Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204075
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116204075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

MartinaBaranaaJUDr.DanielyBabinovejvprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.sosídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX U. XXX, o zaplatenie 4.835,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 14C/72/2016-36 zo dňa 11.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.646,56 eur, úrok

z omeškania vo výške 1,93 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.646,56 eur od 16.10.2015 do
zaplatenia, a to v splátkach po 30 eur mesačne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 92 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.835,82 eur, sumy 221,30 eur ako úroku, sumy 1,93 eur
ako úroku z omeškania a úroku 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.10.2015 do zaplatenia a úroku
z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.10.2015 do zaplatenia a trov konania, to všetko
titulom úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania,

ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou, nespĺňa požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch podľa § 9
ods. 2 písm. j), § 9 ods. 2 písm. k). Poukázal na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa
a na skutočnosť, že žalobca neskúmal bonitu žalovanej z hľadiska jej príjmov a výdavkov. Všetky tieto
nedostatky majú za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 4.900 eur a zaplatila doposiaľ 253,44 eur, rozdiel predstavuje 4.646,56 eur, na
ktorú sumu súd zaviazal žalovanú spolu s príslušným úrokom z omeškania od 16.10.2015, teda odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalobcovi tiež priznal kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške

1,93 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej,
ktorá poberá iba sociálnu dávku vo výške 61,60 eur, jej súd umožnil splácanie dlhu v primeraných
splátkach po 30 eur mesačne.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
súd žalobu zamietol a proti výroku, ktorým povolil žalovanému uhradiť dlh v pravidelných mesačných
splátkach. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. k), nesúhlasil s tvrdením súdu, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, ani s tým, že
zmluva neuvádza predpoklady pre výpočet RPMN. K tvrdeniu súdu, že zo zmluvy nevyplýva skúmanie
bonity, uviedol, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver žalobca posúdil jeho príjmy a
výdavkynazákladeúdajovzreportuzoSociálnejpoisťovneanazákladeúdajovzreportuzospoločnéhoregistra bankových informácii. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní
schopnosti žalovaného splácať úver žalobca zohľadnil dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo podľa tohto ustanovenia

mal aj dodržať. Stanovenie § 11 ods. 2 umožňuje pre hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu klienta
vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôkazov predložených súdu je však zrejmé, že podmienka
hrubého porušenia povinnosti nebola naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval
schopnosť žalovaného splácať úver ani bez akýchkoľvek príjmov, výdavkov či rodinnom stave, ani bez
nahliadnutia do príslušnej databázy. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o povolení splácať dlh v splátkach

po 30 eur. Takéto rozhodnutie dáva žalovanému možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok, ako
to bolo dohodnuté v zmluve napriek tomu, že žalovaný neplnil zmluvné povinnosti. Výkon práva, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených
práv zakotvenou CSP. Pri danej výške splátky žalovaný uhradil len istinu bez príslušenstva za viac ako
13 rokov. Splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho. Žalobca poukázal ďalej na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/185/2017 zo dňa 27.09.2017, podľa ktorého, aby súd mohol

určiť naplnenie dlhšiu lehotu alebo umožniť plnenie v splátkach, musí mať pre takéto rozhodnutie
spoľahlivo zistené všetky skutočnosti, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali záver súdu, že je vhodné
určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako je zákonná lehota. Osobitné okolnosti, na ktoré je súd povinný pri
povolení splátok prihliadať, spočívajú nielen v sťaženej platobnej schopnosti žalovaného, ale aj v postoji
žalovaného k plneniu záväzku, ktorý by sa mal prejaviť snahou žalovaného aspoň o čiastočne plnenie v

rámci jeho možnosti. V danom prípade ide o situáciu, kedy priznané peňažné plnenie vyplýva z úverovej
zmluvy, kedy žalovaní neplatili žalobcovi dohodnuté mesačné splátky, a preto v dôsledku toho si žalobca
uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Povolenie splátok žalovaným v takejto situácii
by bolo v rozpore s cieľom, ktorý žalobca žalobou sledoval. Výška povolených splátok zo strany súdu
je nižšia ako bola výška splátka v zmysle úverovej zmluvy. Napadol aj výrok o trovách konania, žiadal

priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, vyhovel
žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd má za to,
ževdanomprípadesúsplnenépodmienkynato,abybolúverpovažovanýzabezúročnýabezpoplatkov,

atominimálnezdôvodu,žežalobcapriposkytovaníúveruhruboporušilpovinnosťskúmaťbonituklienta.
Ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať
tak, že za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopností splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, pričom neskúmanie čo i len jednej
z týchto kategórii spôsobuje bezúročnosť. Pokiaľ účelom skúmania bonity klienta je zistenie všetkých

údajov potrebných na posúdenie schopností klienta splácať úver, potom takéto posúdenie nemôže
byť zrealizované len na základe skúmania napr. príjmu a rodinného stavu klienta. Príjem aj rodinný
stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. V danom prípade ani
z odvolania nevyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal výdavky klienta (napríklad dotazom

na klienta samotného). Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne
nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať
o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta (napr. o zvýšených
výdavkoch súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom). Aj keď odvolací súd si je vedomý skutočnosti,
že v danom prípade žalovaná úver splácala a prestala až po strate zamestnania, je zároveň pravdou, že

žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez ohľadu
na to, že porušenie tejto povinnosti možno neviedlo v danom prípade k strate schopnosti klienta splácať
úver, je nevyhnutné z tohto porušenia vyvodiť zákonné sankcie.

5. Vecne správne je aj rozhodnutie, ktorým súd povolil dlžníkovi dlh splácať v splátkach po 30 eur,

pretože takýto záver vyplýva zo zistenej majetkovej situácie dlžníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.