Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200706
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200706.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Tatra
Asset Management, správ. spol., a. s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 742 968,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. PPZ-NKA-FSJ2-17-010/2015 zo dňa 05.11.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) S. s.
p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-NKA-
FSJ2-17-010P/2015 zo dňa 05.11.2015. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal správny
orgán bez akéhokoľvek dokazovania a bez toho, aby žalobcovi ako účastníkovi konania priznal práva
vyplývajúce zo Správneho poriadku. Takýto postup sa javil dôvodný minimálne preto, že sa jednalo
o konanie o správnom delikte, ktorý má charakter trestného obvinenia. V danom prípade žalovaný
správny orgán rozhodol len na základe jedného dôkazného prostriedku, a to záverov z kontroly a k
tomuto prislúchajúcemu spisu. Takýto dôkazný prostriedok je síce dôkazným prostriedkom zákonným,

avšak v konaní o správnom delikte len na základe neho nie je možné ustáliť zodpovednosť za správny
delikt. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Ads 92/2015 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 47/2016.

2. Z napadnutého rozhodnutia, ako i z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prakticky
nevykonal žiadne dokazovanie a „inštitút kontroly“ ako formy správneho dozoru si stotožnil so
správnym konaním o správnom delikte, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred správnym orgánom.

Žalovaný správny orgán (a rovnako i prvostupňový orgán) túto skutočnosť nepopierajú a uvádzajú,
že vo veci rozhodli len na základe jediného dôkazného prostriedku, a to záverov z kontroly a k tomu
prislúchajúcemu spisu týkajúceho sa kontroly. Takýto postup nie je súladný s článkom 6 ods. 1 Dohovoru
a vôbec nerešpektuje práva obvineného pri dokazovaní a iné procesné práva. Ak by takéto konaniebolo ústavne komformné, tak správne konanie o správnom delikte by nemalo žiaden praktický zmysel;
správny orgán by totiž mohol priamo pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty len na základe
záverov z kontroly bez správneho konania a bez akéhokoľvek dokazovania. Je zrejmé, že takýto

názor je nezlučiteľný s princípmi materiálneho právneho štátu, v ktorom základné práva a slobody majú
byť reálne uplatňované, a nie iluzórne zakotvené v Ústave a v Dohovore.

3. Žalobca pritom v podanom rozklade poukazoval na to, že minimálne v otázke údajného porušenia §
20 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o

ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon“
alebo „AML“) sa malo vykonať dokazovanie, keďže na strane 6. prvostupňového rozhodnutia sa tvrdí,
že „informácie týkajúce sa rizikosti fyzických osôb neboli predložené ku kontrole“, čo však neznamená,
že takéto informácie objektívne neexistovali. Len na základe toho, že určité informácie neboli predložené
„kontrolnej skupine“ nedopatrením v rámci kontroly, nemožno dôvodiť, že takýmito informáciami (resp.
dokladmi) žalobca nedisponoval, a teda že existenciu týchto informácií a dokladov by nebolo možné

preukazovať v administratívnom konaní. Navyše je potrebné poznamenať, že ani v priebehu výkonu
kontroly, a ani v priebehu konania o správnom delikte sa prvostupňový orgán takýchto informácii (resp.
dokladov) nedožadoval.

4. Správny orgán je povinný pri ustaľovaní zodpovednosti za správny delikt vychádzať zo zásady

materiálnej pravdy a zistiť náležite skutkový stav, a to nielen z listinných dôkazných prostriedkov, keďže
Správny poriadok ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru priznáva obvineným zo správneho deliktu využitie i iných
štandardných dôkazných prostriedkov. Žalovaný pritom nezúžil prípustnosť dôkazných prostriedkov len
na listinné dôkazné prostriedky, ale dokonca len na také listiny, ktoré boli zabezpečené pri výkone
kontroly (t.j. nepripustil dokazovanie v prípade listín zabezpečených mimo kontroly).

5. Žaloba má za to, že už len táto procesná vada postačuje k tomu, aby napadnuté rozhodnutie bolo
zrušené, keďže nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a žalobca bol ukrátený na ďalších procesných
právach:
(i) nebolo vykonané ústne pojednávanie vo veci (§ 21 Správneho poriadku), ktoré je základným

štandardom pri konaní o trestnom obvinení,
(ii) žalovaný správny orgán nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím výslovne porušil práva
žalobcu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku; a intenzita takejto vady spôsobuje
odňatie možnosti konať pred správnym orgánom.

6. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca v tejto časti za nepreskúmateľné, keďže žalobca v rozklade
namietal porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako i to, že správny orgán nevykonal žiadne
dokazovanie, avšak žalovaný správny orgán sa k týmto argumentom nevyjadril.

7. V správnom konaní sa uzavrela zodpovednosť žalobcu za spáchanie skutku uvedeného pod bodom
1/ spočívajúceho v tom, že žalobca ako povinná osoba si nemal splniť povinnosť uvedenú v § 20
ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona, pretože jeho vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej
proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu (ďalej ako „Manuál“), neobsahoval
obligatórne náležitosti týkajúce sa:

(i) spôsobu vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,
(ii) spôsobu a hodnotenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona,
(iii) určenia zodpovednej osoby za ochranu pred legalizáciou.

8. Takéto vymedzenie skutku bolo právne kvalifikované ako porušenie § 20 ods. 1, 2 písm. a), b) a h)

zákona.

9. Medzi účastníkmi nie je sporné to, že žalobca vypracoval vlastný program, t. j. Manuál. Sporné
medzi účastníkmi je len to, či tento obsahoval obligatórne náležitosti v zmysle zákonných ustanovení
vytýkaných žalovaným.

10. Pre účely tejto žaloby poukazuje žalobca na kontrolu prvostupňového orgánu, spis. č. PPZ-BOK-FP-
II45-002/2010 v Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banka, a. s. (na ktorú žalobca poukazoval i
v podanom rozklade, ako i v priebehu administratívneho konania).11. Pri tejto kontrole žalovaný zistil, že v rámci skupiny TBG existuje Manuál ako vlastný program, ktorý
je záväzný pre všetky subjekty v rámci skupiny TBG, pričom pokiaľ sa jedná o vady vytýkané žalovaným

v nezákonnom rozhodnutí (t. j. nesprávna aplikácia § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona), tak od
vykonania kontroly sa inkriminované ustanovenia Manuálu nemenili.

12. Z uvedených dôvodov preto namieta uplynutie subjektívnej jednoročnej lehoty, v rámci ktorej je
možné uložiť sankciu za správny delikt v zmysle § 33 ods. 4 zákona:

„Pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti
finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti
došlo“.

13. Finančnej spravodajskej jednotke bol už pri výkone kontroly v roku 2010 predložený Manuál, ktorý
obsahoval všetky „nedostatky“, ktoré sa vyčítajú žalobcovi v tomto konaní. Z tohto manuálu bolo tiež

nepochybné, že tento sa vzťahoval i na žalobcu ako člena TBG. Za právne výstižné je potrebné
považovať i to, že od tohto obdobia nedošlo k zmene zákona ani k zmene Manuálu v častiach týkajúcich
sa ustanovení podľa § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona. Ak sa teda pri výkone kontroly u iného
subjektu v rámci skupiny TBG v roku 2010 prvostupňový správny orgán oboznámil s Manuálom, ktorý
sa v relevantných častiach nemenil, tak objektívne mohol zistiť porušenia AML, ktoré vytýka v tomto

konaní, a od momentu tohto zistenia mu začala plynúť jednoročná subjektívna lehota, a v tejto lehote
mal žalobcovi (ale i ostatným subjektom patriacim do skupiny TBG) uložiť pokutu.

14. Moment „zistenia porušenia povinností“ pre účely stanovenia počiatku plynutia subjektívnej lehoty, v
ktorej je správny orgán oprávnený uložiť sankciu, judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. Rozhodnutie

NS SR, spis. zn. 6Sžf/51/2010).

15.Jetedanepochybné,žeužprivýkonekontrolyvroku2010saprvostupňovýsprávnyorgánobjektívne
mohol oboznámiť s porušením zákona, ktoré žalobcovi vyčíta v tomto konaní. Ak teda mal prvostupňový
orgán za to, že takýto Manuál predstavuje porušenie AML, tak od momentu získania tohto manuálu mu

začala plynúť subjektívna lehota. Inými slovami povedané, žalovanému nič nebránilo v tom, aby v tom
období začal správne konanie voči žalobcovi a všetkým subjektom patriacim do skupiny TBG. V rámci
návrhov dokazovanie preto žiadame, aby sa správny orgán oboznámil s výsledkami kontroly z roku 2010
a vypočul účastníkov tejto kontroly. Súčasne žiadame oboznámiť dokument, ktorý prikladáme v prílohe,
z ktorého je zrejmé, že prvostupňovému orgánu bol v rok 2010 v rámci kontroly predložený Manuál a

prvostupňový orgán bol upozornený na to, že Manuál sa vzťahuje na všetky subjekty patriace do TBG.

16. Rovnako má žalobca za to, že pri správnom trestaní sa má uplatňovať zásada materiálnej rovnosti.
Táto základná zásada správneho konania je upravená v § 3 ods. 4 (druhá veta) Správneho poriadku.
Podľa tejto zásady správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

17. V právnej teórií sa táto označuje ako tzv. precedenčná zásada alebo tiež zásada legitímnych
očakávaní, resp. zásada sebaviazanosti rozhodovania, ktorú napríklad Najvyšší správny súd ČR
rozvinul v rozhodnutí 8As 5/2003: „akokoľvek má správny orgán pri ukladaní pokuty voľnosť správneho

uváženia, je viazaný elementárnymi princípmi správneho rozhodovania, vrátane povinnosti rozhodovať
v obdobných prípadoch obdobným spôsobom. Mestský súd v Prahe sa preto v ďalšom konaní sústredí
na návrh žalobcu na moderáciu pokuty, pričom zoberie do úvahy obsah správneho spisu, vrátane
prípadných odkazov k pokutám uloženým v obdobných prípadoch.“

18. Porušenie tejto zásady (aj keď ju žalobca výslovne nepomenoval) žalobca namietal už v rozklade
(poukazujúc na vykonané kontroly v rámci TBG), avšak žalovaný správny orgán sa s ňou vôbec
nevysporiadal, ak neberieme do úvahy lakonické úvahy o neviazanosti správneho orgánu vlastnými
zisteniami pri kontrole.

19. Pokiaľ sa jedná o skutok č. 1, tak okrem preklúzie žalobca namieta i hmotnoprávne pochybenia v
merite veci a s tým súvisiace procesné vady:
Žalovaný správny orgán vyčíta žalobcovi v skutku č. 1, že ním predložený Manuál neobsahuje spôsob
vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 písm.b) zákona, a to konkrétne pokiaľ sa jedná o základnú starostlivosť podľa § 10 ods. 1
písm. d) zákona. Žalobca poukazoval konkrétne na ustanovenia Manuálu, a to najmä na článok 4.8.1
Prevencia v Manuáli Compliance TBG, kde je upravený postup zisťovania rizika legalizácie taxatívnym

vymenovaním indikátorov a následne je exaktne upravený spôsob získavania informácií o účele a
povahe obchodného vzťahu, vrátane zisťovania pôvodu finančných prostriedkov a iných aktív klienta.
Manuálsanetýkalenžalobcu,alevšetkýchsubjektovvrámciskupinyTBG.Žalobcaužvžalobeuvádzal,
že povinnosť zisťovať pôvod finančných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona
je upravená v Manuáli Compliance Tatra banka group č. 1001 (napr. v ustanovení článku 4.8.1, ako i v

časti 2.4.3 Poznaj svojho klienta). Nesúhlasí s tým, že by sa uvedené ustanovenia Manuálu vzťahovali
len na spoločnosť Tatra banka, a. s., keďže príslušné ustanovenia pojednávajú nielen o finančných
prostriedkoch, ale i o iných aktívach.

20. Žalovaný vyčíta žalobcovi konkrétne to, že v Manuáli nie je upravená povinnosť zisťovať pôvod
finančných prostriedkov ako súčasť základnej starostlivosti. Žalobca je správcom podielových fondov,

ktorý vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov. Pokyny sú žalobcovi postúpené zo
strany Tatra banky, a. s., ktorá je poskytovateľom investičných služieb a teda povinnou osobou v
zmysle AML zákona, ktorá v rámci mandátneho vzťahu s klientom prijíma jeho pokyny na obstaranie
kúpy (vydania) alebo predaja (redemácie) podielových listov a po ich prijatí, pred ktorým v súlade so
zákonnými požiadavkami dochádza k overeniu totožnosti klienta, ako aj k overeniu pôvodu majetku

klienta, Tatra banka, a. s. tieto pokyny klienta postupuje žalobcovi.

