Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212311
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113212311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: W. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, XXX XX M. O. U., občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Štefánia
Harciníková, advokátka so sídlom: F. X, XXX XX K., proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX Y. XXX, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom: Palárikova
83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 27C/116/2013-246 zo dňa 11. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o vydanie hnuteľných vecí a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa nepreukázala, že veci ktorých vydania sa domáha sa v spornom
byte nachádzali a že je ich vlastníčkou. V žiadnom prípade nepreukázala, že jej hnuteľné veci tak, ako
je predmet konania, neoprávnene zadržiava žalovaný, čo je podmienka úspešnosti žaloby podľa § 126

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a že vôbec žalovaný neoprávnene tento nábytok nechal odviesť z
predmetného bytu. Naopak na základe oboznámenia pripojeného vyšetrovacieho spisu možno dôvodne
predpokladať, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že nábytok sa odváža a tento bol odvezený aj s jej
súhlasom, keď prítomný policajt potvrdil, že nemala námietky voči odvozu nábytku a nežiadala, aby
tento odvážaný nebol. Zároveň je podstatné, aby v konaní o vydanie veci v čase rozhodovania bolo
nesporne preukázané, že žalovaný veci neprávom zadržuje. Na preukázanie tohto nebol predložený a
aninavrhnutýžiadnydôkaz,nakoľkožalobkyňajedinédôkazy,ktorénavrhovalasatýkalineoprávneného

vynášania nábytku dňa 23.03.2011, ale zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že veci, ktoré sú predmetom
v čase rozhodovania súdu existujú a že tieto neprávom zadržuje žalovaný. Na základe toho je možné
konštatovať, že nebola preukázaná aktívna ani pasívna vecná legitimácia, čo bol dôvod na zamietnutie
žaloby.

3. Pokiaľ ide o svedecké výpovede poukázal na to, že svedkyňa L. T. je priamo dcéra žalobkyne a svedok
Z. E. je bývalý priateľ jej dcéry a majú spolu 3 deti. Okrem tohto blízkeho vzťahu sú tu i rozpory vo

svedeckých výpovediach týchto dvoch svedkov, čo uvádzali pred súdom a čo uvádzali pred policajnými
orgánmi ohľadne vynášania vecí z bytu. Obaja potvrdili, že boli spolu prítomní, keď sa mal vynášať
nábytok. Zatiaľ čo svedok E. priamo videl ako vynášajú veci, nakladajú na dodávku a špecifikoval veci,
svedkyňa L. T., že byt bol prázdny a dodávka bola zakrytá a pred domom videla rohovú lavicu. Takisto v rozpore s výpoveďou G. U., ktorý vôbec poprel akékoľvek odvážanie nábytku, byt len čistil na
požiadanie žalovaného a vynášal len odpad. Výpovede sú najmä v rozpore s výpoveďou svedka P. M.,
ktorý bol prítomný, keď malo dôjsť k vynášaniu nábytku z bytu a tento výslovne uviedol, že keď tam bol

prítomný, tak nábytok už nebol z bytu vynášaný a podľa úradného záznamu v byte zostala časť nábytku
a ďalej vo výpovedi uviedol aj to, že žalobkyňa tento nábytok v dodávke videla, požiadala, aby nebol
poškodený a nežiadala, aby tento bol vyložený z dodávky a vrátený do bytu. Svedkyňa V. U. sa vyjadrila
iba k tomu, že cez kukátko na dverách jej bytu a cez presklené dvere výťahu videla umiestnené skrinky
a počul buchot.

K vlastníctvu vecí svedok I. L. potvrdil len vo všeobecnosti, že byt bol zariadený klasickým bežným
nábytkom bez bližšej špecifikácie. Ďalší svedkovia a nevyjadrovali k vlastníctvu vecí, ani k tomu aké vei
sa nachádzali v byte v čase jeho opustenia 6.3.2011.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne a príliš arbitrárne rozhodnutie o jej veci. Odoprel spravodlivú a účinnú
ochranu nielen jej vlastníckemu právu, ale aj ďalším Ústavou SR zaručeným právam, ako je právo na
ochranu súkromného a rodinného života, právo na obydlie, pričom nebral do úvahy ani ochranu štyroch
maloletých detí vo veku 1 mesiac až 5 rokov, ktoré bývajú s ňou a jej dcérou L. v predmetnom byte.

