Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/193/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224574
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8110224574.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcov 1./ Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, 2./ Q. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, obaja právne zastúpení ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor
Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému In Medias
Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, o žalobe združenia na kolektívnu
ochranu práv spotrebiteľov a žalobe spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca v 2. rade m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 94,60 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2010 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa pri dojednávaní zmlúv so spotrebiteľmi nekalých obchodných praktík
zmluvných podmienok špecifikovaných v žalobe pod bodom 1 až 33 alebo zmluvných podmienok

rovnakého významu. Zároveň žiadal, aby žalovaný napravil protiprávny stav tým, že spotrebiteľom na
ich výzvy vydá bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal na základe zmluvných podmienok špecifikovaných
v žalobe pod bodom 1 až 33, ďalej nekalej obchodnej praktiky, pri ktorej si uplatňuje voči spotrebiteľom
úroky za poskytnutie spotrebiteľského úveru napriek tomu, že úroky neuviedol v zmluve a vydať
bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím úrokov za spotrebiteľské úvery neuvedených v zmluve.
Zároveň sa domáhal priznania práva zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoslovenskou
pôsobnosťou na náklady žalovaného v rozsahu maximálne 1 200 eur v časti inzercie v rámčeku a

povinnosťžalovanéhostrpieťtotoprávoazaplatiťžalobcoviv1.radepreddavok1200eurakoajnáhrady
trov konania.

2. Žalobca v 2. rade sa domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 100 eur z dôvodu, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bol úspešný. Bezdôvodné
obohatenie predstavovali úroky a poplatky, ktoré zaplatil nad úver 30 000 Sk. Uviedol, že od
vymáhačskej firmy ASET Portfolio Servising Slovakia, a.s. boli vymáhané finančné prostriedky, bol

navštevovaný, telefonicky aj prostredníctvom zamestnávateľa vyzývaný na ďalšie platby. Mal strach z
veľmi intenzívneho naliehania a ďalšie platby nemal z čoho platiť. Vzhľadom k tomu, že na súde uspel,
domáha sa aspoň symbolického primeraného finančného zadosťučinenia 100 eur.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.12.2014 konanie v časti,

ktorou sa žalobca v 1. rade domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v právnych vzťahoch
so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch a všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných
podmienok:

Zmluvné strany, klient a spoločnosť sa popri ÚZ dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytovaní

revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe takejto uzatvorenej zmluvy o
RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru (ďalej len RÚ I) a spoločnosti povinnosť
RÚ I, za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať RÚ I opakovane
prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy
maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca RÚ I . Spoločnosť a klient
si dohodli úverový rámec RÚ I vo výške 15.000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I zaväzuje

poskytnutý RÚ I spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie RÚ I úroky,

Klient dáva osobitne bezvýhradný súhlas k tomu, aby spoločnosť bola oprávnená poskytnúť osobné
údaje tretím stranám, vrátane sprostredkovateľov a ďalších príjemcov najmä: všetkým spoločnostiam
patriacim do toho istého koncernu ako spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. pre potreby zabezpečenia

obchodných aktivít, zamestnávateľovi klienta
v prípade realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, orgánom štátnej správy, územnej samosprávy
alebo verejnej moci k získaniu informácií pre obnovenie kontaktu s klientom, externým organizáciám
zameraných na vymáhanie pohľadávok v prípade nepriaznivej platobnej morálky klienta (napr.: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava, Miracon, s.r.o. Praha, Marshaly, s.r.o. Bratislava), ustanoveným

rozhodcom, príslušným sudcom a exekútorom v prípade vymáhania pohľadávky klienta, postupníkovi
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a to aj mimo územia SR, na ktorého prechádzajú tiež
všetky zmluvné a zákonné práva a povinnosti aj v súvislosti so spracúvaním osobných údajov klienta,
príslušnej banke za účelom vydania a používania platobných kariet a získania finančných zdrojov,
pričom je banka v súlade s platnou právnou úpravou oprávnená sprístupniť jeho osobné údaje ostatným

bankám, resp. tretím stranám s ktorými spolupracuje (napr. v oblasti platobných kariet a pod.), a to
za podmienky, že tieto banky a tretie strany sú spôsobilé zabezpečiť ochranu predmetných informácií
pred ich zneužitím advokátom, účtovníkom daňovým poradcom, auditorom a pod. v rámci spolupráce
pri realizácii predmetu tejto ÚZ alebo pri realizácii predmetu podnikania veriteľa. Spoločnosť môže
sprístupniť získané osobné údaje klienta ďalej uvedeným subjektom, ktorých služby využíva pri plnení

