Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/131/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205210450
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2205210450.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - S.,
H.. D. XXXX/XX, 2. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - Q., N. XXXX/X, 3. PharmDr. S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. - Q., Q. XXXX/X, 4. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 5. Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., E. XXXX/XX, 6. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 7. Ing. P.
U., nar. XX.XX.XXXX,bytom C. - S., Q. L. XXXX/XX, navrhovatelia v 2. až 7. rade zastúpení: Máčaj a

Novák,s.r.o.,sosídlomBratislava,Karpatská18,IČO:35940875,protiodporcovi:Ing.P.M.,podnikajúci
pod obchodným menom Ing. Ivan Dodog - DODOG Engineering Inc., s miestom podnikania Šamorín,
Mliečno, Pácerová cesta 353/7, IČO: 11 866 667, zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, AK so sídlom
Bratislava, Vazovova, 9/A, o zaplatenie sumy 40.988,87 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. apríla 2010, č.k. 12C/165/2005 - 560, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej

r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke 1/ sumu 4.363,67 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,
navrhovateľovi 2/ sumu 2.285,73 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,
navrhovateľovi 3/ sumu 2.987,45 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,

navrhovateľke 4/ sumu 3.541,13 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,
navrhovateľovi 5/ sumu 8.278,90 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,
navrhovateľke 6/ sumu 4.259,11 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia a
navrhovateľke 7/ sumu 4.231,23 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2005 do zaplatenia,
to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď súd konanie v časti o zaplatenie 1.218,22
Eur navrhovateľke 6/ zastavil a vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 631, § 633
ods. 1, § 634 ods. 2, § 642 ods. 1, 2,§ 730 ods.1, § 731, § 732, § 33b ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR, č. 87/1995 Z.z.(v znení do 31.12.2008), keď na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania a to jednotlivo navrhovatelia
1/ - 7/ sa s odporcom dohodli na Zmluve o dielo, ktorej predmetom bola výstavba inžinierskych sietí:
verejný vodovod a kanalizácia, NN prípojka a trafostanica, plynofikácia a pozemná komunikácia. Napriek

tomu, že v platobných podmienkach v zmluve mali zmluvné strany dojednané zálohové platby postupne
v 6 alebo v 8 termínoch. Predmetom preskúmania súdu vzhľadom na predmet konania bola prvá a
druhá zálohová platba. Odporca sa vráteniu týchto zálohových platieb bránil tým, že vykonal činnosť,
na ktorú boli určené. Vo všetkých prípadoch zmlúv sa jednalo pri prvej zálohovej platbe o úhradu za
projekty a inžinierske činnosti, pri druhej zálohovej platbe o vyňatie komunikácie z pôdneho fondu.
Takýmto spôsobom uvedené čiastkové činnosti sú však nešpecifikované a nie je možné z nich zistiť, akú

konkrétnu činnosť zahŕňajú. Bolo preto na odporcovi, aby presne špecifikoval činnosti, ktoré mali byť
prvou, druhou a treťou zálohovou platbou uhrádzané a presne vyhodnotí tieto činnosti v peňažnej forme.Zo zmluvy nijakým spôsobom nie je zrejmé o aké projekty sa jedná a čo obsahuje pojem ,,inžinierske
činnosti“, čo zmluvám vytýkal aj znalec. Pokiaľ teda odporca tvrdil ,že uhradené zálohy, činnosti, ktoré
boli konkrétnymi platbami uhrádzané aj vykonal, mal to svoje tvrdenie jednoznačne a hodnoverne

preukázať, čo sa mu však v konaní nepodarilo. Pokiaľ sa však odporca bráni tým, že predmetom Zmluvy
o dielo, bolo aj vykonanie aj určitých činností, ktorých výsledkom malo byť, napríklad vyňatie z pôdneho
fondu, vydanie stavebného povolenia a podobne, tiež s prihliadnutím na udelené plnomocenstvá,
uzavreli navrhovatelia s odporcom príkaznú zmluvu v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka. V konaní
má súd preukázané, že účastníci konania uzavreli s odporcom jednotlivo zmluvu o dielo, avšak z časti

