Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Kvietok

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717211763.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a
členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne: L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. X.XXXX/XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so
sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČo: 31 320 155 právne zastúpenému Beňo&partners, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia č. 93, IČO: 44 250 029, o určenie, že zmluva o

poskytnutí pôžičky č. 1287736 je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 6Csp/181/2017-22 zo dňa 03.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o priznaní nároku žalovanému na náhradu trov konania voči
žalobkyni vo výške 100 % (výrok II.) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
konanie vo veci zastavil a žalovanému priznal náhradu na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške
100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobou doručenou prvostupňovému
súdu dňa 02.10.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Dňa
24.10.2017 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie, v ktorom zobrala žalobu v celom rozsahu
späť a žiadala, aby súd konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri zastavení konania treba rozhodnúť
o náhrade trov konania, preto je potrebné zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania sporovými
stranami. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že
žalobkyňa zobrala žalobu späť nie pre správanie žalovaného, ale z vlastného rozhodnutia. Z procesného
hľadiska teda zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto súd priznal žalovanému plnú náhradu trov
konania.

4. Uznesenie okresného súdu napadla odvolaním žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že podáva odvolanie
proti výroku o náhrade trov konania, ktorým súd priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni
vo výške 100 %. Domáhala sa zrušenia odvolaniu napadnutého rozhodnutia vo výroku II., eventuálne
v zmeny tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Podané odolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že okresnému súdu bola doručená žaloba dňa02.10.2017, ktorú žalobkyňa zobrala v celom rozsahu späť podaním doručením súdu 24.10.2017, teda
do uvedeného dátumu žalovanému nevznikli žiadne trovy, a keďže vyjadrenie žalovaného k podanej
žalobe bolo doručené až 31.10.2017, teda po späťvzatí žaloby, podľa jej názoru žalovaný nemá nárok na

náhradu trov konania. Žalobkyňa zároveň uviedla, že sa momentálne nachádza v nepriaznivej finančnej
situácii a celkovo voči jej osobe eviduje pohľadávku päť veriteľov v celkovej výške niekoľko tisíc euro.
Podľa jej názoru daný skutkový stav možno vyhodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa a neuložiť
jejpovinnosťnahradiťtrovykonania,keďževzmysle§257CSPvovýnimočnýchprípadochsúdneprizná
náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu v odvolaní napadnutom výroku o trovách konania v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný
uviedol,žemutrovykonaniaskutočnevznikliatovsúvislostisvyjadrenímkžalobenazákladeuznesenia
súdu sp. zn. 6 Csp/181/2017-6 doručeného žalovanému dňa 26.10.2017, v ktorom ho súd vyzval na
vyjadrenie k žalobe. Žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že nepriaznivá finančná

situácia, v ktorej sa podľa jej tvrdenia nachádza, vznikla bez jej zavinenia, pričom žiadnym spôsobom
nie je zrejmé v čom dôvody hodné osobitného zreteľa majú spočívať.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 370,
380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného

súdu v odvolaní napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého týkajúceho sa trov konania.

V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
v tejto časti.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie
muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za
zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca
vezme návrh späť zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania

žalovanému.

13. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 02.10.2017
žalobu, ktorú neskôr podaním zo dňa 19.10.2017, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
24.10.2017, zobrala v celom rozsahu späť. Je preto potrebné konštatovať, že ak žalobkyňa zobrala

žalobu späť, procesne zavinila že konanie bolo zastavené. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 256 ods.
1 CSP je potom žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému trovy vzniknuté v súvislosti s touto podanou
žalobou.

14. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podanou žalobou

nemohli vzniknúť, pretože žaloba bola podaná dňa 02.10.2017 a bola vzatá späť dňa 24.10.2017, teda
že žalovanému nevznikli žiadne trovy, pretože vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe bolo doručené
súdu dňa 31.10.2017, teda po späťvzatí žaloby, táto námietka nie je dôvodná.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol uznesením č. k. 6 Csp/181/2017-6 zo dňa 11.10.2017

vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. Predmetné uznesenie bolo žalovanému súdom doručované už dňa
19.10.2017 a bolo mu doručené 26.10.2017. Napriek skutočnosti, že dňa 24.10.2017 došlo žalobkyňou
k späťvzatiu žaloby, nemá toto späťvzatie vplyv na to, že žalovaný sa k podanej žalobe prostredníctvom
svojho právneho zástupcu písomne vyjadril, a teda mu vznikli trovy konania.16. Pokiaľ sa žalobkyňa v podanom odvolaní domáhala aplikácie ust. § 257 CSP, odvolací súd dospel k
záveru, že táto jej požiadavka nie je dôvodná. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť

aplikácie tohto ustanovenia, iba tvrdila, že sa nachádza v zlej finančnej situácie keď celkovo voči jej
osobe eviduje pohľadávku päť veriteľov v celkovej výške niekoľko tisíc euro.

17. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách
konania ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom

rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.