21. Vzťah medzi Tatra bankou, a.s. a žalobcom je v tejto súvislosti zároveň upravený osobitnou Zmluvou
o sprostredkovaní, ktorá upravuje aj výkon činností, ktoré je v súlade s platnou a účinnou legislatívou
možné prenechať alebo nimi poveriť inú povinnú osobu, ktorá je v priamom kontakte s klientom a len

ona tak môže tieto činnosti reálne vykonať. Zároveň žalobca upozorňuje na skutočnosť, že realizáciu
súvisiacich prevodov peňažných prostriedkov medzi účtami klientov a účtami vedenými pre podielové
fondy na základe prevodných príkazov zabezpečuje ako povinná osoba v zmysle zákona výhradne Tatra
banka, a. s. v rámci svojich bankových činností. Zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov v takýchto
prípadoch plne vykonáva v rámci TBG Tatra banka, a. s., čomu korešponduje i Manuál vypracovaný pre

všetky subjekty patriace do TBG.

22. V uvedených súvislostiach žalobca poukazuje na novú Smernicu č. 2015/849, ktorá v článku 45
ods. 1 výslovne predpokladá „celoskupinový program“: „Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov,
ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu

osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu
špinavých peňazí a financovania terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni
pobočiek a dcérskych spoločností vo väčšinovom vlastníctve v členských štátov a tretích krajinách“.
Je preto nepochybné, že ak nákup finančných prostriedkov prebiehal len prostredníctvom finančných
prostriedkov na účtoch vedených v Tatra banka, a. s., tak nie je potrebné osobitne zisťovať pôvod

finančných prostriedkov, keďže ich pôvod už zistila Tatra banka, a. s. v rámci skupiny. Žalovaný správny
orgán príkladmo neuviedol ani to, aké konkrétne ustanovenia by mal program na zistenie pôvodu
finančných prostriedkov obsahovať navyše oproti tým, ktoré sú uvedené v Manuáli.

23. K námietke žalovaného, že žalobca porušil i ustanovenie § 20 ods. 2 písm. c) zákona, keďže

„program v žiadnej časti neobsahuje určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické
osoby - nepodnikatelia“, žalobca uvádza, že je nepochybné, že Manuál túto časť obsahuje a uvedené
vyplýva i zo stanoviska žalobcu č. 335/TAM/2015 zo dňa 10.09.2015.

24. Ani žalovaný správny orgán uvedenú skutočnosť nerozporuje, tvrdí len to, že tieto informácie neboli

poskytnuté pri kontrole, poukazujúc pritom na to, že prvostupňový správny orgán „zisťuje skutkový stav
plnenia povinností určených zákonom v čase kontroly“. Žalovaný správny orgán však netvrdí to, že táto
časť nie je upravená v Manuáli, tvrdí len to, že nebola predložená pri kontrole.

25. Takéto zisťovanie skutkového stavu pri ustaľovaní zodpovednosti za správny delikt považuje žalobca

v rozpore s právom obvineného na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako i s
Ústavou SR.26. Správnemu orgánu žalobca vyčíta i to, že ním zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu, ako i to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Správny orgán teda rozhodol nie na základe spoľahlivo zisteného skutkového

stavu, ale na základe výsledkov kontroly, čím žalobcovi uprel právo na spravodlivé konanie o
správnom delikte.

27. K námietke žalovaného, že žalobcom predložený Manuál neobsahuje konkrétne meno osoby
zodpovednej za ochranu pred legalizáciou, ktorá by bola súčasne zodpovedná za priebežný styk s

prvostupňovým orgánom v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 písm. h) zákona.

28. Žalobca v rozklade, ako i v priebehu správneho konania uvádzal, že Manuál obsahuje takéto určenie
osoby v článku 4.12, v ktorom je takáto osoba určená ako „vedúci odboru COMPL. (compliance officer).
V prípade neprítomnosti compliance officera zastáva funkciu zodpovednej osoby špecialista odboru
COMPL“.

Má preto za to, že takéto určenie je dostatočné určité a nezameniteľné, pričom táto okolnosť
nespôsobovala v minulosti žiadne problémy, pokiaľ sa jedná o nahlasovanie neobvyklých obchodných
operácií.

29. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že v predmetnom administratívnom konaní povinná osoba

skutok č. 2 skutkovo vymedzila tak, že „v dvoch zadokumentovaných prípadoch v závislosti od rizika
legalizácie alebo financovania terorizmu neidentifikovala konečného užívateľa výhod (ďalej len „KUV“)
a neprijala primerané opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní
základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a následne neodmietla uzavretie obchodného vzťahu v
zmysle § 15 písm. a) zákona z dôvodu, že nemohla vykonať starostlivosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b)

zákona pri nasledovných klientoch: 1. Nadácia otvorenej spoločnosti, 2. Moravia Steel Middle East Ltd,
čím mala porušiť ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona
a ustanovenia § 15 písm. a) zákona.“ V tejto súvislosti žalobca preto namieta, že skutok (pre potreby
správneho trestania) nie je opísaný náležitým spôsobom tak, aby bol nezameniteľný s iným skutkom.
Opis skutku je v napadnutom rozhodnutí uvedený neurčito, keďže z neho nie je zrejmé presne akého

konkrétneho konania sa mal dopustiť žalobca. Skutok sa odvoláva len na „dva zadokumentované
prípady“, avšak nie je zrejmé, kde sú tieto prípady zdokumentované a o aké prípady sa jedná (jediná
identifikácia je len v názve klientov), a ak by to bolo i zrejmé, tak opis skutku musí byť uvedený len vo
výroku.

30. Žalobca tiež namieta, že žalovaný ho sankcionuje za dva samostatné skutky tzv. viacčinný súbeh
(v procesnej teórie označovaný ako tzv. reálna konkurencia skutkov), keďže jednočinný súbeh je tu
vylúčený. Ani jeden z týchto dvoch skutkov nie je náležité opísaný, keďže v prípade skutku (i) je zrejmé
len to, akého subjektu sa týka (t. j. Nadácie otvorenej spoločnosti, resp. Moravia Steel Middle East Ltd.),
nie je však zrejmé, pri akom obchodnom vzťahu žalobca nemal zisťovať konečného užívateľa výhod; a

hlavne kedy sa tak malo stať. Rovnako v prípade druhého skutku nie je zrejmé, kedy a z akých dôvodov
mala žalobcovi vzniknúť povinnosť odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu. Ak si porovnáme skutky
uvedené v bode 2. prvostupňového rozhodnutia so skutkami uvedenými v bode 3.
prvostupňového rozhodnutia, tak v opise skutku č. 2 neexistuje (na rozdiel od skutku č. 3) žiaden
časový údaj, v ktorom sa mal žalobca skutkov dopustiť. Takýto opis skutku nemôže byť považovaný za

dostatočne určitý z hľadiska jeho nezameniteľnosti.

31. Je nepochybné, že žalobca si plnil svoju zákonnú povinnosť, zisťoval KUV a zistil ho správne, čo
možno overiť z obsahu spisu. Žalovaný správny orgán preto nemohol ustáliť zodpovednosť žalobcu na
základejehonedopatreniaprikontrole,keďžežalovanéhostíhapovinnosťobjektívnezistiťskutkovýstav,

pričom vinu nemožno ustáliť len na základe jediného dôkazného prostriedku, a to protokolu z kontroly.

32. Podľa žalobcu nemožno uvažovať o zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení § 15
písm. a) zákona, keďže logicky, ak správny orgán zistil KUV, tak nemôže byť stíhaný za to, že neodmietol
vykonanie obchodného vzťahu z dôvodov okolnosti na strane klienta (t. j. že nezistil KUV). Za tento

skutok nemôže niesť žalobca zodpovednosť a už len táto okolnosť postačuje na zrušenie rozhodnutia.

33. Aj v prípade Nadácie otvorenej spoločnosti nemožno žalobcu stíhať za to, že nezisťovala KUV, keďže
je zrejmé, že ho zisťovala, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Taktiež nemožno stíhať žalobcuza porušenie § 15 písm. a) zákona, keďže v prípade objektívneho nezistenia KUV, nie je žalobca povinný
pristúpiť k odmietnutiu uzavretia obchodného vzťahu, čo je potrebné považovať za samostatný skutok.

34. V prípade uvádzaného skutku č. 3 žalovaný žalobcovi kladie za vinu to, že v „18. zdokumentovaných
prípadoch v zmysle citovaných zákonných ustanovení “nepreukázal“ predloženými dokladmi zistenie
pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu (ďalej len
„pôvod finančných prostriedkov“) pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorým
bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň rizika č. 3 (riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti

a financovania terorizmu):
1. N. K., nar. xx.xx.xxxx - nákup podielov fondu TAM zo dňa 22.03.2012....,
čím mal porušiť ustanovenia § 10 ods. 2), b) a § 30 zákona.“

35. Na rozdiel od skutku č. 2 má žalobca za to, že tento skutok žalovaný správny orgán identifikoval
náležitýmspôsobomzhľadiskanezameniteľnosti,avšaktentoskutoknenaplňujeznakyinéhosprávneho

deliktu.

36. V zmysle § 30 ods. 3 zákona platí: „Povinná osoba je povinná poskytovať finančnej spravodajskej
jednotke na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa § 20 za obdobie
predchádzajúcich piatich rokov.“

37. Z opisu skutku jednoznačne vyplýva, že sa žalobcovi kladie za vinu, že v inkriminovaných 18.
prípadoch nepreukázal predloženými dokladmi zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov, pričom zo
skutkovej vety nemožno ani náznakom dôvodiť, že by tento skutok spočíval v tom, že pri daných
obchodných operáciách žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov. Jedná sa pritom o dva

samostatné skutky, keďže ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona ukladá povinnosť povinnej
osobe zisťovať pôvod finančných prostriedkov a ustanovenie § 30 ods. 3 zákona ukladá povinnej
osobe povinnosť poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke informácie a písomne doklady. Ak
žalobca pri kontrole nepreukázal zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov, tak to neznamená, že tak
nepostupoval. Žalovaný nikde v skutkovej vete (ktorá je záväzná pre vymedzenie skutku) neuviedol to,

že by žalobca nezisťoval pôvod finančných prostriedkov, z čoho možno jednoznačne dôvodiť, že vyčíta
žalobcovi len porušenie § 30 ods. 3 zákona. Prípadné poručenie § 30 ods. 3 (na rozdiel od § 30 ods. 1 a
2 zákona) však nie je iným správnym deliktom, a preto nemôže zakladať zodpovednosť za iný správny
delikt. Z uvedených dôvodov a s ohľadom na ústavnú zásadu nullum crimen sine lege nemôže takto
vymedzené konanie žalobcu predstavovať iný správny delikt.

38. Žalobca zastáva názor, že správny orgán mohol a mal použiť právnu kvalifikáciu skutku podľa §
10 ods. 4 (posledná veta) zákona, ktorá s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona by mohla založiť
zodpovednosť za iný správny delikt. Takúto právnu kvalifikáciu však správny orgán nepoužil. Práve
táto skutková podstata deliktu je vymedzená tak, že postihuje delikventa za to, že delikvent už pri

kontrole nepreukáže rozsah starostlivosti, pričom nie je rozhodujúce to, či tú starostlivosť objektívne
vykonal alebo nie, a toto už nie je možné preukazovať v správnom konaní. Podstata tejto skutkovej
podstaty spočíva v nespôsobilosti delikventa preukázať rozsah starostlivosti už pri kontrole. Táto
skutková podstata je pritom odlišná od skutkovej podstaty porušenia § 10 ods. 1, 2 zákona, keďže na
úrovni správneho trestania je vylúčené, aby bola konštatovaná vina za porušenie povinnosti podľa § 10

ods. 1, 2 zákona (t. j. že povinná osoba nesplnila určitý druh základnej starostlivosti), ak sa takéhoto
konania vskutku nedopustila (povinnej osobe musí byť umožnené v správnom konaní preukázanie, že
sa takéhoto skutku nedopustila), avšak nie je vylúčené ju postihovať za to, že pri kontrole nepreukázala
splnenie tejto povinnosti (napr. administratívnou chybou alebo pochybením zamestnanca).

39.Žalobcapovažujeprávnukvalifikáciuvykonanúpriskutkuč.3zamätúcuztohtodôvodu,žežalobcovi
sa kladie za vinu porušenie vykonávania základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 1 písm. d)
AML, ktoré mohlo nastať pri uzatváraní obchodného vzťahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) AML alebo pri
vykonaní príležitostnej operácie podľa § 10 ods. 2 písm. b) AML. Z opisu skutku však nevyplýva ani to, či
sa v niektorom z inkriminovaných 18 prípadoch vyčíta porušenie povinnosti pri uzatváraní obchodného

vzťahu alebo pri vykonaní príležitostného obchodu; a preto ani z tohto pohľadu opis skutku nepostačuje
na ustálenie zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení povinnosti podľa § 10 ods. 2 písm.
a) alebo b) zákona.40. Žalobca tvrdí, že zisťoval pôvod finančných prostriedkov, čomu nasvedčujú i získané listiny a
informácie od klientov, a preto neporušil žiadne ustanovenie AML. Zákon neukladá žalobcovi povinnosť
priameho kontaktovania klienta, a porušenie takejto povinnosti nakoniec nevyplýva ani z opisu skutku.