ÚZ: (a) Home Credit International, a.s. Praha, ČR, (b) Home Credit, a.s. Brno, ČR, (c) AXA, a.s.
Bratislava, (d) Tatra banka, a.s. Bratislava, (e) i Leo/DMMS s.r.o. Bratislava, (f) 5P Agency, s.r.o. Brno,
ČR, (g) Česká pošta,s.p. Praha, ČR, (h) CrystalCall, s.r.o. Bratislava, (ch) Lion Teleservices, s.r.o. Žilina,

Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez

písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby
alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená
pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám.

Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou

budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar.
XX.X.XXXX, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr.
Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu
sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo v takom prípade
nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný

prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba
rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených
Rozhodcovských pravidlách, zastavil (výrok I.).

Žalovanému uložil povinnosť zdržať v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch a

všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných podmienok:neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je
považované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami (výrok
II.).

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok
IV.) Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej (výrok V.).

5. Výrok o zastavení konania sčasti vychádza z toho, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. X I. XXX/XXXX na základe žaloby, doručenej
súdu dňa 08.07.2010 prebieha konanie, v ktorom sa žalobca v l. rade domáha voči žalovanému
uloženia povinnosti sa pri dojednávaní zmlúv so spotrebiteľmi zdržať používania zmluvných podmienok
v zmluvných formulároch a vo všeobecných obchodných podmienkach s povinnosťou zdržania sa

používania zmluvných podmienok s rovnakým významom v totožnom znení ako v časti II. petitu
predmetnej žaloby a to konkrétne všeobecných zmluvných dojednaní uvedených v hlave 8 § 1 a v hlave
14 § 9, 10 a 19, ktoré sú v predmetnej žalobe v časti II. petitu žaloby špecifikované pod bodom 14, 20,
23 a 27. S poukazom na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania podľa § 83 O.s.p. (prekážka
začatej veci), súd v súlade s ust. § 104 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil (výrok I.).

6. Súd vyhovel žalobe žalobcu v 1. rade pokiaľ ide o povinnosť žalovaného zdržať sa v právnych
vzťahoch so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch a všeobecných obchodných podmienkach tejto
zmluvnej podmienky: neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na
príkaze na úhradu je považované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi

dôsledkami (výrok II.), nakoľko túto podmienku považoval za neprimeranú sankciu vyvolávajúcu vážne
právne dôsledky (napr. následok okamžitej splatnosti úveru).

7. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie (výrok III.) súd
odôvodnil tým, že žalovaný pri výkone práv postupoval spôsobom odporujúcim právnym predpisom

zameraných na ochranu spotrebiteľa, pričom takéto konanie žalovaného ako dodávateľa bolo spôsobilé
privodiť ujmu žalobcovi v 2. rade ako spotrebiteľovi. Preto boli naplnené podmienky pre priznanie
finančného zadosťučinenia požadovaného žalobcom v 2. rade iba v symbolickej sume vo výške 100 eur.

8. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok IV.) z dôvodu, že ide o zmluvné podmienky, ktoré

nie sú neprijateľné, resp. ich žalovaný nepoužíva. Súd zamietol žalobu aj pokiaľ sa žalobca v 1. rade
domáhal nápravy protiprávneho stavu tým, že spotrebiteľom na ich výzvy vydá žalovaný bezdôvodné
obohatenie, ktoré prijal na základe zmluvných podmienok špecifikovaných v žalobe pod bodom 1 až 33
a vydania bezdôvodné obohatenie vzniknutého prijatím úrokov za spotrebiteľské úvery neuvedených
v zmluve a povinnosti zdržať sa nekalej obchodnej praktiky, pri ktorej si uplatňuje voči spotrebiteľom

