Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202804
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615202804.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: F. O.,
J.. XX. XX. XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 500,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu žalovaného vo výške 263,43 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 25. 2. 2015 domáhal od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.

V odôvodnení žaloby uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 221/2013 bol
ako žalobca v postavení spotrebiteľa, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, pričom v predmetnom konaní bol úspešný. Predmetným rozsudkom bolo vyrieknuté, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania v Zmluve o poskytnutí Flexipôžičky je neplatná
a zároveň poukázal na to, že článok III bod 6 v zmluve subsumuje Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka

absolútne nezvýraznenú, ktorá splýva s ostatným textom drobno popísaného písma a je jednoznačne
prehliadnuteľná.Zuvedenéhodôvodusúdpovažovaltútozmluvnúpodmienkuzaneprijateľnúavzávere
dal za pravdu spotrebiteľovi - žalobcovi, že zrážky z jeho mzdy pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je
len v moci jednej strany, a to veriteľa, sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdom. Žalobca v
odôvodnení ďalej poukázal na citáciu ustanovenia § 3 ods. 5, 3. vety zákona č. 250/2007 Z. z. a uviedol,
že ujma, ktorú spotrebiteľ utrpel, spočíva v tom, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, že sa dopustil

nekalých obchodných praktík a vystavil spotrebiteľa neprimeraným zmluvným podmienkam a právnej
neistote. Uviedol, že podľa judikatúry NS SR primerané finančné zadosťučinenie má aj svoju sankčnú
zložku, teda jeho priznanie nezávisí iba od spôsobenej ujmy, ale aj od miery porušenia povinnosti
veriteľom. Výklad primeraného finančného zadosťučinenia žalobca oprel analogicky o rozhodnutie NS
SR 6Obo 302/2006, v ktorom súd jasne judikoval, aké sú podmienky priznania primeraného finančného
zadosťučinenia spotrebiteľovi pri porušení jeho práv, pričom pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky

okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu
toho, kto závadne konal. Možnými hľadiskami sú napríklad intenzita a dĺžka konania závadného konania,
dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie odporcu zasiahnuť a podobne. Podľa
názoru NS SR je potrebné sledovať, aby náhrada ujmy predstavovala aj určitú satisfakciu za stav,
ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť - sama povaha tejto ujmy priame jej vyčíslenie
neumožňuje, preto žalobca nemusí predložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len, ak súd má preukázané,

že táto ujma tu je. Predmetné zadosťučinenie má mať odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ už
nedopúšťal recidívy, má mať sankčnú povahu a rovnako aj odmeňujúcu zato, že spotrebiteľ ako jedenz mála sa podujal viesť spor s neporovnateľne silnejším subjektom. Žalobca si finančné zadosťučinenie
požaduje vo výške 500,- eur s tvrdením, že žalovaný mu svojím konaním - uplatnením si úhrad z
neprijateľných zmluvných podmienok u jeho zamestnávateľa formou zrážok zo mzdy, spôsobil podstatne

vyššiu ujmu. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáha od žalovaného finančného
zadosťučinenia vo výške 500,- eur, ktoré mu má zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Spolu s návrhom predložil súdu kópiu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6C 221/2013 a rozsudku
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 10C 143/2014.

Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že dňa 10. 4. 2008
žalobca uzatvoril s postupcom VÚB, a. s. Zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky (ďalej len „Zmluva“), podľa
ktorej postupca poskytol žalobcovi úver vo výške 115.000,- Sk (3.817,30 eur). Tento mal byť splácaný v
mesačných splátkach po 2.584,53 Sk (85,79 eur). V článku III bodu 6. predmetnej Zmluvy si jej účastníci
zároveň dohodli, že dlžník súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať dlh v stanovenej lehote

splatnosti v zmysle úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Pre
účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6C 221/2013 súd určil, že predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v úverovej zmluve je neplatná, nakoľko predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku a je teda neplatným právnym úkonom, čo však nemá vplyv na oprávnenosť
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný však z dôvodu hospodárnosti a predídeniu zbytočného
navyšovania trov konania nepodal voči predmetnému rozhodnutiu súdu odvolanie aj napriek tomu,

že je iného právneho názoru a Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za takú, ktorá spĺňa všetky
zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. K tomu žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca
výslovne a neodvolateľne súhlasil s tým, že veriteľ môže požadovať vykonávanie platieb mesačnými
zrážkami zo mzdy, čo potvrdil svojím podpisom na Zmluve. Predmetná Zmluva podľa názoru žalovaného
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 a § 507

