Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0T/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118010599
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118010599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Zálesko, v trestnej veci obžalovaného A. M., pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 298 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 27.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. M., narodený XX.XX.XXXX v F.

trvale bytom U. A., E. XXX/XX,

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. M., narodený XX.XX.XXXX v F.
trvale bytom U. A., E. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 12.05.2018 asi o 14.30 hodine po požití väčšieho množstva alkoholu, ktoré sa u neho prejavilo o
15.01 hodine ako 0,89 mg/l a následne o 15.14 ako 0,84 mg/l alkoholu vo vydýchnutom vzduchu, na
ulici F. v obci C. A. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. H. XXX, EČ: NR XXX IB, ktorého
vlastníkom je D. H., v rozpore s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, následkom čoho narazil
prednou časťou ním vedeného vozidla do zadnej časti vozidla zn. Opel I. vedeného jeho vlastníkom D.
J., ktoré odbočovalo doprava mimo cesty, v dôsledku čoho bolo vozidlo H. posunuté dopredu a narazilo

do betónového oplotenia rodinného domu číslo XXX, čím spôsobil poškodenému D. J. škodu vo výške
2.000 eur a poškodenému D. H. škodu vo výške 2.000 eur,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á ch a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno
l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 14.05.2018 pod
č. 2Pv 377/18/4403-7, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. M..

Obžalovaný A. M. na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe.
Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h)
Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal
a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným

v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve
obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne
právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týkalo výroku o treste, ochranného

opatrenia a náhrady škody.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a zistil, že tento podľa jeho odpisu registra trestov nebol
doposiaľ súdne trestaný. Vzal do úvahy tiež skutočnosť, že v priestupkovom registri má obžalovaný päť
záznamov, kde sa všetky jednotlivé skutky týkali priestupku na úseku cestnej premávky, sú zhodné so

záznamami v jeho evidenčnej karte vodiča a všetky boli vyriešené v blokovom konaní, niektoré ešte
v rokoch 2012 a 2014. Z miesta bydliska na obžalovaného žiadne správy o jeho povesti súd
k dispozícii nemal, avšak zistil, že tento je riadne zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem, žije v
spoločnej domácnosti s matkou D., rodenou H., ktorá sama nemá vodičské oprávnenie a rovnako tak
zabezpečuje odvoz a prevoz svojmu strýkovi, D. H., ktorý je ťažko zdravotne postihnutou osobou a

ktorému bol vyhotovený preukaz ZŤP v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/72605 zo dňa 07.11.2017, pretože miera jeho funkčnej poruchy
je 60%.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť

uvedenú pod písmenom j), nakoľko z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný je z hľadiska Trestného
zákona osobou bezúhonnou, vedúcou po celý čas pred spáchaním skutku riadny život. Súd tiež
prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú mu uznal z dôvodu, že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu skutku ihneď po vznesení obvinenia a toto aj úprimne oľutoval, pričom priznanie uskutočnil
aj prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnompojednávaní viackrát uviedol, že svoje konanie ľutuje. Z priťažujúcich okolností, uvedených v § 37
Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil.

Výsledný pomer, ale aj miera závažnosti takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom
súdu umožňovali aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu znižoval hornú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.
Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie vzal súd do úvahy,
žezostranyobžalovanéhoišlovôbecoprvéporušenieTrestnéhozákonaazáujmu,ktorýjeustanovením

§ 289 chránený, pričom s poukazom na zásadu ústnosti a bezprostrednosti mal súd dokonalú možnosť
overiť si bezprostredne postoj obžalovaného k tomuto porušeniu a mohol konštatovať, že u neho bola
celkom zjavne prítomná úprimná ľútosť a prejavená aj snaha o nápravu. V tejto súvislosti preto súd
zdôrazňuje, že rozhodnutiu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
odloženého na skúšobnú dobu určenú len na jeden rok nasvedčovalo aj zistenie dvoch významných
poľahčujúcich okolností.

Nakoniec, ani z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať
iný druh trestu a s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona uložil takýto trest s presvedčením, že povedie k
jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí ostatných od
páchania tohto druhu trestnej činnosti.

