Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200570
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200570.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: PLYNEX s.r.o., Cukrovarská
2524, Trebišov, zastúpeného SENKOVIC s.r.o., Ladislava Dérera 2749/2, Bratislava, proti žalovanému:
Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, Dunajské nábrežie 11, Komárno, o návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom daňového úradu ako orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd (poštou dňa 14. 06. 2016) domáhal, aby Krajský súd
Nitra vydal rozhodnutie v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku, ktorým prikazuje Dňovému
úradu Nitra, pobočka Komárno, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
máj a jún 2014 ukončil.

V žalobe tiež žiadal, aby žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho
zastúpenia. Žalobca v žalobe uviedol, že:
a/ nezákonnosť zásahu žalovaného spočíva vo vykonávaní nezákonnej a neprimeranej daňovej
kontroly a v jej nasledovnom prerušení zo strany daňového úradu,
b/ daňová kontrola je jednou z daňových kontrol vykonávaných daňovým úradom a daňovým úradom
Trnava (vrátane ich jednotlivých pobočiek), na základe ktorých daňové úrady spoločne neoprávnene

a bez splnenia zákonných podmienok zadržiavajú vyplatenie nadmerného odpočtu vo výške približne
750.000,- eur, na ktoré má spoločnosť PLYNEX nárok z titulu podania žiadosti na vrátenie nadmerného
odpočtu resp. jeho časti za zdaňovacie obdobia apríl 2014 - január 2015), a to napriek tomu, že
spoločnosť PLYNEX si splnila všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, a zároveň ako
dotknutý daňový subjekt (neobvykle a ďaleko nad bežné pomery) s daňovým úradom spolupracuje,
c/ na základe rozhodnutia daňového úradu č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016, ktoré bolo

doručené spoločnosti PLYNEX dňa 16. 05. 2016 došlo k účelovému prerušeniu daňovej kontroly,
smerujúcemu k dlhodobému (a nezákonnému) zadržiavaniu nadmerného odpočtu DPH, napriek vzniku
práva spoločnosti PLYNEX na vrátenie nadmerného odpočtu,
d/ ani v prípade získania všetkých dožiadaných informácií v rámci MVI (ktorých obsah spoločnosť
PLYNEX vyvodzuje z ostatných MVI vykonaných v rámci iných daňových kontrol daňového úradu),
tieto informácie nebude možné efektívne a zákonným spôsobom využiť pre účely daňovej kontroly, a

teda samotná MVI a rozhodnutie sú neúčelné a nadbytočné, čo smeruje k porušeniu základných práv
spoločnosti PLYNEX, ako aj základných zásad výkonu daňovej kontroly,e/v rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie, kedy daňový úrad okrem uvedenia, že je potrebné
získať informácie prostredníctvom MVI bližším spôsobom nešpecifikoval, aké informácie a za akým
účelom je potrebné získať (napriek uvedeniu všeobecného účelu MVI: „preverenie uskutočnenia

zdaniteľných obchodov dodaním tovaru konečnému odberateľovi“),
f/ rozhodnutie bolo doručené takmer 3 týždne po jeho vydaní a prerušení daňovej kontroly, čo rovnako
svedčí o liknavom a neefektívnom postupe daňového úradu

V žalobe (rozsiahlej s odkazom na jeho iné podania na rôzne inštitúcie), o. i. uviedol, že každý zásah

do slobodnej sféry spoločnosti PLYNEX, nech by bol vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu,
musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou, resp. dôvodom takéhoto obmedzenia. Nemôže
byť vykonávaný len preto, že príslušný orgán - napr. daňový úrad takouto kompetenciou disponuje,
nakoľko existencia takejto kompetencie je len formálnym predpokladom výkonu takejto (slobodnú sféru
spoločnosti PLYNEX) obmedzujúcej právomoci, v žiadnom prípade meradlom intenzity! Z tohto dôvodu
nemôže byť použitie inštitútu daňovej kontroly svojvoľné.