Žalobca nie je vyšetrovacím orgánom (ktorý by bol vybavený príslušnými kompetenciami), a pôvod
finančných prostriedkov zisťoval v rámci svojich možností. Taktiež namieta všetky skutočnosti, ktoré
uviedol v rozklade, a ktoré sa týmto považujú za súčasť dôvodov nezákonnosti rozhodnutia podľa
tejto žaloby. Taktiež uvádza, že žalovaný správny orgán právnu kvalifikáciu použil až v prvostupňovom
rozhodnutí a je tu teda nesúlad s právnou kvalifikáciou uvedenou v oznámení o začatí správneho

konania.

41. K skutku uvedenom pod č. 4 žalobca uvádza, že sú v ňom uvedené dva samostatné skutky (tzv.
reálna konkurencia skutkov), ktoré podľa žalovaného vykazujú znaky tej istej právnej kvalifikácie.

42. V prípade hlásenia neobvyklej obchodnej operácie danej klientky nie je medzi účastníkmi sporné

to, že táto operácia bola vyhodnotená ako neobvyklá a bola žalobcom hlásená. Sporné je len to, či
hlásenie žalobcu bolo vykonané bezodkladne alebo nie. Žalovaný vychádza z toho, že hlásenie bolo
vykonané v lehote 22 dní, čo nie je možné považovať za bezodkladné hlásenie. Žalovaný správny orgán
však neuviedol konkrétnu lehotu, ktorú on považuje za takú, aby bola zlučiteľná so zákonným
termínom „bezodkladne“, t. j. neuviedol, či je to lehota určená podľa hodín alebo dní. Z uvedeného

dôvodu je v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný správny orgán (a ani iný
orgán) nikdy metodicky neusmernil žalobcu, v akej lehote má byť neobvyklá obchodná operácia hlásená.
Na úrovni správneho trestania je preto potrebné pristupovať pri výklade takých neurčitých pojmov v
prospech páchateľa. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR,
spis. zn. 1Afs 91/2010.

43. Žalobca má za to, že postupoval v súlade so zákonom, pretože v okolnostiach prípadu zohľadnil
obchodné transakcie v súhrne a neobvyklú obchodnú operáciu ohlásil komplexne. Inými slovami
povedané, hlásiť obchodnú operáciu je možné len v prípade, ak bola žalobcom zistená v takomto
rozsahu, aby mohla byť ohlásená ako neobvyklá obchodná operácia. A ešte inými slovami povedané,

žalovaný správny orgán po vykonaní rozsiahlej kontroly u žalobcu, žalobcovi nevytkol pri iných
operáciách nedodržanie lehoty “bezodkladne“ pri hlásení neobvyklých obchodných operáciách, čo len
potvrdzuje to, že žalobca vo všeobecnosti nemá problém s dodržiavaním tejto lehoty.

44. Nebolo tiež preukázané, že by sa jednalo o nedopatrenie alebo o chybu zamestnanca žalobcu.

Žalobca hlásil neobvyklú obchodnú operáciu bezodkladne, keďže sa jednalo o kombináciu viacerých
transakcií, ktoré až vo svojom súhrne tvorili neobvyklú obchodnú operáciu. Ako vyplýva z hlásenia,
tieto čiastkové transakcie prebehli dňa 01.12.2011 - 07.02.2012 a komplexná operácia bola nahlásená
08.02.2012, a teda bez zbytočného odkladu (deň po zistení). Prvotné (čiastkové) transakcie neboli
vyhodnotené ako neobvyklé. Taktiež z popisu neobvyklej obchodnej operácie vyplýva, že sa jednalo

o kombináciu obchodných transakcií: „kombinácia zahraničných platieb v čiastočných sumách s
vnútrobankovou platbou (smurfing)....“ a „Po akumulácií prostriedkov boli následne v dňoch 19.12.2011
a 04.01.2012 zakúpené podielové fondy TAM v úhrnnej sume X.XXX.XXX,- eur, ktoré boli redemované
17.01.2012 na účet klienta. ..... Od 03.02. opäť začali prichádzať na účet klienta.....“.

45. Žalobca namieta výšku uloženej sankcie, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane prísna a nie je
náležité odôvodnená. V tejto súvislosti upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf
55/2014, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8As 5/2003.

46. Na základe uvedených skutočností žalobca uvádza, že žalovaný správny orgán pri rozhodovaní

prejavil svojvôľu a arbitrárnosť, čo je neprijateľné a zákonne a ústavne neudržateľné. V konečnom
dôsledku bolo účastníkovi správneho konania odoprete právo na spravodlivé konanie. Preto navrhuje
obe preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

II.47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.06.2016 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje je za
nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Na odôvodnenie uviedol, že Finančná spravodajská
jednotka národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „FSJ“) ako správny orgán

príslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 26 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1 zákona č.
297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním
terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
rozhodnutím č. PPZ-NKA-FSJ2-17-010/2015 zo dňa 05.11.2015 (ďalej len „rozhodnutie FSJ“) uložila

pokutu žalobcovi vo výške XX.XXX,- eur za nesplnenie povinností skutkovo vymedzených vo výroku
uvedeného rozhodnutia. Na základe podaného rozkladu minister vnútra SR ako druhostupňový správny
orgán rozhodnutím č. KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016 zamietol rozklad povinnej osoby a
rozhodnutie FSJ potvrdil.

48. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobou napadnuté

rozhodnutie obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením
miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré, ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita
skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený
právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj úhrnnú sankciu uloženú
za spáchané správne delikty. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to

najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie
prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva
na obhajobu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svojim postupom neporušil namietaný čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru.

49. Žalobca v celej žalobe tendenčne poukazuje na analógiu v správnom trestaní. Podľa názoru
žalovaného správne trestanie sa môže charakterizovať ako uplatňovanie zodpovednosti za správne
delikty, ktoré spáchali administratívnoprávne zodpovedné osoby.

50. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1As

27/20008-67, ktorý vymedzil analógiu v tom zmysle, že „použitie analógie v správnom trestaní je
prípustné, a to v obmedzenom rozsahu, iba tam, kde to čo má byť aplikované, určitú otázku nerieši vôbec
a ak nevedie takýto výklad k ujme na ochranu hodnôt na ktorých vytváraní a ochrane je verejný záujem.“

51. Žalovaný má zato, že rovnaké práva obvineného v trestnom konaní nemôžu byť a priori uplatňované

pri právnických osobách, ktoré sa dopustili správneho deliktu podľa tohto zákona. K veci je potrebné
uviesť, že správny orgán rešpektuje v konaní princíp legality, ako základný princíp viacerých koncepcií
a zákonov týkajúcich sa verejnej správy.

52. Na základe uvedených skutočností nemožno tvrdiť, ako v celej žalobe naznačuje žalobca, že článok

6 Dohovoru sa v danom konaní neuplatnil (správny orgán vychádzal zo zásad správneho konania, ktoré
predmetný článok taktiež rešpektujú) a že mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie a
taktiež, že sa per analogiam mali uplatniť práva obvineného v zmysle Trestného poriadku pri správnom
trestaní uvedeného deliktu.

53. FSJ ako správny orgán vykonala dokazovanie v súlade so zákonom. Odôvodnenie rozhodnutia FSJ
pri každom skutku obsahuje všetky písomné doklady, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Všetky
písomnosti, doklady a takisto všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia FSJ boli
získané zákonným spôsobom a boli použité ako dôkaz v prvostupňovom konaní a takisto tvorili obsah
spisového materiálu v čase pred vydaním rozhodnutia, s ktorým sa žalobca mal možnosť oboznámiť.

54. K námietke žalobcu, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie žalovaný uvádza, že FSJ nemala
povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie, pretože dôkazmi získanými pri kontrole a počas konania presne
a úplne zistila skutočný stav veci a podľa právneho názoru žalovaného, neexistovali sporné skutočnosti
vo vzťahu k predmetu vedeného správneho konania.

55. K námietke využitiu dokumentov a informácii k podkladom rozhodnutí správnych orgánov je potrebné
uviesť, že správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz
hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dbá na zásadu hospodárnosti arýchlosti konania. Rozhodujúcim kritériom pre hodnotenie dôkazov je tzv. vnútorné presvedčenie, ktoré
sa vytvára na základe logického úsudku a na starostlivom zhodnotení jednotlivých dôkazov. Správny
orgán nieje viazaný len návrhmi účastníkov konania podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

56. Podľa názoru žalovaného žalobca mal právo už v štádiu účastníka správneho konania (v konaní o
uloženie sankcie podľa zákona) oboznámiť sa s obsahom spisu a s podkladmi rozhodnutia. Žalobca ako
účastník správneho konania mal preukázateľne právo oboznámiť sa s obsahom všetkých podkladov,
z ktorých správny orgán vychádzal a na základe ktorých aj správny orgán rozhodol a žalobcovi bol

poskytnutý dostatočný časový priestor na vykonanie súčinnosti, navrhovanie vykonania dôkazov, ako aj
na podanie vyjadrenia. Žalovaný možnosť nahliadnutia do spisu využil až po vydaní rozhodnutia FSJ.

57. Žalovaný taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/20/2011, podľa ktorého:
„Aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa
súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní.“

58. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že nie je sporné, že „žalobca vypracoval vlastný program, t.j.
Manuál“. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa na str. 4 konštatuje, že povinná osoba predložila
„Manuál Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 01.01.2015“ (ďalej len „Manuál“) spolu s
prehľadom vykonaných aktualizácií, ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov

z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej len „Program“), ktorý
sa nachádza na str. 40 až 86 uvedeného manuálu. Z uvedeného vyplýva, že program vlastnej činnosti
kontrolovanej povinnej osoby nemožno stotožňovať s manuálom TGB, ktorý súvisí s podnikateľskou
politikou celej skupiny (viď manuál účinný od 01.01.2014, str. 15 kapitola 1. Úvod a účel).

59. Aplikáciu článku 45 ods. l nemožno vykladať (ako predvída žalobca) v tom smere, že združené
podnikateľské subjekty s vlastnou právnou subjektivitou s rôznym predmetom podnikania a taktiež s
rôznym zaradením medzi povinné osoby v zmysle ustanovení § 5 zákona, majú mať vypracovaný
„celoskupinový program“ a taktiež sa týmto identickým programom riadiť. Uvedený postup je v rozpore
s účelom ustanovenia § 20 ods. 1 zákona, ktorý vyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej

činnosti“ povinnej osoby a nie celej skupiny. Kontrola u povinnej osoby sa úplne odlišovala od
predchádzajúcich kontrol povinných osôb, na ktoré poukazuje žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj
v žalobe. V danom prípade išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností zo zákona na mieste v
rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami (č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2015) a nielen o
písomné vyhodnotenie programu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako v prípade DDS

Tatra banky, a. s. Žalobca vykonáva diametrálne odlišné predmety podnikateľskej činnosti ako DSS,
ktoré z hľadiska miery rizika legalizácie alebo financovania terorizmu sú absolútne rozdielne. Výsledky
predchádzajúcich kontrol FSJ, ako aj výsledky dohľadov NBS, nie sú záväzné, ani netvoria podklad pre
vyhodnocovanie zistení pri kontrole u povinnej osoby, ako aj pre tvorbu právneho názoru správneho
orgánu, pretože okrem iného sa týkajú úplne iných povinných osôb s vlastnou právnou subjektivitou.

60. K námietke žalobcu ohľadom plynutia lehôt žalovaný uvádza, že charakter lehôt uvedených v §
33 ods. 4 zákona je prekluzívny a márnym uplynutím týchto lehôt zaniká správnemu orgánu právo na
uloženie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní je preukázané,
že k porušeniu zákonných povinností došlo. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR subjektívna lehota

plynie od dozvedenia sa správneho orgánu o porušení povinnosti zo strany povinnej osoby, pričom
okamih tohto dozvedenia sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a ukončenej kontroly
môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností a uložiť pokutu.