V súvislosti s ďalším výrokom o treste, uložením ktorého prišlo k zakázaniu viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 20 mesiacov, považuje súd za dôležité konštatovať, že každý vodič, ktorý vedie
vozidlopodvplyvomalkoholu,ohrozuježivotazdravieľudíatiežmajetokajetedanebezpečnýmprvkom
v premávke na pozemných komunikáciách. Táto skutočnosť preto plne odôvodňuje uloženie tohto druhu

trestu. Hoci obžalovaný svojim konaním, popísaným v skutkovej vete rozsudku, ohrozoval také záujmy
akými sú najmä život a zdravie, musel súd zohľadniť pri výmere trestu aj iné, na vec sa vzťahujúce a
podstatné okolnosti.
V danom prípade ide vo vzťahu k osobe obžalovaného o vodiča, ktorý vo svojej evidenčnej karte
vodiča má záznamy, a teda doposiaľ preukázateľne porušil niektoré z ustanovení Zákona o cestnej

premávke s tým, že vodičské oprávnenie získal dňa 27.11.2009. Aj z tohto dôvodu preto súd zvolil
v rámci zákonnej trestnej sadzby (kde je možné uložiť trest zákazu činnosti vo výmere na jeden rok
až na desať rokov) uloženie trestu výraznejšie nad jej spodnú hranicu. Okolnosti tohto prípadu sa
však podľa názoru súdu vymykajú z pomerov bežných u iných páchateľov tohto druhu trestného činu
(ľahkovážne, nedisciplinované a nezodpovedné vedenie motorových vozidiel, prípadne opakovane pod

vplyvom alkoholu, atď.), a preto s ohľadom k osobným pomerom obžalovaného mal súd dôvod na
zhovievavejší prístup pri ukladaní tohto trestu než tomu bolo v trestnom rozkaze vydanom v rámci tzv.
superrýchleho konania podľa § 348 Trestného poriadku.

Argumenty prokurátora na určenie výmery trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá minimálne na

36 mesiacov súd neakceptoval.
V súvislosti s postupom, ktorý navrhla obžaloba, súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali prísnejší prístup pri ukladaní trestu a vzhľadom na prezentované dôvody takého návrhu
považuje súd za nevyhnutné na ne reagovať s náležitou starostlivosťou a doplnením argumentov svojho
vlastného rozhodnutia.

Vzhľadom na už skôr súdom uvedené dôvody, vedúce k uloženiu tohto trestu vo výmere 20 mesiacov, sa
nemožno stotožniť s názorom obžaloby, že by sa jednalo o trest mierny. Na tomto závere súd zotrváva
napriek argumentu, že u obžalovaného bolo dychovou skúškou zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu. I keď
obžaloba poukazovala na mieru požitého alkoholu, podľa názoru súdu neexistuje priama úmera medzi
mierou nameranej návykovej látky a výmerou trestu zákazu činnosti. Zo žiadneho zo zadovážených

dôkazov takýto vzťah ani záver nevyplýval a keďže na stupeň opitosti jednotlivca má vplyv celý rad
ďalších faktorov (pohlavie, vek, váha v kg, výška v cm, úzus, momentálna fyzická a psychická dispozícia,
atď.), uvedený argument obžaloby neobstojí a nemôže byť z miery požitého alkoholu vyvodzovaná
automaticky požiadavka na zvýšenie výmery trestu. Takýto názor považuje súd za nesprávny a zákonu
nezodpovedajúci.Trestnýzákonneurčujepriamu,činepriamuúmerumedzizistenýmmnožstvompožitej

