Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kordošová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/458/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224777
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224777.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: D. L., nar.
X.X.XXXX, F. XX, T., zast. PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava,
a žalovaného: O.. R. H., nar. XX.X.XXXX, P. XX, zast. JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina
10, Bratislava, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 20.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, titulom pôžičky a priznania náhrady
trov konania.
2. Žalobca tvrdil, že dňa 4.10.2012 požičal žalovanému 10.000 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal
vrátiť do 15 dní od poskytnutia pôžičky, no napriek telefonickým a osobným výzvam žalobcu mu žalovaný
ani časť požičanej sumy nevrátil. Na preukázanie tvrdení predložil spolu so žalobou uznanie dlhu zo
4.10.2012.
3. V skrátenom konaní vydal súd platobný rozkaz č. k. 18C/458/2015-6 dňa 30.12.2015, ktorý sa zrušil
z dôvodu žalovaným podaného odporu, v ktorom namietal existenciu žalovanej pohľadávky, nakoľko vo
svojej obrane tvrdil, že síce si požičal od žalobcu sumu 10.000 eur, ktorú však žalobcovi vrátil v októbri
2012. Spočiatku vymáhal žalobca od žalovaného 28.000 eur, no žalovaný sa vyjadril, že celú pôžičku
mu vrátil. Teraz od neho vymáha 10.000 eur, ktorú sumu tiež žalovaný vrátil a ako dôkaz predložil výpis
z účtu, z ktorého vybral sumu 10.000 eur a pri vrátení pôžičky bol prítomný aj svedok. Do spisu založil
výzvu na zaplatenie dlhu z 19.8.2015, odpoveď na výzvu z 21.9.2015, prehľad transakcií na svojom účte.
4. Žalobca v replike použil prostriedky procesného útoku, keď na námietku žalovaného uviedol, že
nedostal z požičanej sumy 10.000 eur od žalovaného nič. Finančné prostriedky vybrané z účtu
žalovaného museli byť použité na iné účely, nie na vrátenie pôžičky žalobcovi. Poukázal na protirečivé
tvrdenia žalovaného, že pôžička mala byť žalobcovi vrátená podľa vyjadrenia z 21.9.2015 na účet a
v odpore tvrdil, že pôžičku osobne odovzdal žalobcovi. Žalobca uviedol, že žalovaný mu nevrátil ani
28.000 eur, ani 10.000 eur, ktoré sú predmetom tohto konania. Na doplnenie poznamenal, že poskytol
žalovanému viac finančných prostriedkov, ktoré mu vrátené neboli. Zároveň predložil prehľad transakcií
na svojom účte a dve potvrdenia o vykonaní prevodu.5. V duplike reagoval žalovaný na tvrdenia žalobcu tak, že sumu 10.000 eur vrátil žalobcovi v hotovosti,
ktorúpredtýmvybralzosvojhoúčtupodľapredloženéhovýpisu.Vtomčasedôverovalžalobcoviadoklad
o vrátení nevystavil. Pri vrátení pôžičky však bol prítomný svedok, ktorý si pamätal jej vrátenie, lebo
poznal žalobcu, ktorý robil policajta v Trnave. K ostatným peňažným sumám žalovaný uviedol, že tieto
mu boli zaslané od žalobcu, ktorý čerpal úver 100.000 eur, ale neboli to pôžičky. Slúžili na zaplatenie 3
bytov, ktoré mali byť kupované na meno otca žalobcu. Žalovaný poslané sumy vybral z účtu a odovzdal
ich E. R., ktorý ich nepoužil na spomínaný účel, preto je Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 2T/82/2014
trestne stíhaný za podvod. Žalovaný ešte dodal, že žalobca po rokoch zneužil priateľstvo strán sporu,
lebo žalovaný žalobcovi vrátil 10.000 eur, len mu nedal podpísať doklad o vrátení pôžičky. Žalobca
posielal žalovanému na účet vyššie sumy peňazí bez dokladu a žalovaný ich použil v záujme žalobcu,
