeho rozšírením o uloženie povinnosti vlastníčke
nehnuteľnosti KN C XXX/X - trvalé trávnaté porasty, o výmere 17 448 m2, zapísanej na LV č. XX, umožniť
a strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti L. Š. rod. M., Ľ. Q. rod. Š., Š.A. Q.. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu jeho rozšírením by bolo v rozpore so
zásadou procesnej ekonómie, nakoľko žalobca žiadal uloženia povinnosti žalovanej aj vo vzťahu k

ďalším osobám, ktorému nie sú stranami tohto konania.

7. Žalobca uviedol, že parc. EKN XXX/XX, EKN XXX/XX, EKN XXX/XX, EKN XXX/XX nachádzajúce
sa v k.ú. C. boli v roku 1948 pridelené manželom M.. V roku 1956 bolo založené JRD a tieto pozemky
manželia M. odovzdali do družstevného majetku Po nich zdedila tieto pozemky L. Š., pretože sestru Q. z

dedičstva vyplatila a druhá sestra bývajúca v Bratislave zomrela. Tieto pozemky mala teda zdediť ona a
nie jej dcéra - žalovaná, ktorú neskôr vydedila. Žalovaná získala zámennou za parc. XXX/XX pozemok
parc.č.XXX/X,ktorýnikdynevlastnila,akuktorémunemalažiadnyprávnyvzťah.Zuvedenéhodôvodus
sa predmetné pozemky nemohli preriediť. Akonáhle sa podvod tento podvod odhalil uzavrela sa rodinná
dohoda o užívaní pozemku KN C XXX/X, s tým že matku strán konania mal reprezentovať žalobca..

Užívanie družstva trvalo až do roku 1990, avšak na liste vlastníctva boli stále vedený pôvodní vlastníci.
Žalovaná si podala žiadosť o reštitúciu dňa 14.12.1992 bez akéhokoľvek súhlasu zákonných dedičov.

8. Žalovaná žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Bola to ona, ktorá na
požiadanie svojej matky zabezpečovala reštitučné nároky po starom otcovi T. M. a L.D.. rod. B.. Nik zo

súrodencov nemal o to záujem. S vybavovaním veci jej vznikli náklady, ktoré sama zaplatila. Potom čo
požiadala o reštitúciu jej na pozemkovom úrade ponúkli náhradný pozemok, nakoľko na parcele XXX/
XX sa nachádzalo futbalové ihrisko. So zámenou súhlasila. Parcelu KN C XXX/X a začal užívať v roku
1993. V roku 1992 požiadala 2-krát pozemkový úrad o reštitúciu, nakoľko jej starému otcovi boli v roku1948 odovzdané 2 prídelové listiny. Na to, aby mohla reštituovať, musela zaplatiť sumu určenú podľa
prídelovej listiny, ktorú aj uhradila a to v sume prevyšujúcej 10.000 Sk. Na vyplatenie si od svojej mamy
požičala sumu 5.000 Sk, ktorú jej následne vrátila. Sumu vo výške 5.754,60 Sk uhradila jej matka v

prospej jej sestry, Ľ. Q., a to za parcelu XXX/X. Po spočítaní sumy, ktorú uhradila žalovaná vo výške
10.244,40 Sk a sumy 5.754,60 Sk tak výsledná suma predstavuje nedoplatok za prídel vo výške 15.999
Kčs. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na Čestné prehlásenie rodinné pod textom č. 2 nie je žiaden dátum. Vo
vyhlásení nie je napísané, že chce dať niekomu spornú nehnuteľnosť, ale že umožňuje sadenie. Čestné
prehlásenie urobila pod psychickým tlakov zo strany jej matky, ktorá jej vyčítala, že ona má všetko aj jej

súrodenci nič. Žalobcovi zakázala vstup na parc. č. XXX/X, k.ú. C., z dôvodu podvodu žalobcu ohľadom
dotácií.

9. Na pojednávaní žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby a jej rozšírenie o to, aby sa zistilo, ako sa
žalovaná dostala k parcele KN C XXX/X, k.ú. C.. Vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie toho,
že žalobca je oprávneným z vecného bremena, tak v prípade vyhovenia tomuto návrhu by bolo nutné

vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby tohto konania, ktoré by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti. Okrem toho bol navrhovaný petit žaloby nevykonateľný. Zároveň je potrebné poukázať,
že ak by v tomto konaní došlo k spochybneniu vlastníctva žalovanej k predmetnej parcele, nebolo
by možné vyhovieť návrhu žalobcu na určenie jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré
odvodzuje práve od vlastníckeho práva žalovanej na základe predloženého čestného prehlásenia. Na

základe týchto skutočností súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi (čestným
prehlásením, výpismi z listu vlastníctva a pozemkovej knihy, notárskymi zápisnicami, výmerom o

vlastníctve pôdy, výzvou na zákaz vstupu na súkromný pozemok), ako aj ďalšími písomnosťami
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Na LV č. XX, k.ú. C.J., je ako výlučná vlastnícka pozemku parcely č. KN C XXX/X - trvalé trávnaté
porasty o výmere 17 448 m2, zapísaná žalovaná. Titulom nadobudnutia bola notárska zápisnica č. N

XXX/XX.