61. Členovia kontrolnej skupiny pri kontrole u povinnej osoby, zhromažďovali predložené dokumenty

o plnení povinností, z ktorých zabezpečovali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu, pričom
na mieste kontroly sa nevyhodnocujú možné porušenia zákona a ani žiadne konanie povinnej osoby
sa priebežne právne nekvalifikuje. Analýzou zabezpečených dokumentov a získaných informácií pri
kontrole na mieste sa zisťuje skutkový stav ohľadom plnenia povinností podľa zákona, ktorý sa následne
porovnávaspožadovanýmzákonnýmstavom.Výsledoktohtoprocesuposúdeniaskutočnostísaoznámi

povinnej osobe formou „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“, ku ktorým je oprávnená povinná osoba
sa vyjadriť. Až následne v zmysle § 18 Správneho poriadku sa začína správne konanie písomnosťou
„Upovedomenie o začatí správneho konania“, ktoré obsahuje informácie o skutkových okolnostiachv takom rozsahu, ktorý umožní aj ich predbežné právne posúdenie a taktiež obsahuje aj dôvodný
predpoklad, že povinná osoba porušila konkrétne ustanovenia zákona.

62. Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť správneho
orgánu, resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj
neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov
musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade bolo vypracovanie písomnosti
„Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“.

63. Práve z obsahu písomnosti „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami“ vyplývajú nedostatky a
porušenia zákona, ktoré boli po analýze postupne predkladaných dokumentov vyhodnotené a zistené.
Žalovaný má za to, že až keď správny orgán dostatočne a určitým spôsobom opíše zistené porušenia
zákona (takýto opis vyplýva z obsahu z oboznámenia s kontrolnými zisteniami), možno začiatok plynutia
lehoty viazať na daný okamih.

64. Lehota (subjektívna) pre začatie konania o uložení pokuty, resp. počiatok jej plynutia je právnou
skutočnosťou, ktorá sa odvodzuje od subjektívnej okolnosti, a to vlastnej vedomosti správneho orgánu
o porušení povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená, a to najmä s
prihliadnutím na zásadu právnej istoty (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/l/2012 zo dňa

25.04.2013.) Na podporu tohto výkladu žalovaný poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sž/23/2011 zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 8Sž/33/2011 zo dňa 30.01.2013, v ktorých veciach bola riešená
obdobná právna otázka.

65. Žalovaný vyčíta žalobcovi konkrétne tú skutočnosť, že v Manuáli nie je upravená povinnosť zisťovať

pôvod finančných prostriedkov ako súčasť základnej starostlivosti Žalobca je správcom podielových
fondov, ktorý vykonáva pokyny na nákup alebo predaj podielových listov. Pokyny sú žalobcovi postúpené
zo strany Tatra banky, a. s., ktorá je poskytovateľom investičných služieb a teda povinnou osobou v
zmysle AML zákona, ktorá v rámci mandátneho vzťahu s klientom prijíma jeho pokyny na obstaranie
kúpy (vydania) alebo predaja (redemácie) podielových listov a po ich prijatí, pred ktorým v súlade so

zákonnými požiadavkami dochádza k overeniu totožnosti klienta, ako aj k overeniu pôvodu majetku
klienta, Tatra banka, a. s. tieto pokyny klienta postupuje žalobcovi. Vzťah medzi Tatra bankou, a. s. a
žalobcom je v tejto súvislosti zároveň upravený osobitnou Zmluvou o sprostredkovaní, ktorá upravuje aj
výkon činností, ktoré je v súlade s platnou a účinnou legislatívou možné prenechať alebo nimi poveriť
inú povinnú osobu, ktorá je v priamom kontakte s klientom a len ona tak môže tieto činnosti reálne

vykonať. Zároveň žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že realizáciu súvisiacich prevodov peňažných
prostriedkov medzi účtami klientov a účtami vedenými pre podielové fondy na základe prevodných
príkazov zabezpečuje ako povinná osoba v zmysle zákona výhradne Tatra banka, a. s. v rámci svojich
bankových činností. Zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov v takýchto prípadoch plne vykonáva v
rámci TBG Tatra banka, a. s., čomu korešponduje i Manuál vypracovaný pre všetky subjekty patriace

do TBG.

66. Povinná osoba v časti Programu v či. 4.3.1 Základná starostlivosť (str. 57 a 58) nemala v rámci
vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedenú povinnosť zisťovania pôvodu
finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v zmysle

ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona. Uvedenú povinnosť nemala zahrnutú ani vo všeobecnej časti
Programu týkajúcej sa základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na str. 48 Programu.

67. Program v časti 4.8.1 Prevencia - obsahuje otázky pre klienta, ktoré súvisia zo získavaním obrazu
o charaktere a rozsahu predpokladaného režimu na účte, ako aj klasifikáciu klientského vzťahu a

to jednoznačne pre bankový produkt (účet) realizovaný Tatra bankou a. s. Ako vyplýva z tejto časti
vyjadrenia, uvedené otázky nesúvisia s predmetom podnikania povinnej osoby (správa podielových
fondov) a nepreukazujú splnenie povinnosti v zmysle § 20 ods. 1, 2 písm. b) zákona, pretože
uvedené otázky sa týkajú produktov banky a nie praktickej činnosti povinnej osoby. Taktiež jednovetné
konštatovanie uvedené v základných informáciách v Manuále Compliance TBG na str. 20 (mimo

Programu povinnej osoby) v zmysle: „Neustále robíme testy a kontroly základnej starostlivosti, aby sme
zistili pôvod financií našich klientov“, a to v kapitole 2.4. pod názvom „Kontakt s klientmi a obchodnými
partnermi“, časť 2.4.3. z názvom „Poznaj svojho klienta“ nepostačuje na preukázanie, že obsahomzákladnej starostlivosti uvedenej v Programe je povinnosť zisťovania pôvodu majetku v závislosti od
rizika legalizácie.

68. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona, základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi
zahŕňa aj povinnosť v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu
finančných prostriedkov.

69. Zákon jednoznačne stanovuje ustanovením § 10 ods. 1 zákona, že plnenie predmetnej povinnosti

je obsahom základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

70. O nedostatočnom zistení skutkového stavu nesúhlasí, pretože predložený program v žiadnej časti
neobsahoval určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické osoby - nepodnikatelia
a povinná osoba až dodatočne doplnila kategorizovanie klientov.

71. Správny orgán pri kontrole na mieste zisťuje skutkový stav plnenia povinností určených zákonom v
čase kontroly, tento následne analyzuje a porovnáva s požadovaných stavom podľa ustanovení zákona.
Na základe výsledku kontrolných zistení a preukázaných porušení zákona FSJ prejednáva podľa §
32 ods. 3 zákona určené priestupky v priestupkovom konaní a podľa § 33 zákona správne delikty v
správnom konaní.

72. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že povinná osoba dodatočne doplnila kategorizovanie klientov
v písomnosti pod názvom „Stanovisko Tatra Asset Management, správcovská spoločnosť, a. s.
ku kontrolným zisteniam“ č. 335/TAM/2015 zo dňa 10.09.2015, evidované FSJ pod č. PPZ-NKA-
FSJ2-17-006/2015 (ďalej len „stanovisko ku kontrolným zisteniam“), ktoré však neboli predložené pri

kontrole a nie sú ani súčasťou pri kontrole predloženého Manuálu účinného od 01.01.2012, ani Manuálu
účinného od 01.01.2014 a ich príloh (viď. Záznam zo začatia kontroly č. PPZ-NKA-FSJ2-17-002/2015
zo dňa 29.05.2015, príloha č. 1).

73. Nepredloženie dokumentu (pri kontrole na mieste) obsahujúceho hodnotenie rizikovosti fyzických

osôb žalobca potvrdzuje aj v rozklade tvrdením: „Nedopatrením, ktoré TAM odôvodňuje rozsahom
kontroly a množstvom predkladaných dokumentov, došlo pravdepodobne administratívnou chybou k
nepredloženiu príslušného dokumentu“. Ako je už uvedené, správne orgány vychádzali najmä zo
skutkového stavu a informácií zistených v čase kontroly na mieste u povinnej osoby, kedy povinná osoba
je povinná v zmysle § 30 ods. 3 zákona preukázať písomne plnenie zákonných povinností.

74. Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu, že je potrebné v programe určiť nie len jedného konkrétneho
zamestnanca, ale i jeho zástupcu (pričom poukazuje na českú právnu úpravu), čo však povinná osoba
neurobila. Povinnej osobe nebola uložená pokuta za to, že mala v rôznych písomnostiach uvedené
4 zodpovedné osoby, ale zato, že v programe nemala uvedenú určenú osobu v zmysle § 20 ods.

2 písm. h) zákona. Program neobsahoval určenie žiadnej konkrétnej osoby, ktorá je zodpovedná za
ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk
s FSJ. Povinná osoba vykonáva plnenie povinností podľa zákona na základe zmluvy o spolupráci z roku
2004 a jednotlivých dodatkov prostredníctvom spoločnosti Tatra banka a. s. V prílohách týchto zmlúv
uzatvorených v kontrolnom období je ako kompetentný zamestnanec za výkon činnosť podľa zákona

č. 297/2008 Z. z. uvedený U.. O. K. (viď. Záznam zo začatia kontroly, príloha č. 1, časť
„zmluva o sprostredkovaní TAM a TB“, str. 6, 8, 10, 12A, 14 a 16) a podľa listu zaslaného FSJ v r. 2013, je
zasa určenou osobou X.. C. S.. Taktiež v Programe je uvedené, že určenou osobou je vedúci oddelenia
compliance a tiež poverený konkrétny pracovník oddelenia compliance. Ďalej v zozname pracovníkov
TAM je uvedený na pozícii „Compliance Officer TAM“ O.. A. D. a taktiež dozorná rada v návrhu zo

dňa 18. júna 2009 určila osobu zodpovednú za ochranu pre legalizáciou príjmov z trestnej Činnosti a
financovaním terorizmu - U.. A. A..

75.Povinnáosobaprikontrolenepredložilažiadnydôkaz,žepriidentifikáciiKUVpostupovalaajvzmysle
§ 9 bod č. 4 a 6 zákona, ako uvádza vo svojom rozklade na str. 10 druhý odsek. Vyhlásenie povinnej

osoby, že „TAM pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientom vždy postupuje v súlade so zákonom“
je nepostačujúce. Povinná osoba vo vyjadreniach uvádza iba skutočnosť, že KUV neexistuje vzhľadom
na príjemcu s najmenej 25 % časťou prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku. Predloženými
dokladmi, ktoré sú obsiahnuté v zložke „Nadácia otvorenej spoločnosti“, bolo taktiež preukázané, žepovinná osoba neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní
základnej starostlivosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona.

76. V prípade Moravia Steel Middle East Ltd. na základe predložených dokumentov, ktoré obsahovala
zložka„MoraviaSteelMiddleEastLtd“(záznamzozačatiakontroly,prílohač.2,str.11a12)bolozistené,
že povinná osoba neidentifikovala KUV a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a
rovnako neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta.

77. Následne v Stanovisku TAM ku kontrolným zisteniam č. 335/TAM/2015 v prílohe č. 2 povinná osoba
uviedla pri spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd.: „KUV-vlastník“ spoločnosť MINERFIN a.s., IČO:
31 401 333, sídlo Námestie Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, čo nezodpovedá zákonnej požiadavke na
identifikáciu KUV v zmysle ustanovenia § 9 písm. h) zákona, že má ísť o fyzickú osobu. Pri
spoločnosti MINERFIN a. s. ďalej uviedla, že „KUV neexistuje - vysoký počet vlastníkov“.

78. V súvislosti s dodatočne predloženými dokladmi ohľadom zisťovania KUV pri spoločnosti Moravia
Steel Middle East Ltd., sídlo Dubai, Spojené arabské emiráty žalovaný uvádza, že „KUV-vlastník“
spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd. bola označená spoločnosť MINERFIN a. s., IČO: 31 401 333,
sídlo Námestie Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava. Osoba E. G. bola označená ako zástupca majiteľa a nie
ako KUV (viď príloha č. 1 písomnosti Stanovisko TAM ku kontrolným zisteniam). Na základe uvedených

skutočností bolo jednoznačne preukázané, že povinná osoba neidentifikovala KUV v zmysle § 9 písm. b)
zákona tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti a v odôvodnení rozhodnutia FSJ. K veci ďalej uvádza,
že povinné osoby sú povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o KUV. Povinné
osoby by mali v závislosti od rizika legalizácie zisťovať fyzickú osobu, v prospech ktorej sa obchod
vykonáva, resp. ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad klientom prostredníctvom vlastníctva alebo iných

prostriedkov, a to najmä v záujme zabezpečenia účinnej transparentnosti na účely boja proti legalizácii
príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Potreba presných a aktuálnych informácií o KUV
je kľúčovým faktorom pri odhalení páchateľov predikatívnych trestných činov (napr. korupcia, daňová
trestná činnosť, atď.), ktorí by inak mohli skryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru.