Pre daňovú kontrolu je potrebné, aby daňový úrad formuloval vopred dôvod k jej zahájeniu, t. j. musí
existovať konkrétna závažná pochybnosť resp. podozrenie, že spoločnosťou PLYNEX ako daňovým
subjektom uvedený rozsahu plnení vo vzťahu ku ktorým sa vzťahuje čiastka zodpovedajúca vratke DPH,
nebola určená správne. To isté pravidlo pltí aj vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly - tzn. je nutné,
aby daňový úrad dostatočným spôsobom formuloval dôvod, prečo bolo rozhodnutie vydané a daňová

kontrola prerušená.
Nakoľko takýto dôvod nebol voči spoločnosti PLYNEX dodnes formulovaný, daňový úrad vykonáva
nezákonnú svojvôľu vo vzťahu k jeho formálnej právomoci vykonať daňovú kontrolu (bezdôvodne a v
lepšom prípade „takpovediac na skúšku“), resp. k jeho formálnej právomoci prerušiť daňovú kontrolu,
a to navyše (z hľadiska priebehu - ako je popísané v priebehu popisu skutkového stavu) šikanóznym

spôsobom. Rovnaký záver je zrejmý z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/64/2011 v spojitosti s nálezom ÚS
ČR č l. ÚS 1835/07, obdobne napr. aj Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/325/2012, 2S/25/2012
(.. Absenciu dôvodov ... je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva...).
Zo strany daňového úradu tiež došlo k porušeniu daňového poriadku, keď namiesto ukončenia daňovej

kontroly, k čomu má dostatočné dôkazné prostriedky, ako aj právo) doručil zahraničným orgánom
finančnej správy neúčelné dožiadania v rámci medzinárodného vyžiadania informácií, pravdepodobne
o dodávateľoch spoločnosti PLYNEX zo zahraničia, ktoré sú nadbytočné a pre účel predmetných
daňových kontrol bezpredmetné, miesto toho, aby ukončil daňovú kontrolu za použitia jemu dostupných
a dostatočných dôkazov (ktoré, ako vyplýva z ostatných obdobných už ukončených daňových kontrol

voči spoločnosti PLYNEX, sú pre ukončenie daňovej kontroly dostatočné).
Vo vzťahu ku daňovej kontrole charakterizoval podstatné udalosti v rámci jej priebehu: že
a/ dňa 28. 01. 2016 vydal daňový úrad oznámenie, v zmysle ktorého mala dňa 12. 01. 2016 začať
daňová kontrola za obdobie máj a jún 2014 voči spoločnosti PLYNEX, pričom začatie bolo na žiadosť
spoločnosti PLYNEX preložené na deň 28. 01. 2016,

b/ v uvedený deň spoločnosť PLYNEX v rámci miestneho zisťovania predložila daňovému úradu
požadované dokumenty potrebné pre vykonanie daňovej kontroly,
c/ dňa 28. 04. 2016 (tzn. už 3 mesiace po jej začatí) bola prerušená daňová kontrola, a to na základe
rozhodnutia daňového úradu (doručené daňovému zástupcovi dňa 16. 05. 2016, t. j. viac ako 2
týždne po jeho vydaní a po prerušení daňovej kontroly), ktorým prerušil daňovú kontrolu z dôvodu,

že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Z odôvodnenia rozhodnutia
o prerušení daňového konania vyplýva, že daňový úrad zaslal 25 žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, daňový úrad však v rámci rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil, získanie akých
informácií vyžaduje prerušenie daňovej kontroly. S ohľadom na zásadu primeranosti a účelnosti výkonu
daňového konania (resp. daňovej kontroly) je jasné, že by nemali byť vykonávané dôkazy resp. úkony,

ktoré nemôžu byť využité pre zistenie stavu veci, prípadne vykonávané dôkazy zbytočne zdvojujú resp.
zmnohonásobujú.
Daňový úrad má v rámci daňovej kontroly k dispozícii dostatočné množstvo dôkazov predložených
spoločnosťou PLYNEX na to, aby bez problémov ukončil daňovú kontrolu (o. i. podklady a vyjadrenia
spoločnosti PLYNEX, doklady o dodaní tovaru, možnosť vyžiadania informácií colnej správy o stavoch

