Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204163
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212204163.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Československá
obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Mgr. Miroslavom
Vilímom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovaným 1/ T. J., nar. XX.X.XXXX, S. XXX,
XXX XX Z., 2/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, D.. U.. Y. XX, D. B., XXX XX X., o zaplatenie 6.396,18 Eur s
príslušenstvom, dňa 18.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 6.150,05 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku a to
spoločne a nerozdielne, pričom plnením jedného zo žalovaných sa v rozsahu plnenia zbavuje
povinnosti plniť druhý žalovaný.

Žalovanýv1.radeje povinný zaplatiťžalobcovi16,67Eur,vlehote3dnípoprávoplatnostirozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči obom žalovaným z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu na trovách právneho zastúpenia 411,12 Eur a na súdnom poplatku zo žaloby 287,63
Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných sa v rozsahu
plnenia zbavuje povinnosti plniť druhý žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal obom žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
6.371,36 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 4.165,02 Eur vo výške 12 % ročne od 21.3.2012
do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 4.165,02 Eur vo výške 9 % ročne od 21.3.2012 až do
zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 1.416,84 Eur vo výške 9 % ročne od 21.3.2012 až do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo
žalovaných. Ďalej žiadal žalovanému v rade prvom uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24,82 Eur
spolu s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 24,82 Eur od 1.1.2012 až do zaplatenia. Uložené

povinnosti žiadal splniť do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca ISTROBANKA, a.s., z ktorého práva a
povinnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 23.4.2009 a zmluvy o
zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009 NCR1s 13235/2009 notárkou
JUDr. Ľubicou Floriánovou zo dňa 23.4.2009, prešli na žalobcu, otvoril dňa 8.10.2008 pre žalovaného

v rade prvom účet na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA. Zároveň s oboma
žalovanými uzatvoril dňa 10.10.2008 úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, na základe ktorej im
poskytol peňažné prostriedky vo výške 4.414,79 Eur (133.000,- Sk).Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, a dlh nezaplatili ani potom ako im bola doručená
posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 28.2.2010. Žalobca svojim oznámením o zospoplatnení

úveru zo dňa 18.10.2010 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 15.10.2010 a vyzval žalovaných
na jeho zaplatenie. Žalovaní svoj dlh nesplnili ani potom, ako boli na splatenie dlhu vyzvaní právnym
zástupcom žalobcu v poslednom pokuse o zmier zo dňa 2.4.2012.

Istina úveru vo výške 4.165,02 Eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 1.400,88 Eur, úrokmi z omeškania

vo výške 789,50 Eur a poplatkami vo výške 15,96 Eur predstavuje ku dňu 23.3.2012 sumu 6.371,36 Eur.

Istina úveru je ďalej úročená v súlade s čl. II. úverovej zmluvy úrokom z úveru vo výške 12 % p.a. a
úrokom z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % p.a.

Úroky z úveru a poplatky v celkovej sume 1.416,84 Eur (úroky z úveru: 1.400,88 Eur, poplatky: 15,96

Eur) sú úročené v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % p.a.

Ku dňu 31.12.2011 je na bežnom účte debetný zostatok vo výške 24,82 Eur, ktorý je úročený 25 %-nou
debetnou úrokovou sadzbou p.a. Žalovaný v 1. rade je debetný zostatok povinný zaplatiť na základe
zmluvy o bežnom účte.

V rámci prípravy veci na pojednávanie žalovaní sa k žalobe žalobcu nevyjadrili, aj keď obom bola žaloba
riadne doručená s výzvou vyjadriť sa k jej obsahu.

V súlade s ustanovením § 115 ods. 1 O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré

predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaných. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie
nedostavil, aj keď mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené (§ 115 ods. 2 O.s.p.),
lebo predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.4.2016. Elektronickým podaním súdu doručeným v
deň pojednávania právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu s tým,
aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti a žalobe vyhovel. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná

v rade druhom, ktorá na pojednávanie bola taktiež riadne a včas predvolaná (§ 115 ods. 2), keď termín
pojednávania, na ktorom súd meritórne rozhodol vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní
dňa 18.4.2016 a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Žalovaný v rade prvom sa na pojednávanie
dostavil, pričom aj u neho bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, lebo ho prevzal
dňa 25.4.2016.

Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej v rade druhom (§ 101
ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že predvolanie
právnemu zástupcovi žalobcu bolo riadne a v lehote podľa § 115 ods. 2 O.s.p. doručené, s prejednaním
veci v ich neprítomnosti vyslovili súhlas, pričom súd nemohol prihliadať na ich žiadosť odročiť

pojednávanie v prípade, ak by súd ním uplatňovaný nárok nepovažoval za dostatočne preukázaný.
Žalobca i jeho právny zástupca boli totiž riadne a včas poučení o ich právach a povinnostiach
ako účastníkov konania, včítane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalobcom tvrdený záujem
o hospodárnosť konania a záujem o predchádzanie ďalšieho zvyšovania trov konania, cestovných
nákladov a náhrady za stratu času, ktoré by vznikli účasťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na

pojednávaní pred príslušným súdom, nemôže prevýšiť jeho právo a zároveň povinnosť skutočnosti a
dôkazy rozhodné pre meritórne rozhodnutie veci označiť alebo predložiť predtým, než súd uznesením
rozhodne o skončení dokazovania. Akceptovaním žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v prípade,
ak by vykonaným dokazovaním súd zistil že ním uplatňovaný nárok nie je v celom rozsahu preukázaný,
došlo by k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v konaní pred súdom, lebo žalobcovi by súd poskytol

vyššiu ochranu, než ostatným účastníkom konania pred súdom. Je na posúdení samotného žalobcu,
či ním doteraz označené alebo predložené dôkazy postačia na „úplné“ preukázanie dôvodnosti ním
uplatňovaného nároku, rovnako tak je na jeho posúdení, či využije všetky zákonné možnosti a
prostriedky súdu označiť alebo predložiť dôkazy. Naviac táto povinnosť účastníkom konania je zákonom
uložená na začiatku konania a žalobcovi už v samotnej žalobe (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tvrdenie skutočnosti

alebo predloženie dôkazov nechávať „v talóne“ sa môže ukázať ako neprezieravé s rizikom možného
neúspechu v spore.Vykonaním dokazovania výsluchom žalovaných, oboznámením sa so zmluvou o bežnom účte a
poskytovaní MAXIKONTA, úverovou zmluvou č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2008, poslednou
výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28.2.2010, oznámením o zospoplatnení úveru, posledným

pokusom o zmier zo dňa 2.4.2012, Obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre poskytovanie
spotrebných úverov, výpismi z osobného účtu žalovaného v rade prvom, inými v spise pripojenými
listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

ISTROBANKA, a.s., právny predchodca žalobcu, dňa 8.10.2008 uzavrela so žalovaným v rade prvom

zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a
služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku (bod II. zmluvy). Následne dňa 10.10.2008
ISTROBANKA, a.s. už s oboma žalovanými uzavrela písomnú úverovú zmluvu pod číslom XXXXX-
XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru bez zdokladovania účtu použitia
peňažných prostriedkov vo výške 4.414,79 Eur (133.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 12 %, ročnou
percentuálnou mierou nákladov vo výške 14,70 % a priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery

nákladov vo výške 16,64 %. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali úver splatiť mesačnými splátkami vo výške
78,67 Eur v počte 83, prvá splátka splatná 15.11.2008 s konečnou splatnosťou úveru do 15.9.2015.
Zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z limitu úveru.

Žalobca tvrdí, že žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, keď celkom zaplatili 289,60 Eur,

naposledy dňa 23.4.2010 splátku vo výške 131,30 Eur. Oznámením zo dňa 18.10.2010 preto vyhlásil
zostatok úveru za splatný dňom 15.10.2010. Dlh žalovaných na úvere podľa žalobcu je ku dňu 20.3.2012
vo výške 6.371,36 Eur, ktorý pozostáva z istiny úveru vo výške 4.165,02 Eur, úrokov z úveru vo výške
1.400,88 Eur, úrokov z omeškania vo výške 789,50 Eur a poplatkov vo výške 15,96 Eur.