Je zjavné, že svoje hodnotiace závery z vykonaných dôkazov smeroval tak, aby prisvedčil tvrdeniam
žalovanej strany o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne a žalovaný predmetné veci nezadržuje,
a to aj napriek tomu, že vykonané dôkazy dokazujú úplne odlišné rozhodujúce skutočnosti a okolnosti
prejednávanej veci, než z ktorých vychádzal súd prvej inštancie. Neprihliadol na skutočnosti preukázané
svedeckými výpoveďami, že pri nútenom vysťahovaní z bytu žalobkyňa a jej deti si zobrali niektoré

osobné veci, najmä oblečenie, nejaké hrnce, TV a video, komodu a že celé zariadenie zostalo v
byte, ktorý uzamkol žalovaný a kľúče od bytu si ponechal. Vlastnou výpoveďou, ako aj svedeckými
výpoveďami bolo jednoznačne dokázané, že veci, ktorých vydania sa domáha, jej patrili a že tieto veci
zostali v predmetnom byte dňa 06.03.2011, keď byt žalovaný uzamkol a zablokoval. Preukázala, že
žalovaný minimálne 23.03.2011 vypratával jej veci a nábytok z bytu a že predmetné veci neboli v byte

po návrate do bytu dňa 19.05.2011. Súd nevzal do úvahy a fakticky ich súd ani nehodnotil v súvislosti
s existenciou podmienky aktívnej legitimácie a podmienky pasívnej legitimácie. Považuje za nesprávne
hodnotenie svedeckých výpovedí L. T. a Z. E., z dôvodu blízkeho vzťahu a ako rozporné, nakoľko sa
domnieva, že zásadné rozpory z ich výpovedí nevyplývajú. Od zabratia vecí do ich výsluchu pred súdom
uplynulo viac ako 4 roky a je pochopiteľné, že s dlhodobým odstupom si svedkovia nespomenuli na

všetky okolnosti. Súd bližšie neodôvodnil tvrdenú rozpornosť ich výpovede s výpoveďou svedka P. M. a
G. U.. Navyše výpoveď G. U. pred súdom bola vyhýbavá, plná protirečivých tvrdení a celkovo chaotická.
V rozsudku nevyplýva hodnotenie výpovede G. U. napriek tomu, že bolo preukázané, že z poverenia
žalovaného vynášal veci a nábytok. Je nesprávny záver súdu z toho, že netrvala na vyložení vecí z
dodávky auta, nepreukázala, že jej tieto veci neoprávnene zadržiava žalovaný. Bolo preukázané, že

žalovaný ich protiprávne zadržiava a že jej ich nevydal ani napriek výzve. V situácii, že žalovaný poprel
zadržanie veci a neuviedol vlastné tvrdenia o okolnostiach prejednávanej veci žalobkyňa ani nemá
možnosť zistiť, či veci v súčasnosti existujú a kde sa nachádzajú. Na okolnosti týkajúce sa opätovného
návratu do bytu dňa 19.05.2011 navrhla vypočuť ďalších svedkov, a to R. E. a zamestnanca mestskej
polície L. X.. Ďalej k rozporným tvrdeniam týkajúcich sa vynášania vecí z bytu navrhovala pripojiť

priestupkový spis č. 1508/2011 vedený na Okresnom úrade v Žiline. Súd tieto dôkazy na preukázanie
podstatných okolností prejednávanej veci nevykonal, následkom čoho je nespravodlivé rozhodnutie v jej
veci. Taktiež trvala na výsluchu žalovaného, najmä ohľadom popierania akejkoľvek okolnosti vynášania
veci z bytu právnym zástupcom žalovaného, ako aj na okolnosti existencie vecí v súčasnosti, čo súd
neakceptoval a uspokojil sa len s tvrdeniami jeho právneho zástupcu. Súd jej nesprávnym postupom