metylesteru v colnom sklade - čím daňový úrad dokáže získať nepochybné informácie o dodávkach
tovaru do spoločnosti PLYNEX, a pod.).
Žalobca ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je zrejmé, že nezákonným úradným postupom daňového
úradu je:a/ vykonávanie dožiadaní a žiadostí o vykonanie medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k
subjektom, u ktorých je možné overiť si reálny priebeh plnenia iným - dostupnejším spôsobom,
b/ vykonávanie dožiadaní a žiadostí o vykonanie medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k

subjektom, u ktorých nebude (v zmysle nižšie uvedenej judikatúry Súdneho dvora) použitie informácií
možné.
Aj z toho dôvodu žiadosť o poskytnutie informácií podľa MVI, z dôvodu ktorého bola prerušená
daňová kontrola, je nadbytočná a akékoľvek poskytnuté informácie nemôžu mať vplyv na záver a
výsledok daňovej kontroly daňového subjektu PLYNEX. O vyššie uvedených procesných prostriedkoch

do dnešného dňa nebolo rozhodnuté (pričom spoločnosť PLYNEX podáva túto žalobu už v tomto
momente, za účelom dodržania 30 dňovej lehoty na jej podanie).

Vžalobežalobcauviedol,ževovzťahukpostupužalovanéhovyužilokreminéhoprostriedkyatopodanie
sťažnosti na daňový úrad na porušenie zákona č. 563/2009 Z. z. a medzinárodných zmlúv, podnet na
OP Komárno, podnet na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 66 DP zaslaný Finančnému riaditeľstvu

SR, podnet na preskúmanie rozhodnutia daňového úradu mimo odvolacieho konania podľa § 77 DP,
všetky s dátumom 08. 06. 2016.

2. Podaním zo dňa 22. 08. 2016 žalobca opravil označenie žalovaného z pôvodného „Daňový úrad
Komárno, pobočka Komárno, Dunajské nábrežie 11, Komárno“ na „Daňový úrad Nitra, pobočka

Komárno, Dunajské nábrežie 11, Komárno“ a žiadal vyhovieť návrhu.

II.

3. Žalovaný na výzvu súdu podal písomné stanovisko k žalobe zo dňa 08. 08. 2016 a predložil spisový
materiál týkajúci sa žalobcu a navrhol odmietnuť žalobu ako nedôvodnú.
Uviedol, že žaloba smeruje voči neexistujúcej inštitúcii, od 01. 01. 2012 Daňový úrad Komárno
neexistuje. Údaje v žalobe sú zavádzajúce a nepravdivé. Podaný návrh daňového subjektu je zmätočný.
Zdôraznil, že DÚ Nitra, pobočka Komárno vykonal riadnu daňovú kontrolu, lebo nadmerný odpočet za

máj 2014 vykázaný v daňovom priznaní vo výške 208 842,94 € bol daňovému subjektu správcom dane
(DÚ Trnava) vrátený dňa 22. 08. 2014 a nadmerný odpočet za jún 2014 vykázaný v daňovom priznaní
vo výške 102.157,10 € bol daňovému subjektu správcom dane (DÚ Trnava) vrátený dňa 29. 09. 2014.
Pobočka daňového úradu Komárno začala daňovú kontrolu až dňa 28. 01. 2016. DÚ Nitra, pobočka
Komárno nezadržiava daňovému subjektu žiadne finančné prostriedky.

Daňová kontrola bola začatá na základe žiadosti FR SR zo dňa 29. 10. 2015, sekcia daňová a colná
správa B. Bystrica a dôvodom bol podnet PPZ, národnej kriminálnej agentúry, expozitúra Západ.
Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie (preveroval nákup repkového oleja a jeho prepravu) aj
prostriedkami žiadosti o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (medzinárodná výmena
daňových informácií) a preto rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2016 prerušil daňovú kontrolu. Riadil sa

metodickým usmernení FR SR platné do 24. 05. 2016.