Obchodného zákonníka. Zároveň mal žalovaný zato, že v konaní č. k. 6C 221/2013 chýbal podstatný
predpoklad úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Uviedol,
že je nepochybné, že žalobca je povinný plniť si svoj splatný dlh voči žalovanému, ktorý aj sám uznal.
Nakoľko súd predmetným rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, žalovaný má
možnosť žalobou na plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy od žalovaného. Postavenie žalobcu

sa určením neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo, dokonca došlo k jeho zhoršeniu, a
preto má žalovaný zato, že nebola splnená požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu. Tým,
že žalobca neplnil si svoje povinnosti a súd určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, došlo k
výraznému poškodeniu žalovaného, ktorému sa nespláca splatná pohľadávka napriek skutočnosti, že
splnil všetky povinnosti z pôvodnej úverovej zmluvy a žalobca bol ten, ktorý svoje povinnosti porušil. V

súvislosti s tým žalovaný poukázal na tvrdenie, že účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa
zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Žalovaný považuje požiadavku žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur za nedôvodnú a neopodstatnenú. Tvrdenie
žalobcu, že zo strany žalovaného došlo využitím neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda začlenením

Dohody o zrážkach zo mzdy do Zmluvy, k spôsobeniu ujmy na jeho strane, teda na strane žalobcu,
považuje žalovaný za nepravdivé a účelové s cieľom dosiahnuť neodôvodnený prospech.

Žalovaný ďalej uviedol, že zamestnávateľ žalobcu vykonal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy,
a to 11. 7. 2013 zrazil sumu 194,04 eur a dňa 9. 8. 2013 sumu vo výške 256,18 eur, teda spolu

sumu 450,24 eur, ktorá suma bola následne dňa 9. 4. 2014 žalobcovi v celom rozsahu vrátená (čím
žalovaný rešpektoval právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C 221/2013). Žalobca však svoju
pohľadávku z titulu Zmluvy voči žalovanému doposiaľ neuhradil ani len čiastočne, a teda jeho tvrdenie
o ujme, ktorá mu mala byť konaním žalovaného spôsobená, nie je pravdivé. Žalobca sa dostal do
omeškania s plnením splátok voči žalovanému, neplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, a

preto žalovaný mal právo uplatniť si svoj nárok buď cestou príslušného súdu, alebo vykonať zrážky zo
mzdy. Pokiaľ by postupoval prvým spôsobom, teda žalobou na súd, žalovaný by bol zaviazaný k plneniu
dlhu jednorazovo, a preto nemožno považovať zrážky zo mzdy za konanie spôsobilé privodiť mu ujmu.Žalovaný považuje za absurdné aj tvrdenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola nekalou obchodnou
praktikou.

V závere žalovaný poukázal na obsah rozsudku NS ČR pod sp. zn. 23Cdo 1201/2009 a tiež komentár k
Občanskému zákonníku I Komentář I. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2008, podľa ktorého účelom ochrany
spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že to v žiadnom
prípade nemá zbaviť spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.
V danom prípade priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany

spotrebiteľa (ktorý doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky žalovanému dlhuje), ktorá by sa v danom
prípade neopierala o logickú, ani o dôvodnú úvahu. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný
navrhoval žalobu zamietnuť a požadoval náhradu vzniknutých trov konania od žalobcu.

Na výzvu súdu žalovaný predložil písomný dôkaz o svojom tvrdení, že žalobcovi dňa 9. 4. 2014 vrátil
zrazenú sumu vo výške 450,24 eur bankovým prevodom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 6. 2015, ktorého sa zúčastnil žalobca a substitučná právna
zástupkyňa žalovaného Mgr. Katarína Čaniová.

Prevedeným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, za použitia jeho

písomného vyjadrenia, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6C 221/2013 (predmetný spis nebolo možné
použiť, nakoľko tento bol pripojený k spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 1C 161/2014, ktorý bol 26. 1. 2015
predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní), za použitia účastníkov citovaných
rozhodnutí iných všeobecných súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR a ČR súd zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C 221/2013 zo dňa 14. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 8. 1. 2014, tunajší súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí
Flexipôžičky pod č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi VÚB Bankou, a. s. a žalobcom dňa 10.
4. 2008 je neplatná. Zároveň určil žalovanému zaplatiť trovy konania. Z odôvodnenia predmetného

rozsudku súd zistil a z výpovedí oboch účastníkov tohto konania vzal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí
Flexipôžičky dňa 10. 4. 2008, pričom ide o typickú formulárovú zmluvu, ktorej podmienky žalobca ako
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. V článku III bodu 6 bola zakomponovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy
v prípade nesplnenia si záväzku dlžníkom podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Predmetná Dohoda

bola napísaná drobným písmom, jej text bol nezvýraznený, splýval s ostatným textom drobno písaného
písma. Súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie § 52 a
§ 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaný proti tomuto rozsudku nepodal odvolanie, tento nadobudol
právoplatnosť, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 8. 1. 2014.

