Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203894
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114203894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu X. B., K. XX.X.XXXX,

O. W. XXX, S., zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice,
proti žalovanému I. W. U..W.., K.. W.. A. XX, V., H.: XX XXX XXX, o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.393,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 3.393,- eur od 20.4.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.1.2014 domáhal náhrady mzdy vo výške 3.393,- eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.393,- eur od 20.4.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 s dohodnutým
druhom práce - vodič. Listom datovaným dňa 18.3.2011 žalovaný neplatne skončil pracovný pomer
so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom. V súlade s ust. § 134
Zákonníka práce pre určenie priemerného mesačného zárobku žalobcu je rozhodujúci ním dosahovaný
zárobok v kalendárnom štvrťroku predchádzajúcom štvrťroku, v ktorom sa zisťuje jeho priemerný
zárobok, t.j. rozhodujúci je zárobok žalobcu dosahovaný v 4. štvrťroku roku 2010, ktorý predchádza

1. štvrťroku roku 2011, v ktorom došlo k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru, teda priemerný
zárobok v mesiacoch október, november a december 2010. Október 2010: hrubá mzda: XXX,XX A.,
odpracované hodiny: 88 hodín, november 2010: hrubá mzda: XXX,-A., odpracované hodiny: 176 hodín,
december 2010: hrubá mzda: XX,XX A., odpracovaného hodiny: 40 hodín. Výpočet: (XXX,XX €. + XXX€
+XX,XX€.):(88hodín+176hodín+40hodín)=XXX,XX€.:XXXZ.=.X,XX€..Vzhľadomkuskutočnosti,
že žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní zásielkou doručenou žalovanému
dňa 19.4.2011 a ďalšie vykonávanie práce mu zo strany žalovaného umožnené nebolo, vznikol mu v

súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce minimálny nárok na náhradu mzdy počnúc od 19.4.2011
do 19.4.2012. Spolu pracovných hodín: 2000 hodín x 1,78 €/hod. = X.XXX,-A.. Vzhľadom k tomu, že v
mesiaci apríl 2011 bol žalobca PNS, za ktoré obdobie mu bola vyplatená nemocenská dávka vo výške
XXX,-A., patrí žalobcovi náhrada mzdy v minimálnej sume X.XXX,-A.. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou náhrady mzdy žalobcovi a preto si žalobca spolu s istinou uplatňuje nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9% ročne ako strednodobý úrok zo sumy X.XXX,-A. od 20.4.2012 do zaplatenia.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.3.2014 uviedol, že žaloba je predčasná, keďže
doposiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.3.2011 je
neplatné.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 25C 107/2011 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Z rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 25C 107/2011 zo dňa 10.9.2015 súd zistil, že ním súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným listom zo dňa 18.3.2011, je neplatné.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2017 a stal sa vykonateľným.

5. Z výplatných pások na č.l. 16 spisu súd zistil, že žalobca mal v rozhodnom období 4. štvrťroku 2010,
t.j. za mesiace október až december 2010 hrubú mzdu v nasledovnej výške - október 2010 - XXX,XX
A., november 2010 - XXX,- A. a december 2010 - XX,XX A..

6. Súd vec právne posúdil nasledovne:

7. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, ak dal
zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej
dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa
nekončí. Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru,
môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil

zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

8. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011 (v znení účinnom
v čase, keď mal žalobca nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru), ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12
mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

9. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

10. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011 mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v
kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

11. Podľa ustanovenia § 132 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011 ustanovenia § 129 až 131
sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť,
výplatu a vykonávanie zrážok.

12. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah, ktorý bol skončený zo strany žalovaného neplatne.13. Predmetom konania je nárok žalobcu z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, pričom žalobca ako
zamestnanec oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.

14. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1
Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením alebo
skončením v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo
na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než

zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie
sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu
zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť.

15. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že pracovný pomer sa medzi stranami tohto
konania skončil neplatne, pričom žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní, čo oznámil žalovanému listom

dňa 11.4.2011. Dňa 18.3.2011 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
18.3.2011. Rozhodujúcim obdobím je teda predchádzajúci kalendárny štvrťrok, t.j. posledný štvrťrok
roku 2010.

16. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Základom pre výpočet priemerného

denného zárobku je zistený priemerný hodinový zárobok. Priemerný mesačný hodinový zárobok sa
zisťuje z dosiahnutého hrubého zárobku v rozhodujúcom období, ktorý sa vydelí počtom odpracovaných
hodín. Priemerný mesačný zárobok sa vypočíta z priemerného hodinového alebo denného zárobku
prepočtom na jeden mesiac podľa priemerného počtu odpracovaných hodín, resp. dní pripadajúcich v
roku na jeden mesiac. Pri zisťovaní priemerného zárobku sa teda celková hrubá mzda delí celkovým

odpracovaným časom, do ktorého sa započítava aj prípadná práca nadčas.

17. Žalobca mal v rozhodujúcom období 4. štvrťroku 2010, t.j. za mesiace október až december 2010
hrubú mzdu zúčtovanú na výplatu v nasledovnej výške: v októbri 2010 - XXX,XX A., v novembri 2010 -
XXX,- A. a v decembri 2010 - XX,XX A., pričom v tomto období odpracoval 304 hodín (v októbri 2010 -

88 hodín, v novembri 2010 - 176 hodín a v decembri 2010 - 40 hodín). Jeho priemerný hodinový zárobok
bol v tomto období vo výške X,XXXX A. (XXX,XX A. /. Z.).

18. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011, ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný

hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

19. V rozhodujúcom období mal žalobca odpracovať priemerne 8,5 hodín za deň (uvedené vyplýva z
pracovnej zmluvy), teda priemerný denný zárobok žalobcu by bol XX,XX A. x 21,74 (priemerný počet

pracovných dní v mesiaci pri 5 dňovom pracovnom týždni) predstavuje priemerný mesačný zárobok
žalobcu v rozhodujúcom období vo výške XXX,XX A.. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu mzdy vo
výške priemerného zárobku za dobu 12 mesiacov, t.j. nárok na náhradu mzdy vo výške X.XXX,XX A.
brutto.

20. Pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo zákonnej úpravy - je ale stanovená mesačná
splatnosť, rovnako ako u mzdy. To, že súd náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru môže prisúdiť iba za podmienky, že tento nárok vznikol - odo dňa, keď zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a za stavu, že už rozhodol (hoci aj v tom

istom - jednom - rozsudku) o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, neznamená, že súd tu určuje
splatnosť náhrady mzdy. Aby súd mohol rozhodnutím určovať splatnosť tejto náhrady mzdy, musela by k
tomujestvovaťkonkrétnahmotnoprávnaúprava;takátoúpravavšaknejestvuje.To,žesplatnosťnáhrady
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru sa neurčuje súdnym rozhodnutím, má zásadný
právny rozmer, súd ako štátny orgán so zreteľom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Splatnosť
tejto náhrady mzdy stanovenej právnym predpisom (v Zákonníku práce, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak) si nemožno zamieňať s oprávnením súdu podmieneným
žiadosťou zamestnávateľa (žalovaného), kedy môže znížiť, resp. nepriznať náhradu mzdy od časuvymedzeného v § 61 ods. 2 Zákonníka práce z roku 1965, resp. v § 79 ods. 2 Zákonníka práce z roku
2001. Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu
deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti [priznaním náhrady

mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva
kvalita vykonateľného práva].

21. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania
(skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až súdnym

rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v
lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške
ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce z roku 1965 (zák. č. 65/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom § 256 ods. 2 prvá veta tak, že
účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania
vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Keďže terajší Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z.z.)

a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto
prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania
(skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č.
87/1995Z.z.preomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu(nariadeniev§3a§4jevykonávacímpredpisom
k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania sú vo svojej podstate majetkovou sankciou.

Majú veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky
ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o
priznaní úrokov z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania;
na vznik nároku na úroky z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené teda splatnosť náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru je určená právnym predpisom (§ 129 ods.1, 3 Zákonníka práce v spojení s § 132
Zákonníka práce) a je stanovená rovnako ako u mzdy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/116/2008 zo 17.12.2009).

23. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy, teda podľa Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

24. Aj v prejednávanej veci teda náhrada mzdy bola splatná rovnako ako mzda, t.j. najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

25. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru za dvanásť mesiacov, pričom táto náhrada patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (t.j. od 11.4.2011), až do 10.4.2012 (kedy uplynulo

12 mesiacov). Priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodujúcom období bol vo výške XXX,XX A..
Náhrada mzdy žalobcu za mesiac apríl 2011 bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 31.5.2011.
Keďže zamestnávateľ nevyplatil túto náhradu v takto určenej lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s
jejplnenímnasledujúcimdňom,t.j.1.6.2011aodtohtodňavznikložalobcoviprávopožadovaťzaplatenie
úrokov z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Náhrada mzdy žalobcu za

mesiac máj 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 30.6.2011.
Náhrada mzdy žalobcu za mesiac jún 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné
obdobie dňa 31.7.2011. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac júl 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola
splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 31.8.2011. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac august 2011
vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 30.9.2011. Náhrada mzdy

žalobcu za mesiac september 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie
dňa 31.10.2011. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac október 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná
pozadu za mesačné obdobie dňa 30.11.2011. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac november 2011 vo
výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 31.12.2011. Náhrada mzdy
žalobcu za mesiac december 2011 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie

dňa 31.1.2012. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac január 2012 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná
pozadu za mesačné obdobie dňa 28.2.2012. Náhrada mzdy žalobcu za mesiac február 2012 vo výške
XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 31.3.2012. Náhrada mzdy žalobcu za
mesiac marec 2012 vo výške XXX,XX A. brutto bola splatná pozadu za mesačné obdobie dňa 30.4.2012.Náhrada mzdy žalobcu za mesiac apríl 2012 (za 10 pracovných dní) bola splatná pozadu za mesačné
obdobie dňa 31.5.2012.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

28. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 1.6.2011 až k 1.6.2012 v
rozmedzí od 1,25% do 1%.

29. Žalobcovi teda vznikol nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru

vo výške X.XXX,XX A. brutto spolu s úrokmi z omeškania, tak ako je to naznačené vyššie, ponížený
o vyplatenú nemocenskú dávku za mesiac apríl 2011 vo výške XXX,- A., avšak žalobca ako dominus
litis požaduje zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške
X.XXX,- A. spolu s úrokmi vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,- A. od 20.4.2012 do zaplatenia. Súd teda,
keďže je viazaný žalobným návrhom žalobcu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo

výške X.XXX,- A. spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,- A. od 20.4.2012
do zaplatenia

30. Súd ďalej konštatuje, pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu, že v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka právo na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce možno po prvý raz

uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na
náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť
trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie tohto peňažného
nároku. Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom
výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady

mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti
každej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.

31. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1

Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo
v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu
mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec
oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže
vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal

pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na
prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu
pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z
hľadiska § 79 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru. Právo na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce možno

po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou
sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu
začína plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku. Z ustanovenia § 132 Zákonníka
práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľv podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v
najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé
náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na

uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od
splatnostikaždejjednotlivejnáhradymzdyzaten-ktorýmesiac,zaktorýjepožadovaná(pozriuznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 159/2008, zo dňa 27. januára 2010).

32. Tak ako súd uviedol vyššie náhrada mzdy žalobcu za mesiac apríl 2011 bola splatná pozadu za

mesačné obdobie dňa 31.5.2011. Keďže zamestnávateľ nevyplatil túto náhradu v takto určenej lehote
splatnosti, dostal sa do omeškania s jej plnením nasledujúcim dňom, t.j. 1.6.2011 a od tohto dňa vzniklo
žalobcovi právo požadovať jej zaplatenie. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 11.2.2014, t.j. pred
uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, jeho právo na zaplatenie náhrady mzdy za mesiac apríl 2011 a
ani za nasledujúce mesiace nemôže byť premlčaný.

33. Pokiaľ ide o požiadavku žalovaného na zníženie náhrady mzdy, súd uvádza, že náhradu mzdy
pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nepresahujúcu 12 mesiacov
(podľa 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011) nemôže súd znížiť ani
nepriznať. Táto náhrada má povahu satisfakcie za neplatne skončený pracovný pomer. Až náhrada
mzdy, ktorá presahuje 12 mesiacov, môže byť znížená alebo vôbec nepriznaná, avšak len na žiadosť

zamestnávateľa, ktorá z procesného hľadiska predstavuje obranu žalovaného proti vyššie uvedenej
žalobe (porov. Stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 4/2004); súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na
to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a
aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

36.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,

nakoľko žalobca mal vo veci plný a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

37. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).