4. Žalobca prípisom zo dňa 30. 01. 2017, ktoré označil ako „Doplnenie žaloby“ oznámil, že dňa 29. 12.
2016 mu bolo doručené rozhodnutie FR SR zo dňa 12. 12. 2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016 a uviedol, že odhliadnuc od zrušenia

uvedeného rozhodnutia o prerušení konania, podľa jeho názoru ide o nulitný akt a navrhol, aby „Krajský
súd v Nitre preskúmal rozhodnutie o prerušení kontroly aj z hľadiska jeho ničotnosti a doplnil žalobný
návrh tak, že žiadal súd, aby vydal rozhodnutie:
1. Prikazuje sa Dňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho

časti za zdaňovacie obdobie máj a jún 2014 ukončil.
2. Zakazuje sa Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno rozhodnúť o vyrubení dane, resp. o určení
alebo uložení akejkoľvek daňovej povinnosti voči žalobcovi na základe daňovej kontroly za obdobie máj,
jún 2014“.

5. Žalovaný podaním zo dňa 08. 12. 2017 zaslal súdu informáciu o stave veci a uviedol, že od podania
jeho prvého vyjadrenia k veci nastali nové skutočnosti podľa predložených príloh. Prílohy č. 24 a č. 25
obsahovali Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 1107541/2016 zo dňa 15.
06. 2016 a Postúpenie stanoviska č. 103428426/2016 zo dňa 30. 06. 2016 s prílohami.Dňa 13. 01. 2017 bolo DÚ Nitra, pobočka Komárno doručené rozhodnutie č. 104460156/2016 zo
dňa 12. 12. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2016. Citovaným rozhodnutím oddelenie
daňového konania Nitra zrušilo Rozhodnutie č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016, ktorým bola

prerušená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj a jún 2014
vykonávaná u daňového subjektu PLYNEX s.r.o. Oznámením č. 1391728/2016 zo dňa 01. 08. 2016,
ktoré bolo doručené odvolaciemu orgánu dňa 04. 08. 2016 správca dane oznámil, že okrem už
odstúpeného podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania daňový subjekt PLYNEX
s.r.o.prostredníctvomprávnehozástupcupodaldňa15.06.2016žalobunaKrajskýsúdvNitre,ktorousa

domáhal preskúmania rozhodnutia DÚ Nitra, pobočka Komárno č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016
mimo odvolacieho konania. Spisový materiál daňového subjektu zároveň bol predložený na vyžiadanie
č. Kd 149/16/4400-2 zo dňa 08. 07. 2016 Krajskej prokuratúre Nitra, Damborského 1, Nitra dňa 20. 07.
2016 podaním č. 1336772/2016, nakoľko daňový subjekt podal podnet na Krajskú prokuratúru v Nitre na
preskúmanieRozhodnutiaoprerušenídaňovejkontrolyč.103018963/2016zodňa27.04.2016.Dňa21.
06. 2016 bola Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno prostredníctvom elektronickej pošty postúpená

žiadosť o zaslanie stanoviska a podkladov č. 1146915/2016 zo dňa 21. 06. 2016. Uvedenou žiadosťou
FR SR, Oddelenie daňového konania Košice požiadalo o predloženie vyjadrenia k dôvodom uvedeným
v podnete na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 66 daňového poriadku daňového subjektu PLYNEX
s.r.o. Nakoľko daňový subjekt podal viacero podnetov na rôznych inštitúciách, ktoré sa prelínajú a týkajú
sa Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016, správca dane

odporučil odvolaciemu orgánu konanie vo veci Podnet na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu
Nitra, pobočka Komárno č. 1107541/2016 zo dňa 15. 06. 2016 mimo odvolacieho konania zastaviť.
Všetky dokumenty boli zaslané v prílohe.

Daňový subjekt v každom podnete, ktoré podal na rôzne orgány verejnej správy uvádza rovnaké

zavádzajúce a nepravdivé údaje - DÚ Nitra, pobočka Komárno vykonáva riadnu daňovú kontrolu, lebo
nadmerný odpočet za máj 2014 vykázaný v daňovom priznaní vo výške 208.842,94 € bol daňovému
subjektu správcom dane (DÚ Trnava) vrátený dňa 22. 08. 2014 a nadmerný odpočet za jún
2014 vykázaný v daňovom priznaní vo výške 102 157,10 € bol daňovému subjektu správcom dane (DÚ
Trnava) vrátený dňa 29. 09. 2014. Pobočka daňového úradu Komárno začala daňovú kontrolu až dňa

