Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117211504
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117211504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu K. D., R.. XX. XX. XXXX, D. J. XXX, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o
náhradu škody vo výške 1 402,92 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 402,92 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou zo dňa 19. 04. 2017, doručenou súdu dňa 26. 04. 2017, sa domáhal
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 1 402,92 Eur z titulu náhrady trov
právneho zastúpenia.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04. 04. 2003 bol uznesením Ministerstva vnútra SR, Úradu

inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor, Banská Bystrica, pod ČVS: B.-X/IBB-N.-XXXX vznesené voči
nemu obvinenie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 vtedy účinného trestného zákona.

4. Proti citovanému uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 04. 04. 2003 podal v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, pričom táto sťažnosť bola uznesením prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry
Banská Bystrica zo dňa 09. 05. 2003 pod č. V. XX/XX-XX zamietnutá ako nedôvodná.

5. Dňa 09. 05. 2003 podal prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica v predmetnej veci
obžalobu pod sp. zn. V. XX/XX-XX.

6. Dňa 20. 04. 2007 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-153 oslobodil žalobcu
spod obžaloby. Na odvolanie rozhodoval Krajský súd v Žiline dňa 21. 02. 2008 uznesením pod č. k.
3To/153/2007-172, ktorým rozsudok Okresného súdu zo dňa 20. 04. 2007 zrušil a vrátil vec na nové
prejednanie a rozhodnutie. Dňa 11. 12. 2008 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-196

oslobodil žalobcu spod obžaloby a na odvolanie rozhodoval Krajský súd v Žiline svojím uznesením zo
dňa 07. 01. 2010 pod č. k. 3To/68/2009-224, ktorým rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 11. 12.
2008 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd Čadca dňa 22. 09. 2014
uznesením pod sp. zn. 1T/140/2003 trestné stíhanie voči žalobcovi zastavil, pretože trestné stíhanie jeneprípustné. Na základe sťažnosti potom rozhodoval Krajský súd v Žiline dňa 04. 12. 2014 uznesením
pod č. k. 3To/144/2014-343, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 22. 09. 2014 a uložil
okresnému súdu vo veci znova konať a rozhodnúť. Dovolanie, ktoré podal žalobca na Najvyšší súd SR

bolo odmietnuté uznesením pod sp. zn. 2Tdo 34/2015 zo dňa 09. 06. 2015.

7. Dňa 22. 01. 2016 Okresný súd Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-410 oslobodil žalobcu spod
obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica pod č. OPv 16/03-14 zo dňa 09. 05. 2003,
pretože skutok nie je trestným činom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

8. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 07. 03. 2017 sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR ako orgán, ktorý
koná v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci, ktorá mu vznikla na
trovách právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 1T/140/2003.

9. Celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 1 402,92 Eur, ktorá suma bola vyfakturovaná

jeho právnym zástupcom obhajcom a následne aj zaplatená zo strany žalobcu.

10. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy o svojich tvrdeniach a to jednak rozhodnutia
Okresného súdu Čadca, Krajského súdu v Žiline tak, ako tieto sú popísané vyššie. Súd na základe takto
predložených listinných dôkazov vykonal nimi dokazovanie, pričom mal za preukázané, že uznesením

Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Banská Bystrica zo dňa 04. 04.
2003 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví, pričom sťažnosť voči tomuto
vzneseniu obvinenia bola prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica zamietnutá
ako nedôvodná.

11.Súdmalďalejzapreukázané,žeOkresnýsúdČadcarozsudkompodč.k.1T/140/2003-410oslobodil
žalobcu spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica svojím rozhodnutím zo dňa 22.
01. 2016, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

12. Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. 93 03 zo dňa 23: 01. 2017 na sumu 1 402,92 Eur, z

ktorej vyplýva, že v trestnej veci žalobcu boli vykonané úkony v zmysle § 15 ods.1 písm.b) vyhlášky
MinisterstvaspravodlivostiSRč.163/2002Z.z.a§12ods.3písm.a)vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z.

