Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/287/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515201603
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7515201603.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému H. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu vo
S., P. XXX/XX, o zaplatenie 1.966,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie zo dňa 7. marca 2017 č.k. 16C/135/2015-116 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a o lehote na plnenie a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 871,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.966,98 eur od 16.12.2014 do 26.3.2015, zo sumy 1.581,98 eur od 27.3.2015 do
9.4.2015, zo sumy 1.531,98 eur od 10.4.2015 do 29.5.2015, zo sumy 1.501,98 eur od 30.5.2015 do
20.6.2015, zo sumy 1.471,98 eur od 21.6.2015 do 19.7.2015, zo sumy 1.441,98 eur od 20.7.2015 do
20.8.2015, zo sumy 1.411,98 eur od 21.8.2015 do 18.9.2015, zo sumy 1.381,98 eur od 20.9.2015 do
20.10.2015, zo sumy 1.351,98 eur od 21.10.2015 do 20.11.2015, zo sumy 1.321,98 eur od 21.11.2015
do 18.12.2015, zo sumy 1.291,98 eur od 19.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy 1.261,98 eur od 21.1.2016
do 19.2.2016, zo sumy 1.231,98 eur od 20.2.2016 do 20.3.2016, zo sumy 1.201,98 eur od 21.3.2016
do 20.4.2016, zo sumy 1.171,98 eur od 21.4.2016 do 20.5.2016, zo sumy 1.141,98 eur od 21.5.2016
do 20.6.2016, zo sumy 1.111,98 eur od 21.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy 1.081,98 eur od 21.7.2016
do 20.8.2016, zo sumy 1.051,98 eur od 21.8.2016 do 20.9.2016, zo sumy 1.021,98 eur od 21.9.2016
do 20.10.2016, zo sumy 991,98 eur od 21.10.2016 do 20.11.2016, zo sumy 961,98 eur od 21.11.2016
do 20.12.2016, zo sumy 931,98 eur od 21.12.2016 do 20.1.2017, zo sumy 901,98 eur od 21.1.2017 do
20.2.2017, zo sumy 871,98 eur od 22.2.2017 do zaplatenia. Zároveň súd prvej inštancie žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
16.12.2014 do zaplatenia, sumu 1,06 eur z titulu nezaplatených úrokov z omeškania, povolil žalovanému
žalované sumy, vrátane trov konania, splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s ostatnými
sumami vždy do 25. dňa v mesiaci po 30,00 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku do úplného
zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie o
zaplatenie sumy 665,61 eur a zaplatenie istiny 60 eur zastavil a vyslovil, že žalobca má nárok na plnú
náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému titulom neuhradených splátok úveru
z úverovej zmluvy č. 112968 zo dňa 21.3.2014 potom, ako žalobca z dôvodu porušenia zmluvných
povinností žalovaného dňa 20.11.2014 písomne vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru do
12.12.2014 s tým, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia úveru,
t.j. ku dňu 12.12.2014, pozostávala z istiny v sume 1.966,98 eur, úrokov v sume 98,34 eur, úrokov z
omeškania v sume 1,06 eur a poplatkov v sume 60 eur.

3. V odôvodnení súd poukázal na obranu žalovaného, že úver spláca žalobcovi pravidelne po 30 eur
mesačne a poslednú splátku žalobcovi uhradil dňa 22.2.2017.

4. Výrok o zastavení konania o zaplatenie sumy 665,61 eur a poplatku vo výške 60 eur súd prvej
inštancie odôvodnil aplikáciou § 144 a § 145 ods. 2 CSP a skutočnosťou, že žalobca skôr, než sa vo veci
začalo pojednávanie, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 60 eur písomným podaním doručeným
súdu dňa 21.3.2016 a následne podaním doručeným súdu dňa 18.7.2016 žiadal zastaviť aj konanie o
zaplatenie sumy 665,61 eur z dôvodu, že túto časť žalovaný zaplatil.