úroky za poskytnutie spotrebiteľského úveru napriek tomu, že úroky neuviedol v zmluve, nakoľko takéto
nároky neboli dostatočne určité a vykonateľné, resp. žalovaný takéto obchodné praktiky nevyužíva.
Zamietnutie žaloby v časti zverejnenia rozsudku na náklady žalovaného bolo zamietnuté z dôvodu, že
súd zamietol žalobu v časti III. a IV. a v časti žaloby označenej ako II. vyhovel iba jednej neprijateľnej
podmienke z celkového počtu 33, nepovažoval takúto sankciu za primeranú k rozsahu a závažnosti

zisteného protiprávneho konania žalovanej spoločnosti v predmetnom konaní.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo X/XXXX - XXX zo dňa 31.10.2017 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zastavení konania sčasti, vo výroku
o povinnosti žalovaného zdržať sa v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch

a všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných podmienok: „neuvedenie správneho
variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako
neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami." Zároveň odvolací súd
zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 2. rade primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 100,- eur a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

10. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia sčasti bolo
porušenie procesných práv strán sporu na riadne a dostatočné odôvodnenie v súlade s náležitosťamiodôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP , lebo náležité zdôvodnenie rozhodnutia
súdu je súčasťou práva strany sporu na spravodlivý súdny proces zaručeného Ústavou SR, ako aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie

opätovne posúdiť dôvodnosť uplatnenej výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom v 2.
rade vo vzťahu k žalovanému. V sporovom konaní je povinnosťou strany sporu tvrdené skutočnosti
uplatnené v žalobe preukázať. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatnenej výšky
finančného zadosťučinenia spočíva na žalobcovi v 2. rade.

11. Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.12.2014 nadobudol právoplatnosť vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok IV.) dňa 23.01.2015 a vo výroku o čiastočnom zastavení
konania (výrok I.), vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi
zmluvnej podmienky (výrok II.) a vo výroku V. dňa 07.12.2017.

12. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu v 2. rade na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia a súvisiaci nárok na náhradu trov konania.

13. Súd na prejednanie sporu nariadil na 25.04.2018 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca v
2. rade, právny zástupca žalobcov a právny zástupca žalovaného. Obaja právni zástupcovia zotrvali
na svojich doterajších stanoviskách. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia

rozsudku na 18.05.2018. Súd na pojednávaní doplnil dokazovanie v zmysle § 295 CSP výsluchom
žalobcu v 2. rade a zistil tento skutkový stav:

14. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XXC XX/XXXX - XX zo dňa 12.07.2010 uložil žalovanému
Home Credit Slovakia, a.s. povinnosť zaplatiť žalobcovi (v prejednávanom spore ide o žalobcu v 2.

rade) sumu 312,02 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 161,80 eura na účet právneho zástupcu. V odôvodnení citoval ust. § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, §
451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Okrem iného uviedol, cit.: „účastníci dňa 31.03.2004 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, podľa
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi 30 000 Sk pôžičku. Zmluva má povahu štandardnej formulárovej

zmluvy a podľa obsahu ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú dojednal žalovaný ako podnikateľ so žalobcom ako spotrebiteľom za účelom poskytnutia finančnej
služby. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by sa jednalo o poskytovanie úverových prostriedkov, či
už na podnikanie, povolanie alebo zamestnanie žalobcu. Z obsahu úverovej zmluvy (v časti, ktorá je
čitateľná) vyplýva, že nie sú v nej uvedené úroky. Žalobca ako to aj preukázal listinnými dôkazmi, vyplatil

žalovanému 39 400 Sk (1 307,84 eura)..... Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný v zmluve neuvádza
úroky, pričom žalobca vrátil sumu úveru a nad túto sumu plnil už aj odplatu za poskytnutý úver, úroky
a poplatky, na ktoré plnenie však nebol právny dôvod, keďže zákon bráni veriteľovi vyžadovať úroky a
poplatky, ktoré nie sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve.... Súd preto považuje výkon práv žalovaného na
postúpenie všetkých práv zo zmluvy na subjekt na Britských Panenských ostrovoch, a podľa zmluvnej

podmienky, ktorá postúpenie umožňuje iba dodávateľovi bez súhlasu druhej strany za výkon práv, ktorý
sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj samotnú zmluvnú podmienku,
ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane, súd hodnotí za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postup žalovaného súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a
žalovanéhopovažujezazodpovednéhoajzporušeniapráva,zktoréhovzniklobezdôvodnéobohatenie.“

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2010.