sa jednalo o príkazné zmluvy, súvisiace s vybavovaním a činnosťou odporcu, získaniu potrebných
úradných dokumentov, ktorá činnosť smerovala k získaniu stavebného povolenia, a teda spôsobilosti
zahájiť stavebné práce. K tomuto dokonca vystavili navrhovatelia odporcovi aj plnomocenstvá, ktorými
sa pri tejto činnosti preukazovali. V danom prípade sa dá konštatovať, že odporca so zahájením
vyhotovenia diela, ktorého predmetom mali byť už následné reálne stavebné práce, dohodnuté v
predmete Zmluvy o dielo nezapočal, čo vyplýva aj z vyjadrenia znalca a následného stavebníka, ako

aj z fotografií vyhotovených navrhovateľmi, ktoré odporca nerozporoval. Možno konštatovať, že v rámci
príkaznej zmluvy určitú činnosť odporca vykonal, ktorých výsledkom je vydané stavebné povolenie, nie
však na všetky práce, ku ktorým sa v Zmluve o dielo zaviazal. Odvolaním plnomocenstva zo strany
navrhovateľov však príkazná zmluva zanikla, odvolanie plnomocenstiev potvrdil vo svojej výpovedi aj
odporca. Predmetom skúmania sa stal nárok navrhovateľov na vrátenie časti odmeny, ktorá inak mala

v zmysle dohodnutých prvých, druhých zálohových platieb odporcovi prináležať ako odmena, prípadne
ako náhrada za hotové náklady, ktoré v rámci činnosti vynaložil, a ktorú navrhovatelia zaplatili odporcovi
vopred. Odporca súdu nepredložil žiadny hodnoverný doklad o hotových výdavkoch súvisiacich s jeho
činnosťou, a čo sa týka jeho odmeny, je potrebné konštatovať, že odporca ako príkazník, v danej veci
nezvládol výkon svojej činnosti, na ktorú sa zaviazal v určenom období s tým, že v danom období

zabezpečí aj výsledky svojej činnosti, ktorými mali byť práve projekty, stavebné povolenie a podobne,
pretomuneprináležíodmenatakakoboladojednanávzmluváchuzavretýchsnavrhovateľmi1/až7/.Až
v prípade tretej zálohovej platby malo dôjsť k úhradám za realizáciu stavebnej činnosti pri inžinierskych
sieťach. V danom prípade došlo zo strany odporcu k získaniu bezdôvodného obohatenia z plnenia
z právneho dôvodu, ktorý tu síce z počiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol odstúpením od

zmluvy, čo v danom prípade bolo preukázané vypovedaním plnej moci odporcovi z príkaznej zmluvy.
Navrhovatelia okrem navrhovateľa 2/ aj druhú zálohovú platbu preukázateľne uhradili, pokiaľ odporca
tvrdil, že niektorí úhrady nevykonali, k tomu mal predložiť dôkaz - výpisy zo svojho účtu, a v danom
prípade išlo o platby odporcovi poskytované v podstate na odmene z tejto príkaznej zmluvy vopred,
avšak vzhľadom k tomu, že na túto odmenu odporca v plnom rozsahu nárok nemal, vznikla mu povinnosť

z časti tieto finančné prostriedky navrhovateľom vrátiť. Bolo preukázané, že časť činnosti, na ktorú
sa príkaznou zmluvou odporca zaviazal, vykonal, rozsah činnosti však odporcom preukázaný nebol,
preto súd v zmysle tvrdení navrhovateľov priznal odporcovi vykonanú činnosť v rozsahu 30 %, avšak
prihliadajúc na výšku prvej a druhej zálohy spolu. Preto pokiaľ navrhovateľ 2/ uhradil len jednu zálohu,
bolo potrebné prihliadnuť aj na nezaplatenú druhú zálohu pri výpočte nároku na vrátenie 70% odmeny.