návykovej látky a výmerou trestu, pričom táto skutočnosť môže byť a je len jednou z mnohých okolností,
ktoré má súd povinnosť brať do úvahy pri ukladaní trestu.
Celkom iného charakteru je však argumentácia obžaloby, ktorá vychádza z tvrdenia, že „len vďaka
šťastnej náhode nedošlo k poškodeniu zdravia a života iných osôb“. Toto tvrdenie je na účely ukladaniatrestu a určovania jeho výmery podľa názoru súdu absolútne bezvýznamné. Na účely ukladania trestu
pre súd nemôžu byť a ani nie sú rozhodujúce šťastné alebo nešťastné náhody, ale dôkazy. Len na
ilustráciu súd dopĺňa, že ak by spôsobeniu škody na zdraví alebo živote iných osôb bolo bývalo prišlo,

obžalovaný by bol býval s najväčšou pravdepodobnosťou postavený pred súd pre spáchanie celkom
inéhotrestnéhočinu,nežtoho,ktoréhosavpredmetnejtrestnejvecidopustil.Pretonietžiadnehodôvodu
mu pri rozhodovaní o treste priťažovať s argumentom, čomu zabránila alebo nezabránila „šťastná
náhoda“. Prejednávaný skutok je priamo vo svojom zákonnom pomenovaní definovaný ako ohrozovací
trestný čin a jeho trestnosť spočíva v tom, že páchateľ činnosťou vykonávanou pod vplyvom požitej

návykovej látky by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Jeho
hypotéza však neobsahuje podmienku, že páchateľ škodu na zdraví, živote a majetku nespôsobí len
vďaka šťastnej náhode.
V nadväznosti na citované odôvodnenie návrhu obžaloby, súd považuje voči nemu za nevyhnutné uviesť
svoje výhrady a zdôrazniť, že pre súd je zarážajúce, že sa obžaloba dovoláva ukladania prísnejšieho
trestu, avšak nedisponuje ukazovateľmi o obvyklom a súdnou praxou ustálenom postupe pri ukladaní

trestov, pretože to by bol právne relevantný argument. S poukazom práve na súdnu prax a znalosť
rozhodovacej činnosti súdov v obdobných prípadoch uložil súd vyššie odôvodnený trest zákazu činnosti,
nakoľko nevzhliadol žiadny dôvod na prísnejší postup u prvotrestaného páchateľa.

Súd tiež dodáva, že v súlade so zásadami na ukladanie trestov z hľadiska individuálnej a generálnej

prevencie je jedna zo zásad, konkrétne v § 34 odsek 3 Trestného zákona, upravená tak, že trest má
postihovať iba páchateľa, a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Súd tak vzal do úvahy aj okolnosť týkajúcu sa strýka obžalovaného, jeho ťažké zdravotné
postihnutie a nevyhnutnosť pravidelnej dopravy k lekárovi a iné miesta (sťažené absenciou vodičského
oprávnenia u iného člena rodiny), pričom aj s ohľadom na tieto skutočnosti ukladal trest tak, aby

obžalovaný obmedzenie v oprávnení a vôbec v možnosti viesť motorové vozidlo citeľne vnímal ako
následok svojho protiprávneho konania, ale aby zároveň neprišlo k zbytočnej a náležite neodôvodnenej
dĺžke jeho trvania.

Na záver súd poznamenáva a dáva do pozornosti, že pokiaľ má obžaloba ambíciu významne prispievať
k dosahovaniu účelu tzv. generálnej prevencie a chce zasahovať do výlučnej právomoci súdov ukladať
tresty a rozhodovať o ich druhoch a výmere, mala by sa zamerať aj na istý, nezanedbateľný, empíriou
získaný poznatok, že tvrdá represia, ochudobnená o prísne individuálne vyhodnotené podmienky

každého jednotlivého prípadu nikdy nebola, nie je a ani nikdy nebude zárukou eliminovania trestnej
činnosti. Trestná moc nemá byť prepínána, preceňovaná, či nadužívaná, ale trestné právo má byť pou-
žité len potiaľ, pokiaľ je to potrebné (ekonómia trestnej hrozby). Ide o poistku pred zneužitím štátnej mo-
ci, pretože je nevyhnutné, aby štát mohol využiť svoje právo trestať páchateľa protiprávnych činov len v
prípadoch, kedy to skutočne vyžaduje ochrana celospoločenských záujmov a len v nevyhnutnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.