15. Na pojednávaní žalobca v 2. rade tvrdil, že zo spoločnosti Home Credit chodili k nim, vyhrážali sa
mu, obťažovali ho telefonicky asi 1-2 x mesačne a vyvíjali na neho nátlak, vyhrážali sa mu súdom, no
nepreukázal, že skutočne išlo o zamestnanca, resp. poverený subjekt zo strany žalovaného, nakoľko

uvedená osoba sa nepredstavila a nelegitimovala.
16. Nárok žalobcu v 2. rade súd právne posúdil v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.10.2012 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).
17. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržalprotiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 2. rade je

dôvodná v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 13.03.2004 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená skutočnosť v
tomto konaní namietaná nebola a s konečnou platnosťou bola vyriešená v rámci konania vedeného pod
sp. zn. XXC XX/XXXX. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XXC XX/XXXX - XX zo dňa 12.07.2010
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 312,02 eura titulom bezdôvodného

obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že prijal od spotrebiteľa plnenie bez právneho
dôvodu. Súd vychádzal z toho, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala údaj o úrokoch a
poplatkoch v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. preto súd považoval zmluvu za bezúročnú
a rozhodol o povinnosti žalovaného ako veriteľa vydať žalobcovi v 2. rade ako dlžníkovi bezdôvodné
obohatenie. Zároveň súd prvej inštancie v konaní sp. zn. XXC XX/XXXX vyhodnotil postup žalovaného

pri postúpení pohľadávky na zahraničnú investičnú spoločnosť so sídlom na Britských Panenských
ostrovoch ako nekalú obchodnú praktiku priečiacu sa dobrým mravom. V danom prípade súd vychádzal
z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia, ktoré konštatovalo porušenie právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa.
19. Súd poukazuje na to, že zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná

funkcia, ktorá sa vzťahuje na konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané finančné zadosťučinenie
priznané v relutárnej podobe. Okrem toho má však primerané finančné zadosťučinenie aj preventívnu
funkciu, ktorá nie je o nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od
porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon existuje tu sankčná funkcia
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia boli postihnutí

aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna prax, konštatovanie absencie
požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi, resp. vyhlásenie zmluvných
podmienok za neprijateľné (ide de facto o morálne odsúdenie), javí sa byť nedostatočným. Nemožno
zabúdať na to, že bol to práve žalovaný, kto sa dopustil konania v rozpore so zákonom a prijal od
spotrebiteľa plnenie, na ktoré nemal nárok.

20. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobcovi v 2. rade nevznikla žiadna ujma,
resp. že ju náležitým spôsobom nepreukázal, súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 veta posledná
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je spôsobilosť konania porušiteľa privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje hrozba vzniku
ujmy. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva

došlo. Uvedená skutočnosť v danom prípade vyplýva z vyššie citovaného rozsudku č. k. XXC XX/XXXX -
XX, ktorým bol konštatovaný rozpor s ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka.
21. Preukázanie vzniku ujmy nie je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už

len hrozba vzniku ujmy. Uvedený právny názor je plne v súlade s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 25.01.2017 podľa ktorého, cit.: „V prejednávanej veci je
predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a

to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného

finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia
môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“22. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v tom zmysle, že ani len základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie nie je daný. Okrem vyššie uvedenej argumentácie súd poukazuje na rozsudok
odvolacieho súdu č. k. 4Co 3/2017 - 502, bod 8, v ktorom súd konštatoval, cit: „Je nesporné, že základ

nároku žalobcu v 2. rade na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný.“
23. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd uvádza, že samotná
povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže
má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a
žiadať o ochranu svojich práv. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Odo 652/2001, podľa ktorého, cit: „Právní praxe i právní teorie jsou zajedno v tom,
že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, jímž se reparuje újma nemateriální povahy. Tento
aspekt vyvěrá již z podstaty tohoto nároku, který se označuje jako zadostiučinění neboli satisfakce, aby
se již v názvu zdůraznila jeho imateriální povaha.“
24. V danom prípade súd považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 100 eur, ktorú žalobca v 2. rade požadoval. Pri úvahe o výške priznaného finančného