Žalovaní na pojednávaní nespochybnili tvrdenia žalobcu a obsah úverovej zmluvy, v dôsledku čoho súd
ustálil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebného
úveru vo výške 4.414,79 Eur za podmienok, ako to vyplýva z obsahu tejto zmluvy, ktorej písomné
vyhotovenie žalobca predložil súdu spolu so žalobou.

Zmluva o úvere je typickým obchodno-právnym záväzkovým vzťahom, nehľadiac na povahu zmluvných
strán (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), preto čo do základu, zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 10.10.2008, je treba právne posúdiť podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Vzhľadom však nato, že úverová zmluva zo dňa 10.10.2008 má charakter zmluvy spotrebiteľskej,
čo nakoniec zmluvné strany aj výslovne uviedli v jej texte (v pomenovaní úveru ako spotrebného a
citácii zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), je nutné túto zmluvu posudzovať nielen
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale rovnako aj podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, konkrétne podľa ustanovení § 52 a

násl. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj podľa ustanovení zákona číslo 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch i zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri posudzovaní
obchodných náležitostí zmluvy, ale najmä podmienok, za ktorých podľa zmluvy úver žalovaným
bol poskytnutý, nemožno opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola
prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. a tvorí prílohu Občianskeho zákonníka a ktorú je nutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských

zmlúv.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 10.10.2008, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 10.10.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v
spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami

pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých
ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru,

najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Reklama alebo akákoľvek ponuka vystavená na
obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková
sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa
prílohy č. 2 , ak to nie je

uskutočniteľné v inej forme. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na

kreditné karty (§ 1 ods. 3 )
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok,

ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č.
2 . Počas trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej
úrokovej sadzby a poplatkov. Vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“). Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným

podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 4 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. V súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu
vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, akcelkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi
v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.
Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.
Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 10.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Úverová zmluva, z ktorej si žalobca vyvodzuje svoj nárok je tak, ako už bolo súdom skôr konštatované,
spotrebiteľskou zmluvou, pri uzatváraní ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ
a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, lebo pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého
neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

Fakt, že neprijateľné zmluvné podmienky sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
vymedzené príkladmo znamená možnosť vyhodnotenia zmluvnej podmienky ako neprijateľnej aj inej,
než je výslovne v citovanom zákonnom ustanovení uvedená. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už

ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho
zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý
je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.
Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom
nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

Z týchto hľadísk súd podrobil kontrole aj úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými a
ktorá tvorí skutkový základ žalobcom uplatňovaného nároku. Zistil pritom, že z obsahu úverovej zmluvy
vyplýva povinnosť žalovaných hneď pri uzatváraní zmluvy zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vovýške 2 % z limitu úveru, čo v konkrétnom prípade ide o sumu 88,30 Eur. Aj keď vo všeobecnosti možno
pripustiť právo banky ako poskytovateľa úveru žiadať takýto druh poplatku, v súlade s prevažujúcou
judikatúrou súdov, právo na takýto druh poplatku je nutné zúžiť iba na primeraný poplatok vo výške

nákladov banky na vykonanie úkonov v záujme spotrebiteľa.

Listom zo dňa 21.4.2016 súd preto žalobcu vyzval podrobnejšie špecifikovať, za aké konkrétne činnosti
maližalovanízaplatiťtentopoplatok.Žalobcavsúdomurčenejlehotenavýzvusúdunereagoval.Napriek
tomu súd vychádzajúc z jeho poznatkov získaných pri rozhodovaní iných sporov medzi žalobcom ako

dodávateľom a spotrebiteľmi má zato, že žalobca právo na tento poplatok odôvodňuje svojimi nákladmi
na posúdenie schopností žiadateľa o úver splácať úver, dopyty do databáz a iné administratívne úkony
banky (napríklad spracovanie a vyhodnotenie zmluvnej dokumentácie). Nemôžu tak byť pochybnosti v
tom, že žalobca aj v tomto konkrétnom prípade poplatok vo výške 2 % z limitu úveru od žalovaných
žiadal za rovnaké činnosti, ktoré ale vykonával vo vlastnom záujme, nie v záujme žalovaných ako
spotrebiteľov. Náklady na tieto činnosti je tak povinný znášať na svoj účet a ich úhradu neprenášať

na ťarchu spotrebiteľov vo forme zmluvnej podmienky ako poplatok za poskytnutie úveru. Súd pritom
dodáva, že žalobcom žiadaný poplatok nemožno považovať za odplatu v zmysle ustanovenia § 499
Obchodného zákonníka.

