Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203965
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414203965.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu G. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. U. H. XXX, XXX XX U. H., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47 234 466, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 257,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 257,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 257,64 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia , a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
257,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo žalovanej sumy od 26.03.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal priznať z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa

29.11.2009 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 4.500,-
Eur. Nakoľko uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
poskytnutý úver sa podľa § 4 ods. 2 považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal nárok
len na vrátenie poskytnutej istiny vo výške 4.500,-Eur. Žalobca žalovanému uhradil sumu vo výške
4.757,64 Eur, tzn. O 257,64 Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 257,64 Eur tak došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napriek

výzve žalobcu, v ktorej mu bola poskytnutá lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia do 25.03.2014
dlžnú sumu nevrátil, uplatnil žalobca okrem nároku na zaplatenie žalovanej sumy aj nárok na úroky z
omeškania vo výške 8,25 % ročne, a to odo dňa 26.03.2014.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe na svoju obranu vzniesol námietku premlčania a zároveň
uviedol, že k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, nakoľko uzavretá zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti, vrátane údaju o konečnej splatnosti úveru, ktorý je zrejmý z z údajov o počte a

termíne splátok úveru, ako aj údajov o lehote splatnosti, z ktorých je možné odvodiť aj konkrétny dátum
konečnej splatnosti úveru.3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.06.2014 uviedol, že uplatnený nárok nie je podľa § 107
Občianskeho zákonníka premlčaný, nakoľko k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až splátkou
dňa 29.10.2013 vo výške 130,-Eur a nasledujúcou neskoršou splátkou. Žalobca zároveň zotrval na

tvrdeniach, že uzavretá zmluva konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru neobsahuje.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp.zn. 10C/38/2014-26 zo dňa 18.06.2014 žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 257,64 Eur spolu s 8,25 % -ným ročným úrokom z
omeškania zo žalovanej sumy od 26.03.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

5. Proti rozsudku podali strany sporu odvolanie. Žalobca odvolaním napadol výrok rozsudku o trovách
konania a žalovaný výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením sp. zn.
16Co/1109/2014-48 zo dňa 09.04.2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal skutkovým
a právnym posúdením žaloby a z tohto dôvodu nedal stranám konania potrebné ani presvedčivé
vysvetlenie toho, ako vec skutkovo a právne posúdil, a ako sa vysporiadal s relevantnými tvrdeniami

strán sporu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal vyhodnotením obsahu zmluvy o úvere a ani
vznesenou námietkou premlčania. Keďže vydaný rozsudok obsahoval nedostatočné odôvodnenie, čo
odvolací súd považoval za odňatie možnosti konať pred súdom a tento nedostatok zároveň spôsobil
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho neurčitosť, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou okresného súdu po vrátení veci na opätovné prejednanie bolo vyhodnotiť zistený

skutkový stav, vyvodiť z neho skutkové závery, najmä kedy žalobca uhradil celú istinu a posúdiť
žalovaným vznesenú námietku premlčania.

7. Po vrátení veci na nové konanie Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp.zn. 10C/38/2014-68 zo
dňa 16.03.2016 podanú žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a
posúdení obsahu uzavretej zmluvy dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto
žalobca plnil žalovanému na základe platne uzavretej zmluvy a k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného nedošlo. Keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, súd žalobu zamietol a

otázkou premlčania žalovaného nároku sa nezaoberal.

8. Proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 16.03.2016 podal žalobca odvolanie.

9. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd napadnutý rozsudok uznesením sp. zn.

