Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206857
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2514206857.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťanysudkyňouMgr.ZuzanouMalovcovouvsporežalobcu:V..U.G.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom Z. R. XX/XXX, C., zastúpený: KELLER & Partners, s. r. o., so sídlom Kuzmányho
3, Piešťany, IČO: 47 235 217, proti žalovanému: STAKOTRA MANUFACTURING, s.r.o., so sídlom
Vrbovská cesta 2617/102, Piešťany, IČO: 00 680 508, zastúpený: JUDr. Radovan Ulehla, advokát, so
sídlom Winterova 62, Piešťany, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.09.2014, doručenou súdu dňa 01.10.2014 domáhal, aby súd určil,

že výpoveď žalobcu daná žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.04.2014
je neplatná, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka
prácevovýškepriemernéhomesačnéhozárobkuododňa,keďzamestnanecoznámilzamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní (doručenie žalobného návrhu) do právoplatného rozhodnutia súdu
o skončení pracovného pomeru a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom
a žalovaným bol založený pracovnoprávny zmluvný vzťah pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007.
Deň začatia pracovného pomeru bol dohodnutý na deň 01.04.2007. Žalovaný dňa 29.04.2014 doručil

žalobcovi výpoveď, v rámci ktorej výpovedný dôvod vymedzil ustanovením § 63 ods. 1 písm. b),
t.j. údajnou nadbytočnosťou zamestnanca. Výpovedná lehota bola stanovená ako trojmesačná, so
začiatkom plynutia dňa 01.05.2014 a ukončením pracovného pomeru žalobcu ku dňu 31.07.2014.
Žalobca uviedol, že vzhľadom k uplynutiu výpovednej lehoty ku dňu 31.07.2014 sa podaným návrhom
domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.04.2014 v zákonom
stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaný výpovedný dôvod nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce aplikoval

účelovo, v snahe ukončiť pracovný pomer so žalobcom, ktorý sa v spoločnosti stal nežiaducim. Navyše
si žalovaný nesplnil voči žalobcovi ponukovú povinnosť inej vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2
Zákonníka práce. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že výpoveď zo dňa 29.04.2014 formálne a vecne
odkazuje na pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2007, ktorá neexistuje, preto žalobca považoval, výpoveď
za zmätočnú a absolútne neplatnú.

2. Súd uznesením, č.k. 4Cpr/5/2014-48 zo dňa 09.10.2014 vyzval žalobcu, aby odstránil vady

svojho podania zo dňa 29.09.2014, doručeného súdu dňa 01.10.2014 tak, že vyčísli svoj peňažný
nárok predstavujúci náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (doručenie žalobnéhonávrhu) do právoplatného rozhodnutia o skončení pracovného pomeru. Žalobca prostredníctvom
právnej zástupkyne uznesenie prevzal dňa 05.12.2014.

3. Vzhľadom na to, že žalobca vady podania v stanovenej lehote neodstránil, súd uznesením, č.k.
4Cpr/5/2014-54 zo dňa 20.01.2015 podanie žalobcu zo dňa 29.09.2014 doručené Okresnému súdu
Piešťany dňa 01.10.2014 odmietol.

4. Žalobca podal proti uzneseniu, č.k. 4Cpr/5/2014-54 zo dňa 20.01.2015 včas odvolanie v ktorom

uviedol, že sa domáha náhrady mzdy zodpovedajúcej priemernému mesačnému zárobku vo výške
835,29 Eur, a to od okamihu, kedy oznámil zamestnávateľovi (žalovanému), t.j. od podania predmetnej
žaloby dňa 01.10.2014 až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo, ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru, nakoľko uvedený termín nie je možné v súčastnosti vymedziť
konkrétnym termínom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby Okresný súd Piešťany uznesenie zo
dňa 20.01.2015 zrušil a pokračoval v konaní.

5. Uznesením, č.k. 4Cpr/5/2014-81 zo dňa 30.10.2015 súd uznesenie, č.k. 4Cpr/5/2014-54 zo dňa
20.01.2015 zrušil.

6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.03.2016, podaným osobne na súde dňa

26.05.2016, keď uviedol, že so žalobou žalobcu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy v celom rozsahu nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer
z dôvodu, že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a súčasne preto, že nemal pre žalobcu inú
prácu. Žalovaný poskytol žalobcovi odo dňa doručenia výpovede až do uplynutia výpovednej doby
pracovnévoľnosnáhradoumzdy.Žalobcaodprevzatiavýpovedeaždodoručeniažalobysúdomtedaod

29.04.2014 do 15.02.2016 žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného a neoznámil mu, že považuje
výpoveď za neplatnú a tiež mu neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný navrhol, aby súd
žalobuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietolazaviazalžalobcunahradiť žalovanémutrovykonania.