Úver žalovaným bol žalobcom poskytnutý na základe písomnej štandardnej úverovej zmluvy s

dopredu žalobcom pripravenými zmluvnými podmienkami pre veľkú skupinu žiadateľov o úver. Zmluvné
podmienky tak ani v tomto prípade neboli individuálne dojednané, čo nakoniec žalobca ani netvrdil.
Medzitietozmluvnépodmienky,zaktorýchžalobcaposkytolžalovanýmúver,jetrebazahrnúťajpoplatok
za poskytnutie úveru vo výške 2 % z limitu úveru. Táto zmluvná podmienka nebola rovnako, ako
ostatné dojednaná individuálne a keďže svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov a zároveň je v rozpore
so základnými zásadami poctivého podnikania a morálky, lebo žiada odplatu od spotrebiteľov za
činnosti neslúžiace ich záujmom, je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V tomto smere je právne bezvýznamné, či takýto druh poplatku bol alebo nebol právnym
predpisom výslovne zakázaný.

Na závere, že zmluvná podmienka, na základe ktorej žalovaní boli v deň podpísania zmluvy povinní
zaplatiť jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % zo sumy limitu úveru, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. ku dňu
10.10.2008 nebola ešte výslovne zahrnutá v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako

už totiž súd v predchádzajúcej časti rozsudku uviedol, neprijateľné zmluvné podmienky v ustanovení
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie sú vypočítané taxatívne, pričom zákonodarca ich výpočet
postupne precizuje. V rámci súdnej kontroly, a to najmä s poukazom na skôr súdom výslovne citované
časti Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice), súd má právo i povinnosť za neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľských zmluvách vysloviť každú takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
„značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Súd pritom dodáva,
že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky svedčí, okrem už uvedeného, aj fakt, že zákonodarca
sám takéto podmienky zahrnul do ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku a to zákonom číslo 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015, o čom svedčí terajšie
znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „neprijateľnou je
podmienka požadujúca od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa“.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a
keďže ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide nesporne o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd zo
zákona musí prihliadať. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky o povinnosti žalovaných
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % zo sumy limitu úveru, t.j. vo výške 88,30 Eur, súd

pri výpočte dlhu žalovaných túto sumu žalobcovi nepriznal a dlh žalovaných o rovnakú sumu ponížil.

Zhodným tvrdením účastníkov konania i obsahu nimi uzavretej zmluvy bolo preukázané, že žalovaní
ako dlžníci sa žalobcom poskytnutý úver zaviazali splatiť 83-omi mesačnými splátkami po 78,65 Eur.Zaviazali sa tak žalobcovi zaplatiť celkovú cenu úveru vo výške 6.527,95 Eur. Do takejto ceny úveru bol
započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 88,30 Eur a keďže tento poplatok žalobcovi nebolo
možno priznať, potom žalovaní na úvere boli povinní zaplatiť 6.439,65 Eur.

Podľa žalobcu žalovaní zmluvne dohodnuté splátky riadne neplatili a zaplatili až doposiaľ iba 289,60 Eur
(dňa 15.11.2008 splátka 78,60 Eur, dňa 15.12.2008 splátka 44,37 Eur, dňa 15.1.2009 splátka 11,59 Eur,
dňa 25.1.2009 splátka 22,82 Eur, dňa 15.4.2009 splátka 0,92 Eur a dňa 23.4.2010 splátka 131,50 Eur).
Žalovaní toto tvrdenie žalobcu nespochybnili, akceptovali ho, preto súd nemal dôvod o tomto tvrdení

žalobcu pochybovať a tak v zhode so žalobcom ustálil, že žalovaní na úver zaplatili celkom 289,60
Eur. Pri už uvedenej povinnosti žalovaných zaplatiť celkom na úvere 6.439,65 Eur, dlh žalovaných po
odpočítaní poskytnutého plnenia, je potom 6.150,05 Eur.

