Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207907
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4211207907.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľky: T. Q.,

nar. X.XX,XXXX, bytom C. č. XX, E., v konaní zast. JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so
sídlom Hlavné nám. č. 7, Nové Zámky, proti odporcovi: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/X, T., v
konaní zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- € z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody sumu 1.211,65 €, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh na náhradu škody vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
vo výške 2.261,16 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 9.5.2011 domáhala uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 20.000,-Sk titulom náhrady škody na zdraví ako aj náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že náhradu škody si uplatňuje ako právny nástupca po neb. C. Q.

(ktorý zomrel pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom, pri ktorej mu bola spôsobená škodu na zdraví
a nemajetková ujma). Uplatnený nárok právne zdôvodnila § 444 Občianskeho zákonníka ako nárok na
jednorazové odškodnenie škody, ktorá vznikla v dôsledku konania odporcu.

Vpriebehukonanianavrhovateľkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuupresnilauplatnenýnárok
tak, že zaplatenie uplatnenej sumy oprela o ustanovenie § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka titulom
nemajetkovej ujmy a zároveň rozšírila návrh o zaplatenie sumy 2.647,29 €, ktorej sa domáhala v zmysle

§ 3 ods. 1, § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako náhrady za výdavky spojené s pohrebom
a zabezpečením hrobového miesta neb. C. Q.. O rozšírení návrhu tunajší súd rozhodol uznesením č.k.
XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.4.2012 tak, že navrhovanú zmenu petitu pripustil.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Mal za to, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody
v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, tento nárok smrťou C. Q. zanikol a návrh je podaný nedôvodne.
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy mal za to, že ide o majetkové právo a

toto bolo uplatnené po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty, preto vzniesol námietku premlčania. Čo
sa týka náhrady škody vo výške 2.647,29 €, tento uplatnený nárok navrhovateľky v časti o zaplatenie
sumy 547,77 € titulom nákladov spojených s vyhotovením rakvy považoval za dôvodný a v tejto časti
vyjadril ochotu uvedenú sumu navrhovateľke zaplatiť. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladovspojených s pohrebom, poukázal na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., kde sa rieši otázka primeranosti
nákladov pohrebu, pričom náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa
uhrádzajú do výšky 663,88 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov
účastníkov konania, výsluchom svedkov B. C. a S. C., oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, a to rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5To/9/2011-632, podnetom
na podanie dovolania Ministrom spravodlivosti SR, uznesením Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.

2ÚS/385/2011, faktúrou č. 50/2008 vystavenou V. J. - Pohrebné služby znejúcou na sumu 16.502,- Sk
za rakvu s príslušenstvom a za prevoz, faktúrou vystavenou Kamenárstvom Bučík znejúcou na sumu
4.199,03 € zo dňa 23.11.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24.11.2009 znejúcim na
sumu 4.199,03 €, trestným spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/86/2009, najmä rozsudkom č.k.
2T/86/2009-589, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5To/9/2011 zo dňa 12.5.2011 a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver veci:

Predmetom konania je navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
20.000,- € a na náhradu škody vo výške 2.647,29 € titulom nákladov spojených s pohrebom a
zabezpečením hrobového miesta pre neb. C. Q..

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu. Mala za to že návrh bol z jej strany
podaný dôvodne, keď vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu považovala za výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi. Vo svojej výpovedi doplnila, že neb. C. Q. bol colníkom a býval v spoločnej
domácnosti zo svojou snúbenicou B. C., s ktorou plánoval uzavrieť manželstvo. Nebohý mal syna C.,
ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a s ňou aj žil v spoločnej domácnosti.