Vzhľadom na uvedené súd návrhu v uvedenej časti vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Úhrady za tzv.
ekvivalenty, prípadne projekty súd do nároku z odmeny nezahrnul, išlo o platby mimo písomnej zmluvy.
Zároveňsúdpriznalnavrhovateľomajuplatnenýnároknaúrokzomeškaniavzákonomprípustnejvýške.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd návrhu vyhovel podal odporca odvolanie a žiadal
napadnutý rozsudok zamietnuť alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v
tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. s tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávne

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Navrhovatelia sa domáhali titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenia pohľadávok voči odporcovi,
pričom svoj návrh podložili tvrdením, že medzi navrhovateľmi ako objednávateľmi na jednej strane a
odporcom na druhej strane ako zhotoviteľom, došlo k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv oddielov, pričom
na základe týchto zmlúv navrhovatelia uhradili odporcovi zálohové platby, avšak odporca k vykonaniu

diela nepristúpil v stanovenej dobe a to aj napriek výzvam zo strany navrhovateľov. V uzatvorených
zmluvách je v zmysle článku 3. 1 uvedený termín začatia prác, avšak tento je podmienený v súlade
so stavebným povolením a minimálnym počtom 9 investorov - objednávateľov. Navrhovatelia mali od
počiatku vedomosť, že zmluvu s odporcom neuzavrelo 9 investorov, a teda nemožno hovoriť o omeškanís plnením jeho zmluvných povinností. V článku 5 je presne špecifikovaná výška platieb pripadajúca na
jednotlivé zálohové faktúry, keď navrhovatelia uhradili len prvé dve zálohy, resp. navrhovateľ v 2. rade
neuhradil ani prvé dve zálohové platby a navrhovateľka v 6. rade relevantným dokladom nepreukázala

uhradenie ani jednej faktúry. Nesporným faktom nie je a túto skutočnosť aj vo svojom rozhodnutí uvádza
okresný súd, že došlo k vyňatiu pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu a že stavebné povolenie bolo vydané dňa 24.08.2004 stavebníkovi, ktorým bol odporca. Zároveň
Obvodný úrad životného prostredia v Senci začal hmotnoprávne konanie na základe žiadosti odporcu zo
dňa 23.07.2004, pričom k prerušeniu tohto konania došlo k dôsledku vypovedania plnej moci zo strany

navrhovateľov odporcovi. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď odporca
podľa názoru prvostupňového súdu nezvládol ako príkazník výkon svojej činnosti, a preto mu neprináleží
odmena a tak ako bola dojednaná v zmluvných zmluvách uzatvorených navrhovateľmi. Tento záver súdu
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko na základe činnosti odporcu bolo vydané stavebné
povolenie a zároveň na základe činnosti odporcu boli pozemky navrhovateľov vyňaté z pôdneho fondu,
a preto mu patrí odmena podľa platobných podmienok v zmysle prvých dvoch dohodnutých zálohových

platieb. Za nesprávne právne posúdenie zo strany prvostupňového súdu považuje názor súdu, že
vypovedaním plnej moci došlo k odstúpeniu od uzavretej príkaznej zmluvy. Ak by aj došlo k uzavretiu
príkaznej zmluvy a za tým účelom k podpísaniu plnej moci, vypovedanie plnomocenstva nemožno
považovať za odstúpenie od zmluvy. Vypovedanie plnej moci má účinky len do budúcna, až od momentu
kedy sa vo vypovedaní dozvie splnomocnenec, naopak pri odstúpení od zmluvy táto zaniká od počiatku.

Má za to, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a ani platne nemohlo dôjsť, keďže neboli splnené zákonné
predpoklady odstúpenia od zmluvy. Je toho názoru, že navrhovatelia zmluvy písomne vypovedali, o
čom svedčí jednak označenia písomného ukončenia platnosti zmluvy, ako aj obsah tohto dokumentu.
Vzhľadom k uvedenému, v predmetnom spore sa nejedná o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
uviedli, že žiadajú odvolací súd, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Predmetom sporu nie je platnosť skončenia zmlúv o dielo z dôvodu omeškania odporcu, ale vydanie
peňažných súm, o ktoré sa odporca na úkor navrhovateľov obohatil tým, že nevykonal činnosti, na ktoré
bol povinný podľa zmlúv o dielo, avšak za ktoré mu navrhovatelia uhradili na základe faktúr, tam uvedené

peňažné čiastky. Argument, že odporca sa nemohol dostať do omeškania, keďže s ním neuzavrelo
zmluvu 9 investorov, nemá žiadny súvis s ich nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
je predmetom ich návrhu. Odporca nikde nespochybnil platnosť ukončenia zmlúv o dielo zo strany
navrhovateľov z dôvodu omeškania odporcu práve naopak, túto skutočnosť akceptoval. Navrhovatelia
nikdy netvrdili, že by odporca nebol vykonal žiadne činnosti. Práve z uvedeného dôvodu si nárokujú len