16Co/303/2016-90 zo dňa 21.12.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací
súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva
spĺňa zákonné náležitosti v zmysle zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda obsahuje
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ tohto zákona. K tejto otázke
odvolací súd vyslovil právny názor, že konečnú splatnosť úveru zo zmluvy o úvere nemožno vyvodiť,

a to ani výkladom. Zmluva podľa odvolacieho súdu neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g/ zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, termín konečnej splatnosti. Odvolací súd ďalej
uviedol, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie okresným súdom a jeho nesprávne skutkové
zistenia a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci, bude úlohou okresného súdu doplniťdokazovanie, či medzi stranami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda, či došlo k naplneniu
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd nemohol v tomto smere pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočností, ktorými sa

súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby strane sporu umožnil sa k novým
právnym záverom vyjadriť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní odvolací súd súdu prvej inštancie uložil zaoberať sa i otázkou premlčania žalovaného
nároku, s ktorou sa okresný súd dosiaľ nezaoberal.

13. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd nariadil na deň 14.02.2017 pojednávanie,
na ktoré sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a výslovne súhlasili, aby sa konalo v
ich neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie nariadeného pojednávania podľa § 183 CSP splnené
neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti a podanú žalobu prejednal bez
prítomnosti strán sporu.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s prílohami, písomnými podaniami
a pripojenými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol
na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.

15. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 29.11.2009 uzavrel žalobca so žalovaným
úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX. Medzi stranami sporu uzavretie zmluvy nebolo sporné. Rovnako
nebola sporná ani skutočnosť, že na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančné
prostriedky vo výške 4.500,-Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť v 72 splátkach, s výškou mesačnej
splátky 125,98 Eur. Úver bol poskytnutý s ročnou úrokovou sadzbou 25,72 %, RPMN 29,3 %, pri

priemernej RPMN 18,45 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené sumou 4.427,28 Eur a poplatok
za vedenie úverového účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 Eur. Podľa bodu 52 je lehota splatnosti 72 mesiacov
po poskytnutí úveru.

16. Z predloženého prehľadu splátok súd zistil, že žalobca žalovanému za obdobie od 28.12.2009 do

18.02.2014 uhradil celkovú čiastku 4.758,56 Eur, a to nepravidelnými čiastkami uvedenými v prehľade
splátok, hoci žalobca počas konania tvrdil, že žalovanému uhradil sumu 4.757,64 Eur, čo žalovaný
nepoprel. Medzi stranami preto uhradenie sumy 4.757,64 Eur nebolo sporné.

17. Výzvou zo dňa 19.03.2014, doručenou žalovanému dňa 19.03.2014, vyzval žalobca žalovaného

na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 257,64 Eur v lehote do 25.03.2014, a to s poukazom
na skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2009 neobsahuje údaj o
konečnej splatnosti úveru.

18. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 15 a 17) o uzavretí úverovej zmluvy, o čerpaných

finančných prostriedkov vo výške 4.500,-Eur a zaplatení sumy 4.757,64 Eur vyplývajú z predložených
listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, preto neboli medzi stranami sporné. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o doručení výzvy zo dňa 19.03.2014 na vrátenie
bezdôvodného obohatenia.

19. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, založený uzavretou úverovou zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný vystupuje

ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ. Ani táto skutočnosť (spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy)
nebola medzi stranami sporná.

21. Aj keď uzavretá úverová zmluva je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný

záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi stranami
sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiťaj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na
to, či ide o zmluvu uzavretú podľa predpisov občianskeho alebo obchodného práva. Ustanovenie §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v
zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne
právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky
zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

22. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa

odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 107 ods.1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Uzavretú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ObchZ, na ktorú

vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter zároveň aplikoval ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Posúdením uzavretej zmluvy súd zistil, že neobsahuje termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo je náležitosť vyžadovaná § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.258/2001 Z.z.
Už z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. dospieť k
záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Po

prieskume zmluvy z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súd s poukazom na viazanosť
súdu vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo
je náležitosť vyžadovaná v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č.258/2001 Z.z. Podľa § 4 ods. 3 zákona
č.258/2001 Z.z. má absencia aj tejto náležitosti za následok, že uzavretá zmluva je síce platná, keďže

medzi stranami nebolo sporné, že na jej základe bol úver čerpaný, no poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Na právny záver súdu, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je
bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, že súd zistil, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje konečnú splatnosť úveru, čo vyslovil aj odvolací súd. Podrobným skúmaním absencie
ďalších náležitostí sa preto nebolo potrebné ani zaoberať. Obranu žalovaného, v ktorej poukazuje, že