V zmysle účastníkmi uzavretej zmluvy žalovaní úver sa zaviazali splácať pravidelnými mesačnými
splátkami so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2008 a poslednej dňa 15.9.2015. Nemôže byť sporu o

tom, že žalovaní tento svoj záväzok porušili, keď zaplatili iba vyššie uvedené splátky a žalobcovi (jeho
právnemu predchodcovi) vzniklo právo na vyhlásenie úveru za predčasne splatný v súlade so zmluvnými
podmienkami a ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca toto právo využil a listom zo dňa
18.10.2010 obom žalovaným oznámil predčasnú splatnosť úveru dňom 15.10.2010 s výzvou nesplatenú
časť úveru, vtedy vo výške 4.889,36 Eur, vrátane príslušenstva a poplatkov uhradiť do 29.10.2010.

Žalovaní na výzvu nereagovali, svoj záväzok z úveru nesplnili doposiaľ, preto im súd uložil povinnosť ako
dlžníkom zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi dlh z úveru, ktorý určil vo výške 6.150,05 Eur. Výška súdom
vypočítaného dlhu žalovaných pritom zodpovedá sume rovnajúcej sa záväzku žalovaných žalobcom
poskytnutý úver splatiť v 83-och mesačných splátkach po 78,65 Eur, čo je 6.527,95 Eur po odpočítaní
poplatku za poskytnutie úveru v sume 88,30 Eur a sumy zaplatených splátok žalovanými.

Žalobca okrem zaplatenia istiny v sume 6.371,36 Eur žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 4.165,02 Eur od 21.3.2012 do zaplatenia a rovnako vo výške 9 % ročne zo sumy 1.416,84
od 21.3.2012 do zaplatenia.

Žalovanísvojdlhzúverubolivzmyslevýzvyžalobcupovinnízaplatiťdo29.10.2010akeďžetakneurobili
dňom nasledujúcim, t. j. dňom 30.10.2010 sa dostali so zaplatením svojho dlhu do omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení ku dňu 30.10.2010, t.j. ku dňu počiatku omeškania
žalovaných ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 30.10.2010 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalovaní pred súdom nepopreli doručenie oznámenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru dňom
15.10.2010, v dôsledku čoho aj keď splatenie úveru v zmluve bolo dohodnuté v splátkach so splatnosťou

poslednej splátky dňa 15.9.2015, podľa § 563 Občianskeho zákonníka sa dňom 15.10.2010 stal
splatným celý zostatok úveru vo výške 6.150,05 Eur, ktorý v zmysle výzvy žalobcu pripojenej k
oznámeniu žalovaní mali zaplatiť najneskôr do 29.10.2010. Žalovaní na výzvu nereagovali a tak
dňom nasledujúcim, t. j. dňom 30.10.2010 sa dostali do omeškania a v zmysle citovaných zákonnýchustanovení im vznikla povinnosť okrem zaplatenia sumy 6.150,05 Eur zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne (základná sadzba 8 % + 1 % základná sadzba ECB) z nesplatenej časti
úveru počnúc od 30.10.2010 až do zaplatenia, teda splnenia dlhu.