5. Pri rozhodovaní o zostávajúcej časti žalobcom uplatneného peňažného nároku súd prvej inštancie
vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 21.3.2014 úverovú zmluvu č. 112968,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver v sume 2.000 eur na žalovaným určený účet, za
poplatok za poskytnutie úveru 100 eur, pri úrokovej sadzbe fixnej do splatnosti vo výške 12,90 % ročne,
RPMN 15,4 %, priemernej RPMN ku dňu podpísania zmluvy 18,87 %, výške anuitnej splátky 29,98 eur s
tým, že celkový počet splátok činil 120, termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 22.4.2014,
splatnosť úveru 20.3.2024 a celková suma, ktorú musel žalovaný ako klient zaplatiť činila 3.697,60
eur. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti splácať poskytnutý
úver spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach do 20.3.2024 a preto žalobca dňa 20.11.2014
žalovaného písomne vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 12.12.2014.

6. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil právne podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. a), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako i poukazom
na čl. 3 ods. 1, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Vychádzajúc zo zistenia, že
žalovaný uhradil žalobcovi dňa 26.3.2015 sumu 385 eur, dňa 9.4.2015 sumu 50 eur a dňa 29.5.2015
čiastku 30 eur a v zmysle žalobcom predloženého prehľadu platieb žalovaný uskutočnil ďalšie platby od
19.6.2015 do 20.7.2016 vo výške 420 eur, od 22.8.2016 do 22.2.2017 vo výške 210 eur, pričom celkovo
žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.095,00 eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny 871,98 eur (1.966,98 eur - 1.095,00 eur), a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.

7. O nároku žalobcu na úrok z úveru vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 13.12.2014
do zaplatenia, rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc zo zistenia, že žalobca zosplatnil úver dňa
12.12.2014, poukazom na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo 143/98 a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14, že
dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami, na znenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, na dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka č. 40/1960
Z.z. vykonanú zákonom č. 106/2014 Z.z., z ktorej vyplýva, že „v súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov
patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
nejednoznačnosť výkladu neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že
tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové
zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky
za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z
omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia
práva na jednorazové zosplatnenie úveru.“, na znenie § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú vzťahy vzniknuté pred 1.6.2014, vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj iné nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1.6.2014, a
vychádzajúc zo zistenia, že žalobca zosplatnil úver dňa 12.12.2014, súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobcovi patria len úroky z omeškania.

8. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013.

9. Výrok o lehote plnenia a o povolení žalovanému splácať priznanú istinu s príslušenstvom vrátane trov
konania v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, odôvodnil súd prvej
inštancie aplikáciou § 232 ods. 2 až 4 CSP.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok
na plnú náhradu trov konania vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o povolení splácania priznanej sumy
vrátane trov konania v splátkach, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti, návrhu žalobcu vyhovieť aj v
zamietavom rozsahu, žalovaného zaviazať uhradiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov. Poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 i uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.2.2017 v odvolaní žalobca namietol správnosť
záveru súdu prvej inštancie, že dohodnuté zmluvné úroky patria žalobcovi len do splatnosti dlhu
vzhľadom na predčasné zosplatnenie, citujúc pritom znenie § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, znenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa názoru žalobcu nemá
oporu v právnych predpisoch úsudok súdu, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok
na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, keďže úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv
omeškanie dlžníka, ktoré vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje a ani aplikácia § 506 Obchodného
zákonníka nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, lebo naďalej trvá právo veriteľa, aby mu dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o lehote plnenia žalobca namietol, že
súd postupoval v rozpore so zákonom, ak priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach po 30 eur, nakoľko
takto súd umožnil žalovanému splácať úver v takmer rovnakej výške, v akej mal hradiť úver v zmysle
zmluvy, čím žalovaného odmenil za porušenie zmluvy a motivuje ho k neplneniu zmluvných povinností,
čo nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom.
Podľa žalobcu posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by
malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde
jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu
rozhodnutia, pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia
nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho
celkové majetkové pomery.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario,
v rozsahu vyplývajúcom z § 375 CSP a z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle
§ 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovaného v jeho vyhovujúcich výrokoch, t.j. vo
výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 871,98 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.966,98 eur od 16.12.2014 do 26.3.2015, zo sumy 1.581,98
eur od 27.3.2015 do 9.4.2015, zo sumy 1.531,98 eur od 10.4.2015 do 29.5.2015, zo sumy 1.501,98 eur
od 30.5.2015 do 20.6.2015, zo sumy 1.471,98 eur od 21.6.2015 do 19.7.2015, zo sumy 1.441,98 eur
od 20.7.2015 do 20.8.2015, zo sumy 1.411,98 eur od 21.8.2015 do 18.9.2015, zo sumy 1.381,98 eur od
20.9.2015 do 20.10.2015, zo sumy 1.351,98 eur od 21.10.2015 do 20.11.2015, zo sumy 1.321,98 eur
od 21.11.2015 do 18.12.2015, zo sumy 1.291,98 eur od 19.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy 1.261,98
eur od 21.1.2016 do 19.2.2016, zo sumy 1.231,98 eur od 20.2.2016 do 20.3.2016, zo sumy 1.201,98
eur od 21.3.2016 do 20.4.2016, zo sumy 1.171,98 eur od 21.4.2016 do 20.5.2016, zo sumy 1.141,98