12. V notárskej zápisnice M. XXX/XX, M. XXX/XX, spísanej v Prešove dňa 30.9.1993 notárom, T.. L. U.,
žalovaná vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., záp. XXX, mpč.
XXX/X, z časti ktorej bola na základe geometrického plánu č. XXX-XX/GM vytvorená parc. č. EN XXX/

X - pasienok o výmere 17 448 m2. Túto parcelu nadobudla titulom zámeny a od tejto doby túto parcelu
užívala a dobromyseľne držala až do súčasnosti, pričom vlastník uvedený vo výpise z pozemkovej knihy
resp. po delimitácii majetku nerušil výkon jej vlastníckeho práva z dôvodu, že medzi nimi došlo k výmene
parciel.

13. Podľa Potvrdenia Obedného úradu C. zo dňa 21.7.1993, č. XX/XX, žalovaná nadobudla parc. č. U.
XXX/X, XXX/X o výmere 1 ha 7448 m2, pasienok, výmenou za parc. č. XXX/XX o výmere 1 ha 7414 m2.

14. Z PKV č. XXX, k.ú. C., súd zistil, že pôvodným vlastníkom mpč. XXX/X, roľa, bol R. U..

15. Na LV č. XXX, k.ú. C., boli ako spoluvlastníci parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 17 414 m2
evidovaní T. M. a manželka L. M. rod. B. so spoluvlastníckym podielom každého z nich vo výške 1.
Menovaní nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/
XXXX vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa XX.X.XXXX.

16. Na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX boli do vlastníctva manželom M.L. pridelené
pôdohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. C. v celkovej výmere 6,5522 ha, ktoré boli zapísané v PKV č.
XXX J. U. Č.. XXX, a ktoré boli v prídelovom pláne rozčlenené na jednotlivé výmery: 1,7414 ha, 3 x
0,5755 ha, 0,6474 ha, 0,9107 ha, 0,4496 ha, 0,2518 ha a 0,3215 ha.

17. Pozemkový úrad v Prešove v podaní zo dňa 26.1.1993, potvrdil pre žalovanú výšku finančného
nedoplatku z výmeru č. XXXX/XX pre T. M. a manželku L. rod. B., za prídel podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR vo výške 10.688,-Kčs. Celová výmera pridelenej pôdy činila 6,5222 ha za cenu v celkovej
výške 19.895,- Kčs. Dovtedy bola vyplatená suma 3.896,-Kčs a časť pôdy o výmere 1,7414 ha vhodnote 5.311,-Kčs bola darovaná TJ na stavebné pozemky. Zostatok predstavuje výmeru 4,7808 ha
a nedoplatok vo výške 10.688,-Kčs.

18. Z predložených poštových poukážok vyplýva, že žalovaná uhradila MF SR sumu vo výške 5.244,40
Sk a sumu vo výške 5.000,- Sk poukázala svojej matke L. Š. dňa 27.2.1996. Z poštovej poukážky z
roku 1994 vyplýva, že Ľ. Q. poukázala MF SR sumu vo výške 5.000,-Sk ako nedoplatok prídelovej ceny
za výmer 2403/48.

19. Daňový úrad Prešov v Potvrdení zo dňa 9.8.1993 potvrdil, že u T. M. a manželky L. rod. B. je
pozemková reforma vysporiadaná.

20. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2016 uviedol,
že žalovaná si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona o pôde a aj nárok na navrátenie
vlastníctva podľa reštitučného zákona, avšak mpč. XXX/XX o výmere 17 414 m2 nebola predmetom

reštitučného konania. Obidve reštitučné konania sa týkali parcely mpč. XXX evidovanej v PKV č. XXX,
k.ú. C., a parcely mpč. XXX/XX evidovanej v PKV č. XXX, k.ú. C..

