Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202837
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318202837.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: D. U., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XXX/XX, A., proti žalovaným: 1/
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ DUPOS
dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasavosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručenomsúdudňa04.07.2018
domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na základe zmluvy zo dňa 02.02.2012, vkladovanej v katastri nehnuteľností pod R.-XX/XXXX k

nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre
kat. územie A., Z. A., okres Levice, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX/
X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh:
záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/
X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň

sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby
nehnuteľností zapísaným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre
kat. územie Lok, obec Lok, okres Levice, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela
č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2,
druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č.
XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX a to až do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že v minulosti bol vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „C“ a
pozemkov s číslom parcely XXX/X I. XXX/X I. XXX/X registrované v registri „C“, obec Lok, katastrálne
územie A.. Dňa 18.08.2011 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou predmetné nehnuteľnosti previedol

na O.. E. Š. za kúpnu cenu vo výške 60.000 eur. Žalobca uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu mu dal
podpísať D. H., ktorý vystupoval ako finančný poradca a ktorý mal za kúpnu cenu vyplatiť žalobcove dlhy
a dlhy žalobcovej rodiny a mal žalobcovi a jeho manželke E. E.I. U. vybaviť úver. Žalobca ďalej uviedol,
že predmetnú kúpnu zmluvu mu D. H. nedal pred podpisom prečítať, nemal vedomosť čo podpisuje,
a to, že podpísal kúpnu zmluvu sa dozvedel až z podkladov z katastra nehnuteľností. Žalobca ďalej
uviedol, že kupujúca O.. E. Š. odovzdala kúpnu cenu W. U., pričom táto kúpna cena mala byť použitá na

vyplatenie dlhov. Žalobca uviedol, že z kúpnej ceny boli vyplatené pohľadávky vymáhané v exekučnom
konaní u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Vedenými pod EX 8629/10 a EX 936/10v celkovej sume 9.891,78 eur. Žalobca uviedol, že žiadne finančné prostriedky z kúpnej ceny nikdy
neobdržal a zostal bývať s jeho rodinnou v predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca ďalej uviedol, že
nemal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli následne prevedené dňa 22.12.2012 na C.

T. a zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v I. rade. Žalobca uviedol, že v predmetnej
veci - teda v spôsobe konania D. H. I. W. U. je vedené trestné konanie, vedené vyšetrovateľom OKP
KR PZ Žilina pod ČVS:KRP-14/2-VYS-ZA-2014 a bola podaná obžaloba Okresnému súdu Žilina na
obvineného D. H. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm g.) Trestného zákona a na obvinenú

W. U. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona.
Žalobca uviedol, že v predmetnom trestnom konaní vystupuje ako poškodený s tým, že predmetné
nehnuteľnosti, boli od neho vylákané podvodným spôsobom s deklarovaním finančnej pomoci zo strany
D. H.. Žalobca uviedol, že konaním D. H. a W. U. boli spolu s manželkou uvedení do omylu tým, že im
dali nepravdivý prísľub vyriešenia zlej finančnej situácie a neuviedli všetky skutočnosti - nevyplatenie

žiadnych finančných prostriedkov z úveru a ani navrátenie nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že jeho
manželka vyzvala žalovaného v I. rade na zdržanie sa výkonu záložného práva, ktorý jej však oznámil,
že s ním nie je v úverovom vzťahu a neposkytol jej žiadne informácie. Žalovaný v II. rade nereagoval
na výzvu manželky žalobcu.

3. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2
písm. d) CSP odôvodnil žalobca tým, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov strán,
nakoľko výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam smeruje proti osobe, ktorá nie je ich
skutočným vlastníkom. Žalobca uviedol, že prvotná kúpna zmluva zo dňa 18.08.2011 s E. Š. nebola
uzavretá slobodne a vážne, bola uzavretá v tiesni a predstavuje poskytnutie finančných prostriedkov na

vyplatenie záväzkov v exekučnom konaní, teda jej skutočným predmetom nebol prevod vlastníckeho
právaajednásaozastretýprávnyúkon-zmluvaopôžičkeapredmetnákúpnazmluvabolasimulovaným
právnym úkonom. Žalobca uviedol, že E. Š. sa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností a
nesvedčí tak vlastnícke právo ani C. T., ktoré malo byť odvodené od E. Š. ako prvej kupujúcej. Žalobca
uviedol, že podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložcom môže byť len osoba, ktorej svedčí

vlastnícke právo k predmetu zálohu, pričom C. T. sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných
nehnuteľností a nemohlo tak vzniknúť záložné právo na uvedených nehnuteľnostiach. Žalobca uviedol,
že na tunajší súd podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že záložné právo nevzniklo.
Žalobca tvrdí, že prípadnou dražbou predmetných nehnuteľností by došlo k nenávratnému stavu a do
vyriešenia otázky vo veci samej je potrebné, aby nedochádzalo k zmene právneho stavu a prípadnému

zásahu do práv a povinností tretích osôb.