eur od 21.5.2016 do 20.6.2016, zo sumy 1.111,98 eur od 21.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy 1.081,98 eur
od 21.7.2016 do 20.8.2016, zo sumy 1.051,98 eur od 21.8.2016 do 20.9.2016, zo sumy 1.021,98 eur
od 21.9.2016 do 20.10.2016, zo sumy 991,98 eur od 21.10.2016 do 20.11.2016, zo sumy 961,98 eur
od 21.11.2016 do 20.12.2016, zo sumy 931,98 eur od 21.12.2016 do 20.1.2017, zo sumy 901,98 eur
od 21.1.2017 do 20.2.2017, zo sumy 871,98 eur od 22.2.2017 do zaplatenia, ako i vo výroku, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 16.12.2014 do zaplatenia, sumu 1,06 eur z titulu nezaplatených úrokov z omeškania a vo
výroku o čiastočnom zastavení konania. Tieto výroky rozsudku neboli preto predmetom odvolacieho
prieskumu a nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).

15. Žalobca predmetom odvolacieho prieskumu vymedzením odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) učinil správnosť právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo
výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.966,98 eur od zosplatnenia, t.j. od 13.12.2014 do
zaplatenia a proti výroku o povolení žalovanému splácať priznanú istinu s príslušenstvom vrátane trov
konania v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.

16. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP dochádza v prípadoch, ak súd na
zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo síce právnu normu aplikoval, avšak
zvolil právnu normu nesprávnu alebo aplikoval správnu normu, nesprávne ale interpretoval obsah, alebo
ak zvolil správnu právnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju však na zistený skutkový
stav použil.

17. Z obsahu odôvodnenia napadnutej časti rozsudku plynie, že súd prvej inštancie svoj výrok, ktorým
zamietol nárok žalobcu zaplatenie úroku vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.966,98
eur od zosplatnenia, t.j. od 13.12.2014 do zaplatenia odôvodnil len všeobecným poukazom na názor
vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci 4Obo 143/98, podľa ktorého „dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania“, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS
476/2012-14, odkazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na dôvodovú správu k novele
Občianskeho zákonníka č. 40/1960 Z.z. vykonanú zákonom č. 106/2014 Z.z., na znenie §
879r Občianskeho zákonníka, vychádzajúc pritom jedine zo zistenia, že žalobca zosplatnil úver dňa
12.12.2014. Výrok o povolení žalovanému splácať priznanú istinu s príslušenstvom vrátane trov konania
v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, odôvodnil súd prvej inštancie
jedine odkazom na znenie § 232 ods. 2 až 4 CSP.

18. Takéto odôvodnenie napadnutých výrokov odvolací súd považuje za nedostatočné, neúplné, a už
z tohto dôvodu nesprávne. V odôvodnení tejto časti rozhodnutia totiž akékoľvek ďalšie úvahy súdu
absentujú a nevyplýva z neho, aký záver súd učinil o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené
dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal pri svojom rozhodovaní, teda logicky
prepojený skutkový nález, ku ktorému súd aplikoval príslušnú citovanú právnu normu, ktorú považoval za
potrebné na daný skutkový stav použiť a prečo. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne
relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej
súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, bolo nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal
pochybnosti. Súd totiž mohol pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistil
relevantný skutkový stav a následne v tomto smere súd podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z
akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec
podradil zistený skutkový stav veci, a prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Pokiaľ súd túto
povinnosť nesplnil, dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.

19. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti odôvodnil iba odkazom na znenie § 53 ods. 9 a § 879r Občianskeho zákonníka, Občianskeho
zákonníka, pričom vôbec neskúmal, či a ako si zmluvné strany dohodli úhradu zmluvných úrokov v
posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluve, a následne len poukázal na názor vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu SR vo veci 4Obo 143/98, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14, na dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka č. 40/1960 Z.z.
vykonanú zákonom č. 106/2014 Z.z., vychádzajúc pritom jedine zo zistenia, že žalobca zosplatnil úver
dňa 12.12.2014.

20. Výrok o povolení žalovanému splácať priznanú istinu s príslušenstvom vrátane trov konania v
pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, odôvodnil súd prvej inštancie
bez ďalšieho jedine odkazom na znenie § 232 ods. 2 až 4 CSP.

21. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnení v prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd len v odôvodnených prípadoch môže
určiť dlhšiu lehotu a túto stanoví podľa okolností daného prípadu. Ak má súd za to, že je namieste určiť
takúto dlhšiu lehotu alebo stanoviť, že plnenie sa má vykonať v splátkach, musí byť táto časť výroku
rozsudku súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali
záver súdu, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným, majetkovým,
rodinným, zdravotným či sociálnym pomerom povinnej strany sporu je vhodné určiť k splneniu dlhšiu
lehotu, než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo stanoviť, že peňažné plnenie je možné vykonať aj
v splátkach.

23. V danom prípade si súd prvej inštancie nezabezpečil náležité doklady pre posúdenie všetkých
uvádzaných hľadísk a jeho záver o dôvodnosti povolenia plnenia v splátkach žalovanému nemá podklad
v skutkových zisteniach, a je tak predčasný. Ani z obsahu spisu či z odvolania nie sú zrejmé žiadne
skutočnosti pre posúdenie, či určenie splátok bolo dôvodné a či tieto boli čo do výšky a podmienok
splatnosti určené úmerne a vzhľadom na potrebu vykonania dokazovania v tomto smere uvedený
nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vyššie uvedené skutkové a právne závery súdu tak nemožno vyhodnotiť ako spĺňajúce požiadavku
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi (i žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Práve z týchto dôvodov rozsudok v jeho napadnutých výrokoch nemohol byť predmetom
odvolacieho prieskumu, preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil v zmysle § 389 ods.
1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie a nové rozhodnutie.

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách tohto rozhodnutia posúdiť, čo bolo
obsahom dohody strán o úroku a ako si zmluvné strany dohodli platenie zmluvných úrokov v zmluve, t.j.
či do splatnosti alebo do vrátenia finančných prostriedkov a či sú dojednané zmluvné dojednania platné,
či sa neodchýlili od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je však je vždy vecou posúdenia konkrétnych
skutkových okolností tejto veci. Úlohou súdu po vrátení veci bude vykonať dokazovanie aj na zistenie
skutočností, či osobné, majetkové, zárobkové, sociálne a zdravotné pomery žalovaného s prihliadnutím
k povahe prejednávanej veci a priznanému nároku odôvodňujú povolenie splátok a v závislosti od
týchto zistení opätovne určiť lehotu splatnosti priznanej pohľadávky s príslušenstvom. Až po prípadnom
doplnení dokazovania, v závislosti od spôsobu právneho posúdenia rozhodujúcich otázok, súd vo veci v
zostávajúcej časti o zostávajúcej časti nároku žalobcu rozhodne. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie
riadne a presvedčivo odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a
právne relevantnými otázkami riešenými v spore, vrátane námietok žalobcu prednesených v odvolacom
konaní a aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP.

27. Keďže v tomto ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o
nároku na náhradu trov konania sporových strán, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§
396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.