Vzhľadom na uvedené, súd obom žalovaným ako spoludlžníkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.150,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia.
Povinnosť oboch žalovaných na plnenie je daná z dôvodu, že úver bol poskytnutý obom žalovaným ako
spoludlžníkom. Nebolo možné akceptovať žiadosť žalovanej v rade druhom vyslovenej na pojednávaní

dňa 26.5.2015, aby súd, v prípade možnosti, povinnosť úver splatiť bola uložená iba žalovanému v rade
prvom, lebo išlo o úver, ktorý chcel prvoradý žalovaný na kúpu pozemku na výstavbu rodinného domu a
aj keď peňažné prostriedky získané úverom boli na tento účel použité, rodinný dom nakoniec postavený
nebol a žalovaný v rade prvom pozemok predal. Žalovanou tvrdené skutočnosti sú pre jej prípadné
zbavenie sa povinnosti dlh splniť, právne bezvýznamné. Ďalej súd dodáva, že aj keď žalobca úroky z
omeškania podľa výrokovej časti žaloby žiadal priznať až od 21.3.2012, omeškanie žalovaných určil

dňom 30.10.2010, zhodne ako súd, s tým, že za dobu od 30.10.2010 do 21.3.2012 úroky z omeškania
žalobca skapitalizoval a v sume 789,50 Eur ich pripočítal k istine, ako to vyplýva z čl. III. jeho žaloby. V
dôsledku uvedeného ak súd úroky z omeškania priznal od 30.10.2010, neprekročil tým žalobný návrh.

Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovaným nielen zaplatenia úrokov z omeškania ale aj

úrokov z úveru vo výške 12 % p.a. s odvolaním sa na čl. II. úverovej zmluvy.

Podľa čl. II. bod 3 úverovej zmluvy suma poskytnutého spotrebného úveru je úročená úrokovou sadzbou
12 % p.a.

Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy dlžník sa zaväzuje splácať úver anuitným spôsobom.

Podľa čl. IV. bod 4 zmluvy dlžník sa zaväzuje platiť úroky vypočítané mesačne úrokovou sadzbou v
súlade s čl. II. bod 1 zmluvy zo skutočne čerpanej čiastky limitu úveru formou anuitných splátok podľa
bodu 2 tohto článku.

V zmysle uvedeného a s poukazom aj na už skôr citované ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka
žalobcovi okrem vrátenia peňažných prostriedkov vo výške ním poskytnutého úveru žalovaní sú povinní
zaplatiť aj úroky z úveru v zmluvne dohodnutej výške, teda vo výške 12 % p.a. Úroky z úveru sú žalovaní
povinní žalobcovi zaplatiť ale iba po dobu do zmluvne dohodnutej doby konečnej splatnosti úveru, v

danom prípade do 15.9.2015 (článok IV. bod 1 zmluvy). Ako vyplýva z čl. IV. bod 2, 4 zmluvy, takto
dohodnuté úroky boli súčasťou splátok úveru, tzv. anuitné splátky, v dôsledku čoho zmluvne dohodnuté
úroky, vo výške podľa zmluvy už boli pri uzatváraní úverovej zmluvy zarátané do výšky a počtu splátok
úveru. Sú preto zarátané aj do celkovej ceny úveru, preto ak súd a to v zhode so žalobcom, dlh na
úvere vypočítal ako rozdiel celkovej sumy splátok úveru a skutočne zaplatenej sumy splátok žalovanými,

žalobcovi od splatnosti úveru patria iba úroky z omeškania, nie aj úroky z úveru.

Žalovaným súd preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.150,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 30.10.2010 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne vzhľadom na ich spoludlžnícky vzťah.
Zároveň vyslovil, že v rozsahu plnenia jedného z nich sa povinnosti plniť zbavuje druhý. Žalobu žalobcu

voči obom žalovaným zamietol v časti o zaplatenie 88,30 Eur a v časti o zaplatenie úroku z úveru zo
sumy 4.165,02 Eur vo výške 12 % ročne od 21.3.2012 až do zaplatenia.

Pred uzavretím úverovej zmluvy dňa 10.10.2008 žalobca, resp. jeho právny predchodca ISTROBANKA,
akciová spoločnosť uzavrela, ale iba so žalovaným v rade prvom T. J., dňa 8.10.2008 zmluvu o bežnom

účte a poskytovaní MAXIKONTA, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe zmluvy o bežnom účte
uzavretej podľa ustanovenia § 708 a násl. Obchodného zákonníka ISTROBANKA, akciová spoločnosť
preprvoradéhožalovanéhozriadilaaviedlabežnýúčetapredmetomzmluvyoposkytovaníMAXIKONTA
je poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platnom styku.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Žalovaný v rade prvom na pojednávaní potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o
bežnom účte tak, ako to tvrdí žalobca.