4. K návrhu pripojili: oznámenie o podaní obžaloby zo dňa 26.02.2018, zápisnica o výsluchu
poškodeného C. T. zo dňa 14.11.2012, zápisnica o výsluchu svedka O.. E. Š. zo dňa 22.05.2013,
návrh na podanie obžaloby zo dňa 29.09.2017, kúpna zmluva zo dňa 18.08.2011, zápisnica o výsluchu

svedka D.. R. Š. W. C. XX.XX.XXXX, realitný a dražobný magazín zo dňa 15.06.2018, výpis z katastra
nehnuteľností číslu A. XXX, odpoveď na výzvu na zdržanie sa výkonu záložného práva zo dňa
21.06.2018, výzvu na zdržanie sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zo dňa 14.06.2018.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto

procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv
a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom
neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.

17. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie
z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie
exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je
ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje
exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať

preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím
neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah musí byť primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Bez osvedčenia, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným
tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami

odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo
zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené,
súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril s E. Š. kúpnu zmluvu dňa 18.08.2011, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom
súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „.“ a pozemkov s číslom parcely XXX/X I. XXX/X I. XXX/X
registrované v registri „C“, obec A., katastrálne územie A.. Ďalej je zrejmé, že dňa 04.01.2012 bola
uzavretá kúpna zmluva medzi E. Š. I. C. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam a zároveň C. T. uzavrel záložnú zmluvu dňa 04.01.2012, na základe ktorej

sa uskutočňujú úkony smerujúce k vykonaniu dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti sa žalobca domáha
zdržania výkonu záložného práva zo strany žalovaných s poukazom na to, že výkon záložného práva je
nezákonný, nakoľko žalobca je stále vlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho právni nástupcovianeplatne nadobudli vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam a preto aj žalobca spochybňuje
platnosť záložného práva.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej „Zákon o dobrovoľných dražbách) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

21.Podľa§21ods.4Zákonaodobrovoľnýchdražbáchúčastníkmisúdnehokonaniaoneplatnosťdražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2.

22. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
23. Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
24. Podľa § 193 CSP tretia veta ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o
tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra

uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

26. Z obsahu žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pravdepodobnosť
jeho úspechu v spore resp. osvedčenia, že je nutné dočasne upraviť právne vzťahy medzi stranami
neodkladným opatrením je postavené na tom, že proti osobám, ktoré vystupovali pri prevodoch

predmetných nehnuteľností (D. H. I. W. U.) sa vedie trestné konanie a bola na nich podaná obžaloba
na Okresnom súde Žilina. V danom prípade je potrebné aj v zmysle vyššie uvedených ustanovení
apelovať na zásadu typickú pre právny štát, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je
jednou z kľúčových zásad trestného konania, ktorá je zakotvená nielen v právnom poriadkom Slovenskej
republiky, ale aj v medzinárodnoprávnych dokumentoch ako napr. Európsky dohovor o ochrane ľudských

práv a slobôd. Jej zmyslom je to, aby orgány činné v trestnom konaní, súdy a ktokoľvek iný nazeral
na obvineného ako na nevinného do momentu, kým nie je vyslovená právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vina, z čoho obvinenému vyplývajú ďalšie práva. V danom prípade je síce podaná
obžaloba na D. H. I. W. U., no nemožno z tejto skutočnosti vyvodzovať akékoľvek závery o ich vine,
a teda nemožno ani zastávať názor o osvedčení nároku na nariadenie neodkladného opatrenia z

dôvodu vedenia trestného konania na spomínané osoby. Súd poukazuje na skutočnosť, že v civilnom
procese si súd nemôže urobiť právny názor na to, kto spáchal trestný čin a akým spôsobom ho spáchal
a súd je viazaný rozhodnutím o tom, či bol spáchaný trestný čin, ku ktorému však ešte nedošlo.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 20/2010 v zmysle ktorého nie je
povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby

to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že obžalovanému v prípade
uznania viny hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom
istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade

existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil,
je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia
sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Na základe uvedeného nie je možnépri posudzovaní nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade brať do úvahy vedenie trestného
konania a podanie obžaloby na D. H. I. W. U..