79. Pri uplatňovaní deliktuálnej zodpovednosti v súvislosti s § 10 ods. 1 písm. d) zákona je potrebné
vychádzať z nesplnenia povinností ustanovených v § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona a v § 30 ods.
3 zákona, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Z legislatívno-
technického hľadiska ustanovenie § 10 ods. 1 zákona neukladá žiadnu povinnosť (definuje len obsah
základnej starostlivosti) a preto ho možno v rámci správneho trestania použiť len v spojitosti s takou

normou,ktorástanovujejejadresátovipríkazalebozákaz.Takoutonormoujevpredmetnejveci§10ods.
2 a § 30 ods. 3 zákona (obdobný názor vyjadril v rozsudku Krajský súd v Bratislave č. k. 2S/73/2014-60).
Na základe uvedeného nemožno za vadu rozhodnutia považovať to, ako sa mylne domnieva žalobca, že
FSJ v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na nesplnenie zákonných povinností, ktoré úzko súvisia s
nedostatočnou mierou vykonanej základnej starostlivosti t.j. nezistenie pôvodu finančných prostriedkov

v závislosti od rizika legalizácie (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona).

80. Žalovaný ďalej uvádza, že povinná osoba v uvedených 18 prípadoch, mala minimálne priamym
kontaktovaním klientov zistiť pôvod finančných prostriedkov a o tomto úkone predložiť pri kontrole
hodnoverný dôkaz, čo však neurobila.

81. K námietke žalobcu ohľadom možného použitia právnej kvalifikácie pri prejednávanom správnom
delikte s poukazom na skutkovú podstatu deliktu podľa § 10 ods. 4 zákona žalovaný uvádza, že z ust.
§ 10 ods. 4 zákona vyplýva, že uvedený rozsah starostlivosti, ktorý si nemožno zamieňať s obsahom
základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 1 zákona, súvisí so stanovením rizika legalizácie, ktoré si povinná

osoba určí v programe vlastnej činnosti spolu s jeho hodnotením a riadením v zmysle ustanovenia § 20
ods. 2 písm. c) zákona. V tejto časti programu povinná osoba okrem iného zadefinuje konkrétne
riziko legalizácie, ktoré predovšetkým vzhľadom na predmet jej činnosti, klienta, druhu a charakteru
vykonávaných operácií v rámci svojej podnikateľskej činnosti odôvodňuje:
1. vykonanie zjednodušenej starostlivosti v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona,

2. vykonanie základnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) a c) zákona,
3. vykonanie tých úkonov základnej starostlivosti, ktoré zákon viaže na podmienku „v závislosti od rizika
legalizácie a financovania terorizmu“ (§10 ods. 1 písm. b) a d) zákona, § 10 ods. 8 a ods. 11 zákona),
4. vykonanie zvýšenej starostlivosti pri vyššom riziku legalizácie (§ 12 ods. 1 zákona).82. V dimenzii týchto skutočností následne FSJ pri kontrole zisťuje, či rozsah starostlivosti je primeraný
v závislosti od možného rizika legalizácie, ako aj to, či povinná osoba v prípadoch vykonávania

zjednodušenej starostlivosti nemala vykonať základnú starostlivosť (§ 11 ods. 3 zákona) a taktiež pri
vyššom riziku zvýšenú starostlivosť (§ 12 ods. 1 zákona).

83. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že FSJ pri svojom rozhodovaní o inom
správnom delikte povinnej osoby aplikovala správnu právnu normu ako je uvedené vo výroku jej

rozhodnutia, a preto postupovala zákonne.

84. FSJ uvádza, že v predmetných 18 prípadoch išlo o povinnosť povinnej osoby vykonať základnú
starostlivosťvovzťahukuklientovipriuzatváraníobchodnéhovzťahu,privykonaníjednotlivéhoobchodu
počas trvania obchodného vzťahu, ako aj pri obchode vykonanom mimo trvania obchodného vzťahu v
hodnote nad XX.XXX,- eur. Precízne určenie druhu a charakteru obchodu v zmysle § 10 ods. 1 písm.

a) alebo písm. b) zákona nemení nič na skutočnosti, že povinná osoba nesplnila dôležitú povinnosť
„zistenia pôvodu finančných prostriedkov“ v predmetných 18. prípadoch, ako je to konkrétne opísané v
odôvodnení rozhodnutia FSJ na str. 8 až 14.

85. Povinná osoba pri posudzovaní klientov s rizikovým stupňom 3 nebrala do úvahy aj možnú

neobvyklosť, resp. riziko konkrétneho obchodu (napr. nezvyčajne vysoká hodnota obchodu). Preto riziko
klienta musí byť posudzované komplexne s prihliadnutím na všetky rizikové komponenty v zmysle § 10
ods. 4 zákona.

86. Ku klientom s rizikovým stupňom 3 pri obchodoch, ktoré môžu napĺňať znaky NOO v zmysle § 4 ods.

2 písm. a) zákona nemožno vykonávať základnú starostlivosť bez zohľadnenia určitého rizika legalizácie
a financovania terorizmu (aj keď celkovo nezodpovedá jednoznačne zaradeniu do kategórie vysokého
rizika), čiže nemožno tohto klienta celkovo kvalifikovať ako klienta so štandardným rizikom, pri ktorom sa
nevykonajú opatrenia, ktoré sa uplatňujú za podmienky „v závislosti od rizika legalizácie“. V prípade, ak
by bolo stanovené vysoké riziko legalizácie, povinná osoba je povinná vykonať už zvýšenú starostlivosť

vo vzťahu ku klientovi v zmysle § 12 zákona. Rizikovosť klienta bola preukázaná aj tým, že povinná
osoba sa pokúsila vykonať opatrenia na zistenie pôvodu (avšak dostatočne pôvod nezistila) v zmysle
§ 10 ods. 1 písm. d) zákona, čiže klient, ako aj charakter obchodu disponovali určitou mierou rizika
legalizácie, ktorú povinná osoba na základe posudzovania identifikovala.

87. FSJ mala za to, že obsah starostlivosti (bez akceptácie rizika klienta č. 3 a vysokej hodnoty jeho
obchodov) nezodpovedal možnému riziku legalizácie a financovania terorizmu v zmysle § 10 ods. 1
písm. d) zákona. V prípade ak povinná osoba bola opačného názoru, mohla svoj „dostatočný“ rozsah
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v konaní preukázať, čo však neurobila napriek tomu, že minimálne od
začatia správneho konania (doručené dňa 07.10.2015), resp. od doručenia oboznámenia s kontrolnými

zisteniami(doručenédňa20.08.2015)ouvedenýchporušeniachvidentifikovaných18prípadochvedela,
avšak sa k nim konkrétne vôbec nevyjadrovala.

88. K námietke žalobcu ohľadom oboznámenia podozrivého s právnou kvalifikáciou spáchaného
iného správneho deliktu a jej zmenou, žalovaný uvádza, že Správny poriadok v žiadnom ustanovení

nestanovuje obligatórne náležitosti upovedomenia, resp. oznámenia o začatí správneho konania, tak
ako je to v prípade rozhodnutia v ustanovení § 47 Správneho poriadku. Jedine rozhodnutie vytvára
právne účinky a musí mať predpísané náležitosti, medzi ktoré patrí aj definitívna právna kvalifikácia a
popis správneho deliktu, resp. v čom spáchaný delikt spočíva, ktorého sa povinná osoba dopustila.

89. V upovedomení o začatí správneho konania (č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2015 zo dňa 12.08.2015)
správny orgán uviedol opis konania, ktorým boli naplnené znaky správnych deliktov s miestom, časom
a spôsobom spáchania. Rozhodnutie obsahovalo presne identické skutky ako boli uvedené v začatí
správneho konania, preto nebol dôvod v zmysle Správneho poriadku o tomto upovedomovať povinnú
osobu.

90. V prípade obchodnej operácie klienta P. L. N. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012
v hodnote XXX.XXX,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote
X.XXX.XXX,XX eura, ktorá naplnila znak jednej z foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu, povinnáosoba neohlásila uvedenú NOO FSJ bez zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. XXX/XXXX/
XX X. (predmet hlásenia osoba P. L. N.) bolo zo strany Tatra banky a. s. podané FSJ až dňa 08.02.2012,
pričom k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012, to znamená, že hlásenie o NOO bolo podané s časovým

odstupom 22 dní. Táto skutočnosť je preukázaná predloženými dokladmi povinnou osobou pri kontrole,
ktoré sú súčasťou zložky „P. N.“ (záznam zo začatia kontroly, príloha č. 2, str. 1 až 8 zložky) a to
dokumentom „Konfirmácia - transakcie“, str. 1 tejto zložky, kde je uvedená „redemácia“ TAM-DEF zo dňa
16.01.2012 vo výške X.XXX.XXX,XX eura a dokumentom „Neobvyklá obchodná operácia“,
str. 7 tejto zložky, kde je uvedený popis hlásenia o NOO Tatra banky a. s. č. XXX/XXXX/XX X. zo dňa

08.02.2012, osoba N. s uvedením predmetného investovania do podielov TAM.

91. FSJ vykonala kontrolu u povinnej osoby TAM a nie u povinnej osoby Tatra banka a. s. Napriek
zmluvnému vzťahu medzi TAM a Tatra bankou a. s. o plnení povinností je jednoznačne za plnenie
povinností podľa zákona zodpovedná TAM (absolútna objektívna zodpovednosť).

92. Z obsahu hlásenia č. E. XXXXXX (Tatra banka č. XXX/XXXX/XX X.) vyplýva, že po akumulovaní
prostriedkov na účte boli v dňoch 19.12.2011 a 04.01.2012 nakúpené podielové fondy TAM, ktoré boli
redemované dňa 16.01.2012. Ostatná časť hlásenia súvisela s iným bankovými operáciami.

93. Žalovaný má zato, že ak došlo k ohláseniu NOO musela byť naplnená jedna z foriem NOO uvedená

v programe vlastnej činnosti TAM (napr. nákup a bezprostredný predaj podielov), preto mala byť NOO
ohlásená hneď po jej zistení, čiže bez zbytočného odkladu. TAM nemal dôvod komplexne analyzovať aj
následné bankové operácie, ktoré nastali po redemácii podielov, ako uvádza žalobca, pretože finančné
prevody súvisia s činnosťou banky a nie so správcovskou spoločnosťou.

94. Žalovaný súhlasí s názorom žalobcu, že prvotné (čiastkové) transakcie neboli vyhodnotené ako
neobvyklé. Taktiež z popisu neobvyklej obchodnej operácie vyplýva, že sa jednalo o kombináciu
obchodných transakcií: „kombinácia zahraničných platieb v čiastočných sumách s vnútrobankovou
platbou (smurfing)....“. Ako vyplýva z uvedeného neobvyklosť sa jednoznačne týkala činnosti banky
(smurfing, ktorý žalobca popisuje v žalobe na str. 30) a nie podnikateľskej činnosti TAM. Taktiež

tieto transakcie časovo predchádzali nákupu a odpredaju podielov TAM, a preto z hľadiska splnenia
povinnosti „bezodkladného“ ohlásenia predmetnej NOO dôvodiť touto námietkou komplexnosti, je
irelevantné.

95. V prípade obchodnej operácie klienta S. K. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v

hodnote XXX.XXX,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b), g) zákona
(obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli
na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je spoločnosť K..,
s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti),
a to dňa 21.12.2012, kedy S. K. nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti; povinná osoba

predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako NOO neohlásila FSJ bez zbytočného
odkladu.

96. Táto skutočnosť bola, podľa žalovaného, preukázaná predloženými dokladmi povinnou osobou pri
kontrole, ktoré sú súčasťou zložky „S. K.“ (záznam zo začatia kontroly, príloha č. 2, str. 1 až 10 zložky),

a to dokumentom „Konfirmácia - transakcie“, str. 2 tejto zložky, kde je uvedený „nákup“ TAM-DEF zo
dňa 21.12.2012 vo výške XXX.XXX,- eur a dokumentom, kde je uvedené, že prostriedky boli odoslané
z účtu spoločnosti K., s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré boli predtým pripísané z účtu č.
XXXXXXXXXX K. pokladnice vo výške X.XXX.XXX,XX eura s popisom: PÚ-Daň z pr. hod. (viď str. 5 -
výpis z účtu a str. 5A zložky). Ďalej sa tu uvádza, že spoločnosť K.., s. r. o. bola predmetom viacerých

hlásení o NOO a transakcie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX sú súčasťou zložitého reťazca transakcií
medzi mnohými spoločnosťami, ktoré boli opakovane hlásené FSJ pre podozrenie na legalizáciu v
súvislosti s daňovou trestnou činnosťou. FSJ obsah uvedených hlásení o NOO, na ktoré poukazovala
povinná osoba, preverila (viď. Úradný záznam č. PPZ-NKA-FSJ2-17-009/2015 zo dňa 27.10.2015 a
príloha) a zistila, že:

1. Skutočnosti z predložených dokladov jednoznačne preukazujú, že spoločnosť K. s. r.
o. bola predmetom šiestich hlásení o NOO, ktoré boli ohlásené FSJ vr. 2010 a v r. 2012, a to ešte pred
vykonaním obchodu zo dňa 21.12.2012. Disponent na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti K., s.r. o. bol uvedený S. K. (viď. výpis zo systému GATE str. 4A zložky „S. K.“) a menovaný ako klient mal
pridelený najvyšší stupeň rizika klienta č. 3.
2. Z predložených dokladov od povinnej osoby podľa žalovaného nevyplýva preukázanie splnenia

povinnosti v zmysle § 17 ods. 1 zákona (po splnení podmienok „neobvyklosti“ v zmysle zákona a
Programu) ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu klienta S., nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa
21.12.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, pretože hlásenie Tatra banky a. s. č. XXX/XXXX/XX X. zo dňa
21.01.2013, ktorého predmetom bola spoločnosť Blue Besteam Kft., neobsahovalo všetky komplexné
informácie o uvedenom obchode a klientovi v zmysle náležitostí hlásenia o NOO v zmysle ustanovenia

§ 17 ods. 3 zákona.