Odporca dôvodnosť uplatneného návrhu v časti o zaplatenie nákladov za vyhotovenie rakvy, jej
príslušenstva a prevozu vo výške 547,77 € ako aj nákladov spojených s pohrebom neb. C. Q. vo výške
663,88 € nenamietal, v tejto časti považoval uplatnený nárok za dôvodný a uznal ho. Vo zvyšnej časti
však žiadal návrh zamietnuť, a to jednak z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky premlčania (čo

sa týka uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) a jednak z dôvodu v trestnom konaní
konštatovanej spoluúčasti neb. C. Q. na dopravnej nehode, následkom ktorej došlo k jeho usmrteniu.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/86/2009 mal súd preukázané, že odporca bol
v trestnom konaní rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5To/9/2011 zo dňa 12.5.2011, ktorým

rozsudkom bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2T/86/2009, uznaný za vinného z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona pre skutok, že dňa 6.5.2008 v čase o
12.45 hod. v meste Kolárovo riadil osobné motorové vozidlo značky BMW 346L, evidenčného čísla
KN-242CF, pričom v križovatke cesty II/563 a miestnej komunikácie počas predchádzania zákonom
nepovolenou rýchlosťou narazil do ľavej časti zadného kolesa už odbáčajúceho cyklistu C. Q., nar.

7.4.1970, ktorý v dôsledku tejto zrážky utrpel zranenie, ktorému na mieste podľahol. Za uvedený prečin
bol odporcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorý mu bol podmienečne odložený a
bola mu určená skúšobná doba na tri roky. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na päť rokov ako aj povinnosť nahradiť poškodenej
(v tomto konaní navrhovateľke) škodu vo výške 164,64 €, pričom so zvyškom uplatneného nároku

bola poškodená odkázaná na občianske súdne konanie. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre
nadobudolprávoplatnosťdňa12.5.2011.Zobsahupripojenéhospisutaktiežvyplynulo,ženavrhovateľka
si ako poškodená v trestnom konaní uplatnila v prípravnom konaní náhradu škody vo výške materiálnej
škody spojenej s pohrebom syna vo výške 40.000,- Sk (1.327,75 €) a náhradu škody na bicykli v sume
4.960,- Sk (164,64 €).

Odporca podal dňa 7.7.2011 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 5To 9/2011 z 12.5.2011. Ako vyplynulo z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 385/2011 zo dňa 7.9.2011, týmto Ústavný súd SR sťažnosť odporcu ako zjavne neopodstatnenú
odmietol.Z výpovede svedkyne B. C. súd zistil, že táto bola snúbenicou neb. C. Q.. Jej vzťah s neb. C. Q.
trval od roku 2001, pričom päť rokov žili v spoločnej domácnosti v Senici. S nebohým si plánovala
budúcnosť i rodinu. Jeho smrť znášala ťažko, odbornú pomoc však nevyhľadala. S navrhovateľkou je

stále v kontakte, či už v telefonickom alebo aj osobnom, pričom navštevuje aj hrobové miesto nebohého
syna navrhovateľky. Smrť snúbenca ju zasiahla a poznačila celý jej život.

Svedkyňa S. C. vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou neb. C. Q., pričom nebohý bol jej jediným
súrodencom. Ku vzťahu navrhovateľky s neb. C. Q. vypovedala, že boli pravidelne v kontakte, pričom

neb. brat navrhovateľku často navštevoval a oni chodili za ním do Senice. Navrhovateľka smrť syna
znášala ťažko, stále plakala a bola veľmi podráždená. K udalosti, následkom ktorej bola smrť jej brata,
sa i s navrhovateľkou stále vracajú, často chodia na súd.

Z predloženej faktúry č. 50/2008 vystavenej V. J., Pohrebné služby vyplynulo, že náklady spojené s
vyhotovením rakvy s príslušenstvom a prevozom predstavovali celkove sumu 16.502,- Sk (547,77 €).

Z predloženej faktúry vystavenej Kamenárstvom Bučík dňa 23.11.2009 mal súd preukázané, že za
komplexnú činnosť kamenárskej výroby a kamenárskych služieb s montážou a dopravou (zabezpečenie
hrobového miesta neb. C. Q.) bola navrhovateľke vyúčtovaná suma 4.199,03 €. Ako vyplynulo z
predloženého príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 24.11.2009, navrhovateľka v tento

deň vyúčtovanú sumu v plnej výške dodávateľovi uhradila.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka bola
prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára 1992,
odkedy bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený
osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších.

Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,
všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú
výlučnenemajetkovéhodnoty(osobnosť),patriakaždejfyzickejosobe„apriori“,nemožnoichscudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti, sú

nezdediteľné, sú nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou.
Na rozdiel od nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich,
podliehajú exekúcii, premlčaniu a preklúzii. Špecifickosť subjektívnych osobnostných práv spočíva v
ich predmete, ktorým je priamo osobnosť človeka, fyzickej osoby v jej celistvosti. Právo na ochranu
osobnosti (subjektívne rýdzo osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako

jednotné právo. V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú,
chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti,
avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu.

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich

súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do
práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká
ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová

(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou
osobou.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak

došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé vprvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom
úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv.
postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a
ak ich niet, o rodičov.

Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo
alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej
osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov
(negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov
(reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktoré
nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom

morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V
prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13
ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú

ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahov doprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú:
- existencia ujmy,

- porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon,
- príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a protiprávnym konaním.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na ochranu osobnosti
manželovi a deťom a ak ich niet, jej rodičom.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Podľa § 2 ods. 2 vládneho nariadenia č. 87/1995 z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa
uhrádzajú do výšky 663,88 eura.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 106 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným

činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si

svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na
súde svojho práva.

Ako ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 265/2009 zo dňa
17.2.2011, jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových
prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych
a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakciaakorýdzoosobnéprávo,navyváženieazmiernenienepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu
v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov),
jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že neoprávneným konaním
odporcu bolo zasiahnuté do práva na život syna navrhovateľky, neb. C. Q., do práva na súkromie a
rodinný život jeho najbližších rodinných príslušníkov (i navrhovateľky), ktorý nastal momentom smrti
C. Q. a ktorého následky v podobe citovej ujmy u pozostalých nepochybne pretrvávajú. Pokiaľ ide o

samotný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy, súd vychádzajúc zo znenia § 15 Občianskeho zákonníka
je nútený konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky v konaní o tomto návrhu,
keďže v priebehu konania bolo preukázané, že neb. C. Q. má syna a teda on by bol osobou vecne
legitimovanou na podanie takéhoto návrhu (navrhovateľka by bola nositeľom tohto práva len v prípade,ak by po jej nebohom synovi nezostala pozostalá manželka a deti). Odhliadnuc od vyššie uvedeného
súd v súvislosti s podaným návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy vyslovuje, že právo na náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch samohlovykonaťprvýkrátdňa7.5.2008,t.j.dňomnasledujúcimposmrti

C. Q.. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá sa vzťahuje k majetkovým
právam (za ktoré je potrebné považovať i právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej peňažným
ekvivalentom), pričom táto uplynula dňa 6.5.2011. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy bol však na súd
podaný až dňa 9.5.2011. Preto, keďže zo strany odporcu došlo k vzneseniu námietky premlčania, súd
na túto prihliadal a má za to, že námietka premlčania bola v danom prípade vznesená opodstatnene. S

ohľadom na ustálené závery súd návrh v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody titulom nákladov spojených s pohrebom a zabezpečením
hrobového miesta pre neb. C. Q., ktorú náhradu si navrhovateľka uplatnila celkove vo výške 2.647,29
€ (titulom nákladov na vyhotovenie rakvy s príslušenstvom a prevoz suma vo výške 547,77 € a titulom
nákladov na zabezpečenie hrobového miesta suma 1 vyúčtovanej sumy, t.j. suma vo výške 2.099,52
€), v tejto časti návrhu je aktívna vecná legitimácia navrhovateľky v konaní daná, keďže navrhovateľka