zadosťučinenia súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový
aspekt závadného konania žalovaného. K porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku neuvedenia
jednejznajpodstatnejšíchnáležitostiúverovejzmluvy atoúrokuainýchpoplatkov.Práveuvedenietohto
údaja (popri ročnej percentuálnej miere nákladov) je z pohľadu spotrebiteľa najpodstatnejšie, nakoľko v
prípade absencie uvedenia úroku v zmluve spotrebiteľ nevie určiť rozsah svojho záväzku a nedokáže sa

ani len adekvátne rozhodnúť pri výbere vhodného úverového produktu v porovnaní s inými ponukami na
trhu. Podľa názoru súdu neuvedenie v spotrebiteľskej zmluve úroku, ktorý predstavuje vlastne odmenu
za poskytnutý úver, je závažným porušením spotrebiteľských práv. Spotrebiteľ sa musel svojich práv
domáhať na súde, pričom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 312,02 eura bol
úspešný. Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia nedosahuje ani 1/3 priznanej sumy

titulom bezdôvodného obohatenia. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v tomto prípade prijatím
veriteľa peňažných prostriedkov, na ktoré nemal nárok, došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu v 2.
rade, ktorý bol nútený za účelom ochrany svojich práv podať žalobu na súde.
25. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu v 2. rade je suma
100 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi v 2. rade ako spotrebiteľovi primeranú

satisfakciu. Súd na záver pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť
na finančné obohatenie sa žalobcu v 2. rade, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí
zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 24.05.2017). V danom prípade podľa názoru súdu
priznaním primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur nedôjde na strane žalobcu v 2.

rade k majetkovému obohateniu, ale bude slúžiť ako odškodnenie za to, že sa žalobca v 2. rade na súde
musel domáhať svojich práv voči veriteľovi.
26. Z týchto dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. Výrok o trovách konania medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP.
Súd priznal žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. Žalobca
v 2. rade, ktorý sa domáhal voči žalovanému priznania primeraného finančného zadosťučinenia bol v
celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd nezistil.

29. Súd rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade v zmysle 255
CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca v 1. rade sa žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa pri dojednávaní zmlúv so spotrebiteľmi nekalých obchodných praktík zmluvných
podmienok špecifikovaných v žalobe pod bodom 1 až 33 alebo zmluvných podmienok rovnakéhovýznamu. Zároveň žiadal, aby žalovaný napravil protiprávny stav tým, že spotrebiteľom na ich výzvy
vydá bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal na základe zmluvných podmienok špecifikovaných v žalobe
pod bodom 1 až 33, ďalej nekalej obchodnej praktiky, pri ktorej si uplatňuje voči spotrebiteľom úroky

za poskytnutie spotrebiteľského úveru napriek tomu, že úroky neuviedol v zmluve a vydať bezdôvodné
obohatenie vzniknuté prijatím úrokov za spotrebiteľské úvery neuvedených v zmluve. Zároveň sa
domáhal priznania práva zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou na
náklady žalovaného. Spolu sa teda žalobca v 1. rade domáhal voči žalovanému 37 nárokov. Žalobca v 1.
rade bol úspešný iba pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti 1 zmluvnej podmienky. V časti o vyslovenie

neprijateľnosti4zmluvnýchpodmienokbolokonaniezastavenézdôvoduprekážkyužzačatéhokonania,
pričom uvedenú situáciu súd vyhodnotil tak, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca v 1. rade,
ktorý sa žalobou domáhal na Okresnom súde Žiar nad Hronom vyslovenia neprijateľnosti totožných
zmluvných podmienok. Z procesného hľadiska preto platí, že čiastočné zastavenie konania zavinil
žalobca v 1. rade, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V prevyšujúcej časti bola
žaloba zamietnutá, preto aj v tejto časti má žalovaný nárok na náhradu trov konania voči pomerne

neúspešnému žalobcovi v 1. rade. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko samotná
skutočnosť, že žalobca v 1. rade je občianskym združením založeným na ochranu práv spotrebiteľa ho
sama o sebe nezbavuje povinnosti niesť právne následky nedôvodne podanej žaloby.
30. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 1. rade sa domáhal voči žalovanému 37 nárokov a bol úspešný
iba v 1 nároku, má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,60 %. (úspech žalovaného

predstavuje 97,30 % a úspech žalobcu v 1. rade 2,70 %).
31. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).