13. Z uvedeného vyplýva, že vo veci boli vykonané úkony dňa 17. 04. 2003 prevzatie a príprava

obhajoby, 23. 04. 2003 účasť pri výsluchu žalobcu, 29. 04. 2003, účasť pri oboznamovaní sa výsledkov
vyšetrovania, 31. 10. 2003 obhajoba pri hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Čadca, 31. 03. 2005
obhajoba na hlavnom pojednávaní, 22. 03. 2007 obhajoba na hlavnom pojednávaní, 20. 04. 2007
obhajoba na hlavnom pojednávaní, 24. 10. 2007 vyjadrenie sa k odvolaniu Vojenského obvodného
prokurátora, 12. 06. 2008 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 14. 11. 2008 obhajoba pri hlavnom

pojednávaní, 11. 12. 2008 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 25. 06. 2010 obhajoba pri hlavnom
pojednávaní, 29. 09. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 22. 10. 2010 obhajoba pri hlavnom
pojednávaní, 12. 11. 2010 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 20. 04. 2015 dovolanie proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline, 13. 11. 2015 obhajoba pri hlavnom pojednávaní, 22. 01. 2016 obhajoba pri
hlavnom pojednávaní a ďalej paušálne náhrady za roky 2003, 2005, 2007, 2008, 2010, 2015 a 2016.

Celkom teda trovy obhajoby predstavovali sumu 1 402,92 Eur.

14. Vykonanie týchto úkonov obhajoby mal súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Čadca pod
sp. zn. 1T/140/2003.

15. Súd mal ďalej v konaní za preukázané zaplatené zálohy zo strany žalobcu tak, ako tieto vyplývajú
z potvrdení o ich úhradách zo dňa 22. 01. 2016 vo výške 360,-- Eur 24. 01. 2017 vo výške 240,-- Eur,
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 04. 2015 na sumu 689,40 Eur, správou o platbe zo dňa
28. 04. 2003 na sumu 3 420,-- Sk (113,52 Eur), teda spolu 1 402,92 Eur.

16. Súd v konaní ďalej vykonal dokazovanie žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak, ako ju adresoval žalobca žalovanej prostredníctvom
Generálnej prokuratúry SR dňa 07. 03. 2017. Súd mal ďalej za preukázané, že Generálna prokuratúra
SR odmietla takúto žiadosť ako nedôvodnú svojím listom zo dňa 04. 04. 2017.17. Žalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR uviedla, že na základe
uznesenia zo dňa 04. 04. 2003 bolo na základe výpovede poškodeného, svedkov, videonahrávky a

znaleckého posudku vznesené obvinenie žalobcovi pre trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle §
221 ods.1 Trestného zákona. Problematickým v rámci dokazovania bolo posúdenie následkov činu,
teda či sa jedná o trestný čin, pričom dĺžke konania prispeli dlhé časové úseky medzi jednotlivými
úkonmi súdu ako aj dve odvolacie konania. Uznesenie vyšetrovateľa ako aj uznesenie prokurátora v
uvedenej trestnej veci boli v zákone vydanými, pretože boli všetky podmienky pre vznesenie obvinenia

splnené a z tohto dôvodu je žaloba o náhradu škody nedôvodná. Žalovaná ďalej uviedla, že k existencii
nezákonného rozhodnutia, ktoré je titulom pre náhradu škody, nemožno automaticky považovať každé
vznesenieobvinenia,ktorénevyústilovprávoplatneodcudzujúcirozsudoknajmävčase,kedyvokamihu
vznesenia obvinenia boli splnené všetky podmienky pre takéto vznesenie obvinenia a tieto nie je možné
posudzovať len s ohľadom na výsledok konania. Pokiaľ uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v
súlade s trestným poriadkom, nejedná sa o nezákonné rozhodnutie. Skutočnosť, že obžalovaný v tomto

konaní bol spod obžaloby oslobodený, resp. bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené, neznamená
nezákonnosť vedenia trestného stíhania. Uznesenie o vznesení obvinenia v tomto konkrétnom prípade
nezakladal inštitút povinnej obhajoby a žalobca sa rozhodol sám využiť si svoje právo a zvoliť si obhajcu.
Z uvedeného titul na náhradu trov konania spočívajúci v náhrade škody považoval za irelevantný a
nárok žalobcu na náhradu trov zvoleného obhajcu za neopodstatnený. Žalovaná ďalej tvrdila, že žalobca

nepreukázal jednotlivé úkony právnej služby, ktoré boli zahrnuté do vyúčtovania v tvrdenom časovom
rozsahu a či tieto boli vykonané účelne a smerovali k účinnej obhajobe práv žalobcu. Vzhľadom k tomu,
že tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané, žiadala žalovaná žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