znemožnil uskutočniť procesné práva, následkom čoho bolo porušené jej právo na spravodlivý proces,
keďže sa nemohla vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, klásť mu otázky k predmetu konania a zistiť, či
veci existujú a kde sa nachádzajú. Žalovaný spolu s ďalšími osobami dňa 01.08.2016 vo večerných
hodináchnásilnýmspôsobomvnikoldobytuužívanomžalobkyňou,fyzickyžalobkyňunapadolaspôsobil
jej značné zranenia a pod vyhrážkami donútil žalobkyňu a jej dcéru L. odísť z bytu aj so štyrmi maloletými

deťmi.Bytuzamkolazamedzilimprístupsodôvodnením,žebytmainéhovlastníka.Následnepovydaní
napadnutého rozsudku sa od susedy dozvedela, že z bytu jej žalovaný spolu s ďalšími osobami odviezli
vybavenie bytu. Vzhľadom na uvedené sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciezrušil a vrátil mu na nové konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že opätovne uvádza tvrdenia,
ktoré uvádzala i v žalobe, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Žalobkyňa v byte
bývala nedôvodne a aj napriek tomu, že predmetný byt užívala, neuhrádzala platby spojené s užívaním
bytu a tieto musel za ňu uhrádzať žalovaný. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dražby, na
základe ktorej nadobudol predmetný byt, avšak jej žaloba bola zamietnutá. S poukazom na článok 7

ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného pooého poriadku (ďalej len „CSP“) predmet sporu určujú strany
a predmet sporu žalobkyňa určila tak, že sa v konaní jednalo o vydanie hnuteľných vecí, a teda nie o
ochranu súkromného a rodinného života, práva na obydlie a ochranu maloletých detí dcéry žalobkyne.
Tvrdenia žalobkyne, že súd svoje hodnotiace závery z vykonaných dôkazov smeroval tak, aby prisvedčil
tvrdeniam žalovanej strany, je absolútne irelevantné, a to s poukazom na čl. 15 ods. 1, 2 CSP, v ktorých
je vyjadrená zásada voľného hodnotenia dôkazov. Súd dôkazy vykonal zákonným spôsobom, podriadil

skutkový stav pod správnu právnu normu a logicky správne dôkazy aj vyhodnotil. Žalobkyňa neposkytla
žiaden relevantný dôkaz o tom, že bola skutočne vlastníkom vecí uvedených v žalobe. Vo výpovediach
svedkovsanachádzajúviacerérozpory.Základnoupodmienkouúspechuvšetkýchžalôbvovlastníckych
veciach je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je
totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi; z úspešného

preukázaniavlastníctvavšakeštenevyplýva,ženárokžalobcunapožadovanúochranujeužtýmsamým
opodstatnený. Žalovaný môže mať totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva
žalobcu, ktoré prevažuje nad samým vlastným právom žalobcu a spôsoby, že žalobca na ochranu
vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva
oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972). Z

výpovede P. M. vyplynulo, že žalobkyňa bola P.
(správne-G.-poznámkaodvolaciehosúdu)U.informovanáotom,žepredmetnýbytmánovéhomajiteľa
a tento žiada byt vyčistiť. Čistenie bytu tak neprebiehalo za prítomnosti žalovaného a ani na jeho pokyn.
Pokiaľ nebol žalovaný vypočutý, žiaden zo svedkov neuviedol, že by žalovaný bol kedykoľvek videný
pritom ako vynáša veci z bytu, resp. že by sa zúčastnil čistenia bytu a nemôže teda mať vedomosť o