jej časť, ktorá nebola krytá zo strany odporcu reálne vykonanými činnosťami. Čo sa týka výšky žalovanej
sumy táto vychádza zo skutočnosti, že odporca mohol podľa vyjadrení spoločnosti, ktorá prevzala
vykonávanie diela potom, ako žalobcovia ukončili platnosť zmlúv preinvestovať s veľkou rezervou
maximálne 1/3 z celkovej sumy, ktorú mu uhradili všetci navrhovatelia, preto každý z navrhovateľov
neuplatňuje na odporcovi vrátenie tejto 1/3 zaplatených peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o tvrdenie

odporcu, že navrhovateľka 6/ neuhradila ani jednu faktúru - splátku, je potrebné skonštatovať, že
navrhovateľka 6/ pani T., predtým E. prevzala so súhlasom odporcu práva a záväzky po manželoch
D., ktorí už odporcovi predtým uhradili prvé dve splátky diela, čo odporca v konaní nikdy nespochybnil.
Samozrejme, že navrhovateľka 6/ musela pôvodným objednávateľom manželom D. nimi uhradené
splátky odporcovi riadne uhradiť. Odvolateľ opätovne zdôraznil, že otázka, či v tomto prípade došlo k

skončeniu platnosti zmluvy, či už o dielo alebo príkaznej zmluvy výpoveďou, alebo odstúpením je z
pohľadu žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia právne bezpredmetná. Odvolateľ
má zato, že v tomto prípade ide o plnenie navrhovateľov z právneho úkonu, kde právny dôvod, ktorým
bola zmluva o dielo odpadol, a to z dôvodu predčasného skončenia jej platnosti. Príslušné ustanovenie
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje, že tento právny dôvod v tomto prípade zmluva o

dielo musí odpadnúť s účinnosťou od počiatku (ex - tunc), aby mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie
a povinnosť na jeho vydanie ako tvrdí právny zástupca navrhovateľov, keď uvádza, že nikdy nedošlo
k odstúpeniu navrhovateľov od uzavretej zmluvy s odporcom, a preto nie je daný titul na vydanie
bezdôvodného obohatenia a že pri výpovedí, ktorá je účinná až od jej doručenia druhému účastníkovi (ex
-nunc)nevznikánároknavrátenieposkytnutéhoplnenia.Vtomtoprípadejepodľanázorunavrhovateľov

rozhodujúce skutočnosť, že odporcovi zostali potom ako navrhovatelia skončili platnosť zmluvy o dielo,
či príkaznej zmluvy plnenia - navrhovateľmi uhradené platby na cenu diela, ktoré nie sú kryté reálnymi
činnosťami a výkonmi, ku ktorým bol odporca ako zhotoviteľ, či príkazník povinný v zmysle príslušných
ustanovení zmluvy o dielo a ktorých ponechaním sa odporca na úkor navrhovateľov bezdôvodneobohatil. Je zrejmé, že odporca si nechal uhradiť od navrhovateľov zálohové platby a rovnako tak
je zrejmé, že práca a výkony, ktoré mali byť financované týmito zálohovými platbami v podstatnej
časti neboli zrealizované a odporca odmietol vrátiť navrhovateľom uhradené zálohy, čím sa odporca

jednoznačne na ich úkor bezdôvodne obohatil, lebo získal majetkový prospekt, ktorý by objektívne nebol
získal, keby práce a výkony podľa zmluvy boli z jeho strany zrealizované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 12C/165/2005 je návrh navrhovateľov
v 1. až 7. rade, ktorým sa domáhajú uloženia povinnosti odporcovi, aby bol zaviazaný zaplatiť
navrhovateľke v 1. rade sumu 10.958,37 Eur s prísl., navrhovateľovi v 2. rade sumu 7.302,26 Eur s prísl.,
navrhovateľovi v 3. rade sumu 6.638,78 Eur s prísl., navrhovateľke v 4. rade sumu 3.651,33 Eur s prísl.,
navrhovateľovi v 5. rade sumu 5.3011,03 Eur s prísl., navrhovateľke v 6. rade sumu 4.149,24 Eur s prísl.,