97. Žalovaný má jednoznačne zato, že poukázaním iba na finančný prevod uvedený vo výpise z účtu
(riadok 422), ktorý je prílohou hlásenia o NOO Tatra banky a. s. č. XXX/XXXX/XX X., ktoré sa týka
spoločnosti Blue Besteam Kft. (absolútne nie obchodu S.), povinná osoba v prípade uvedenej NOO
(nákupu podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur) si nesplnila povinnosť

v zmysle § 17 ods. 1 zákona.

98. Zákon stanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť povinnej osoby, a to aj v tomto prípade, keď
plnenie povinností v zmysle zákona za povinnú osobu vykonáva spoločnosť Tatra banka a. s. na základe
zmluvy o spolupráci medzi povinnou osobou a Tatra bankou a. s. V zmysle uvedeného je povinná

osoba v plnej miere zodpovedná za plnenie povinností podľa zákona a táto zodpovednosť nemôže byť
delegovaná na iný subjekt, aj keď tento subjekt je zaradený medzi povinné osoby v zmysle § 5 zákona.

99. K námietke žalobcu o uloženej výške pokuty žalovaný uvádza, že správny orgán po zvážení
všetkých skutočností relevantných pre určenie výšky pokuty, predovšetkým poukazujúc na dĺžku

trvania protiprávneho stavu (od 01.01.2012 do 10.03.2015), charakter neplnenia povinností uvedených
vo výrokovej časti rozhodnutia, závažnosť, výšku hodnoty obchodných operácií, pri ktorých nebolo
preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov, výšku hodnoty neohlásených NOO, ako aj s
ohľadom na aspekt preventívneho pôsobenia zákona, rozhodol o uložení pokuty vo výške XX.XXX,- eur
(ktorá je na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, t. j. výšky nepresahujúcej 1/6 hranice sadzby)

tak, aby pokuta nemala likvidačný, ale preventívny charakter. Správny orgán pri určení výšky pokuty
prihliadol aj na povinnou osobou poskytnutú potrebnú súčinnosť pri kontrole a na jej vyjadrenia ohľadom
neplnenia zákonných povinností.

100. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym

rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté
obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa však nedajú absolutizovať.
Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc
(rozsudokEurópskehosúdnehodvora/terazSúdnydvorEurópskejúnie/voveciCrispoltoni,vspojených
veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. 1-04863), pričom

uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania.

101. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a
tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo

správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia
určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov
potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

102. K námietke zaujatosti žalovaného uvádza, že povinná osoba však postup podľa ustanovenia
§ 10 správneho poriadku využila až podaním námietky prostredníctvom rozkladu, doručeného
prvostupňovému správnemu orgánu dňa 01.12.2015, z čoho vyplýva, že námietka zaujatosti bola zo
strany povinnej osoby podaná oneskorene.

103. Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti uvedené v tomto stanovisku, správne orgány postupovali v
súlade s ustanoveniami § 3, § 33, § 46 a § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané na základe
spoľahlivo a náležité zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu
považuje žalovaný za nedôvodné.104. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného pri vydaní rozhodnutia č.

KM-OLVS-113/2015/RK zo dňa 10.02.2016 v súlade s § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
zamietol.

III.

105. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10 S. s. p.

106. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

107. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

108. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

109. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

110. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol
rozklad a potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-NKA-FSJ2-17-010/2015

zo dňa 05.11.2015, ktorým FSJ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru ako správny
orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s poukazom na § 26 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1
zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred
financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil

podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona právnickej osobe - žalobcovi, zaradenom v kontrolovanom období
od 01.01.2012 do 10.03.2015 medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona, pokutu vo
výške XX.XXX,- eur preto, že žalobca v kontrolnom období:
1. Nesplnil povinnosti uvedené v ustanoveniach § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona tým spôsobom, že
povinnáosobavosvojomprogramevlastnejčinnostizameranejprotilegalizáciipríjmovztrestnejčinnosti

a financovaniu terorizmu, ktorý je obsahom „Manuálu Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný
od 01.01.2015“ (ďalej len „Program“), nevypracovala jeho obligatórne náležitosti týkajúce spôsobu
vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4
zákona a určenia osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a
zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií (ďalej len „NOO“) a priebežný styk s FSJ;

v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, čím porušil ust. § 20 ods. 1, 2 písm. b) c) a h) zákona.
2. Pri vykonávaní základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v
zmysle ustanovení § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b) zákona a v zmysle
ustanovenia § 15 písm. a) zákona tým spôsobom, že
- v 2 zadokumentovaných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu

neidentifikoval konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie
a rovnako neprijal opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní
základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a následne neodmietol uzavretie obchodného vzťahu
v zmysle § 15 písm. a) zákona z dôvodu, že nemohol vykonať starostlivosť v zmysle § 10 ods. 1
písm. b) zákona, a to pri nasledovných klientoch:

1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30 845 173, reg. číslo: 203/Na-96/93, sídlo Baštová 5, 811 03
Bratislava,
2. Moravia Steel Middle East Ltd, reg. číslo: A039/06/10/2370, sídlo Commit FZE, P. O. BOX 293816,
000 01 Dubai, Spojené arabské emiráty.- čím porušil ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b)
zákona a ustanovenie § 15 písm. a) zákona.
3. Pri vykonávaní základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v

zmysle ustanovení § 10 ods. 2 písm. a), b) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona a v
zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 zákona tým spôsobom, že:
- v 18. zadokumentovaných prípadoch v zmysle citovaných ustanovení, nepreukázal predloženými
dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania
terorizmu(ďalejlen„pôvodfinančnýchprostriedkov“)privykonávanízákladnejstarostlivostivovzťahuku

klientovi, a to pri vykonaných obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený
najvyšší stupeň rizika klienta č. 3 (rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu):
1. E., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX.-
eur,
2. A., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, sídlo D. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 22.03.2012 v
hodnote XXX.XXX,- eur,

3. S., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.02.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur,
4. Bestbinary Deal Limited IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus - nákup podielov
fondu TAM-DEF zo dňa 20.04.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur,
5. U., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 05.02.2015 v hodnote

X.XXX.XXX,- eur,
6. O., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur,
7. C., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.04.2013 v hodnote X.XXX.XXX.,- eur, spolu

v hodnote X.XXX.XXX.,- eur,
8. U., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11.06.2012 v hodnote XXX.XXX,-
eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 01.10.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, spolu
v hodnote X.XXX.XXX,- eur,
9. Tower. s. r. o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa

26.06.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12.09.2012 v hodnote
XXX.XXX,.- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15.11.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu
v hodnote X.XXX.XXX,- eur,
10. J., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.05.2012 v hodnote XXX.XXX,-
eur,

11. P., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 07.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.04.2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur a následne nákup
podielov fondu TAM-PDF zo dňa 14.09.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,-
eur,
12. W. nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.01.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-

eur,
13. P., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
14. S. nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 31.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
zo dňa 07.02.2012 v hodnote XXX.XXX,-. eur, zo dňa 14.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
zo dňa 21.02.2012 v hodnote XXX.XXX,.- eur, zo dňa 22.02.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, v období

od 31.01.2012 do 22.02.2012 v súčte spolu v hodnote XXX.XXX,- eur,
15. A., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 15.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur,
16. K. nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur,

17. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote XXX.XXX,.-
eur,
18. E., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote X.XXX.XXX,-
eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote
X.XXX.XXX,- eur,

- čím, porušil ust. § 10 ods. 2 písm. a), b) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. 1) zákona a § 30
ods. 3 zákona.
4. Nesplnil povinnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona tým spôsobom, že:1. V prípade obchodnej operácie klienta P. L. N., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF
zo dňa 04.01.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v
celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eur, ktorá naplnila znak foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu,

neohlásila uvedenú NOO FSJ zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. XXX/XXXX/XX X.
(predmethláseniaosobaP.,naktorésapovinnáosobaodvoláva)bolozostranyTatrabankya.s.podané
FSJ až dňa 08.02.2012, pričom k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012, to znamená, že ohlásenie NOO
bolo vykonané s časovým odstupom 22 dní, čo nie je splnením povinnosti ohlásiť NOO bez zbytočného
odkladu,

2. V prípade obchodnej operácie klienta S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo
dňa 21.12.2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods.
2 písm. b), g) zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené
finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorého majiteľom jej spoločnosť K., s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO
pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti) a to dňa 21.12.2012, kedy S. K. nemal žiadny právny vzťah

k uvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako
NOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu,
- čím porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona.

111. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným

rozhodnutím žalovaného.

IV.

112. Z administratívneho spisu súd zistil, že FSJ začala dňa 10. marca 2015 kontrolu v sídle na ul.
Hodžovo námestie 3, 811 06 I. za prítomnosti podpredsedu predstavenstva povinnej osoby U.. A. A.,
bytom J. XX, I., U.. O. K., bytom K. XX, I., vedúceho odd. compliance Tatra banky a. s. u žalobcu.

113.PovinnáosobanažiadosťFSJpredložila„ManuálComplianceTatrabankaGroupč.1001,účinnýod
1. januára 2015“ spolu s prehľadom vykonaných aktualizácií, ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti
proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona (ďalej
len „Program“), ktorý sa nachádza na str. 40 až 86 uvedeného manuálu. Povinná osoba ďalej predložila
zoznam zamestnancov a prezenčné listiny o odbornej príprave zamestnancov za kontrolované obdobie

a taktiež obsah odbornej prípravy, pričom uviedla, že preškolenie je vykonávané raz ročne formou e-
learningu, vrátane testu.

114. Kontrola bola zameraná na plnenie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich povinnej osobe z
ustanovenízákona,sdôrazomnavypracovanieaaktualizáciuprogramu,najmänato,čiobsahujevšetky

obligatórne časti podľa § 20 ods. 2 písm. a) až k) zákona, s dôrazom na vykonávanie starostlivosti vo
vzťahu ku klientovi podľa § 10 až § 12 zákona, ako aj na postup pri zisťovaní, posudzovaní a ohlasovaní
NOO a na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti, podľa ustanovení § 14 až § 18 zákona.

115. Na základe vykonanej kontroly bolo konštatované, že program nebol vypracovaný v súlade s § 20

ods. 1 a 2 zákona. Povinná osoba v kontrolovanom období vo svojom programe, na základe zistení
FSJ nemala vypracované jeho obligatórne náležitosti týkajúce sa spôsobu vykonávania starostlivosti
vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona a určenia osoby,
ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie
NOO a priebežný styk so FSJ; v súlade s § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona, čím porušila citované

ustanovenia takto:

- § 20 ods. 2 písm. b): Spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi mala povinná osoba
uvedený v čl. 4.3 na strane č. 57 až 59 programu, kde mala upravené podmienky vykonania príslušného
druhu starostlivosti, ako aj jej obsah a spôsob vykonania.

Povinná osoba v tejto časti programu v či. 4.3.1 Základná starostlivosť (str. 57 a 58) nemala v rámci
vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedenú povinnosť zisťovania pôvodu
finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu podľa § 10 ods.
1 písm. d) zákona. Uvedenú povinnosť nemala zahrnutú ani vo všeobecnej časti programu týkajúcej sazákladnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na str. 48 programu, pričom podľa § 10 ods. 1 písm. d)
zákona základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa aj povinnosť v závislosti od
rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov.

- § 20 ods. 2 písm. c) zákona: Spôsob riadenia a hodnotenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona má povinná
osoba uvedený v čl. 4.5 a čl. 4.6 na str. 59 až 63 programu, ktoré obsahujú kategorizáciu rizík (riziko
krajiny,rizikoklienta,rizikoproduktu),maticurizíkastanovenierizikovostinazákladebodovéhosystému.
Taktiež je tu uvedený príslušný druh starostlivosti k danej rizikovosti klienta.