tom, či hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha existujú alebo kde by sa mohli nachádzať.
Žalobkyňa nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný má veci vo svojej držbe. Veci v
žalobnom návrhu nie sú ani identifikované, sú uvedené v žalobe bez bližšieho určenia a opísania, a teda
žaloba je neurčitá a prípadné rozhodnutie, ktoré by žalobe vyhovelo, by bolo nevykonateľné. Navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa (odvolateľka) sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, že bol to práve žalovaný, ktorý
nerešpektoval jej užívacie právo k bytu a dňa 06.03.2011 ju donútil aj s dcérou spolu s troma maloletými
deťmi opustiť byt a následne žalovaný vysťahoval z bytu nábytok a ostatné jej hnuteľné veci. Voľné
hodnotenie dôkazov neznamená, že súd môže hodnotiť dôkazy podľa svojej vôle. Trvá na svojom

odvolaní a na svojich argumentoch, ktorými poukazuje na zjavnú arbitrárnosť a nesprávnosť rozhodnutia
o jej nároku. Tvrdenie žalovaného, že predmetný byt mal nového majiteľa a že tento žiadal U. vyčistiť
byt sú účelovo vykonštruované výmysly žalovaného. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný poveril
p. G. U. vynášaním vecí z bytu. Popiera, že medzi ňou a p. U. došlo k údajnému jej informovaniu o
novom majiteľovi bytu p. P. a tiež to nevyplýva ani z výpovede P. M.. To, že svedkovia neuviedli, či

žalovaný (ne)bol videný pri vynášaní smetí neznamená, že tento dôkaz nebolo potrebné vykonať. Je
presvedčená, že vykonanie dôkazu výsluchom sporovej strany patril v prejednávanom prípade medzi
prvoradý dôkaz. Pokiaľ ide o identifikáciu veci súd prvej inštancie považoval podanú žalobu s daným
návrhom za dostatočne určitú a zrozumiteľnú.

8. K vyjadreniu žalobkyne (odvolateľky) sa vyjadril žalovaný, kde uviedol, že je bezpredmetné tvrdenie
žalobkyne, že byt museli opustiť aj jej dcéra s troma maloletými deťmi, keďže ide o osoby, ktoré
nemajú žiadne užívacie právo k predmetnému bytu. V konaní bolo vypočutých viacero svedkov, ktorých
výpovede sú rozporuplné. Žalobkyňa prezentuje skutočnosti o údajnom vyprataní bytu ako keby tieto
medzi stranami konania neboli sporné a tak zavádza súd aj protistranu. Tvrdenia žalobkyne, že p. U.

uviedol, že vynášaním vecí z bytu ju poveril žalovaný, je zavádzajúce. Opäť žalobkyňa namieta, že
nebola informovaná, že byt má nového majiteľa p. P., a že tento žiada byt vyčistiť. Túto skutočnosť súd
zistil z výpovede P. M., príslušníka OO PZ Kysucké Nové Mesto. Žalovaný nebol prítomný pri údajnom
vynášaní vecí z predmetného bytu, a preto je zrejmé, že nie je dôvod predpokladať, že by mohol maťvedomosť o tom, aké veci sa v byte nachádzali, resp. vedomosť o ich súčasnej existencii. Žalobca je
povinný preukázať svoje vlastnícke právo v prípade vlastníckej žaloby.

9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, vyhodnotením svedeckých výpovedí a vo svojom odôvodnení sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Návrh na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava

vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. K tomuto súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie. Vo veci bolo preukázané, že žalobkyňa spolu s členmi svojej domácnosti sa z bytu
odsťahovali 06.03.2011, kedy na byte bol vymenený zámok a v tom čase si žalobkyňa s osobami
v spoločnej domácnosti odniesla nejaké osobné veci. Ďalej bolo preukázané, že dňa 23.03.2011 sa
mali z bytu vynášať určité veci a ako to vyplýva aj z pripojeného spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto

ČVS:ORP-465/KR-CA-2011 niektoré veci boli naložené na aute a niektoré veci zostali ešte v byte a po
tomto zákroku sa v uvedený deň už veci z bytu nevynášali. Žalobkyňa nepreukázala, že ešte niektorý
iný deň sa mali veci z bytu vynášať. Tak isto z výpovede P. M., príslušníka PZ, ktorý dňa 23.03.2011
vykonával realizačnú službu na mieste (výpoveď sa nachádza v pripojenom spise OO PZ Kysucké Nové
Mesto) vyplýva, že v čase ich príchodu sa z bytu už nevynášali žiadne veci a p. U. upozornil, aby z

bytu nevynášal žiadne veci. Po tomto upozornení byt uzamkol a spoločne z bytu odišli. Pred obytným
domom mala byť pristavená dodávka, v ktorej bola umiestnená „časť“ nábytku a p. U. mal upovedomiť
žalobkyňu, že nábytok bude uskladnený v sklade v obci Kotešová. Napriek tomu žalobkyňa si nábytok
v dodávke pozrela a povedala, aby jej uvedený nábytok nepoškodili, avšak nežiadala, aby jej tento
nábytokzložiliavydalinaspäť.Zúradnéhozáznamuzodňa23.03.2011vykonanéhorealizačnouslužbou

v zložení práp. M. P. a podpráp. X. U. vyplýva, že po príchode hliadky na miesto už k vypratávaniu
bytu nedochádzalo a v byte ostala ešte časť zariadenia. Z uvedených výpovedi vyplýva, že žalobkyňa
mala možnosť zasiahnuť, aby jej predmetný nábytok nebol odvezený a mala možnosť požiadať, aby
tento bol z uvedeného auta zložený a vrátený do jej vlastníctva. Napriek tomu tak neučinila. Navyše
odvolací súd poukazuje, keďže časť veci mala byť naložená na predmetnom vozidle a časť veci sa

mala nachádzať ešte v byte, žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala a neopísala, ktoré veci pri
ohliadke predmetného motorového vozidla sa mali nachádzať na tomto motorovom vozidle a mali byť
odvezené. Rovnako nekonkretizovala, ktoré veci sa mali nachádzať v byte pri jej opätovnom vstupe dňa
19.05.2011, keď v samotnej žalobe na str. 2 prvý odsek sama uvádza, že „takmer“ všetky jej patriace
hnuteľné veci, ktoré v byte za situácie jej núteného odchodu nechala, sa v byte ku dňu jej návratu

nenachádzali. Nebolo preukázané, že veci z bytu vynášal žalovaný a svedok G. U. potvrdil, že na žiadosť
žalovanéhobolvyčistiťbytavyniesolnejakýodpad.SvedkomU.,ktorýmalbyťprivynášaníčastinábytku
nebolo potvrdené, že sa tak konalo na pokyn žalovaného. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že
ostatné veci, ktoré mali ostať v byte 23.03.2011 boli vynášané, kedy a kým.

13. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva, spočívajúce v povinnosti preukázať, že žalovaný jej zadržiava veci (a aké
konkrétne veci). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých sporovou stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno spočívajúce v tom, že žalovaný zadržiava jej veci. Keďže tvrdenia žalobkyne zostali iba v
rovine tvrdenia, bez toho, aby bola preukázaná ich pravdivosť, prípadne hodnovernosť, správne súdprvej inštancie vyvodil zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a žalobný návrh žalobkyne
zamietol.

14. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy,
odvolací súd poukazuje na to, že skutočne žalobkyňa označila ako svedka R. E. (č.l. 178), brata svedka
Z. E., ktorý mal byť prítomný pri otváraní bytu dňa 19.05.2011. Súd označeného svedka predvolal na
pojednávanie dňa 23.09.2015, ktorého pojednávania sa označený svedok nezúčastnil a jeho neúčasť
ospravedlnil svedok Z. E., jeho brat s tým, že ho nepustili z práce. Rovnako navrhovala vypočuť ako

svedka L. X., zamestnanca Mestskej polície Kysucké Nové Mesto (č.l. 112, 121), pričom tento svedok
bol súdom predvolaný na pojednávanie dňa 03.12.2014 z adresy ako ju označila žalobkyňa. Zásielka sa
súdu vrátila nedoručená s poznámkou, že adresát je neznámy (č.l. 128), z ktorého dôvodu súd vyzval
žalobkyňu na presné označenie adresy, z ktorej má byť svedok L. X. predvolaný (č.l. 130). Na uvedené
bola urgovaná dňa 04.03.2015 (č.l. 147) a až na pojednávaní dňa 08.07.2015 (č.l. 171) žalobkyňa
uviedla adresu predmetného svedka, z ktorej má byť predvolaný. Na základe toho, uvedený svedok bol