21. V notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade T.. I. J. dňa 9.4.1996, č. M. XX/XX, M. XXX/XX,
bolo osvedčené vlastníctvo k parc. zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C. a to KN XXX/X - orná pôda o výmere

4 496 m2 pod A1a, b, v celosti v prospech Ľ. Q. rod. Š., pričom táto sa osobne zaviazala, že umožní N.
Š. užívanie na dobu neurčitú v ideálnej polovici tejto parcely. Takisto bolo osvedčené vlastnícke právo
žalovanej k parc. zapísaným na LV č. XXX, k.ú. C., a to: B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 755 m2, B.
XXX/XX - orná pôda o výmere 5 755 m2, B. XXX/XX- orná pôda o výmere 9 107 m2, B. XXX/X - ttp o
výmere3215m2,B.XXX/XX-ornápôdaovýmere6474m2,B.XXX/XX-ornápôdaovýmere5755m2.

22. V Čestnom prehlásení zo dňa 29.1.1996 žalobca, Ľ. Q. rod. Š. a T. Š. okrem iného prehlásili, že
poľnohospodárskupôduvk.ú.C.zapísanúnaLVč.XXXužívalaL.Š.Č.rod.M.aždozaloženiadružstva.
Z tohto dôvodu nemajú námietky voči vydaniu osvedčenia cit. nehnuteľností v prospech svojej sestry,
žalovanej, a neuplatňujú si žiaden právny nárok.

23. Dňa 10.2.1996 strany konania, ako aj ďalšie osoby, podpísali písomnosť označenú ako „Čestné
prehlásenie rodinné“, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že poľnohospodárska nehnuteľnosť pridelená,
notársky prepísaná na Š. Q. ml. sa v rodinnom kruhu rozdelí aj na žalobcu, a to rovnakým dielom. Pre
oboch ide o parcelu predtým zapísanú v k.ú. C. na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, o výmere 0,4496 m2. V

písomnosti je okrem toho ďalší text, z ktorého vyplýva, že žalovaná chce, a v prípade jej smrti jej deti
a manžel, „dať si posadiť pre svojich súrodencov a to sestru Ľ. Q., brata N. Š. a svojho krstného syna,
Š. Q., a každý jeden z nich zaplatil finančnú čiastku vo výške 5.000,-Sk“. Uvedené čestné prehlásenie
bolo podpísané žalobcom a žalovanou.

24. Žalovaná listom zo dňa 12.9.2012 zakázala žalobcovi vstup na parc. č. XXX/X a jej obrábanie vo
výmere 1,30 ha z dôvodu, že žalobca podal žiadosť o podporu adresovanú Pôdohospodárskej platobnej
agentúre.

25. V zmysle potvrdenia Obec C. zo dňa 10.4.2013, žalovaná platí daň za nehnuteľnosť parc. č. XXX/X

o výmere 17 448 m2, vedenej na LV č. XX, k.ú. C.. Správca dane neevidoval voči menovanej nedoplatky
na miestnych daniach ku dňu 31.12.2012.

26. Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že žalovaná aj jeho okradla. Dohoda bola taká, že pôdu
budú užívať všetci, t.j. on, Ľ. Q. a Š. Q. ml. Na spornom pozemku orali, siali. Pôvodne vlastníctvo

bolo vedené na T. M.. Pozemok užíval aj pred rokom 2006, pretože mal traktor. Nevie o tom, že by
v reštitučnom konaní niekto zaplatil nejaké nedoplatky. V roku 2012 sa dozvedel, že so zapísaným
vlastníctvom nie je všetko v poriadku. Je pravdou, že žalovaná mu zakázala v roku 2012 vstúpiť na
pozemok.Pokiaľnamietala,žesadopustilnesprávnehokonaniavsúvislostisdotáciami,niejetopravda.

27. Svedok, synovec strán konania, Š. Q., pri výsluchu uviedol, že disponuje originálom predmetného
čestného vyhlásenia. Nevie čo viedlo žalovanú k jeho spísaniu, no pravdepodobne chcela kompenzovať
to, že sa dostala neoprávnene k pozemku, ktorý patril babke a mal byť rozdelený medzi ďalších štyroch
súrodencov. Pozemok, okolo ktorého bolo realizované čestné prehlásenie, bol získaný zámenou zapôvodný pozemok, ktorý patril starej mame. Od roku 1990 do roku 2012 tento pozemok užívali. Žalobca
tento pozemok užíval na základe tejto dohody minimálne 12 rokov. Babka užívala pozemok od roku 1948
do vzniku družstva. Všetci, ktorí sú na čestnom prehlásení podpísaní, dali po 5.000,-Sk za reštitúcie a

má o tom aj doklad.