pretonepredpokladal,žežalobcazneužijeskutočnosť,žeprivracanípôžičky10.000eurnebolvystavený
doklad. Toto konanie považuje žalovaný aj za pomstu, že nevypovedal pri vyšetrovaní žalobcu tak ako
chcel. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Súd vo veci pojednával dňa 6.2.2017 a 15.3.2017, kedy vec aj rozhodol, vykonal dokazovanie
výsluchom strán, vypočul svedka E. R., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to uznaním dlhu
zo 4.10.2012, výzvou na zaplatenie dlhu z 19.8.2015, odpoveďou na výzvu z 21.9.2015, prehľadom
transakcií žalovaného od 1.10.2012 do 31.12.2012, prehľadom transakcií žalobcu od 30.10.2012 do
30.10.2012, potvrdením o vykonaní prevodu 1.000 eur, potvrdením o vykonaní prevodu 11.000 eur,
obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/82/2014, potvrdením OR PZ Trnava z 10.2.2017,
potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. o realizovaní prevodu prostriedkov v sume 60.000 eur dňa
30.10.2012 o 17.29 hod., uznesením KP Trnava z 15.1.2016, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
7. Dňa 4.10.2012 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 10.000 eur, ktorú pôžičku prevzal
od žalobcu v hotovosti dňa 4.10.2012 a zaviazal sa dlh vrátiť žalobcovi ako veriteľovi do 15 dní. Uznanie
dlhu podpísal okrem žalovaného aj svedok E. J., nar. X.X.XXXX.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 6.2.2017 uviedol, že opakovane ústne žalovaného vyzýval na vrátenie
dlhu, tento však jeho žiadostiam nevyhovel, a preto žalobcovi nezostalo iné, ako obrátiť sa na súd.
Žalovaný prijatie pôžičky 10.000 eur nepoprel, dané peniaze prijal a použil.
9. Žalovaný trval na tom, že finančná čiastka 10.000 eur bola žalobcovi vrátená, o čom svedčí jednak
výber z účtu žalovaného a prítomnosť svedka E. R. pri odovzdaní peňazí žalobcovi. Žalobca zaslal na
účet žalovaného nepomerne vyššie sumy, napr. vo výške 60.000 eur, ktoré mali byť následne použité
na kúpu bytov a tieto mal uhradiť žalovaný. Do dnešného dňa žalobca nežiadal vrátenie týchto súm
od žalovaného. Tieto peniaze žalobca dobrovoľne poslal bez dokladov na účet žalovaného a žalovaný
následne tieto peniaze použil tak, ako chcel žalobca. Žalobca tri roky od podpísania dokladu o pôžičke
nezaslal ani jednu výzvu žalovanému na vrátenie 10.000 eur, čo tiež preukazuje, že tieto peniaze mu boli
vrátené. Konanie žalobcu považuje žalovaný za akt pomsty za jeho výpoveď pri vyšetrovaní žalobcu,
keď v tom čase navštívil žalobca s kamarátom otca žalovaného v rodinnom dome, kde sa mu obidvaja
vyhrážali. V uznaní dlhu zo 4.10.2012 sa uvádza, že suma 10.000 eur bude použitá na vyplatenie
exekúcií na byte. Žalovaný poznal pôvodného majiteľa bytu a preto aj túto čiastku použil na vyplatenie
exekúcie a vzhľadom k tomu, že žalovaný mal finančné prostriedky na účte, tak túto sumu aj vrátil
žalobcovi a dohodol sa s majiteľom bytu, že tento túto sumu neskôr vráti žalovanému. Uvedený byt
následne nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou žalobca.
10. Žalovaný ďalej opísal, že k vráteniu peňazí žalobcovi prišlo poobede dňa 30.10.2012 medzi 13tou
a 15tou hodinou v Trnave na parkovisku, oproti vchodu na Okresný súd, kde je parkovanie popri ceste,
kedysi bola naproti Tatrabanka. Žalovaný išiel so svedkom E. R. na Čiernu Vodu a cestou sa zastavili
v Trnave na parkovisku, kam prišiel žalobca, žalovaný mu odovzdal peniaze, žalobca si ich prepočítal
a odišiel. Vzhľadom k tomu, že v tom čase nemali medzi sebou strany sporu žiadne nezhody a boli
priatelia, nevystavili písomné potvrdenie o vrátení dlhu.