7. Vo vyjadrení zo dňa 10.10.2017, osobne podanom na súde dňa 11.10.2017, žalovaný uviedol, že

začiatok plynutia dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru sa viaže ku dňu, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keď v prejednávanej veci sa jedná o
deň 31.07.2014. Posledným dňom lehoty na uplatnenie práva bol posledný deň v mesiaci september,
t.j. 30.09.2014, čo bol utorok. Keďže na žalobe zo dňa 29.09.2014 sa nachádza pečiatka Okresného
súdu Piešťany s doložkou došlo dňa 01.10.2014, keď i v texte odvolania proti uzneseniu súdu zo

dňa 20.01.2015 sám žalobca uviedol, že „návrhom zo dňa 29.09.2014, doručeným Okresnému súdu
Piešťany dňa 01.10.2014“, žalovaný konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 29.09.2014 bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty a teda
nebola uplatnená včas a je potrebné, aby súd bez ďalšieho prejednávania veci žalobu zamietol.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 21.11.2017, doručeným súdu dňa
21.11.2017, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby, rozhodujúcou skutočnosťou
je, kedy bola žaloba skutočne doručená súdu (t.j. do schránky súdu a nie na podateľňu súdu).
Z tohto pohľadu je bezpredmetné, aký dátum uvádza pečiatka podateľne súdu, pričom poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/15/2012 zo dňa 13.12.2012. Žalobca uviedol, že

žaloba je datovaná z dňa 29.09.2014 a obálka sa v súdnom spise nenachádza. Tiež uviedol, že sa
snažil zistiť dátum doručenia žaloby prostredníctvom Slovenskej pošty, avšak v zmysle Poštových
podmienok sa tieto informácie uchovávajú len po dobu 3 rokov odo dňa podania zásielky. Ďalej
poukázal na emailové podania zo dňa 16.09.2015 a zo dňa 10.10.2017, na ktorých je podacia pečiatka
súdu obsahuje nesprávny údaj o skutočnom dátume doručenia podania súdu. Uvedené skutočnosti

vyvolávajúdôvodnúpochybnosťotom,kedybolažalobasúduvskutočnostidoručená.Samotnápodacia
pečiatka nemôže byť jediným podkladom pre konštatovanie oneskoreného podania žaloby. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalovaného, že dátum 01.10.2014 uvádza aj žalobca vo svojom odvolaní, potom treba
poukázať na bezpredmetnosť tohto tvrdenia, keďže súdy aj advokáti v písomnostiach bežne používajú
dátumy uvedené na podacích pečiatkach súdu a nemajú dôvod predpokladať nesprávnosť dátumu na

pečiatke. Nič to nemení na tom, že splnenie procesných podmienok je objektívnou skutočnosťou a ich
prípadné nesplnenie musí byť preukázané jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014. Žalobca tiež uviedol, žetrvá na tom, že žaloba bola podaná včas, keď zastavenie konania by bolo priamym porušením zákazu
denegatio iustitae.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu
žalovaného, listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou zo dňa 29.09.2014, skončením pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.04.2014, rozhodnutím
zamestnávateľa č. 0104/2014 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a
o iných organizačných zmenách zo dňa 28.04.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2007, dodatkom

č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2008, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 25.05.2012,
dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 28.03.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 27.06.2007,
pracovnou zmluvou zo dňa 28.09.2007, vyjadrením zo dňa 10.10.2017, vyjadrením zo dňa 21.11.2017,
ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 28.02.2007 pracovnú zmluvu

s dňom nástupu žalobcu do práce dňa 01.04.2007 ako kalkulant zákaziek, na dobu určitú do 30.06.2007;
následným dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú.

11. Rozhodnutím zamestnávateľa č. 0104/2014 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce a o iných organizačných zmenách zo dňa 28.04.2014 rozhodol žalovaný o

organizačných zmenách, na základe ktorých bola s okamžitou účinnosťou zrušená pracovná pozícia
žalobcu - kalkulant zákaziek.