z tejto novej adresy predvolávaný súdom na deň 23.09.2015, pričom sa súdu opäť vrátila nedoručená
zásielkazuvedenejadresyspoznámkoupoštovéhodoručovateľa,žeadresátjeneznámy.Napriektýmto
skutočnostiam žalobkyňa už bližšie neoznačila adresu, z ktorej má byť svedok L. X. predvolávaný, preto
súd nemohol vykonať navrhovaný dôkaz. Navyše odvolací súd poukazuje, že žalobkyňa v zápisnici
zo dňa 13.07.2016 (č.l. 233), na ktorom pojednávaní procesné strany v zmysle § 182 CSP uskutočnili

záverečné reči pred vyhlásením rozsudku, žalobkyňa nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Žalobkyňa ďalej namietala, že navrhovala vykonať dôkaz, pripojenie priestupkového spisu č.
1508/2011 vedený na Okresnom úrade v Žiline. V tejto súvislosti odvolací súd opäť poukazuje na
zápisnicu z pojednávania 13.07.2016 (č.l. 233), v ktorom sa zástupkyňa žalobkyne vyjadrila, že tento

priestupkový spis nežiadajú, aby bol pripojený a má za to, že aj z pripojeného spisu OR PZ jednoznačne
vyplýva, že tu dochádzalo k vynášaniu nábytku a zariadenia bytu žalobkyne na základe poverenia
samotného žalovaného. Následne sa vyjadrila, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Žalobkyňa teda sama nežiadala vykonať uvedený dôkaz a ani v samotnom odvolaní nepoukazuje na to,
aké iné skutočnosti by mali byť z tohto priestupkového spisu zistené oproti pripojenému spisu OR PZ.

16. Napokon žalobkyňa v odvolaní namieta, že trvala na výsluchu žalovaného (napr. v zápisnici
o pojednávaní 03.09.2014), najmä vzhľadom na popieranie akéhokoľvek vynášania vecí z bytu
právnym zástupcom žalovaného, ako aj na okolnosti existencie vecí v súčasnosti. Uvedené súd však
neakceptoval, a tak jej znemožnil uskutočniť procesné práva, následkom čoho bolo porušené právo na

spravodlivý proces, keďže nemohla žalovanému klásť otázky k predmetu konania. V tejto súvislosti je
nutné poukázať na to, že vo veci bolo celkom vykonaných 6 pojednávaní, z ktorých sa žalovaný na
4-och zúčastnil a na 2-och nebol prítomný (16.08.2013 prítomný, 03.09.2014 neprítomný, 03.12.2014
prítomný, 08.07.2015 prítomný, 23.09.2015 neprítomný, 13.07.2016 prítomný). Je pravdou, že na
pojednávaní dňa 03.09.2014 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala návrh, aby

bol vo veci vypočutý žalovaný. Napriek tomu, že žalovaný bol prítomný na ďalších nasledujúcich
pojednávaniach, a to dňa 03.12.2014 a 08.07.2014, žalobkyňa nepodala návrh, aby bol žalovaný
vypočutý a tento návrh nepodala ani na poslednom pojednávaní dňa 13.07.2014, kedy bol žalovaný
opäť prítomný na pojednávaní a dokonca sa vyjadrila, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Preto z týchto dôvodov aj táto odvolacia námietka o porušení práva na spravodlivý proces je irelevantná.

17. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný jej neoprávnene má zadržiavať ňou označené
hnuteľné veci, keď aj z výpovede svedka G. U. vyplýva, že tento ho mal požiadať iba o vyčistenie bytu,
žalovaný nebol videný na mieste, že mal vynášať veci z bytu, žalobkyňa nepreukázala teda, že žalovaný
jej tieto veci má zadržiavať, súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a zamietol jej žalobu

pre neunesenie dôkazného bremena. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému proti žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.

Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd priznáva strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)