11. Z potvrdenia OR PZ v Trnave odbor kriminálnej polície z 10.2.2017 je zrejmé, že žalobca bol dňa
30.10.2012 zamestnaný na OKP OR PZ Trnava ako vyšetrovateľ PZ s pracovnou dobou od 7.30 hod. do
15.30 hod. a v knihe príchodov a odchodov je zapísaný v tento deň od 6.50 hod. do 16.00 hod., pričom
ako vyšetrovateľ sa mohol svojvoľne vzďaľovať počas pracovnej doby z pracoviska.12. Z prehľadu transakcií na osobnom účte žalovaného č. J je zrejmé, že dňa 30.10.2012 mu prišlo
na účet 60.000 eur, odišlo 15.000 eur, vybral 5.000 eur a dvakrát vybral po 10.000 eur. Jednu z týchto
transakcií označil ako výber hotovosti pre žalobcu.
13.Zprehľadutransakciínaosobnomúčtežalobcuč.Jjezrejmé,žedňa30.10.2012čerpalúver100.000
eur, vybral hotovosť 5.000 eur, poslal žalovanému 60.000 eur a trikrát vybral po 10.000 eur. Z potvrdenia
Slovenskej sporiteľne, a.s. z 13.2.2017 vyplýva, že prevod sumy 60.000 eur z účtu žalobcu na účet
žalovaného bol realizovaný dňa 30.10.2012 o 17.29 hod.
14. Na pojednávaní dňa 15.3.2017 žalovaný k okolnostiam odovzdania sumy 10.000 eur uviedol, že išiel
na modrom aute zn. Opel Insignia z Kľačian do Bratislavy do Avionu, kde okolo obeda na parkovisku
vyzdvihol E. R. a spolu išli do Trnavy. Tu na parkovisku oproti Tatrabanke medzi 13tou a 15tou hodinou
vrátil žalobcovi peniaze a následne odišli s pánom R. na Čiernu Vodu. Na parkovisku oproti Tatrabanke
pri Okresnom súde Trnava vždy žalovaný parkoval, keď chodieval za žalobcom. Peniaze mal vtedy v
čiernej taške v obyčajnej bielej podlhovastej obálke v bankovkách po 500 eur. Svedok E. R. sedel v aute
na mieste spolujazdca. Žalobca si obálku otvoril, peniaze prepočítal ako vždy. Celé odovzdávanie trvalo
asi5minút.ŽalovanývybralpeniazezbankyvpobočkeSlovenskejsporiteľne,nevedelsispomenúťkedy
a v ktorej pobočke presne, lebo vykonával časté výbery. Pred stretnutím so žalobcom si zatelefonovali.
Žalovaný si nepamätal, žeby v deň 30.10.2012 robil ešte niečo v Trnave.
15. Svedok E. R. na tomto pojednávaní uviedol, že so žalovaným sa pozná dlhšie. Svedok pracoval ako
tesár a mali ísť zamerať strechu na stavbu do Čiernej Vody. Po ceste z Bratislavy mu žalovaný oznámil,
že si potrebuje ísť vybaviť nejaké veci do Trnavy, vrátiť nejaké peniaze. Žalovaný mu povedal, že ide o
10.000 eur, boli vo fialových bankovkách. Svedok si to pamätal preto, lebo taký obnos peňazí dovtedy
nevidel. Žalovaný niekomu zavolal, o 5 minúť došiel na parkovisko pri súde pán, pre ktorého mal obálku
s peniazmi. Svedok sedel po celý čas v aute žalovaného, tmavomodrom Opli, bolo to okolo obeda.