12. Z listu označeného ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z organizačných

dôvodov, nakoľko Rozhodnutím zamestnávateľa č. 0104/2014 o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce a o iných organizačných zmenách z 28.04.2014 bolo s okamžitou
účinnosťou zrušené pracovné miesto žalobcu - kalkulant zákaziek a žalobca sa stal nadbytočným. V liste
bolo tiež uvedené, že výpovedná doba je 3 mesiace, začína dňa 01.05.2014 a končí dňa 31.07.2014.
Žalovaný žalobcovi oznámil, že po uplynutí výpovednej lehoty nemá žalovaný možnosť žalobcu ďalej

zamestnávať ani na kratší pracovný čas. Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie predmetnej
výpovede dňa 29.04.2014.

13. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 uviedol,
že nie je dôvod na zastavenie konania, keď zastavenie konania by bolo porušením zásady denegatio

iustitiae.

14. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017
uviedol, že práve opačný postup, kedy by súd nezohľadnil, že žaloba bola podaná po uplynutí
hmotnoprávnej lehoty, by bolo porušením práv žalovaného na súdnu ochranu.

15. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

16. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

18. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanecstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

19. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

21. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.
7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

23. Podľa § 129 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy, prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou
aplikácie. Podateľňa je určená na prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených

rozvrhom práce.
24. Podľa § 136 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd
a vojenské súdy, podacia pečiatka obsahuje označenie súdu, dátum, hodinu a minútu, kedy podanie
došlo, či bolo doručené osobne, alebo poštou, údaje o počte rovnopisov a príloh a zaplatení súdneho

poplatku. Hodina a minúta prijatia podania sa na podacej pečiatke vyznačí, len ak je to pre konanie
potrebné. Ak tvorí prílohu súdny spis alebo niekoľko súdnych spisov, vyznačia sa také prílohy slovom
"Spis", "Dva spisy" atď. Na podaní sa poznámkou vyznačia aj iné predmety, ktoré došli a odovzdávajú
sa s podaním príslušnému súdnemu oddeleniu. Zamestnanec podateľne opatrí došlé podania a vrátené
nedoručené zásielky podacou pečiatkou súdu. Ak zásielka došla v značne poškodenom obale, pripojí

sa vedľa podacej pečiatky poznámka "Došlo poškodené".
25. Podľa § 137 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy, k podaniam došlým poštou pripojí zamestnanec podateľne obálku. Ak dôjde v jednej
obálke viac podaní, pripojí sa obálka k tomu z nich, v ktorom je na posúdenie, či sa lehota zachovala,

alebo z iných závažných dôvodov potrebné uviesť presný dátum, kedy sa podanie odovzdalo na poštu;
k ostatným podaniam sa pripojí fotokópia obálky s poznámkou, kde sa nachádza originál obálky.
Ak obálka nie je potrebná na dôkaz, kedy sa podanie podalo na poštu, alebo na dôkaz o výške
zaplateného poštovného, príslušný zamestnanec súdneho oddelenia obálku zo súdneho spisu vyradí.
Na podaniach odovzdaných osobne poznamená zamestnanec podateľne pri odtlačku podacej pečiatky

"Podané osobne" a pripojí svoj podpis.
26. Podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
27. V danom prípade sa súd prednostne zaoberal a posudzoval otázku včasnosti podania návrhu na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalobcom na súd a dospel k záveru, že
návrh bol podaný oneskorene.28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď
z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; výpoveď bola datovaná
dňom 29.04.2014 a doručená žalobcovi dňa 29.04.2014. Výpovedná doba tak začala plynúť dňom

01.05.2014, keďže v prípade žalobcu sa jednalo o trojmesačnú výpovednú dobu (nakoľko jeho pracovný
pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov), plynutie výpovednej doby skončilo dňom
31.07.2014, a pracovný pomer žalobcu so žalovaným skočil dňom uplynutia výpovednej doby, t.j. dňom
31.07.2014. Výpovedná doba totiž začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (§

62 ods. 7 Zákonníka práce), pričom pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby (§ 62 ods.
7 Zákonníka práce) a tento deň je posledným dňom trvania pracovného pomeru. Následne žalobcovi
ako zamestnancovi, ktorému bola doručená výpoveď, začala dňom, keď sa pracovný pomer skončil
(t.j. dňom 31.07.2014) plynúť lehota dvoch mesiacov, v ktorej mohol neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde (§ 77 Zákonníka práce).
29.Vtejtosúvislostijepotrebnépripomenúť,žeZákonníkprácerozlišujemedzi„dobami“a„lehotami“(ak

má byť plynutie času spojené s právne relevantným významom, príslušný právny predpis ohraničuje
časový interval určením začiatku a konca, a takto ohraničený časový úsek sa v pracovnom práve
označujeako„lehota“,ktorúvpracovnomprávetrebazhľadiskaprávnychnásledkovposudzovaťodlišne
od „dôb“). Z hľadiska terminologického vymedzenia platí že „lehota“ je ustanovený limit určený napr.
na uplatnenie nároku na súde, a to právnym úkonom alebo inou formou, zatiaľ čo „doba“ predstavuje