Ako už vyplýva z vyššie popísaného písomného vyjadrenia žalovaného a písomného dôkazu ním
predloženého - výpisu z platobnej histórie UniCredit Banky Slovakia, a. s., ktorá je bankou žalovaného,
súd zistil, že žalovaný rešpektujúc predmetný rozsudok tunajšieho súdu poukázal zrealizované dve
zrážky zo mzdy spolu vo výške 450,24 eur na účet zamestnávateľa žalovaného Ž. G., Q. V. H. - vo
VÚB, a.s..

Žalobca v čase podania žaloby a na pojednávaní v účastníckej výpovedi uvádzal, že zamestnávateľ mu
vrátil sumu vo výške 250,24 eur titulom zrážky zo mzdy, ktorá bola vykonaná v prospech žalovaného,
pričom zvyšnú sumu vo výške 200,- eur mu jeho zamestnávateľ nevrátil, pričom pracovníčka mzdovej
učtárne mu mala oznámiť, že táto suma mu ani nebude vrátená. K tvrdeniu žalobcu, že jeho právnemu

predchodcovi nesplatil pôžičku vo výške 3.817,30 eur, uvádzal, že to nie je pravda, nakoľko podľa jeho
prehľadu výpisov z VÚB banky, resp. prehľadu predmetnej úverovej zmluvy mal zaplatiť 4.588,51 eur,
teda dlh mal preplatiť o sumu 1.026,41 eur. Zotrvával na tvrdení, že žalovaný ako druhý postupca VÚB
Banky, nezákonne nariadil zrážky z jeho mzdy, nakoľko on nemá vedomosť, žeby banke ešte niečo
dlhoval. Poslednú splátku zaplatil 17. 4. 2012, čím uhradil dlh vo výške 4.588,51 eur. Touto sumou

považuje dlh za splatený. Na podanej žalobe naďalej zotrvával s poukazom na stanovisko Najvyššieho
súdu citované v písomnom odôvodnení žaloby.Právna zástupkyňa žalovaného Mgr. Katarína Čániová s poukazom na vyššie popísaný písomný dôkaz
uviedla, že takmer rok pred podaním žaloby, teda dňa 9. 4. 2014 žalovaný vrátil žalobcovi sumu 450,24
eur, pričom dodala, že nemá vedomosť, prečo zamestnávateľ - ŽSR Bratislava nevrátila celú sumu

žalobcovi. Predložila súdu ďalší písomný dôkaz, a to prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
VÚB na žalovaného zo dňa 12. 12. 2012, podľa ktorej celková výška pohľadávky voči žalobcovi k
tomuto dátumu predstavovala sumu 1.261,64 eur. Nakoľko od januára 2013 túto sumu žalobca vôbec
nesplácal, pristúpili v júli 2013 k nariadeniu zrážok zo mzdy v zmysle platnej a účinnej úverovej Zmluvy, v
rámci ktorej bola uzavretá aj predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy. Následne rešpektujúc právoplatný

rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6C 221/2013 k ďalším zrážkam zo mzdy nepristúpili a zároveň pristúpili
k navráteniu dvoch zrazených súm (za mesiac júl 194,06 eur a za mesiac august 256,18 eur) spolu
vo výške 450,24 eur, a to dňa 9. 4. 2014. V danom prípade teda žalobca je naďalej ten, ktorý dlhuje
žalovanému sumu 1.261,- eur. Žalobca dodatočne predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že dňa 23. 6. 2015 si v mzdovej učtárni overil, že dostal sa do omylu, keď tvrdil, že mu táto nevrátila
zvyšnú zrazenú sumu 200,- eur, a že nebolo v jeho úmysle dostať súd a právneho zástupcu žalovaného

do omylu, alebo zavádzania. V závere teda potvrdil, že bola mu vrátená celá žalovaným zrazená suma
vo výške 450,24 eur. Dodal, že predmetom jeho nároku nie je vrátenie tejto zrazenej sumy, ale samotná
podstata žaloby - nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z..

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi konania ako aj v čase rozhodovania tunajšieho okresného súdu v konaní č. k. 6C
221/2013,protiporušeniuprávapovinnostíustanovenýchzákonomscieľomochranyspotrebiteľa,môže
saspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.Združeniesamôženasúdeproti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

Z vyššie popísaného vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný
z nasledujúcich dôvodov:

1. Žalovaný nebol tým subjektom, ktorý v čase uzatvárania Zmluvy o Flexipôžičke zo dňa 10. 4.
2008 v zmluvných dojednaniach do predmetnej Zmluvy zakomponoval dojednanie o zrážkach zo mzdy

žalobcu pre prípad neplnenia si jeho povinností, a to riadne splácať úver. Podľa Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 12. 12. 2012 týmto subjektom bol peňažný ústav poskytujúci úver, teda VÚB,
ktorá predmetnú pohľadávku voči žalovanému odpredala ku dňu postúpenia vo výške 1.261,46 eur.
Navyše súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj právny predchodca žalovaného, teda postupca pristúpil
k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy v rámci predmetnej Zmluvy o flexipôžičke v čase, keď tento

právny prostriedok nebol zakázaný.