Program však v žiadnej časti neobsahuje určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú
fyzické osoby - nepodnikatelia.

116. Ďalej bolo kontrolou vybraných obchodných vzťahov FSJ zistené, že povinná osoba v dvoch
zadokumentovaných prípadoch podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona v závislosti od rizika legalizácie
neidentifikovala KUV a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijala

opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti v
zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona a následne neodmietla uzavretie obchodného vzťahu podľa § 15
písm. a) zákona, a to pri nasledovných klientoch:

1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30 845 173, kde v predložených dokumentoch (záznam zo

začatia kontroly č. PPZ-NKA-FSJ2-17-002/2015 zo dňa 29. mája 2015 (ďalej len „záznam zo začatia
kontroly“), príloha č. 2, zložka „Nadácia otvorenej spoločnosti“ str. 5 a 5A a stanovisko ku kontrolným
zisteniam, príloha č. 1) povinná osoba uviedla, že „KUV-neexistuje“, čím je preukázané, že povinná
osoba neidentifikovala KUV v zmysle ustanovenia § 9 písm. b) bod 4, 5 a 6 zákona a neprijala primerané
opatrenia na overenie jeho identifikácie.

2. Moravia Steel Middle East Ltd., reg. číslo: A039/06/10/2370, kde na základe predložených
dokumentov, ktoré obsahuje zložka „Moravia Steel Middle East Ltd.“ bolo zistené, že povinná osoba
neidentifikovala KUV a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijala
opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta. Následne v stanovisku ku kontrolným

zisteniam v prílohe č. 2 povinná osoba uviedla ako „KUV-vlastník“ spoločnosti Moravia Steel Middle
East Ltd. spoločnosť MINERFIN a. s., IČO: 31 401 333, sídlo Námestie Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava.
Pri spoločnosti MINERFIN a. s. ďalej uviedla, že „KUV neexistuje - vysoký počet vlastníkov“.

117. Uvedenými zistenými skutočnosťami FSJ mala za preukázané, že povinná osoba neidentifikovala

KUV podľa § 9 písm. b) bod 1 až 3 zákona a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie.

118. Na základe vykonanej kontroly FSJ ďalej konštatovala, že povinná osoba v 18 zadokumentovaných
prípadoch pri vykonaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Podľa § 10 ods. 2 písm. a), b)
zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona a ustanovenie § 30 ods. 3 zákona, nepreukázala

predloženými dokladmi pri kontrole zistenie pôvodu finančných prostriedkov, a to pri vykonaných
obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň rizika klienta
č. 3:
1. E. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22. marca 2012 v
hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v

čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne aj zistila pôvod finančných prostriedkov.
2. A. J., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, sídlo D. XX, I. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 22. marca
2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala,
že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Konštatovaním alebo
predpokladom povinnej osoby, že „finančné prostriedky boli naakumulované vkladmi v hotovosti a

prevodmi z predaja áut“, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov
podľa zákona.
3. S. J., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 2. februára 2012
v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole, povinná osoba nepreukázala, že
v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne aj zistila pôvod finančných prostriedkov.

4. Bestbinary Deal Limited, IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus, nákup podielov
fondu TAM-DEF zo dňa 20. apríla 2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri
kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne
aj zistila pôvod finančných prostriedkov.5. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 5. februára 2015 v
hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v
čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Konštatovaním alebo

predpokladom povinnej osoby, že „finančné prostriedky boli naakumulované z podnikateľskej
činnosti“, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
6. O. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10. októbra 2012 v hodnote
X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase
vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Predložením výkazu ziskov

a strát za r. 2011 (zisk po zdanení XXX.XXX,- eur) a r. 2012 (zisk po zdanení XXX.XXX,- eur) zo
ziskom po zdanení spolu XXX.XXX,- eur spoločnosti M&G Spedition Rožňava, s.r.o., IČO: 36 583 979,
v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu O. M., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných
prostriedkov podľa zákona.
7. C. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19. apríla 2013 v hodnote
X.XXX.XXX,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26. apríla 2013 v hodnote

X.XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná
osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov,
čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2009 (zisk po zdanení
XX.XXX,- eur), r. 2010 (zisk po zdanení XX.XXX,- eur), r. 2011 (zisk po zdanení - neuvedený), r. 2012
(zisk po zdanení XX.XXX,- eur), r. 2013 (zisk po zdanení XX.XXX,- eur) zo ziskom po zdanení spolu

XXX.XXX,- eur spoločnosti Chemstar, spol. s r. o., IČO: 31 397 719, v ktorej je vlastníkom 100 %
obchodného podielu C. L., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa
zákona.
8. U. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11. júna 2012 v hodnote XXX.XXX,-
eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 1. októbra 2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur,

spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala,
že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú
povinnosť. Predložením výpisu operácií nad stanovený limit vo výške X.XXX.XXX,- eur zo systému
Midas vytvorený dňa 26. marca 2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške
X.XXX.XXX,XX eur zo dňa 24. novembra 2010 z predchádzajúceho investovania TAM-

PEPF, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov pri obchodoch vykonaných dňa
11. júna 2012 a dňa 1. októbra 2012, pretože uvedené obchody boli vykonané až po 19 mesiacoch od
pripísania sumy X.XXX.XXX,XX eura na účet, pričom na uvedené obchody mohli byť použité finančné
prostriedky z iného zdroja pôvodu, čo povinná osoba nezisťovala.
9. Tower s.r.o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26. júna

2012 v hodnote X.XXX.XXX,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12. septembra 2012 v hodnote
XXX.XXX,- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15. novembra 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala,
že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú
povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2012 (tržby z predaja XXX.XXX,- eur, zisk po zdanení

XX.XXX,- eur) a r. 2013 (tržby z predaja XXX.XXX,- eur, zisk po zdanení XX.XXX,- eur) z tržbami spolu
vo výške XXX.XXX,- eur a zo ziskom po zdanení spolu XX.XXX,- eur spoločnosti Tower s. r. o., nebolo
preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
10. J. A., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.
mája 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba

nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím
nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 25. marca
2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške XXX.XXX,- eur zo dňa 16. mája
2012 od spoločnosti ProCS, s. r. o., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto
prípade bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod

finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.
11. P. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 7. marca 2012 v hodnote
X.XXX.XXX,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10. apríla 2012 v hodnote
X.XXX.XXX,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 14. septembra 2012 v hodnote
XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná

osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov,
čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 26.
marca 2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX.XXX,- eur zo dňa
29. marca 2012 pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ako aj prevody zo dňa 7. marca 2012vo výške XXX.XXX,- eur a zo dňa 10. apríla 2012 vo výške X.XXX.XXX,- eur, nebolo preukázané zistenie
pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov,
resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedených obchodoch.

12. W. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20. januára 2012
v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že
v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú
povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24. marca 2015, kde je
uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX.XXX,- eur zo dňa 23. januára

2012 a vo výške XXX.XXX,- eur zo dňa 4. januára 2012 pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ako
aj uvedený vklad v hotovosti na tento účet zo dňa 3. januára 2012 vo výške XXX.XXX,-
eur, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
13. P. N., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 4. januára
2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala,
že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila

uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24. marca 2015, kde
je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX v období od 5. decembra 2011 do 17. januára
2012vcelkovejvýškeXXX.XXX,XXeuraprostredníctvomcezhraničnýchplatiebzL.,nebolopreukázané
zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade bol zistený iba odosielateľ finančných
prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.

14. S. K., nar. 21.1.1951 - nákup podielov fondu TAM-DEF:
- zo dňa 31. januára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
- zo dňa 7. februára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
- zo dňa 14. februára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
- zo dňa 21. februára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,

- zo dňa 22. februára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur,
v dobe od 31. januára 2012 do 22. februára 2012 v súčte spolu v hodnote XXX.XXX,- eur, kde
predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho
obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť.
Medzi predloženými dokumentmi sa nachádza iba výpis zo systému Midas vytvorený dňa 24. marca

2015 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti K.. s.r.o. zo dňa 21. decembra 2012 a posudzovanie
investície do TAM-DEF, ktorá bola vykonaná S. K. dňa 21. decembra 2012 vo výške XXX.XXX,- eur a
nie informácie o obchodoch vykonaných v období od 31. januára 2012 do 22. februára 2012, čím nebolo
preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
15. A. R. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa marca 2012 v hodnote

X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase
vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím
nesplnilauvedenúpovinnosť.Predloženímvýkazuziskovastrátzar.2011(ziskpozdanení-neuvedený)
a r. 2012 (zisk po zdanení XXX.XXX,- eur) spoločnosti Procam - Softwere, Systems & Services k. s., IČO:
44329563G, v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu A., nebolo preukázané zistenie pôvodu

finančných prostriedkov.
16. K. T., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02. marca 2012 v hodnote
X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase
vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím
nesplnilauvedenúpovinnosť.Predloženímvýkazuziskovastrátzar.2011(ziskpozdanení-neuvedený)

a r. 2012 (zisk po zdanení XXX.XXX,- eur) spoločnosti Procam - Softwere, Systems &
Services k.s., IČO: 44329563G, v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu K., nebolo preukázané
zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
17. G. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 2. marca
2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala,

že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila
uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24. marca 2015, kde
je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX rôznymi sumami v období od 18. septembra 2002 do 02.
marca 2012, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
18. E. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23. septembra

2014 v hodnote X.XXX.XXX,- eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23. septembra 2014 v
hodnote XXX.XXX,- eur, spolu v hodnote X.XXX.XXX,- eur, kde predloženými
dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila
pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zosystému Midas vytvorený dňa 27. marca 2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11. septembra 2014 vo výške XXX.XXX,- eur a zo dňa 19. septembra
2014 vo výške X.XXX.XXX,- eur, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto

prípade v čase obchodu dňa 23. septembra 2014 bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov,
resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.

119. Kontrolou bolo ďalej konštatované, že v prípade obchodnej operácie klienta P. L. N., nar.
XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 4. januára 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur a

následný ich predaj (redemácia) dňa 16. januára 2012 v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eur, ktorá
naplnila znak jednej z foriem NOO uvedených v bode 4.2 programu, neohlásila uvedenú NOO FSJ bez
zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. XXX/XXXX/XX X. (predmet hlásenia osoba
P. L. N.) bolo zo strany Tatra banky a. s. podané FSJ až dňa 8. februára 2012, pričom k vykonaniu NOO
došlo dňa 16. januára 2012, to znamená, že hlásenie o NOO bolo podané s časovým odstupom 22 dní,
čo nie je splnením povinnosti ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu.

120. V prípade obchodnej operácie klienta S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF
zo dňa 21. decembra 2012 v hodnote XXX.XXX,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods.
1 a § 4 ods. 2 písm. b), g) zákona s poukazom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli
na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX,

ktorého majiteľom je spoločnosť K.-W., s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre
podozrenie z daňovej trestnej činnosti), a to dňa 21. decembra 2012, kedy S. K. nemal žiadny právny
vzťah k uvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne
ju ako NOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu.

121. Táto skutočnosť bola preukázaná predloženými dokladmi povinnou osobou pri kontrole, kde je
uvedené, že prostriedky boli odoslané z účtu spoločnosti K.., s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX,
ktoré boli predtým pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX K. pokladnice vo výške X.XXX.XXX,XX eura s
popisom: PÚ - Daň z pr. hod. Ďalej sa tu uvádza, že spoločnosť K.-W., s. r. o. bola predmetom mnohých
hlásení o NOO a transakcie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX sú súčasťou zložitého

reťazca transakcií medzi mnohými spoločnosťami, ktoré boli opakovane hlásené FSJ pre podozrenie na
legalizáciu v súvislosti s daňovou trestnou činnosťou. FSJ obsah uvedených hlásení o NOO preverila
a zistila, že:
? skutočnosti z predložených dokladov jednoznačne preukazujú, že spoločnosť K.-W., s. r. o. bola
predmetom šiestich hlásení o NOO, ktoré boli ohlásené FSJ v r. 2010 a v r. 2012,

a to ešte pred vykonaním obchodu zo dňa 21. decembra 2012. Disponent na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX spoločnosti K., s. r. o. bol uvedený S. a menovaný ako klient mal pridelený najvyšší stupeň rizika
klienta č. 3,
? skutočnosti z predložených dokladov nepreukazujú splnenie povinnosti v zmysle § 17 ods. 1 zákona
povinnou osobou ohlásiť NOO alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu FSJ (až po

splnení daných podmienok „neobvyklosti“ posudzovaného obchodu v zmysle zákona a programu), a to
obchodnú operáciu klienta S., nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21. decembra 2012 v hodnote
XXX.XXX.,- eur, pretože hlásenie Tatra banky a. s. č. XXX/XXXX/XX RX-XX Blue Besteam Kft zo dňa
21. januára 2013 konkrétne informácie v zmysle zákona o uvedenom obchode a klientovi neobsahovalo.