konečnú splatnosť je možné odvodiť z údajov uvedených v zmluve súd nepovažuje za dôvodnú. V
uzavretej zmluve je konečná splatnosť uvedená ako „72 mesiacov po poskytnutí úveru“. Súd má za to,
že takto uvedený a formulovaný údaj o konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v §
4 ods. 2 písm. g) zákona č.258/2001 Z.z. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia bolo zabezpečiť, aby
spotrebiteľ mal už pri uzatváraní zmluvy reálnu predstavu o konečnej splatnosti úveru, t.j. o termíne,

do ktorého si bude povinný plniť povinnosti prevzaté uzatváranou zmluvou. Tento výklad potvrdzuje
aj tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový

okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto
náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného
stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Ako
opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012)
„Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom

určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej
splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje
matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Obdobný právny názor vyslovil aj odvolací
súd v zrušujúcom uznesení, ktorým vec vrátil na ďalšie konanie. Súd je vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu v ďalšom konaní podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.

24. Vzhľadom na záver súdu o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovanému
tak vznikol nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 4.500,-Eur. Z prehľadu
uhradených splátok, ktorý žalovaný nespochybnil, má súd preukázané, že žalobca v období od

28.12.2009 do 12.07.2013 uhradil žalovanému sumu 4.498,56 Eur. Nasledujúcou splátkou vo výške
130,-Eur, uhradenou dňa 29.10.2013 tak došlo sumou 1,44 Eur k doplateniu poskytnutých finančných
prostriedkov, t.j. k uhradeniu celej istiny vo výške 4.500,-Eur a sumu 128,56 Eur žalobca, vzhľadom
na bezúročnosť a bez poplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, uhradil žalovanému bezprávneho dôvodu, čím na strane žalovaného došlo v zmysle § 451 ods. 2 k získaniu majetkového
prospechu plnením bez právneho dôvodu, keďže poskytnutý úver bol pre nesplnenie zákonných
náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č.258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a žalobca

žalovanémuposkytnutéprostriedkysplátkamirealizovanýmiod28.12.2009do29.10.2013vrátil.Plnenia
poskytnuté žalobcom presahujúce výšku 4.500,-Eur, ku ktorým došlo splátkami realizovanými dňa
29.10.2013 a 18.02.2014 súd preto posúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, získané
plnením bez právneho dôvodu, na ktorého vydanie súd, s poukazom na viazanosť súdu rozsahom
podanej žaloby podľa § 216 CSP, zaviazal žalovaného (§ 451 ods. 1 OZ). Aktívna legitimácia žalobcu

je daná § 456 OZ.

25. Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že uplatnená námietka
žalovaného je nedôvodná. Z prehľadu uhradených splátok má súd preukázané, že žalobca vrátil
žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky splátkou dňa 29.10.2013, predmetom žaloby tak bol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo od dňa uhradenia jednotlivých čiastok nad

rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom pri postupnom získavaní majetkových hodnôt nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov (splátkami dňa 29.10.2013 a 18.02.2014) treba z hľadiska
vzniku bezdôvodného obohatenia považovať nároky za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Pri
posudzovaní premlčania súd aplikoval na daný spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia Občianskeho

zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M
Cdo 12/2014). Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkorobohatil.Podľa107ods.2OZ,najneskoršiesaprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri

premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je
stanovenýodlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávislé,avšaklendo
tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť.
Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť v konaní nebol preukázaný, vzhľadom na čo je dĺžka

