Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Er/388/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417205376
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Hrnčiarová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417205376.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Mesto Kremnica, IČO: 00 320 781, so
sídlom: Štefánikovo nám. 1/1, 967 01 Kremnica, proti povinnému: X. L., O..: XX.XX.XXXX, Z. V.: Š. O.
X/X, XXX XX M., vedenej pod sp. zn. EX 1873/2017, súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o námietkach
povinného a návrhu na zastavenie, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcií č. k.23Er/388/2017 z a m i e t a.

II. Exekučné konanie č. k. 23Er/388/2017 v časti zriadenia exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poverením č. 5613 103475 zo

dňa 17.05.2017 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. vykonaním exekúcie proti
povinnému.

2. Dňa 13.09.2017 doručil povinný osobne okresnému súdu námietky proti trovám
exekúcie a návrh na zastavenie za neprimeranosť exekúcie.

3. Dňa 27.09.2017 doručil súdny exekútor na okresný súd námietky povinného
proti trovám exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.. Upovedomenie
o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 30.09.2017, čo potvrdzuje kópia doručenky
nachádzajúca sa v súdnom spise č. l. 14. Námietky proti trovám exekúcie povinný podal na poštovú
prepravu dňa 18.09.2017, čo potvrdzuje obálka nachádzajúca sa v súdnom spise 23Er/414/2017 č. l. 11.

4. Podľa § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) Predbežné
trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od
exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase
vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy

exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

5. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora
do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach
rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 201 ods. 4 Exekučného poriadku toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo
doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.7. Okresný súd preskúmal námietky povinného, podanie súdneho exekútora,
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 30.08.2017 a zistil, že námietky

proti trovám exekúcie boli vznesené u exekútora, resp. podané orgánu, ktorý má povinnosť doručiť
zásielku súdnemu exekútorovi, teda pošte, po uplynutí zákonnej štrnásťdňovej lehoty na vznesenie
námietok od doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie, a to dňa 18.09.2017. Svedčí o tom
originál obálky s pečiatkou pošty nachádzajúcej sa v súdnom spise 23Er/414/2017 na č.l. 11. Lehota
na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie povinnému uplynula dňa 04.09.2017. Povinný bol

v upovedomení o ďalších trovách exekúcie riadne poučený o podaní námietok proti trovám exekúcie v
lehote do 14 dní od doručenia upovedomenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia,t.j.zdôvodu,žepovinnýpodalnámietkyusúdnehoexekútoraoneskorene,tedapouplynutí
zákonnej štrnásťdňovej lehoty na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia a nevyhovel námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie.

8. Povinný vo svojom podaní zo dňa 12.09.2017, ktoré osobne doručil na okresný súd dňa
13.09.2017 a následne dňa 18.09.2017 podal na poštovú prepravu, žiadal o zastavenie exekúcie v
časti zriadených exekučných záložných práv na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Súdny exekútor vydal
Upovedomenie o zriadení záložného práva na všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktoré sú zapísané
naLVč.1371vKÚKremnicavprospechoprávneného.Povinnýuviedol,žehodnotatýchtonehnuteľností

niekoľko násobne prevyšuje vymáhaný nárok. Zriadenie záložného práva je len umelým navýšením
trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor zablokoval aj jeho účet vedený v Tatra banke, a.s., tým pádom
nepotreboval blokovať predmetné nehnuteľnosti. Blokácia nehnuteľností je neprimeraná. Z toho dôvodu
navrhol zastavenie predmetných exekúcii zriadením záložného práva.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov
zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie

oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

11. Podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len "drobné exekúcie"), nemožno exekúciu vykonať predajom

nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

12. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu

pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia
vykonávapredajomhnuteľnejveci,ktorásanedározdeliť,alebopredajomnehnuteľnostiapovinnýnemá
dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

13. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom

exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej
povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného
zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný
odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

14. Podľa §168 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie:
a) upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v
katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné
záložné právo,
b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o

námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).

15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o drobné exekúcie, trovy exekúcienesmú presiahnuť a) šesťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku
neprevyšujúcu 50 eur,
b) päťnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku

neprevyšujúcu 166 eur,
c) dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku
neprevyšujúcu 500 eur a
d) výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu
500 eur.

16. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii
presiahnu násobok výšky pohľadávky podľa odseku 2, znášajú trovy exekúcie prevyšujúce príslušný
násobok pohľadávky oprávnený a povinný každý v jednej polovici.