122. FSJ ako správny orgán vyhodnotila závažnosť nesplnenia povinností uvedených v „Oboznámení
s kontrolnými zisteniami“ č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2014 zo dňa 12. augusta 2015 a na základe
vyhodnotenia predložených dokladov a skutočností zistených pri kontrole na mieste u povinnej osoby,
ako aj informácií uvedených vo vyjadrení povinnej osoby ku kontrolným zisteniam začala 7. októbra
2015, doručením upovedomenia o začatí správneho konania povinnej osobe, správne konanie vo veci

uloženia pokuty za nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) ah) zákona, § 10 ods.
1 písm. b) zákona, § 30 ods. 3 zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona pri vykonávaní
základnej starostlivosti, § 15 písm. a) zákona a § 17 ods. 1 zákona.

123. Po začatí správneho konania bola povinnej osobe ako účastníkovi konania daná možnosť v súlade

s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to do 7 dní od doručenia upovedomenia
o začatí správneho konania.124. Ako vyplýva zo spisového materiálu, povinná osoba využila svoje zákonné právo a k začatiu
správneho konania sa vyjadrila v písomnosti „Vyjadrenie účastníka správneho konania k podkladu
rozhodnutia“ č. 370/TAM/2015 zo dňa 14. októbra 2015, ktorá bola FSJ doručená dňa 19. októbra 2015.

V.

125. Podľa ust. § 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v
znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje práva a povinnosti

právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti
a financovania terorizmu.

126. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu
ku klientovi zahŕňa v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného
užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na

zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením
majetku.

Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, povinná osoba je povinná vykonať základnú
starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri uzatváraní obchodného vzťahu.

127. Podľa ust. § 15 citovaného zákona, povinná osoba je povinná odmietnuť uzavretie obchodného
vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie konkrétneho obchodu, ak
a) povinná osoba nemôže vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu podľa § 10 ods. 1 písm.
a) až c) z

dôvodov na strane klienta, alebo
b) klient odmietne preukázať, v mene koho koná.

128. Podľa ust. § 20 ods. 1 citovaného zákona, povinná osoba je povinná písomne vypracovať a
aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu v štátnom

jazyku. Povinná osoba je povinná aktualizovať program v súvislosti so zmenou predmetu činnosti
povinnej osoby.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, program musí obsahovať
a) prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby,

b) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,
c) spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 <..Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, pokutu podľa odseku 1 alebo 2 možno uložiť do jedného roka
odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do piatich rokov

odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

VI.

131. Je nesporné, že žalovaný vydal dňa 10.02.2016 rozhodnutie č. KM-OLVS-113/2015/RK, ktorým
rozhodoval o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Finančnej spravodajskej jednotky národnej kriminálnej
agentúry Prezídia PZ vo veci uloženia pokuty vo výške XX.XXX,- eur a rozhodol tak, že rozklad zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

132.KrajskýsúdvBratislavenazákladepodanejžalobypreskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutia

žalovaného, predchádzajúce konanie vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom
písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

133. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Je
nesporné, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 05.11.2015 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
XX.XXX,- eur podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. za porušenie
povinností uvedených v ust. § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona, porušenie ust. § 10 ods. 2 písm.
a), § 10 ods. 1 písm. b), § 15 písm. a), porušenie ust. § 10 ods. 2 písm. a), písm. b), § 10 ods. 1 písm.

d), § 30 ods. 3 zákona a porušenie ust. § 17 ods. 1 zákona, ktoré žalovaný správny orgán špecifikoval
v štyroch bodoch.

134. V skutku č. 1 bol žalobca sankcionovaný za porušenie ust. § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a
h) zákona z dôvodu, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) a h) zákona

tým spôsobom, že žalobca vo svojom Programe vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z
trestnej činnosti a financovaniu terorizmu nevypracoval jeho obligatórne náležitosti týkajúce sa spôsobu
vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4
zákona a určenia osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu.

135. V danom prípade súd uvádza, že nie je sporné, že žalobca má vypracovaný Program vlastnej
činnosti zameraný proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ktorý je obsahom
„Manuálu Compliciance Tatra banka Group č. 1001, účinného od 01.01.2015“. Žalovaný vo svojom
rozhodnutí sa opiera o tvrdenie, že tento Program neobsahoval obligatórne náležitosti v zmysle
zákonných ustanovení. V tomto prípade sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalobcu,

a síce, že Finančnej spravodajskej jednotke bol tento Manuál predložený už pri výkone kontroly v roku
2010.

136. Ak sa teda pri výkone kontroly v roku 2010 prvostupňový správny orgán oboznámil s Manuálom,
ktorý sa v relevantných častiach nemenil, tak mohol objektívne zistiť jeho porušenia, ktoré však žalobcovi

vytýka až v tomto konaní. V tomto prípade súd konštatoval, že od momentu tohto zistenia, t. j. v roku
2010 mu začala plynúť jednoročná subjektívna lehota podľa ust. § 10 ods. 4 citovaného zákona, v ktorej
mohol žalobcovi uložiť pokutu.

137.Rozhodujúcouskutočnosťouprezačatieplynutiasubjektívnejlehotynauloženiesankciezasprávny

delikt je skutočnosť, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení zákona (bližšie pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Sžf/51/2010). Podľa názoru senátu Krajského súdu v Bratislave prvá objektívna možnosť,
kedy sa v danom prípade správny orgán dozvedel o prípadnom porušení zákona, bola už pri výkone
kontroly v roku 2010 a ak teda mal za to, že predložený Manuál predstavuje porušenie AML (rok 2010),
tak od tohto momentu mu začala, podľa názoru súdu, plynúť jednoročná subjektívna lehota v zmysle

ust. § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z., v ktorej mohol začať voči žalobcovi administratívne
konanie za porušenie ust. § 10 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona.138. Pri tomto skutku žalovaný správny orgán vyčíta žalobcovi tiež skutočnosť, že ním predložený
Manuál neobsahuje spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v zmysle ust. § 20 ods. 2
písm. b) zákona.

139. Touto hmotnoprávnou námietkou sa súd nezaoberal vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade
konštatoval procesnoprávne pochybenie zo strany žalovaného, a síce vydanie rozhodnutia po zákonom
stanovenej subjektívnej jednoročnej lehote.

140. Pri skutku č. 2 konštatoval žalovaný porušenie ust. § 10 ods. 2 písm. a) zákona s poukazom na
ust. § 10 ods. 1 písm. b) a ust. § 15 písm. a) citovaného zákona. V tomto prípade súd konštatoval
procesné pochybenie zo strany žalovaného správneho orgánu, týkajúceho sa dostatočného vymedzenia
náležitostí výroku rozhodnutia v správnom delikte, ktorý musí vždy spočívať v špecifikácii deliktu tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným. Tento záver vyplýva z Odporúčania Výboru
ministrov č. R (91) zo dňa 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ako

vyplýva z judikatúry súdov, trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný
postih za trestné činy.

141. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a
Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná

administratívna zodpovednosť, čo vyplýva zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a
správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu

a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi predpismi.

142. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny

orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

143. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať
vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že
vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii

deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

144. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych
deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu

jeho spáchania, resp. uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný
delikt spočíva. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná
časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie
boli uložené.

145. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu plne korešponduje aj s
medzinárodným záväzkom. Nemožno opomenúť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch
dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

146. Súd zdôrazňuje, že nedostatočná špecifikácia skutku vo výroku rozhodnutia spôsobuje
nepreskúmateľnosť pre jeho nezrozumiteľnosť a v dôsledku toho aj nezákonnosť samotného
rozhodnutia. Neuvedenie skutku tak, aby tento bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný vo výroku
svojho rozhodnutia považuje súd za podstatné porušenie zákona o správnom konaní, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k nepreskúmateľnosti vecného prieskumu a posúdení dôvodnosti žalobných námietok. V

tejto súvislosti súd upozorňuje na rozhodovaciu činnosť NS SS ČR sp. zn. 2As/34/2006 a rozhodovaciu
činnosť NS SR sp. zn. 2Sžo/46/2012, 4Sžo/125/2015.147. V prípade uvádzaného skutku č. 3 bol žalobca sankcionovaný za to, že v osemnástich
zdokumentovaných prípadoch v zmysle citovaných zákonných ustanovení nepreukázal predloženými
dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie, či financovania

terorizmu pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorým bol povinnou osobou
pridelený najvyšší stupeň rizika č. 3, čím mal porušiť ust. § 10 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona s
poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona a § 30 ods. 3 zákona.

148. Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi je vymedzená v ust. § 10 citovaného

zákona. Napriek tejto skutočnosti žalovaný neuvádza, že by žalobca nezisťoval pôvod finančných
prostriedkov, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že vyčíta žalobcovi len prípadné porušenie ust. §
30 ods. 3 zákona, ktoré však nie je možné považovať za iný správny delikt. V danom prípade podľa
názoru senátu krajského súdu žalovaný správny orgán použil nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku. V
tomto prípade žalovaný správny orgán všeobecne konštatuje porušenie ust. § 10 ods. 2 písm. a), písm.
b) zákona s poukazom na § 10 ods. 1 písm. d) zákona a § 30 ods. 3 zákona, avšak nie je zrejmé

konkrétne porušenie zákonného ustanovenia, a síce v ktorom prípade sa jedná o porušenie § 10 ods.
1 písm. d) a v ktorom o porušenie ust. § 10 ods. 2 písm. a), písm. b) citovaného zákona.
Takýto opis skutku preto súd považuje za nedostatočný.

149. Právna kvalifikácia skutku v tomto prípade nie je dostatočná, pretože nie je jednoznačne rozlíšené,

či žalobcovi je vyčítané porušenie povinností pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo pri realizovaní
obchodu.

150. V skutku č. 4 sú uvedené dva samostatné skutky, ktoré podľa žalovaného vykazujú znaky tej
istej právnej kvalifikácie. Ide o nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 17 ods. 1 zákona. V prípade

obchodnej operácie klienta P. L. N. (nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote
XXX.XXX,- eur a ich následný predaj dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote X.XXX.XXX,XX eura) a v
prípade obchodnej operácie klienta S. K., pri ktorých bolo žalobcovi vytýkané, že predmetnú operáciu
neohlásil bez zbytočného odkladu. V tomto prípade hlásenie, ako vyplynulo z administratívneho spisu,
bolo vykonané v lehote 22 dní.

151. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí však neuvádza žiadnu konkrétnu lehotu, ktorú
považuje za bezodkladnú.

152. Súd zdôrazňuje, že je nesporné, že zákon vo svojom ustanovení § 17 ods. 1 vyžaduje bezodkladné

ohlásenie finančnej operácie.

153. Pojem „bezodkladne“ je však pojem neurčitý, ktorý je podľa názoru súdu potrebné dôsledne
odôvodniť. V tomto prípade je preto možné konštatovať, že v tejto časti je preskúmavané rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné.

154. Žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nevysvetlil pojem bezodkladne, nijakým spôsobom
ho nekonkretizoval a neprispôsobil danej situácii. Neuviedol, prečo lehotu 22 dní nepovažoval za
bezodkladnú s poukazom na skutkovú situáciu prejednávanej veci.

155. V danom prípade, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, žalobca neobvyklú obchodnú
operáciu hlásil. Ako vyplýva z hlásenia, ide o čiastkové transakcie, ktoré prebiehali v dňoch 01.12. -
07.02.2012, pričom komplexná operácia bola nahlásená 08.02.2012. Túto operáciu žalobca nahlásil ako
neobvyklú v momente ako on sám túto situáciu tak vyhodnotil, pretože išlo o viac čiastkových transakcií,
pričom jednotlivé čiastkové operácie nepovažoval za neobvyklé, ale až ich spoločným vyhodnotením sa

môžu neobvyklými stať, čo žalobca takto vyhodnotil a bezodkladne oznámil, pretože neobvyklosť podľa
jeho názoru nastala až v ich súhrne. S touto námietkou žalobcu sa žalovaný nevysporiadal.

156. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, túto súd považoval rovnako za neodôvodnenú a tým
za nepreskúmateľnú. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia je potrebné prihliadnuť k závažnosti

protiprávneho konania, najmä k spôsobu jeho spáchania, následkom a okolnostiam, za ktorých bolo
spáchané.157. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 191 ods. 1
písm. c), písm. d) S. s. p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného spojené s prvostupňovým rozhodnutím
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

158.Podľaust.§191ods.6S.s.p.,právnymnázorom,ktorývyslovilsprávnysúdvzrušujúcomrozsudku
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

159. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S. s. p. a v konaní úspešnému žalobcovi

priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia.

160. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.