Žalobca tvrdí, že ku dňu 31.12.2011 bol na bežnom účte prvoradého žalovaného debetný zostatok vo
výške 24,82 Eur, ktorý je prvoradý žalovaný povinný na základe zmluvy o bežnom účte zaplatiť a ktorý
je úročený 25 %-nou debetnou úrokovou sadzbou ročne. Na dôkaz svojho tvrdenia predložil
výpis z bežného účtu prvoradého žalovaného.

Prvoradý žalovaný na pojednávaní prehlásil, že pre odstup času sa k zostatku na bežnom

účte ani k žalobcom uplatnenému nároku vyjadriť nevie.

Zo žalobcom predloženého výpisu z bežného účtu prvoradého žalovaného súd zistil, že prvýkrát do
debetu sa prvoradý žalovaný dostal dňa 24.4.2010 z dôvodu zaúčtovania poplatku za vedenie tohto
účtu v sume 2,19 Eur. Aj ďalšie sumy, ktorými bol účet prvoradého žalovaného zaťažený v období od

24.4.2010 až do 28.8.2010 boli z titulu poplatkov za vedenie účtu, prípadne z titulu
poštovného za upomienku alebo avízo v celkovej sume 16,67 Eur.

Prvoradý žalovaný sa v zmluve o bežnom účte, ktorého súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
ISTROBANKY, a.s., zaviazal banke platiť poplatky za vedenie účtu. Vedenie bežného účtu je treba

považovať za službu poskytovanú bankou v záujme klienta, v danom prípade žalovaného v rade
prvom, preto banke za poskytovanie tejto služby patrí odmena aj vo forme poplatku za vedenie účtu.
Poštovné vynaložené bankou v súvislosti s upomienkami a avízom zasielané prvoradému žalovanému
súd považuje za náklady banky, ktorých náhradu banka má právo žiadať od toho, v prospech koho účet
bol zriadený a je vedený. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia poplatkov za vedenie účtu a náhrady

poštovného, jeho nárok je dôvodný. Súd preto prvoradému žalovanému uložil povinnosť žalobcovi,
titulom vyrovnania debetného zostatku na jeho bežnom účte, zaplatiť 16,67 Eur, t. j. sumu
tvoriacu poplatky za vedenie účtu a poštovné.

Zvyšnú časť žalobcom uplatňovaného nároku z titulu vyrovnania debetného zostatku na bežnom účte

prevyšujúcu sumu 16,67 Eur, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako totiž vyplýva z výpisu z bežného účtu,
rozdiel medzi priznanou sumou 16,67 Eur a sumou žalobcom žiadanou 24,82 Eur, čo je 8,15 Eur, tvoria
tzv. debetné úroky, ktoré žalobca žiada z uvedenej sumy v sadzbe 25 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia.
Podľa názoru súdu žalobcovi debetné úroky v danom prípade nepatria nielen za dobu od 1.1.2012, ale
ani za dobu do 31.12.2011, ktoré žalobca skapitalizoval sumou 8,15 Eur a tvoria rozdiel medzi priznanou

sumou a sumou žalobcom žiadanou.

Bežný účet pre prvoradého žalovaného bol zriadený a vedený v zmysle ustanovenia §
708 až § 715 Obchodného zákonníka, na ktoré zákonné ustanovenia sa zmluvné strany aj v samotnej
zmluveozriadeníbežnéhoúčtuodvolávajú.Podľasúdomužcitovanéhoustanovenia§710Obchodného

zákonníka, ak banka na základe zmluvy vykonáva príkazy klienta na úhrady z jeho účtu, aj keď na účte
nemá na to peňažné prostriedky, vtedy sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb
spravujú ustanoveniami zákona o zmluve o úvere (§ 497 a násl.). Vykonaním príkazu klienta na úhradu
z jeho bežného účtu, v prípade ak na účte nemá v potrebnej sume alebo vôbec peňažné prostriedky,
vzniká na jeho účte tzv. debet a vtedy, vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzťah medzi