navrhovateľke v 7. rade sumu 2.987,45 Eur s prísl., a to titulom bezdôvodného obohatenia. Predmetom
odvolacieho konanie je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol
návrhu navrhovateľov v 1. až 7. rade vyhovené.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §
135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne
určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia v 1. až 7. rade, každý z nich samostatne
uzavreli s odporcom zmluvy o dielo, ktorých predmetom bola výstavba inžinierskych sietí: verejný

vodovod a kanalizácia, NN prípojka a trafostanica, plynofikácia a pozemná komunikácia a to k hranici
pozemkov navrhovateľov, keď jednotlivé zmluvné podmienky a to najmä čo sa týka ceny diela, termínov
začatia vykonávania diela a odovzdania diela sú rôzne. Navrhovatelia v 1. až 7. rade každý samostatne
listom zo dňa 6.6.2005 označeným ako ,, Ukončenie platnosti zmluvy “ prostredníctvom ich právneho
zástupcuukončilivzmyslečl.8bod8.1.1.predmetnýchzmlúvodieloplatnosťtýchto zmlúvatozdôvodu

ichvážneho(podstatného)porušenia-nezačatiavykonávaniadielavzmyslečl.3zmluvydňom1.7.2003
( u navrhovateľa v 5. rade do 30.1.2004, u navrhovateľky v 6. rade dňom 1.10.2004, u navrhovateľky
v 7.rade dňom 1.7.2004) a to aj napriek opakovaným výzvam k ich začatiu v lehotách stanovených v
uvedených výzvach. V spise sa taktiež nachádzajú plné moci, ktorými navrhovatelia v 1., 5., 6. a 7. rade
splnomocnili odporcu k vykonaniu všetkých úkonov činností pre UAŠ, územné rozhodnutie a vybavenie

stavebného povolenia na pozemkoch č. 671/284 až 671/295 a kompletné vybavenie podkladov pre
rodinný dom.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť,

akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a to všetko v rámci posúdenia zákonných predpokladov
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu
nedostatkujehodôvodov.Toznamená,žesúdprvéhostupňasanevysporiadaldostatočnesuplatnenými
žalobnými dôvodmi, ako aj obranou protistrany, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody,

resp. tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale
treba ich náležite aj vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia
byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu.
Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z
21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z
23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že
takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003,
sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené
otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, ktoré dôkazy vykonal a ďalej
rekapituluje skutkové prednesy účastníkov konania ako aj obsah listinných dokladov. Odvolací súd
súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia každý samostatne uzatvorili s

odporcom zmiešané zmluvy v zmysle § 491 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktoré v sebe kombinujú
dva zmluvné typy a to zmluvu o dielo v zmysle ust. § 631 a násl. Občianskeho zákonníka a príkaznú
zmluvu v zmysle ust. § 724 a násl. Občianskeho zákonníka a to aj vzhľadom na dohodnutý predmet
zmlúv - výstavba inžinierskych sietí: verejný vodovod a kanalizácia, NN prípojka a trafostanica,
plynofikácia a pozemná komunikácia k hranici pozemkov navrhovateľov. K realizácii tohto predmetu

bolo potrebné vydanie jednotlivých rozhodnutí štátnych orgánov, čo predstavovalo obstaranie činnosti
zo strany odporcu - plnenie príkazu zo strany navrhovateľov, k čomu mal odporca od niektorých
navrhovateľov udelené plnomocenstvo. Z ust. § 491 ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak
niektoré otázky nebudú v zmiešanej zmluve dohodnuté, použije sa úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku alebo inom zákone pre tie zmluvné typy, ktoré zmluva obsahuje. V zmiešanej zmluve

sa zväčša kombinujú prvky dvoch zmluvných typov a v takom prípade je potrebné aplikovať obe
právne úpravy ale len primerane aby nedošlo k rozporom. Avšak aj v tomto prípade možno použiť
ustanovenie zákona len na tú časť obsahu záväzkového vzťahu, ktorá nie je zmluvou upravená, pretože
prednosť má dispozitívna dohoda účastníkov zmluvy. Navrhovatelia si v prejednávanej veci uplatnili
zaplatenie žalovaných istín titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka a to z dôvodu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol - ukončenie zmluvného vzťahu
s odporcom listom zo dňa 6.6.2005 nazvaným „ukončenie platnosti zmluvy“. Súd prvého stupňa však
vo svojom rozhodnutí len stroho skonštatoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov konania
došlo odstúpením od zmluvy - vypovedaním plnej moci, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil nazáklade čoho k takémuto právnemu názoru dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil, a to aj vzhľadom na tvrdenie navrhovateľov o ukončení
zmluvného vzťahu s odporcom listom zo dňa 6.6.2005, a taktiež vzhľadom na tú skutočnosť, že z