2. Žalovaný ako postupník pristúpil k realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neplnenia si
základnej povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplývala z predmetnej Zmluvy o flexipôžičke, teda z dôvodu
nesplnenia si celého dlhu voči pôvodnému veriteľovi. Žalobca v tomto konaní nepredložil súdu žiadne

relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že pohľadávka, ktorá bola postúpená žalovanému vo výške
1.261,46 eur, je nezákonná. V konaní len vyslovil presvedčenie, že má splatený celý dlh voči pôvodnému
veriteľovi, a teda aj ďalšiemu preberateľovi pohľadávky bez predloženia dôkazných materiálov.

3. Žalovaný hneď potom, ako sa dozvedel, že je proti nemu vedené konanie na tunajšom súde pod

sp. zn. 6C 221/2013, nepokračoval v ďalších zrážkach zo mzdy a po právoplatnosti predmetného
rozsudku pristúpil k vráteniu dvoch vymožených zrážok vo výške 450,24 eur, o čom predložil relevantný
písomný dôkaz a čo vlastne v záverečnom písomnom vyjadrení žalovaný aj potvrdil. Žalovaný takýmto
postupom prejavil plný rešpekt s rozhodnutím tunajšieho súdu a svojím konaním a zároveň vrátením už
vymožených zrážok zo mzdy predišiel tomu, aby bola žalobcovi spôsobená akákoľvek finančná, alebo

iná ujma.

Z vyššie vymenovaných dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom dospel k záveru, že aj
napriektomu,žezdokazovaniavyplynulo,žežalobcaje touosobou,ktorásiakospotrebiteľnatunajšomsúde v konaní sp. zn. 6C 221/2013 úspešne uplatnila porušenie práva a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, žalovaný nebol tým subjektom, ktorý privodil ujmu žalobcovi.
Pri takomto právnom posúdení sa súd v celom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalovaného, ktorý v

súvislosti s daným návrhom poukázal na doteraz platnú právnu judikatúru Českej republiky - rozsudok
NS ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009. V predmetnom rozsudku sa okrem iného uvádza, že aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyselnosti
a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť

zmluvných podmienok. Takýto účel ochrany však nemožno vykladať tak, že spotrebiteľ má byť zbavený
akejkoľvek zodpovednosti zo záväzkových vzťahov, do ktorých vstupuje. Z dokazovania vyplynulo, že
žalobcovi boli na základe Zmluvy o flexipôžičke poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa
v celom rozsahu neuhradil, takže v danom prípade priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by
došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa, ktorá by sa v takomto prípade neopierala o logickú,
ani o dôvodnú úvahu. Navyše, ako už bolo vyššie konštatované, žalovaný žalobcovi plnú sumu zrážok

zo mzdy vrátil, nešlo o takú sumu, ktorá by mala ohroziť život a zdravie žalobcu a jeho rodiny, a preto
súd má zato, že na strane žalobcu nevznikla žiadna ujma (či už morálna, alebo finančná) a vzhľadom
na závery vykonaného dokazovania v danom prípade nemá nárok na finančné zadosťučinenie, aké má
na mysli ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v čase uzavretia Zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní
plný úspech, ich náhradu. Určil žalobcovi povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného trovy
právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za 3 úkony po 34,86 eur (prevzatie,

príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 22. 6. 2015), spolu 104,58
eur, ďalej hotové výdavky, a to 3x 8,39 eur - režijný paušál spolu 25,17 eur, plus cestovné náhrady podľa
zákona č. 283/2002 Z. z. za jednu cestu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť na pojednávanie dňa 22.
6. 2015 pri cene 3,-eur/1 cestu, spolu 6,- eur, pri použití hromadného prostriedku, plus náhrada za stratu
času na uvedené pojednávanie 1x 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 13,98 eur = 83,88 eur, to všetko spolu

219,63 eur + 20 % DPH 43,8 eur = 263,43 eur.

Súd nepriznal právnym zástupcom žalovaného vyúčtovanú náhradu za ďalší úkon - vyjadrenie zo dňa
19. 6. 2015, nakoľko tento bol vykonaný neúčelovo, postačovalo, keby písomný dôkaz bol predložený
priamo na pojednávaní dňa 22. 6. 2015.

Rešpektujúc ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. súd nerozhodoval o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny
poplatok, nakoľko žalobca bol v tomto konaní ako spotrebiteľ oslobodený a žalovaný bol v konaní
úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.