bankou a klientom sa posudzuje rovnako, ako keby banka poskytla úver v zmysle ustanovení § 497
a násl. Obchodného zákonníka. Iba v takomto prípade banke patria v súlade s ustanovením § 502
Obchodného zákonníka aj úroky ako odmena za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov tomu,
pre koho je účet vedený a koho príkaz vykonala. Úroky banke však nepatria v prípade, ak klient síce na
účte nemá peňažné prostriedky, v dôsledku čoho si banka nemôže na svoj prospech zúčtovať poplatky,

prípadne náklady na poštovné, ako v konkrétnom prípade, lebo pre vznik nároku na úroky v takomto
prípade nie je splnená základná podmienka vyplývajúca priamo z už citovaného § 710 v spojení s § 502
Obchodného zákonníka a to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou. V prípadoch, akým
je aj súdený, banke patrí iba úhrada poplatkov a prípadne iných nákladov (napríklad poštovného). Aksa ten, komu voči banke povinnosť na zaplatenie poplatkov a nákladov vznikne, dostane do omeškania,
banke patria úroky z omeškania vo výške podľa príslušných zákonných ustanovení, ale nie úroky v
zmysle, ako ich žiada žalobca.

Vychádzajúc z uvedeného súd žalobcovi priznal úhradu poplatkov za vedenie bežného účtu a
poštovného v celovej sume 16,67 Eur, lebo v takejto sume prvoradému žalovanému vznikla povinnosť
úhrady voči banke, pričom banka, aj keď v zmysle zmluvy takú možnosť mala, nemohla si túto sumu
zúčtovať z účtu prvoradého žalovaného, keďže na účte neboli peňažné prostriedky. Z dôvodov skôr

uvedených súd žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 16,67 Eur a úrokov vo výške 25
% ročne zo sumy 24,82 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia ako nedôvodnú voči žalovanému v rade prvom
zamietol. Súd pritom dodáva, že žalobca úrokov z omeškania sa nedomáhal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.

Žalobca podanou žalobou sa domáhal peňažného plnenia vo výške 10.539,- Eur (6.371,36 Eur na istine,
2.078,34 Eur na úrokoch za dobu od 21.3.2012 do rozhodnutia súdu a 2.089,30 Eur na úrokoch z
omeškania za dobu od 21.3.2012 do rozhodnutia súdu) a súdom mu bolo priznané peňažné plnenie vo
výške 9.925,- Eur (6.150,05 Eur na istine a 3.075,- Eur na úrokoch z omeškania za dobu od 30.10.2010
do rozhodnutia súdu). Žalobcov úspech v konaní tak bol v rozsahu 87,50 % a neúspech v rozsahu 12,50

%. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.) žalobcovi patrí voči žalovaným
náhrada trov konania v rozsahu 75 % celkových trov na strane žalobcu.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.5.2016 výšku trov konania vyčíslil sumou 548,16 Eur
na trovách jeho právneho zastúpenia a sumou 383,50 Eur.

Právnemu zástupcovi žalobcu, vzhľadom na cenu predmetu konania patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. (ďalej iba vyhláška) odmena v sadzbe po 220,77 Eur za jeden úkon právnej služby a to
za dva úkony právnej služby: 1/ 29.3.2012 - žaloba, spolu na odmene 441,54 Eur, podľa § 16 ods. 3
vyhlášky režijný paušál za uvedené úkony po 7,63 Eur, spolu režijný paušál 15,26 Eur, k čomu podľa

§ 18 ods. 3 vyhlášky treba pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty zo základu 456,80 Eur, čo je 91,36
Eur, celkom 548,16 Eur. Na súdnom poplatku zo žaloby žalobca zaplatil 383,50 Eur a tak pri rozsahu
náhrady trov konania vo výške 75 %, žalovaní sú povinní rovnako ako v prípade splnenia dlhu z úveru,
aj v tomto prípade, spoločne a nerozdielne žalobcovi na trovách právneho zastúpenia zaplatiť 411,12
Eur a na súdnom poplatku zo žaloby 287,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).