28. 01. 2016. DÚ Nitra, pobočka Komárno nezadržiava daňovému subjektu žiadne finančné prostriedky.
Daňový subjekt ani v jednom podnete nenamietal chybné záhlavie rozhodnutia. Hlavička rozhodnutia
nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia, z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ho vydal
Daňový úrad Nitra. Dňa 12. 12. 2016 správca dane v zmysle § 63 ods. 11 daňového poriadku vydal
Oznámenie č. 104456414/2016, v ktorom z vlastného podnetu vykonal opravu zrejmej nesprávnosť v

hlavičke rozhodnutia a dodal, že opravu chýb v rozhodnutí je možné vykonať kedykoľvek, oprava chýb
nie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že vo výrokovej časti aj v poučení
sa všade uvádza Daňový úrad Nitra, rozhodnutie je opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Nitra,
bolo odoslané z Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno.

Ďalej uviedol, že z dôvodu, že rozhodnutie č. 104460156/2016 zo dňa 12. 12. 2016 nadobudlo dňa
29. 12. 2016 právoplatnosť a správca dane je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, správca
dane nevedel ukončiť daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, t. j. do jedného roka od jej
začatia. Zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula 28. 01. 2017. Správca dane kvôli
objektívnemu posúdeniu kontrolných zistení potreboval odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú

výmenu daňových informácií. Po doručení odpovedí a vyhodnotení získaných dôkazov bol vypracovaný
protokol. Daňová kontrola bola v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená dňa 04. 09.
2017 doručením protokolu o daňovej kontrole. V zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 daňového 3 poriadku
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň
po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8. Daňový subjekt podal vyjadrenie k výzve na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole.
Žalobca v doplnenej žalobe zo dňa 30. 01. 2017 sa stotožňuje s názorom odvolacieho orgánu a na
niekoľkých stranách podrobne uvádza rozsudky súdov s poukazom na podobnosť prípadov. Správca
dane dáva do pozornosti KS v Nitre rozpor medzi žalobou z 15. 06. 2016 a doplnenou žalobou z 30.
01. 2017. V žalobe z 15. 06. 2016 ako odporcom je uvedený Daňový úrad Komárno, pobočka Komárno,

Dunajské nábrežie 11, 945 05 Komárno. Podaná žaloba smeruje voči neexistujúcej inštitúcii, dňom 01.
01. 2012 Daňový úrad Komárno neexistuje. Napriek uvedenému v doplnenej žalobe z 30. 01. 2017
žalobca žiada KS v Nitre, aby okrem zohľadnenia rozhodnutia FR SR o zrušení rozhodnutia o prerušení
kontroly, preskúmal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly aj z hľadiska ničotnosti. Žalobca na str. 3ods. 2 v doplnenej žalobe uvádza: „Je možné usúdiť, že „Daňový úrad Komárno„ nemá ako neexistujúci
subjekt oprávnenie vydávať akékoľvek akty, a preto je podľa názoru Žalobcu potrebné Rozhodnutie o
prerušení kontroly považovať za ničotný (nulitný) akt.“ Správca dane si právom kladie otázku, ako potom

môže byť podaná žaloba voči neexistujúcemu subjektu a ako sa môže žalobca domáhať právnej ochrany
pred zásahom neexistujúcej inštitúcie?

III.

6. V Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP, účinný v čase
podania žaloby), preskúmal žalobou definovaný a napadnutý nezákonným zásahom žalovaného v
rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP, § 134 SSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

7. Podľa § 250v OSP(účinný do 30. 06. 2016)
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento

zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa
pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho
opakovanie.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí

byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak správny súd po
preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, platnom do 30. 12. 2016, lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane
použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa

osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na
základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie

Rady (EÚ) č. 904/2010.

8. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov a judikatúry vyplýva, že kumulatívne stanovenie podmienok
prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v § 250v
ods. 3 OSP, a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie

návrhu v subjektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
vykladať tak, aby sa navzájom nevylučovali (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 3Sžz 31/2009).