18. Podľa § 27 ods.1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa

vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

19. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o

väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

21. Podľa § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

22. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

23. Súd v žalovanej veci uvádza, že pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj návrh aplikáciou ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. a žalovaná tak isto v obrane proti tejto žalobe sa bránila ustanoveniami tohto
právneho predpisu súd konštatuje, že uvedený právny predpis je účinný len od 01. 07. 2004, pričom
súd vychádza z toho, že k porušenie práva, od ktorého je potrebné odvíjať nárok na náhradu škody je

uznesenie Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Banská Bystrica zo
dňa 04. 04. 2003. Z uvedeného je zrejmé, že potom rozhodujúcim predpisom pre uplatnenie práva na
náhradu škody je zákon č. 58/1969 Zb.24. Súd mal v konaní teda za preukázané, že na základe uznesenia zo dňa 04. 04. 2003 vydaného
Ministerstvom vnútra SR, bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví žalobcovi, vo
ktorému podal sťažnosť a táto bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením prokurátora Vojenskej

obvodnej prokuratúry Banská Bystrica. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že Okresný súd
Čadca rozsudkom pod č. k. 1T/140/2003-410 zo dňa 22. 01. 2016 oslobodil žalobcu spod obžaloby
Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, pretože skutok nie je trestným činom. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

25. Súd pri skúmaní dôvodnosti žalobného návrhu žalobcu posudzoval splnenie jednotlivých atribútov
pre úspešné priznanie náhrady škody a to nezákonné rozhodnutie, existenciu škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Súd konštatuje, že v konaní boli preukázané všetky atribúty
pre priznanie náhrady škody z vykonaného dokazovania tak, ako ho súd v rámci konania vykonal.

26. Súd mal v konaní za preukázané, že v rámci trestného konania došlo k vydaniu rozhodnutia o

vznesení obvinenia, pričom v súlade s ustálenou súdnou praxou je potrebné považovať, že aj za škodu
spôsobenúzačatýmtrestnýmstíhaním,ktoréneskončiloprávoplatnýmodcudzujúcimrozhodnutímsúdu,
je zodpovedný štát. Tak isto je zrejmé, že právo na náhradu škody, ktoré bolo spôsobené uznesením
o vznesení obvinenia, má ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby
oslobodený. Súd teda konštatuje, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení

obvineniaprenezákonnosťmávtomtozmysletiežoslobodeniespodobžaloby.Skutočnosť,ženedošlok
zrušeniurozhodnutia,ktorýmsazačínatrestnéstíhanie,natomničnemení.Podstatanárokunanáhradu
škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v
trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ústavný
základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené resp.

bol spod obžaloby oslobodený, má základ v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát
skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno tiež prihliadať, že štát nemá
slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej interpretácii. Súd v danej súvislosti
dáva za pravdu žalobcovi o tom, že v danom prípade sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu za

škodu, ktorá je spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, pritom treba vychádzať z analogického
výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Uvedený právny
názor aj korešponduje s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/194/2010, resp.

uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4MCdo/15/2009.

27.Súdmalďalejvkonanízapreukázané,žežalobcovivzniklaškodavovýške1402,92Eur,ktorúmusel
vynaložiť ako náhrady za trovy obhajoby svoju zástupcovi, pričom táto výška škody bola súdu riadnym
spôsobom preukázaná na základe príjmových resp. pokladničných dokladov, kedy žalobca uhradil trovy

právneho zastúpenia v tejto výške svojmu obhajcovi v rámci trestného konania. Súd mal v konaní za
preukázané, že úkony právnej pomoci tak, ako ich vykonal právny zástupca žalobcu, boli vykonané v
súlade s vyhláškou č 655/2004 resp. vyhláškou č. 163/2002. Všetky úkony tak, ako ich právny zástupca
žalobcu fakturoval, boli v rámci tohto trestného konania vykonané, čo mal súd preukázané z listinných
dôkazov tak, ako sú tieto obsiahnuté v súdnom spise Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 1T/140/2003.

28. Je zrejmé, že ten kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov
v zásade právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia a v súvislosti s
rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba
vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúcej k odstráneniu nežiadajúcich právnych následkov, štát

zodpovedá za takto vzniknutú škodu bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému
obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám.

29. Súd mal teda za preukázané aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím,
keďže tieto náklady pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ako trov obhajoby v rámci trestného

konania žalobcu boli vynaložené práve v súvislosti s obhajobou jeho práv v rámci trestného konania.
Takéto náklady, ktoré boli vynaložené ako úkony obhajoby sú potom v priamej príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané a za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát. V tejtosúvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak, ako na ne poukazoval žalobca pod
sp. zn. 1Cdo/53/93 a 1Cz/41/1990.

30. Z uvedených dôvodov potom súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu bol dôvodný, pretože boli
splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody a preto súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

31. Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca mal vo

veci plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o
výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.