Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225368
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116225368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX, o zaplatenie 3 164,27
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 80,00 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 126,76 eura s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,25% ročne zo sumy 2 206,76 eura od 08.12.2013 do 09.02.2018,

- 8,25% ročne zo sumy 2 196,76 eura od 10.02.2018 do 13.03.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 186,76 eura od 14.03.2018 do 17.04.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 176,76 eura od 18.04.2018 do 11.05.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 166,76 eura od 12.05.2018 do 13.06.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 156,76 eura od 14.06.2018 do 13.07.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 146,76 eura od 14.07.2018 do 07.08.2018,
- 8,25% ročne zo sumy 2 136,76 eura od 08.08.2018 do 19.09.2018.

- 8,25% ročne zo sumy 2 126,76 eura od 20.09.2018 do zaplatenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 39,48%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou doručenou
súdu dňa 15.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 3 164,27 eura a úroku z omeškania vo výške 8,25%
ročne z istiny od 08.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu

odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 7 283,76 eura, z ktorého zaplatil sumu
750,31 eura. Žalovaného vyzval 27.11.2013 predžalobnou upomienkou k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach.

2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5017782 zo dňa 30.11.2012, predžalobnú
upomienku, doručenku, prehľad splátok a úhrad.

3. Žalovaný nerozporoval žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, k žalobe sa nevyjadril.

4. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a v prítomnosti
žalovaného. Na pojednávaní dňa 15.10.2018 žalovaný uviedol, že zmluvu o pôžičke uzatvoril. Pôžičkuzačal splácať a potom prestal. Nevedel uviesť počet a ani výšku splatených splátok, pričom však úver
aspoň rok platil. Žalovaný na pojednávaní nevedel uviesť výšku pôžičky, nakoľko mal od žalobcu viacej
pôžičiek. Uviedol, že jednu alebo dve pôžičky má už splatené, a spolu s touto ostáva splatiť ešte 6

pôžičiek pre žalobcu. Čo sa týka čiastočných úhrad v sume 10,00 eur, približne každý mesiac, spolu
80 eur uviedol, že tieto platil tak, ako uvádza žalobca. Žalovaný uviedol, že jeho mesačný príjem je
okolo 310,00 eur, z toho 150,00 eur spláca Slovenskej poisťovni, pričom mu ostáva 30,00 - 40,00 eur
mesačne. Mesačne by vedel žalobcovi splácať po 20,00 eur. Na záver uviedol, že nevie uviesť a ani
potvrdiť výšku zostatku pôžičky, ktorú si uplatňuje žalobca. Ani nevie o koľko je navýšená.

5. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením
sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s. poskytol žalovanému pôžičku v celkovej 7 283,76 eura čo vyplýva z predloženej zmluvy

o pôžičke uzavretej dňa 30.11.2012. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 93 mesačných splátkach po
78,32 eura. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov 32%, priemerná
RPMN 19,37%, úrok 32,00%, celkové náklady spotrebiteľa 4 326,69 eura, konečná splatnosť úveru bola
8/2020.

7. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil sumu 750,31 eura. Od splátky
splatnej dňa 20.8.2013 bol v omeškaní so splácaním splátok. Právny predchodca žalobcu vyzval dňa
27.11.2013 k úhrade dlhu 6 758,18 eura. Žalovaný zásielku prevzal dňa 04.12.2013. Žalovaný mal tri
dni od doručenia upomienky na plnenie dlhu, t. j. do 07.12.2013. Dňa 08.12.2013 sa žalovaný dostal
do omeškania.

8. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola
postupníkovi postúpená pohľadávka vo výške 3 164,27 eura. Súd pripustil zmenu žalobcu uznesením
zo dňa 18.05.2017.

9. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11. Podľa ustanovenia § 139 Civilného sporového poriadku, žalobca môže počas konania so súhlasom
súdu meniť žalobu.

12. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby je návrh, ktorým sa
rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

13.Podľaustanovenia§295Civilnéhosporovéhoporiadku,zmenažalobysavspotrebiteľskýchsporoch

nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

14. Podaním doručeným súdu dňa 11.10.2018 žalobca uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil
časť pohľadávky vo výške 80,00 eur a preto v tejto časti berie žalobca žalobu späť a žiada konanie
zastaviť.

15. Pretože žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu a pred prvým
pojednávaním súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

16. Podľa § 52 ods. 1,2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia

zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, akje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(2)

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

19. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa

prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

20.Podľa§9ods.1z.č.129/2010Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako

tomu v skutočnosti je.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov zomeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08.12.2013 bola vo výške 0,25%.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

27. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

28.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzavrelizmluvuopôžičketak,akotovyplývazovšeobecných

obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka
a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na
základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej
obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným

typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v
prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

29. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje údaj o presnom dátume konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods.

2 písm. g/ citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako
dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez
uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol
spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi

viacerými úverovými produktmi. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je
potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

30.Vzmluvetiežniejevzmysle§9ods.2písm.k/presneuvedená výška,početatermínysplátokistiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 78,32 eura bez bližšej špecifikácie, t.j.

nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky. V zmluve chýba
údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza
vo Všeobecných obchodných podmienkach, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v čl. VI. zmluvy, že
žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto
vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami,

ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované
menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky,
účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa
riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal.
Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré
boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k
neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve

absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.31. Súd sa taktiež zaoberal aj dohodnutou úrokovou sadzbou. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku
z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 32,00 % ročne. Z internetovej stránky NBS
súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so

splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v januári 2013 činil úrok 15,12% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba
úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

34. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s

dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za

dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

35. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými

mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna
úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným
právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané
protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery,

len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona
súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je
taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej
úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu
úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre

tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013. Z vyššie
citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,

rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

36. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávnepostupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“RozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa

05.11.2014 (porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

37. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2

písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver opätovne považuje podľa § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

38. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal,
že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď veriteľ/
žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti
žalovanej ako dlžníka splácať úver. Súd nepovažuje za dostatočné vyhlásenie žalovanej v zmluve o
úvere o výške jej príjmu a zamestnaní, bez preukázania, že si veriteľ overoval jej tvrdenia. V zmysle §

11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z uvedeného dôvodu.

39. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je
len čiastočne dôvodný, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nebolo
sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 957,07 eura. Žalovaný zaplatil len 750,31 eura.

Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2 206,76 eura, t.j. vo výške nezaplatených splátok. Súd
od poskytnutého plnenia 2 957,07 eura odčítal zaplatené splátky vo výške 750,31 eura. Zároveň súd
zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 8,25%
ročne z priznanej sumy od 08.12.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostala d omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch dní od doručenia výzvy dňa 04.12.2013 na zaplatenie celého

dlhu.

40. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (3)lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

41.Súdakceptovalmožnosťavôľuzaplatiťdlhvsplátkachpodhrozboustratyvýhodysplátok,nakoľkoto

odôvodňujú jeho majetkové pomery, pričom po podaní návrhu začal žalobcovi splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach po 10,00 eur.

42. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol a to v časti istiny, ako i v uplatnenom
príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani

požadované príslušenstvo takej istiny.43. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

44. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná istina
2 126,76 eura. Konanie bolo zastavené v časti 80,00 eur z dôvodov na strane žalovaného, a to pre
zaplatenie časti pohľadávky po podaní žaloby. Žalobca bol tak v konaní úspešný v 69,74% a žalovaný v

rozsahu 30,26%. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovanú na náhradu pomernej časti trov
konania žalobcu vo výške 39,48% (69,74-30,26).

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).