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že len navrhovatelia v 1., 5., 6. a 7. rade udelili
odporcovi plnomocenstvo a nie je teda zrejmé, ako došlo k vypovedaniu plnomocenstva zo strany
navrhovateľov v 2., 3., a 4. rade, ak toto plnomocenstvo odporcovi neudelili. V tejto súvislosti odvolací
súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že vypovedanie plnej moci nespôsobuje samo o sebe zánik nielen
príkaznej zmluvy ale ani zmiešanej zmluvy (obsahujúcej prvky zmluvy o dielo) uzavretej účastníkmi

konania. Ak Občiansky zákonník v ust. § 731 uvádza, že pre zánik príkaznej zmluvy (v tomto prípade
nezaniká zmluva ako právna skutočnosť, ale právny vzťah ňou založený - teda príkaz) sa použijú
primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§33b), týmto sa síce zdôrazňuje úzka súvislosť príkazu
a plnomocenstva, avšak je potrebné rozlišovať príkaz, upravujúci vnútorný pomer medzi príkazcom a
príkazníkom a plnomocenstvo, ktoré je jednostranným neadresovaným úkonom príkazcu, ktorým sa
príkazník preukazuje voči 3. osobám, že je oprávnený konať menom príkazcu. Príkazná zmluva nie je

identická s plnou mocou, pretože predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorým sa zakladá záväzkový
právny vzťah - príkaz. Z uvedeného tak vyplýva, že zánik plnomocenstva automaticky nespôsobí zánik
príkazu a naopak, pretože zánik príkazu má dopad na vnútorný vzťah príkazcu a príkazníka, zánik
plnomocenstva sa prejaví vo vzťahu k 3. osobám. V prejednávanej veci je tak potrebné zo strany súdu
prvého stupňa a to aj vzhľadom na vyššie uvedené, dostatočne presvedčivo sa vysporiadať s otázkou

ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov konania, od ktorého sa následne odvíja nárok navrhovateľov
na zaplatenie žalovaných istín titulom bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu odpadnutia právneho
dôvodu plnenia - odstúpenia od zmluvy. Ak došlo k jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu,
pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, súd ako predbežnú otázku musí riešiť, či došlo
k platnému zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol, takže vznikol

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ( Z IV str.459 ). Pokiaľ ide o závery súdu o výške priznaného
bezdôvodného obohatenia, nie je z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec zrejmé na základe čoho k
nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil.
Zo strany súdu prvého stupňa došlo len k skonštatovaniu, že odporca nepreukázal rozsah vykonanej
činnosti na ktorú sa zaviazal príkaznou zmluvou a preto súd vychádzal z tvrdení navrhovateľov a priznal

odporcovi vykonanú činnosť v rozsahu 30 %, čo je však nepostačujúce a nepreskúmateľné, nakoľko
odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akých úvah a dôkazov dospel súd prvého stupňa k tomu,
že rozsah vykonanej činnosti odporcom je takýto. V nadväznosti na to je tak nepreskúmateľná aj výška
priznaného bezdôvodného obohatenia 70 % zo zaplatených zálohových platieb navrhovateľmi a taktiež
odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti priznaného príslušenstva, nakoľko z

odôvodnenia, nie je vôbec zrejmé prečo súd prvého stupňa priznal úrok z omeškania vo výške 6 % z
jednotlivých súd od 17.6. 2005.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z §
157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou

majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (167 ods. 2 O.s.p.)
je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym.

Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto
rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa bez meškania vykoná prípadné ďalšie potrebné dokazovanie (pokiaľ
ide posúdenie spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov konania a jeho platnosti, ako aj výšky

bezdôvodného obohatenia v prípade zistenia jej dôvodnosti ), výsledky celého konania podľa § 132
O.s.p. náležite zhodnotí po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo
a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach,
opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnía to vynaložením ďaleko väčšej námahy, než tomu bolo pri tentoraz preskúmavanom rozsudku. V novom
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlavo 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.