9. V danej veci súd zistil a mal za preukázané, že žalovaný daňový úrad, na základe poverenia

Finančného riaditeľstva SR v B. Bystrici zo dňa 15. 10. 2015 (žiadosť PPZ NKA NJFP expozitúra Západ,
Nitra zo dňa 08. 10. 2015) začal dňa 28. 01. 2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní) u žalobcu ako
daňového subjektu (oznámenie zo dňa 02. 12. 2015 daňovému subjektu riadne doručené dňa 22. 12.
2015)vzmysle§46ods.1daňovéhoporiadkudaňovúkontrolunadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobia máj a jún 2014, ktorá bola viacerými rozhodnutiami prerušená v zmysle daňového poriadku,
z dôvodu preverovania deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcu v daňovom priznaní v súvislosti s
uplatneným nárokom na nadmerný odpočet. Naposledy rozhodnutím č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04.

2016 z dôvodu zaslania žiadostí o poskytnutie informácií podľa MVI.

Žalobca v žalobe tvrdí, že nezákonnosť zásahu žalovaného spočíva vo vykonávaní nezákonnej a
neprimerane dlhej daňovej kontroly a v jej nasledovnom prerušení zo strany daňového úradu vydaním
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016 z dôvodu zaslania

žiadostí o poskytnutie informácií podľa MVI, ktoré šetrenie považuje za nadbytočná a akékoľvek
poskytnuté informácie nemôžu mať vplyv na záver a výsledok daňovej kontroly daňového subjektu.
Žalobca sa pôvodným (žaloba zo dňa 15. 06. 2016) žalobným petitom domáha, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým „Prikazuje Dňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, aby v lehote 14 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj a jún 2014 ukončil“.

Žalobca v žalobe uvádza, že podal v tejto veci viacero podaní na rôzne inštitúcie, ktoré i pripojil k žalobe,
ale vo svojich podaniach neuvádza ako a kedy boli vybavené (sťažnosť na daňový úrad, podnet na
prokuratúru a pod.). Žalobca podal žalobu podľa § 250v OSP, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od
01. 07. 2016 je účinný zákon 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a správny súd vec posúdil podľa

prechodných ustanovení § 491 SSP.

Správny súd je toho názoru, že v danej veci ustanovenie § 250v ods. 3, druhá veta OSP je nevyhnutné
vykladať tak, že o existencii zásahu by sa žalobca mal najskôr dozvedeli až doručením oznámenia
o vybavení jeho sťažnosti podľa § 5 ods. 1 zákona 9/2010 Z. z. o sťažnostiach podanej na Daňový

úrad Komárno, ktorú pripojil k žalobe (č. l. 24 spisu), alebo vybavenia jeho podnetu na prokuratúre,
avšak žalobca v priebehu súdneho konania nepredložil výsledok vybavenia sťažnosti, vrátane podnetu
na prokuratúru.

10. V danej veci správny súd mal za preukázané, že Finančné riaditeľstvo SR, na podnet

žalobcu, rozhodnutím č. 104460156/2016 zo dňa 12. 12. 2016 zrušilo rozhodnutie žalovaného č.
103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016, ktorým bola prerušená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia máj a jún 2014 vykonávaná u daňového subjektu PLYNEX s.r.o. a daňová
kontrola bola v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená dňa 04. 09. 2017 doručením
protokolu o daňovej kontrole. Daňový subjekt podal vyjadrenie k výzve na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedených v protokole.

Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní síce vyplýva, že lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, čo v danom prípade by znamenalo, že zákonná
lehota na ukončenie daňovej kontroly by mala uplynúť 28. 01. 2017, avšak so zreteľom na ustálenú

rozhodovaciu činnosť súdov a Ústavného súdu SR pri riešení tejto otázky (napr. II. ÚS 471/2012,
I. ÚS 86/02, I. ÚS 70/02, I. ÚS 16/02, I. ÚS 63/00), krajský súd považuje za potrebné uviesť, že
vychádzal zo záverov Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že ani samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania
(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno

totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a
významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné
okolnosti prípadu.