17. Okresný súd dňa 03.11.2017 kontaktoval telefonicky súdneho exekútora za účelom

zistenia, či by peňažné prostriedky na účte povinného v Tatra banke, a.s. nestačili na úhradu pohľadávky
a trov exekúcie. Dozvedel sa, že povinný má na účte dostatočné finančné prostriedky na úhradu
pohľadávky a dokonca sám dobrovoľne uhrádza pohľadávky, ktoré má voči oprávnenému v iných
exekučných konaniach.

18. Z telefonického rozhovoru a zo súdnych spisov 22Er/414/2017, 23Er/415/2017,
23Er/414/2017, 22Er/388/2017 a 22Er/410/2017 vyplýva, že súdny exekútor má zaužívanú prax
zriaďovať exekučné záložné práva na nehnuteľnosti povinných. Tým, ale dochádza k zbytočnému
navyšovaniu trov exekúcie, v konaniach, v ktorých povinní majú dostatočné prostriedky na úhradu
pohľadávky aj iným vhodnejším spôsobom. Zároveň okresný súd má za preukázané, že súdny

exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva aj
katastru nehnuteľností. Exekučný poriadok ale neprikazuje doručovať upovedomenie o začatí exekúcie
zriadením exekučného záložného práva aj katastru nehnuteľnosti, na rozdiel od príkazu na zriadenie
exekučného záložného práva, ktorý je súdny exekútor povinný zaslať aj katastru, ak ide o nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností, čím tiež došlo k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie.

19. V danom prípade ide o drobnú exekúciu, t.j. pohľadávka oprávneného neprevyšuje
sumu 2000,- Eur, na základe tejto skutočnosti môže súdny exekútor vymáhať trovy exekúcie len v
zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade, ak by si uplatňoval vyššie trovy exekúcie, ako mu
umožňuje § 200 ods. 2 Exekučného poriadku je povinný postupovať v zmysle § 200 ods. 3 a zaviazať

na zaplatenie polovice trov exekučného konania aj oprávneného.

20. V tomto prípade pohľadávka oprávneného je vo výške 20,78 Eur a súdny exekútor si
žiada od povinného uhradiť trovy exekučného konania vo výške 222,13 Eur. Okresný súd upozorňuje
súdnehoexekútora,ževdanomprípadenepostupovalvsúlades§200ods.2a§200ods.3Exekučného

poriadku. V prípade, ak si vymôže od povinného viac, ako je oprávnený, povinný má možnosť podať
na okresný súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň podať podnet na disciplinárne
konanie voči súdnemu exekútorovi na Slovenskú komoru exekútorov. Okresný súd zároveň nesúhlasí
s postupov súdneho exekútora, ktorý vedie viaceré exekučné konania, v ktorých vystupuje ten istý
oprávnený a povinný. Účelné a hospodárne by bolo ich spojiť do jedného exekučného konania, čím by

došlo k zníženiu trovy exekučného konania.

21. Podľa § 6 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z . z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov / v znení účinnom do 31.03.2017/ odmena za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti je 33,19 Eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

22. Exekučný poriadok umožňuje súdnemu exekútorovi zriadiť exekučné záložné právo aj
v prípade drobných exekúcii, ale v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt, je možné vykonať tento spôsob exekúcie len výnimočne, a to so súhlasom
súdu.

23. Pokiaľ súdny exekútor len upovedomil o začatí exekučného konania zriadením
exekučného záložného práva , zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vovlastníctve povinného a nedošlo ešte k vykonaniu exekúcie, ale len k zabezpečeniu predmetných
nehnuteľností., okresný súd v rámci rozhodovania o odmene súdneho exekútora nepriznáva súdnym
exekútorom v takýchto prípadoch odmenu za uvedené úkony. V tomto smere okresný súd poukazuje

taktiež na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor
vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 2CoE/343/2012-68 zo dňa 30. 01. 2013, č. k. 14CoE/17/2012-43 zo
dňa 27. 02. 2012, č. k. 13CoE/389/2011-58 zo dňa 19. 12. 2011.

24. Okresný súd má za to, že súdny exekútor vedie voči povinnému exekúciu v širšom

rozsahu, než je potrebné na uspokojenie pohľadávky oprávneného a uhradenia trov exekučného
konania, preto rozhodol, že exekúciu zastavuje v časti záložného práva na nehnuteľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie

vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.