objektívnej premlčacej doby v danom prípade 3 roky (§ 107 ods. 2) a plynie odo dňa, keď k nemu došlo,
t.j. od dňa uhradenia jednotlivých splátok žalovanému nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniklo dňom 29.10.2013 a 18.02.2014, pričom pri postupnom získavaní majetkových hodnôt treba z
hľadiska premlčania považovať nároky za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorévzniklizosamostatnýchoddeliteľnýchprípadovbezdôvodnéhoobohatenia.Nauplatneniekaždého
takéhotočiastkovéhonárokuzačínaplynúťpremlčaciadobaosobitne,ato3ročnáobjektívnapremlčacia
doba odo dňa poskytnutia tohto čiastkového plnenia, t.j. od 29.10.2013 a od 18.02.2014. Keďže
žaloba napadla na súde dňa 31.03.2014, je zrejmé, že 3 ročná objektívna premlčacia doba, odo dňa
29.10.2013 ešte neuplynula. Rovnako tak 3 ročná objektívna premlčacia doba neuplynula ani pri ďalšom

samostatnom čiastkovom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol v dôsledku
čiastkového plnenia dňa 18.02.2014. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a podľa § 107 ods. 1
OZ plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Zachovanie subjektívnej premlčacej doby má súd v danom prípade preukázané, nakoľko
jej plynutie je možné len v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, čo znamená, že pokiaľ by začala

plynúť súčasne s objektívnou premlčacou dobou, t.j. v momente vzniku bezdôvodného obohatenia
(29.10.2013, resp. 18.02.2014), vzhľadom na dátum podania žaloby (31.03.2014) je zrejmé, že ani táto
do podania žaloby neuplynula. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že celý žalobou uplatnený
nárok nie je premlčaný a žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Žalovaný nesprávne
vo svojej obrane stotožňuje začiatok plynutia premlčacej doby s dátumom uzavretia zmluvy, z čoho

vyvodzuje nesprávny záver o uplynutí premlčacej doby. Nakoľko námietka premlčania nebola vznesená
dôvodne súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

26. Okrem žalovanej sumy žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 8,25 %
zo žalovanej sumy od 26.03.2014 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo

dňa nasledujúceho po dni, keď žalovanému uplynula lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z predloženej výzvy zo dňa 19.03.2014 súd zistil, že táto bola
žalovanému doručená elektronicky dňa 19.03.2014 a dodatočne poskytnutá lehota na plnenie uplynula
dňa 25.03.2014. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 26.03.2014, toto omeškanie stále trvá,preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy, a to odo dňa 26.03.2014
až do zaplatenia.

27. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2
OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie vlády SR
č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších

predpisov.Podľa§3ods.1 vládnehonariadenia,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 26.03.2014
bola 0,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to
počnúc dňom 26.03.2014 až do zaplatenia.

28. Pre posúdenie výšky priznaných úrokov z omeškania je rozhodujúci časový okamžik vzniku
záväzkového vzťahu. V danom prípade k vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného dochádzalo postupne získavaním jednotlivých úhrad po splatení poskytnutých peňažných
prostriedkov. Na strane žalobcu teda dochádzalo k vzniku samostatných nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia po uhradení každej sumy nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov.

Pre výšku úrokov z omeškania je bez právneho významu, že k uzavretiu úverovej zmluvy došlo pred
31.01.2013 (§10c nariadenia), nakoľko pre posúdenie výšky úrokov z omeškania je rozhodujúce, kedy
k bezdôvodnému obohateniu došlo, a nie dátum uzavretia úverovej zmluvy, na základe ktorej boli
žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že k vzniku bezdôvodného obohatenia
došlo od dňa uhradenia jednotlivých čiastok nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom

pri postupnom získavaní majetkových hodnôt nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov treba
z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia považovať nároky za samostatné nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného
obohatenia, k vzniku bezdôvodného obohatenia tak došlo až dňa 29.10.2013 a 18.02.2014, kedy výška
úrokov v zmysle § 3 ods. 1 bola o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže žalobca
uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,25 %, súd v prevyšujúcej časti uplatnený nárok zamietol.

29. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote

3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, resp. neúspešný
bol len v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) z dôvodu nesprávne uplatnenej výšky pokračujúcich
úrokov z omeškania, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).