časové obdobie uplynutím ktorého nastávajú právnymi predpismi predpokladané následky. Počítanie
lehôt sa spravuje právnym režimom Občianskeho zákonníka, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa
mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom na ktorý pripadá
udalosť od ktorej sa lehota začína - ak nie je takýto deň v mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

30. Vzhľadom na čas začiatku plynutia tejto lehoty a na jej dĺžku, potom mohol žalobca neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde najneskôr dňa 30.09.2014 (čo bol utorok),
ktorý deň bol posledným dňom, kedy mal byť návrh doručený na súd, a to s poukazom na skutočnosť, že
lehota dva mesiace na podanie návrhu na určenie neplatnosti skočenia pracovného pomeru (výpovede)
je hmotnoprávnou lehotou, v ktorej musí byť návrh doručený na súd; nestačí podať návrh v uvedenej

lehote na poštovú prepravu. Uvedené skutočnosti ani neboli medzi stranami sporu spornými.
31. Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žaloba žalobcu bola doručená (došla) na súd dňa
01.10.2014 ako vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu, ktorou opatrila žalobu podateľňa súdu v súlade so
Spravovacím a kancelárskym poriadkom pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti dátumu na pečiatke. Keďže žaloba bola

doručená na súd dňa 01.10.2014, žalobca ju podal oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 77
Zákonníka práce. Zároveň, keďže v tomto prípade ide o prekluzívnu lehotu v zmysle § 36 Zákonníka
práce, právo žalobcu na uplatnenie určenia neplatnosti výpovede zaniklo. Vzhľadom na uvedené súd
žalobu z dôvodu preklúzie práva zamietol.
32. Súd sa už potom nezaoberal ostatnými aspektmi výpovede, keďže dokazovanie ďalších skutočností

a vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočným, nehospodárnym a zbytočne by predĺžilo vedenie
sporu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry, ak sa žaloba o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru nepodala včas, skončil sa tento pracovný pomer podľa jednostranného
zrušovacieho prejavu, aj keď by to bol právny úkon neplatný (pretože platnosť rozviazania pracovného
pomeru nemôže súd už preskúmavať).

33. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/15/2012 zo dňa 13.12.2012, na ktoré poukázal
žalobca, súd navyše uvádza, že uvedené rozhodnutie sa zaoberalo doručovaním podania na súd
emailom, kedy je možné predpokladať, že návrh je doručený súdu bezprostredne, resp. v krátkom
časovom úseku po jeho odoslaní. V tomto konaní však bola situácia odlišná, keďže žaloba bola
doručovaná na súd prostredníctvom pošty. Žalobcovi nič nebránilo v záujme zachovania dvojmesačnej

prekluzívnej lehoty zaslať žalobu súdu elektronicky, resp. podať žalobu osobne na súde. Žalobca
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014, keď v danom
konaní bolo sporné včasné doručenie podania z dôvodu, že na obálke nebol celý odtlačok poštovej
pečiatky, keď chýbal deň podania zásielky na poštovú prepravu. V tomto konaní však bola pečiatka
podateľne súdu jasná a čitateľná, keď z nej nepochybne vyplývalo, že žaloba došla Okresnému súdu

Piešťany dňa 01.10.2014 v dvoch rovnopisoch.
34. Súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej za rozhodný dátum preukazujúci doručenie
žaloby prostredníctvom pošty na súd sa považuje dátum vyznačený podateľňou súdu (napr. uznesenie
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoPr/2/2014 zo dňa 30.04.2014).35. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Bolo na
žalobcovi, aby preukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že dátum uvedený na pečiatke podateľne súdu
nie je okamihom skutočného doručenia žaloby na súd, a to buď listinnými dôkazmi, resp. uvedením

dôkazov, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jednalo sa o dôkaznú povinnosť žalobcu
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné

bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného mal potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia, že
dátum uvedený na pečiatke vyznačenou podateľňou súdu nie je dátumom doručenia žaloby na súd.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu preklúzie práva zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí,rozhodollenonárokunanáhradutrovkonaniatak,akojeuvedenévovýrokovej

časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).