Žalovaný sa s pánom chvíľku rozprával pri aute, podal mu obálku s peniazmi, on sa pozrel dnu, podali si
ruky a svedok so žalovaným odišli na stavbu. Počas celého pobytu v Trnave bol svedok so žalovaným.
16. Pri konfrontácii žalobcu so svedkom žalobca uviedol, že svedka nikdy nevidel, vidí ho teraz prvý
krát. Žalobca sa vyjadril, že na parkovisku nebol, peniaze neprevzal. Svedok uviedol, že nevie presne
na 100% povedať, či to bol žalobca pri preberaní peňazí. Vtedy videl toho človeka prvý krát v živote.
17. Žalobca predložil súdu uznesenie Krajskej prokuratúry Trnava, kedy bolo v trestnom konaní zistené,
že dňa 30.10.2012 v čase od 11.25 hod. do 12.15 hod. v budove OR PZ v Trnave na ulici Žarnova 29,
v kancelárii č. 48 po vzájomnej dohode žalovaný v tejto miestnosti nahliadol do výsledkov vykonaných
lustrácií zobrazených na počítačovom monitore a následne žalobca žalovanému odovzdal tlačové
výstupy z týchto lustrácií. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovaného, že pred 13tou v Trnave
nebol, so žalobcom sa nestretol. Vypočutý svedok túto skutočnosť potvrdil. Vzhľadom na výsledok
vyšetrovania, že sa strany sporu dňa 30.10.2012 stretli medzi 11.25 až 12.15 hod. je zrejmé, že žalovaný
zamlčal súdu tieto skutočnosti a vo svetle týchto faktov je možné hodnotiť príbeh žalovaného potvrdený
výpoveďou svedka ako vykonštruovaný. Žalobca trval na tom, že k odovzdaniu žiadnych peňažných
prostriedkov v deň 30.10.2012 a spôsobom, akým ho popísal žalovaný, nedošlo.
18. Z uznesenia Krajskej prokuratúry Trnava č. Kv 66/12/2200-66 z 15.1.2016 vyplýva, že dňa
30.10.2012včaseod11.25hod.do12.15hod.vbudoveORPZTrnavavpriestorochOKPORPZTrnava
v kancelárii č. 48 po vzájomnej dohode žalobca a E. J. vykonali lustráciu rôznych osôb v informačných
systémoch MV SR v REGOB bez relevantného služobného dôvodu v prítomnosti žalovaného, ktorému
umožnili nahliadnuť do výsledkov lustrácii a odovzdali mu výstupy z nich.
19. Na to žalovaný uviedol, že si nepamätá, že by bol v tom čase v Trnave. Ak je to v uznesení napísané,
tak tam musel byť, len na to zabudol. Znova zopakoval, že peniaze žalobcovi odovzdal presne tak, ako
to popísal; na konci októbra 2012 pred dušičkami.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
22. Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu
práv a povinností zo záväzkov. V tomto prípade bol uznaním dlhu zabezpečený záväzok žalovaného
z titulu pôžičky. Ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka voči veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme
vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu i výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania
dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej
rovine ako prenesenia dôkazného bremena na dlžníka. Dlžník je tak od okamihu uznania dlhu pod
hrozbou eventuálneho súdneho konania, v ktorom bude jeho pozícia oslabená, prinútený k splneniu
svojho záväzku.
23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25.Podľa§3citovanéhonariadeniavládySRvzneníúčinnomk31.1.2013,jevýškaúrokovzomeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný písomne uznal dlh z titulu pôžičky
poskytnutej mu v hotovosti dňa 4.10.2012 žalobcom a tento dlh vo výške 10.000 eur sa zaviazal splatiť
žalobcovi do 15 dní. Uznanie dlhu podpísal okrem žalovaného svedok E. J.. Žalovaný tvrdil, že pôžičku
žalobcovi vrátil v októbri 2012 medzi 13tou až 15tou hodinou v hotovosti v 500 eurových bankovkách
v obálke na parkovisku pri Okresnom súde Trnava, ktorú sumu vybral z účtu dňa 30.10.2012. Pri
odovzdávaní peňazí žalobcovi mal byť prítomný svedok E. R., ktorý opísal priebeh vrátenia sumy 10.000
eurzhodneakožalovaný,avšaknevedelsistotuprikonfrontáciipotvrdiť,žepeniazesavracaližalobcovi,
lebo ho nepoznal. Síce vedel, že žalobca bol policajt, avšak nikdy predtým ani potom ho nevidel a
nezapamätal si ako vyzeral.
