Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210332
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816210332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: L. U., bytom P. X. č. XXX, o
zaplatenie 571,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 16Csp/22/2016-54 zo dňa 12. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 25 eur mesačne, splatných počnúc

právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v
prípade nezaplatenia dvoch splátok. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III.
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,80%, výška ktorých bude
uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu. Zistil, že na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z 26.11.2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, pričom žalovaná z titulu úveru zaplatila
len sumu 66 eur. Preskúmaním uvedenej zmluvy mal za to, že táto nespĺňa náležitosti stanovené

v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31.03.2015. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie
je v spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená výške RPMN vo výške 30%. Správna výška RPMN je
uvedená len v dohode o plnení v splátkach z 26.11.2014, priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
však uvedená v nesprávnej výške, čo je podľa súdu prvej inštancie nekalá obchodná praktika žalobcu,
ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, keďže bola v správnej výške uvedená až v dohode o plnení v
splátkach, ktorú žalovaná uzavrela až po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odplatu dohodnutú

v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 120 eur a dohodnuté úroky je nesporne potrebné v zmysle §
2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a teda i do výške výpočtu RPMN. V zmysle uvedeného a v súlade s § 11 ods.
1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie považoval predmetný poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže považoval predmetný úver za bezúročný a
bez poplatkov, žalobu zamietol v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 24,59 eur, poplatku vo

výške 120 eur ako i v časti o zaplatenie úroku vo výške 68 eur ročne zo sumy 334 eur od 30.12.2014 do
zaplatenia. Ďalej považoval za neopodstatnený žalobný návrh i v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 33 eur, keďže zo žaloby nevyplýva, v zmysle ktorých písomných dojednaní si žalobca uvedenúzmluvnú pokutu uplatňuje a pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo strany žalovanej. Mal za
to, že žalobca ničím nepreukázal, že by boli žalovanej zaslané upomienky na zaplatenie a taktiež
ničím nebolo v konaní preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru

tak ako to tvrdil žalobca. Keďže žalovaná súdom prvej inštancie priznanú sumu žalobcovi nevrátila v
dohodnutom termíne, a to do 26.11.2015, je v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov povinná zaplatiť žalobcovi i úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. Zaplatenie priznanej istiny
s príslušenstvom povolil žalovanej v splátkach po 25 eur mesačne s poukazom na sociálne pomery, a to

v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. O náhrade trov sporových strán rozhodol podľa § 218 ods. 1 veta prvá, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu
v konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia 571,95 eur, súd mu priznal nárok
len na zaplatenie 334 eur, čo predstavuje úspech 58,40%, neúspech 41,60% a čistý úspech žalobcu
16,80%, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 16,80% voči žalovanej,
ktorá bola v konaní v prevažnej časti neúspešná.

2. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11, pokiaľ k tomu nedošlo nemožno
zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podotkol, že každá splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na
poplatok a úroky. Ďalej uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje.
Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a

bez poplatkov. Rovnako podľa žalobcu nemožno hovoriť ani o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi
bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára
a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že
žalobca si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. K požadovaným úrokom poukázal na nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných
prostriedkov. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru upozornil na skutočnosť, že je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.
Podotkol, že pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy

žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky
od žalobcu prevzal. Pokiaľ by žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dospel

k záveru, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak
by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v
konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb, čo by bolo v rozpore s čl. 55 ods. 1
Ústavy SR. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku
spojenéhosospotrebiteľskýmúverom,malzato,žetietosúvzmluveoúveredostatočnejasneuvedené,

výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia. Uzavrel, že je nutné vziať do úvahy, že v prípade peňažných prostriedkov požičiavaných
nebankovými subjektmi je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Preto je logické,
že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Uviedla, že pri podpise úverovej zmluvy jej
časť napísanú drobným písmom nečítala, nakoľko ju dobre nevidela a mala za to, že by jej aj tak

nerozumela. Uverila poučeniu a slovám pracovníčky, s ktorou predmetnú zmluvu uzatvárala, ktorá jej
základné podmienky vysvetlila a zmluvu jej dala podpísať s tým, že je už všetko povedané. Naďalej
trvala na splátkach po 25 eur mesačne, nakoľko je poberateľkou iba starobného dôchodku a potrebujepeniaze aj na lieky a iné potreby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol bez jej prítomnosti, pretože už
viac nemá čo dodať.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem.

5. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii
predpísanýchzákonnýchnáležitostívzmluveoúvereuzatvorenejmedzižalobcomažalovanouvzmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. V dôsledku

toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
prevyšujúcej nesplatenú istinu. Tento postup a rozhodnutie viedlo podľa názoru žalobcu k naplneniu
dôvodov na odvolanie, uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa§191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré

z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

8. V danom prípade nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o
spotrebiteľskomcharaktereprávnehovzťahu,založenéhomedzižalobcomažalovanouzmluvouoúvere

zo dňa 26.11.2014, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej,
súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska
toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení
označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal.
Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k §
9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods.

2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach
spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov
a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.9. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 26.11.2014, preto sa na ňu vzťahovali
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31.12.2014.

V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až y) obligatórne náležitosti, ktoré
každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje
výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva platná, zároveň však stanovuje sankciu
pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z
dôvodu, že v zmluve chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej

medzi účastníkmi. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako odvolateľ, poukazuje na rozhodnutie
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová.

11. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je

konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe
anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania
zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

12. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.

hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne
vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

13. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné
rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.

14. Avšak ďalej súd prvej inštancie správne posúdil rozdielne uvedenú RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (30%) a v dohode o plnení v splátkach (390,86%) ako nekalú obchodnú praktiku,
ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Podobne aj odplatu dohodnutú v zmluve vo výške 120 eur treba
považovať za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z.z.) a nič na to nemení ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný vedel pri

podpise zmluvy hodnotu protiplnenia a že v prípade ak nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu
mohol od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní.

15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uvádza, že je postačujúce, ak v spotrebiteľskej zmluve
chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy. V danom prípade je postačujúce, že v zmluve

je nesprávne uvedená výška RPMN, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť tým, že správna
výška RPMN je uvedená v dohode o plnení v splátkach zo dňa 26.11.2014. Súd prvej inštancie správne
uviedol a odvolací súd sa s ním v tejto časti plne stotožňuje, že nesprávne uvedená výška RPMN vspotrebiteľskej zmluve je sankcionovaná tým, že daný úver je nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala
sumu400eurazaplatilažalobcovilensumu66eur,čotentonespochybnil,ježalovanápovinnážalobcovi
zaplatiť už len sumu 344 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným
úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej žalobu zamietol a
vzhľadom k prevažujúcemu úspechu žalobcu, žalovanú tiež k pomernej náhrade trov konania vo vzťahu

k nemu zaviazal.

17. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 25 eur mesačne, splatných počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v
prípade nezaplatenia dvoch splátok. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III.
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,80%, výška ktorých bude

uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu. Zistil, že na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z 26.11.2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, pričom žalovaná z titulu úveru zaplatila
len sumu 66 eur. Preskúmaním uvedenej zmluvy mal za to, že táto nespĺňa náležitosti stanovené
v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31.03.2015. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie

je v spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená výške RPMN vo výške 30%. Správna výška RPMN je
uvedená len v dohode o plnení v splátkach z 26.11.2014, priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
však uvedená v nesprávnej výške, čo je podľa súdu prvej inštancie nekalá obchodná praktika žalobcu,
ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, keďže bola v správnej výške uvedená až v dohode o plnení v
splátkach, ktorú žalovaná uzavrela až po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odplatu dohodnutú

v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 120 eur a dohodnuté úroky je nesporne potrebné v zmysle §
2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a teda i do výške výpočtu RPMN. V zmysle uvedeného a v súlade s § 11 ods.
1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie považoval predmetný poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže považoval predmetný úver za bezúročný a

bez poplatkov, žalobu zamietol v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 24,59 eur, poplatku vo
výške 120 eur ako i v časti o zaplatenie úroku vo výške 68 eur ročne zo sumy 334 eur od 30.12.2014 do
zaplatenia. Ďalej považoval za neopodstatnený žalobný návrh i v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 33 eur, keďže zo žaloby nevyplýva, v zmysle ktorých písomných dojednaní si žalobca uvedenú
zmluvnú pokutu uplatňuje a pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo strany žalovanej. Mal za

to, že žalobca ničím nepreukázal, že by boli žalovanej zaslané upomienky na zaplatenie a taktiež
ničím nebolo v konaní preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru
tak ako to tvrdil žalobca. Keďže žalovaná súdom prvej inštancie priznanú sumu žalobcovi nevrátila v
dohodnutom termíne, a to do 26.11.2015, je v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov povinná zaplatiť žalobcovi i úrok z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. Zaplatenie priznanej istiny
s príslušenstvom povolil žalovanej v splátkach po 25 eur mesačne s poukazom na sociálne pomery, a to
v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. O náhrade trov sporových strán rozhodol podľa § 218 ods. 1 veta prvá, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu
v konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia 571,95 eur, súd mu priznal nárok

len na zaplatenie 334 eur, čo predstavuje úspech 58,40%, neúspech 41,60% a čistý úspech žalobcu
16,80%, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 16,80% voči žalovanej,
ktorá bola v konaní v prevažnej časti neúspešná.2. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11, pokiaľ k tomu nedošlo nemožno

zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podotkol, že každá splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na
poplatok a úroky. Ďalej uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje.

Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov. Rovnako podľa žalobcu nemožno hovoriť ani o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi
bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára
a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že
žalobca si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. K požadovaným úrokom poukázal na nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných
prostriedkov. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru upozornil na skutočnosť, že je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.
Podotkol, že pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy

žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky
od žalobcu prevzal. Pokiaľ by žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dospel

k záveru, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak
by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v
konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb, čo by bolo v rozpore s čl. 55 ods. 1
Ústavy SR. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku
spojenéhosospotrebiteľskýmúverom,malzato,žetietosúvzmluveoúveredostatočnejasneuvedené,

výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia. Uzavrel, že je nutné vziať do úvahy, že v prípade peňažných prostriedkov požičiavaných
nebankovými subjektmi je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Preto je logické,
že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Uviedla, že pri podpise úverovej zmluvy jej
časť napísanú drobným písmom nečítala, nakoľko ju dobre nevidela a mala za to, že by jej aj tak

nerozumela. Uverila poučeniu a slovám pracovníčky, s ktorou predmetnú zmluvu uzatvárala, ktorá jej
základné podmienky vysvetlila a zmluvu jej dala podpísať s tým, že je už všetko povedané. Naďalej
trvala na splátkach po 25 eur mesačne, nakoľko je poberateľkou iba starobného dôchodku a potrebuje
peniaze aj na lieky a iné potreby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol bez jej prítomnosti, pretože už
viac nemá čo dodať.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej

veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

5. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti
skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii

predpísanýchzákonnýchnáležitostívzmluveoúvereuzatvorenejmedzižalobcomažalovanouvzmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. V dôsledku
toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v častiprevyšujúcej nesplatenú istinu. Tento postup a rozhodnutie viedlo podľa názoru žalobcu k naplneniu
dôvodov na odvolanie, uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa§191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie

dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

8. V danom prípade nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o
spotrebiteľskomcharaktereprávnehovzťahu,založenéhomedzižalobcomažalovanouzmluvouoúvere

zo dňa 26.11.2014, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej,
súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska
toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení
označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal.
Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k §
9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods.

2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach
spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov
a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.

9. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 26.11.2014, preto sa na ňu vzťahovali
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31.12.2014.
V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až y) obligatórne náležitosti, ktoré
každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje

výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva platná, zároveň však stanovuje sankciu
pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z

dôvodu, že v zmluve chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretejmedzi účastníkmi. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako odvolateľ, poukazuje na rozhodnutie
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová.

11. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky

a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe
anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania

zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

12. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna

vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne
vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

13. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné
rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.

14. Avšak ďalej súd prvej inštancie správne posúdil rozdielne uvedenú RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (30%) a v dohode o plnení v splátkach (390,86%) ako nekalú obchodnú praktiku,
ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Podobne aj odplatu dohodnutú v zmluve vo výške 120 eur treba
považovať za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm.

g) zákona č. 129/2010 Z.z.) a nič na to nemení ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný vedel pri
podpise zmluvy hodnotu protiplnenia a že v prípade ak nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu
mohol od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní.

15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uvádza, že je postačujúce, ak v spotrebiteľskej zmluve

chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy. V danom prípade je postačujúce, že v zmluve
je nesprávne uvedená výška RPMN, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť tým, že správna
výška RPMN je uvedená v dohode o plnení v splátkach zo dňa 26.11.2014. Súd prvej inštancie správne
uviedol a odvolací súd sa s ním v tejto časti plne stotožňuje, že nesprávne uvedená výška RPMN v
spotrebiteľskej zmluve je sankcionovaná tým, že daný úver je nutné považovať za bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala
sumu400eurazaplatilažalobcovilensumu66eur,čotentonespochybnil,ježalovanápovinnážalobcovi
zaplatiť už len sumu 344 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným

úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej žalobu zamietol a
vzhľadom k prevažujúcemu úspechu žalobcu, žalovanú tiež k pomernej náhrade trov konania vo vzťahu
k nemu zaviazal.

17. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).