bola osobou, ktorá náklady v súvislosti so zabezpečením pohrebu neb. C. Q. vynaložila. Keďže odporca
v priebehu konania uplatnený nárok navrhovateľky v časti sumy 547,77 € titulom navrhovateľkou
zaplatenej odplaty za vyhotovenie rakvy s príslušenstvom a prevozu a v časti o zaplatenie nákladov
na zabezpečenie hrobového miesta vo výške 663,88 € (t.j. spolu vo výške 1.211,65 €) nenamietal a
tento jej nárok uznal, súd návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel a odporcu na zaplatenie vyššie

uvedenej sumy zaviazal. Vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie nákladov
na zabezpečenie hrobového miesta neb. C. Q. ako nedôvodný zamietol, keď tento nárok bol zo strany
navrhovateľky uplatnený nad rámec stanovený právnym predpisom - vládnym nariadením č. 87/1995
Z.z..
O trovách konania v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd rozhodol v zmysle §

142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovi ako v konaní o tomto návrhu plne úspešnému účastníkovi
patrí náhrada trov tohto konania. Odporca si náhradu trov konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Súd
preskúmal odporcom predložené vyčíslenie trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Náhradu trov právneho zastúpenia potom odporcovi priznal nasledovne:

A/ Odmena za právnu pomoc:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (9.11.2011) ...370,11 €
2. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011 (1/4)......................................................... 92,53 €
3. účasť na pojednávaní dňa 12.1.2012 ................................................................. 370,11 €

4. účasť na pojednávaní dňa 14.3.2012 .....................................................370,11 €
5. písomné podanie na súd - vyjadrenie k veci zo dňa 10.5.2012 ... ......... 91,28 €
6. účasť na pojednávaní dňa 22.5.2012 (od 12.30 do 14.40 hod)............... 182,56 €
Spolu ..............................................................................................................1.476,70 €

B/ Náhrada hotových výdavkov:
režijný paušál za právne úkony podľa časti A/
- 2 úkony po 7,41 EUR (rok 2011)....................................................................14,82 €
- 4 úkony po 7,63 EUR (rok 2012) ...................................................................30,52 €
Spolu ............................................................................................................................45,34 €

C/ náhrada cestovného a straty času:
- cestovné z Nitry do Komárna a späť (140 km) dňa 14.11.2011 ((140 km x 6,6 l /100 km x 1,624 + 140
km x 0,183)) .............................................................40,06 €
- cestovné z Nitry do Komárna a späť (140 km) dňa 12.1.2012 ((140 km x 6,6 l/100 km x 1,634 + 140

km x 0,183)) ......................................................................40,06 €
- cestovné z Nitry do Komárna a späť (140 km) dňa 14.3.2012 ((140 km x 6,6 l/100 km x 1,459 + 140
km x 0,183)) .....................................................................39,06 €
- cestovné z Nitry do Komárna a späť (140 km) dňa 22.5.2012 ((140 km x 6,6 l/100 km x 1,684 + 140
km x 0,183)) .....................................................................41,16 €

- náhrada straty času (14.11.2011) 4 polhodiny po 12,35 EUR ......................49,40 €
- náhrada straty času (12.1.2012) 4 polhodiny po 12,71 EUR ........................50,84 €
- náhrada straty času (14.3.2012) 4 polhodiny po 12,71 EUR .........................50,84 €
- náhrada straty času (22.5.2012) 4 polhodiny po 12,71 EUR ........................50,84 €Spolu ..................................................................................................................... 362,26 €

B/ Náhrada DPH:

Spolu .......................................................................................................................376,86 €

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu: .................................................... 2.261,16 €

Náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady škody si účastníci konania riadne a včas neuplatnili

a túto nevyčíslili, preto súd vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov konania
v tejto časti nerozhodoval, keď iné trovy než titulom trov právneho zastúpenia účastníkom nevznikli,
pričom v danom prípade mali obaja účastníci čiastočný úspech v konaní, a pomer úspechu a neúspechu
účastníkov bol takmer rovnaký.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)