27. Vzhľadom na písomné uznanie dlhu 10.000 eur súd nepovažoval za preukázané vrátenie peňazí
bez písomného potvrdenia dosvedčené iba výpoveďou svedka, ktorý jednoznačne nevedel uviesť, že
peniaze sa vracali žalobcovi. Výpoveďou svedka bolo preukázané iba to, že žalovaný niekomu odovzdal
na parkovisku v Trnave pri okresnom súde fialové bankovky v obálke. Pokiaľ žalovaný vo svojej obrane
tvrdil, že peniaze, ktoré vrátil žalobcovi dňa 30.10.2012 medzi 13 až 15 hod., vybral toho istého dňa zo
svojho účtu v pobočke Slovenskej sporiteľne, tak z prehľadu jeho transakcií je zrejmé, že pred výberom
sumy10.000eurmudošloodžalobcunaúčet60.000eur(č.l.11spisu).Avšaksumu60.000eurpoukázal
žalovaný žalobcovi dňa 30.10.2012 až o 17.29 hod. (č.l. 50 spisu) a išlo o transakciu, ktorá predchádzala
výberu 10.000 eur. Pokiaľ išlo o totožné peniaze ako tvrdil žalovaný, ktoré mali byť najskôr vybrané z účtu
žalovaného a po obede dňa 30.10.2012 vrátené žalobcovi, jeho tvrdenie vyvracia doba, v ktorej boli na
jeho účet poukázané financie 60.000 eur, teda k výberu 10.000 eur muselo dôjsť až po 17.29 hod., kedy
však už podľa žalovaného boli peniaze vrátené žalobcovi, čo ale nie je reálne možné. Opísanie vrátenia
peňazí žalovaným spochybňovala ďalšia skutočnosť, že v deň 30.10.2012 sa strany sporu stretli podľa
zistení v trestnom konaní v kancelárii žalobcu, avšak svedok R. vypovedal, že v deň vrátenia peňazí sa
nikde inde so žalovaným nezastavovali a boli celý čas spolu, čo nebola pravda.
28. Uznaním dlhu z titulu pôžičky sa posilnila právna istota žalobcu ako veriteľa a dôkazné bremeno sa
presunulo zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný prijatie peňazí titulom pôžičky nepopieral. Tvrdil však, že
pôžičku v celosti vrátil. Splnenie dlhu písomne uznaného pred necelým mesiacom (nesporný vznik dlhu
4.10.2012 a vrátenie dlhu podľa žalovaného 30.10.2012) malo byť z dôvodu právnej istoty potvrdené
písomným dokladom o vrátení pôžičky, ku ktorého vystaveniu však nedošlo. Tým sa značne oslabila
procesná obrana žalovaného. Výpoveďou svedka ani listinnými dôkazmi vrátenie peňazí žalobcovipreukázané nebolo, žalovaný preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepresvedčil súd o splnení
dlhu žalobcovi. Preto bolo žalobe žalobcu vyhovené, nakoľko žalobca poskytnutie pôžičky preukázal a
žalovaný jej prevzatie potvrdil.
29. Žalovaný nevrátil dlh žalobcovi včas, teda v lehote splatnosti do 19.10.2012 (do 15 dní od prevzatia
pôžičky dňa 4.10.2012), čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Súd mu ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti do zaplatenia
vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 citovaného nariadenia
vlády, t. j. 8,75% (8+0,75) ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu
20.10.2012 vo výške 0,75%.
30. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
32. Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči
protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.