27. Samotný žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaní zdržali úkonov
smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby nie je dôvodný. Súdu je zrejmé z obsahu spisu, že
žalobca s rodinou stále bývajú v predmetných nehnuteľnostiach, no predmetné nehnuteľnosti má už
vo vlastníctve tretia osoba v poradí - C. T., pričom je nutné uviesť, že na tejto skutočnosti nič nemení
ani vedenie trestného konania proti D. H. I. W. U. a tiež žalobcove argumenty ohľadom neplatnosti

právnych úkonov, ktorými boli prevedené dané nehnuteľnosti do vlastníckeho práva iných osôb. Je
síce nutné konštatovať, že žalobca vo svojom návrhu poukazuje na dôvody neplatnosti právnych
úkonov absolútneho charakteru, ktoré nastávajú ex lege, no druhej strane z dôvodu právnej istoty
všetkých účastníkov týchto právnych úkonov je potrebné deklaratórne rozhodnúť, či sú tieto právne
úkony neplatné aj s poukazom na skutočnosť, že podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona sú údaje
katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Čo sa týka preukázania opaku, súdu je

zrejmé,žežalobcapodalnatunajšísúdžalobuourčenievlastníckehopráva,ktorájevedenásamostatne
pod sp. zn. 15C/40/2018, avšak tento spor nie je právoplatne skončený a teda opak nie je preukázaný.
Predmetné neodkladné opatrenie sa vedie pod samostatnou spisovou značkou (16C/53/2018), nakoľko
okruh strán sporu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezhoduje s okruhom
strán sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 15C/40/2018. Z uvedeného

je zrejmé, že žalobca neosvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a na viac žalobca už po
prvom prevode vlastníckeho práva stratil oprávnenie v daných nehnuteľnosti bývať v roku 2011, pričom
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva podal až v roku
2018 z čoho vyplýva, že nie je potreba okamžitej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami.

28. Súd navyše uvádza k otázke nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa prestali vykonávať úkony
k vykonaniu dobrovoľnej dražby, teda ešte pred samotnou úspešnou dražbou nasledovné. Navrhovateľ
neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje
právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd

na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad
nevyhnutnú mieru. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca má k
dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie
neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade
vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva jej bytu, avšak zákon č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty,
ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods.
5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na
dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty podľa názoru súdu dostatočne chránia práva a
právom chránené záujmy žalobcu, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených

subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom
rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže teda existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý
zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom do práv iných oprávnených
subjektov zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného
žalobcom,sohľadomnaprincípproporcionalityjepotrebnénávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia

zamietnuť (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/27/2017 ,
podobne aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/96/2016).
29. Ohľadom otázky aktívnej procesnej legitimácie žalobcu v prípadnom spore o neplatnosť dražby súd
dodáva, že žalobca môže v spore vystupovať ako dotknutá osoba, pretože prípadné účinky rozhodnutia
vo veci sa budú týkať aj jeho osoby, ktorá býva v predmetnej nehnuteľnosti. Žaloba o neplatnosť

dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ale je žalobou o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností vždy
vyplývaziného-osobitnéhoprávnehopredpisu.Pretovtýchtoprípadochžalobanemôžebyťzamietnutá
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca ani nie je povinný
naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kol., Občanský soudní řád I, II Komentář.

1. Vydání, Praha, C. H. Beck, 2009, s. 530); naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby v tomto prípade vyplýva z ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. Účastníkmi konania o
neplatnosť dražby sú vždy povinne navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba (uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 6C/5/2018). Súd navyše uvádza, že žalobcaako dotknutá osoba môže po právoplatnom odsudzujúcom výroku o vine D. H. I. W. U. podať žalobu o
neplatnosť dražby aj v dlhšej lehote ako tri mesiace od udelenia príklepu v zmysle § 21 ods. 2 druhá veta
Zákona o dobrovoľných dražbách. Súd preto dospel k názoru, že žalobca neosvedčil, že právny vzťah

medzi ním a žalovanými vyžaduje bezodkladnú úpravu a neosvedčil aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania žalovaný sa nestal stranou sporu, trovy konania mu
nevznikli, rozhodnutie mu nebude ani doručované, súd preto o náhrade trov konania vo vzťahu k
žalovanému nerozhodoval a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Leviciach dňa 19.07.2018