28. Svedkyňa, sestra strán konania, Ľ. Q., v rámci výsluchu uviedla, že všetci súrodenci dali žalovanej
pred časom určitú sumu peňažných prostriedkov, tak ako im povedala, aby bol vybavený pozemok.
Vychádzali z toho, že pozemok mal byť spoločný a nevie akým titulom sa jeho vlastníkmi nestali. Od

roku 1990 tento pozemok užívali. Svedkyňa umožnila svojmu bratovi, žalobcovi, aby užívala aj jej
čiastku. Predmetný pozemok užíval od roku 1990, ale medzitým bol ešte vo výkone trestu. Žalovaná im
nepovedala, že ona tento pozemok previedla na seba.

29. Svedkyňa, J. P., dcéra žalovanej, uviedla že podpísala čestné prehlásenie v čase, keď bola ešte
žiačkou.Pozemokužívalajejmamaajejsúrodenciatakistoichmatkaasitakdoroku2005.Sosúhlasom

jej matky tento pozemok užíval aj žalobca v období rokov 2006 až 2012, avšak nie celú výmeru pozemku,
ale len určitú časť, kde sial obilniny. Záležitosti ohľadom pozemku vybavovala žalovaná, teda jej mama,
pričom súhlas na to jej dala babka, L. Š., ktorá jej povedala, aby to vybavila pre seba.

30. Svedok, manžel žalovanej, T. P., pred súdom uviedol, že matka jeho manželky prišla za žalovanou

s tým, že nikto z detí nemá záujem vybavovať reštitučné konanie a z toho dôvodu jej dáva zem, pretože
nechce, aby pripadla štátu. Manželka teda pozemok vybavila a potom rozdelila do užívania tak, že 70
árov užívali oni ako rodina, tzv. 10 riadkov dala svojej matke a zvyšok (1 ha) rozdelila na polovicu,
pričom jednu polovicu užívali oni a druhú polovicu matka žalovanej. Takto gazdovali do roku 2005. V
rokoch 1996 až 2001 bol žalobca vo výkone trestu a bol to on (svedok), ktorý obhospodaroval tú časť

pozemku, ktorú pôvodne manželka dala jemu. V roku 2006 žalobca prišiel za manželkou so žiadosťou
o povolenie posiať na ich polovičke. Z dôvodu, aby zem nezostala ležať úhorom mu bol daný ústny
súhlas a žalobca takto hospodáril od roku 2012. Svedok ďalej uviedol, že žalobca neoprávnene žiadal
od platobnej agentúry dotáciu, pričom takúto dotáciu mohol požiadať iba vlastník pozemku. Nakoniec
túto dotáciu nedostal. Okrem uvedeného svedok poukázal aj na to, že žalovaná vybavila pôdu o výmere

45 árov aj pre svoju sestru, Ľ. Q.. Podľa svedka existuje čestné prehlásenie, v zmysle ktorého sa všetci
súrodenci zriekli pôdy v prospech žalovanej.

31. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 151n ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. („Občiansky zákonník“) Vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa§129ods.1a2ObčianskehozákonníkaDržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

32. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za
účelom prospešnejšieho využívania inej nehnuteľnosti, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo
právnickej osoby. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti a
to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Každému vecnému bremenu

zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecným bremenám. Obsahom
vecného bremena nemôže byť jednorazová činnosť, ale iba činnosť nepretržitá (napr. právo viesť
vodovod, právo výhľadu) alebo opakovaná (napr. právo prechodu, právo čerpať vodu). Vecné bremená
delíme podľa toho, či práva im zodpovedajúce sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné
bremeno in rem), alebo patria určitej osobe (vecné bremená in personam). Obsahom osobného vecného
bremená je užívanie nehnuteľnosti za účelom uspokojovania osobných potrieb oprávnenej osoby, ktoré

sa vzťahuje na konkrétnu osobu a jeho trvanie sa viaže na dobu jej života, alebo inak určenú dobu.

33. Ustanovenie § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje spôsoby vzniku vecných bremien,
medzi ktoré patrí aj zmluva o zriadení vecného bremena. Zákon vyžaduje písomnú formu a dôraz je
kladený aj na zrozumiteľnosť, jasnosť a určitosť vo vymedzení práva a povinnosti z vecného bremena.

Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o zmluvu o zriadení vecného bremena (nie záväzkovú
zmluvu), teda že sa zmluva uzatvára a s vecnoprávnymi účinkami. Musí byť presne vymedzený rozsah a
spôsob výkonu vecného bremena a to nielen pre eventuálne vymáhanie neplnenia povinnosti. Pokiaľ ide
o pozemky musí byť rozsah práva zodpovedajúcemu vecnému pre bremenu vymedzený geometrickým
plánom. Presné vymedzenie obsahu a rozsahu vecného bremena, ktoré bolo dané pri jeho zriadení, či

vzniku, nemožno svojpomocne meniť ani rozširovať. Dôležitým údajom v zmluve je aj dátum uzavretia
zmluvy. Vecné bremeno vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností, to znamená, že až vkladom
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nastávajú vecnoprávne účinky zmluvy o zriadení
vecného bremena.

34. Listina predložená v konaní a označená ako „Čestné prehlásenie rodinné“, od ktorej žalobca
odvodzuje svoje právo, nespĺňa náležitosti riadnej zmluvy o zriadení vecného bremena, a preto ani
nemohlavzniknúť.Zobsahutohtoprehlásenianiejeanizrejmé,čižalovanáchcelaumožniťsúrodencom
a krstnému synovi jednorazové sadenie alebo opakované sadenie a takisto nie je uvedené, čo si mohli
na pozemku posadiť. Taktiež nie je geometrickým plánom presne určené, ktorú časť parc. č. XXX/X mali

využívať príbuzní žalovanej, keďže z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná resp. jej rodina užívali
určitú časť pozemku. Pod časťou čestného prehlásenia týkajúcou sa parc. č. XXX/X nie je uvedený
ani dátum a miesto spísania. Ďalej je potrebné uviesť, že podpis žalovanej nie je overený, a preto
by ani nebolo možné toto prehlásenie zapísať do katastra nehnuteľností, čo je zákonnou podmienkou
vzniku vecného bremena. Z uvedených dôvodov, teda pre neurčitosť vyššie uvedeného úkonu, nemožno

hovoriť o zmluvnom zriadení vecného bremena. V danom prípade by bolo možné nanajvýš uvažovať o
osobnom záväzku žalovanej, ktoré má obligačnú povahu a nie vecnoprávnu. Podobným spôsobom sa
v prospech žalobcu zaviazala Ľ. Q. v notárskej zápisnici č. N XX/XX.

35. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu vzniknúť aj na základe vydržania. Právo

zodpovedajúce vecnému bremenu prechádza na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky
vydržania: subjekt vykonáva právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že
mu toto právo patrí; právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov.
Presvedčenie oprávneného držiteľa že mu patrí právo musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho

dôvodu (titulu), z ktorého subjekt vyvodzuje a je v dobrej miere, že mu patrí právo cudzej veci spôsobilé
byť obsahom obecnému vecného bremena. Ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade takýto titul
v podobe neplatnej zmluvy o zriadení vecného bremena neexistuje. Ak by aj súd pripustil, že právny
titul bol daný v podobe Čestného prehlásenia rodinného dňa 10.2.1996, žalobca neužíval nehnuteľnosť
(KN C XXX/X) nepretržite po dobu 10 rokov, keďže nebolo sporné, že na predmetnej parcele hospodáril

len v období rokov 2006 - 2012. Žalobca nemohol užívať parc. XXX/XX od roku 1980, keďže podľa
jeho vlastných slov bola do roku 1990 v užívaní JRD a na uvedenej parcele sa už nachádzalo športové
ihrisko. Ak by aj túto parcelu žalobca začal reálne užívať hneď na začiatku 90-ich rokov z titulu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (chýba tu však právny titul, na základe ktorého mu v tom časemalo vzniknúť takéto právo), na základe zákona nie je možné, aby sa po zámene parc. EN XXX/XX za
parc. KNC XXX/X „prenieslo“ aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k novej parcele. Súd má za
to, že žalovaný užíval parc. EN XXX/XX na základe toho, že patrila jeho starým rodičom. Okrem toho je

potrebné uviesť, že v konaní nebolo sporné to, že žalobca bol v rokoch 1996 až 2001 vo výkone trestu
odňatia slobody, v dôsledku čoho by muselo dôjsť k prerušeniu plynutia vydržacej doby, nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal, že by výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu previedol na svoju matku
resp. inú osobu, ktorá by toto právo vykonávala v jeho mene. Nebola by tak splnená 10- ročná lehota
potrebná pre vydržanie práva.

36. Vzhľadom k tomu, že súd zamietol návrh žalobcu na rozšírenie žaloby o zistenie akým spôsobom
žalovaná nadobudla parc. KN C XXX/X, súd zamietol aj jeho návrh na doplnenie dokazovania
vyžiadaním si spisu R 1992/93 resp. zabezpečením iných dôkazov, ktoré majú podľa žalobcu spochybniť
vlastnícke právo žalovanej.

37. O trovách na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že
v plnej miere úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.