K postupu daňového orgánu (žalovaný) správny súd poznamenáva, že ho považuje za zákonný podľa

článku 2 ods. 2 Ústavy SR (štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon) lebo medzinárodnú výmenu informácii možno považovať
za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto získaných údajov možno považovať
za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Z ust. § 61 ods. 5 DP jednoznačne vyplýva, že
ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Táto otázka bola opakovane

posudzovaná i v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní
pod sp. zn. 4Sžf/32/2012, zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/19/2013) a Ústavného súdu
SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k.
II. ÚS 189/2013-10) a bolo konštatované, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správedaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
(teraz zákon č. 563/2009 Z. z.) nebolo možné vyvodiť záver o vylúčení použitia tohto inštitútu zákona
na daňovú kontrolu.

Správny súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11,
v ktorom bola riešená obdobná problematika. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že „v dôsledku riadneho
prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené
pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov
nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej

spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty“. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zároveň
zdôraznil,že„výkladustanovenízákonaosprávedaníapoplatkovtýkajúcichsaplynutialehôtnadaňovú
kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Toto nariadenie
bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010,
ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012.

11. Zo spisu vyplýva, a sám žalobca oznámil správnemu súdu písomným podaním zo dňa 30. 01. 2017,
že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016 bolo zrušené
rozhodnutím č. 104460156/2016 FR SR zo dňa 12. 12. 2016 (žalobcovi doručené dňa 29. 12. 2016)
a týmto podaním označeným ako „Doplnenie žaloby“, okrem pôvodného žalobného petitu zo dňa 15.
06. 2016, odstupom času sedem a pol mesiaca žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým: “Zakazuje

sa Dňovému úradu Nitra, pobočka Komárno rozhodnúť o vyrubení dane, resp. o určení alebo uložení
akejkoľvek daňovej povinnosti voči žalobcovi na základe daňovej kontroly za obdobie máj, jún 2014“.

Správny súd je toho názoru, že ani jeden žalobný petit (zo dňa 15. 06. 2016, zo dňa 31. 01. 2017)
nie je spôsobilý podradiť pod nezákonný zásah žalovaného a nemôže byť dôvodom na konštatovanie

o nezákonnom zásahu žalovaného, ktorý podľa názoru súdu, začal daňovú kontrolu u žalobcu z
poverenia nadriadeného orgánu, na podnet orgánov činných v trestnom konaní a žalovaný u daňového
subjektu (žalobca) týmto spôsobom iba preveruje (verifikuje) reálne plnenie a jeho charakter (z ktorého
si daňový subjekt uplatnil nadmerný odpočet podľa zákona o DPH), lebo sa neobmedzujúc len na
doklady predložené daňovým subjektom. Uvedeným konaním nezaťažuje žalobcu neprimerane pri

získavaní dôkazných prostriedkov ale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom
získaniapodkladovpresprávneurčeniedane,tedapostupujevsúladesúčelomzákona.Vtejtosúvislosti
správny súd uvádza, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom nemá povahu určovacích
konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Takéto žaloby na
existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 OSP prípustné. V konaní o ochrane pred

nezákonným zásahom sa možno domáhať ochrany pred hroziacim opakovaním nezákonného zásahu,
alebo odstránenia protiprávneho stavu vzniknutého zásahom, teda aby súd ....„zakázal dotknutému
správnemu orgánu pokračovať v porušovaní práv žalobcu ......“. Žalobca takúto žalobu nepodal a
podľa názoru súdu , vzhľadom na vyššie uvedené, z ust. § 250v OSP nevyplýva, že aby súd mal
právomoc prikázať ukončenie riadne začatej daňovej kontroly u daňového subjektu, ktorý si voči štátu

uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. z deklarovaných zdaniteľných
plnení, nakoľko zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone o DPH.

Pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcu podľa podania zo dňa 30. 01. 2017 „Doplnenie žaloby“ (namieta

to i daňový úrad), okrem pôvodného žalobného petitu zo dňa 15. 06. 2016 (odstupom času sedem
a pol mesiaca) žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým súd: “Zakazuje sa Daňovému úradu
Nitra, pobočka Komárno rozhodnúť o vyrubení dane, resp. o určení alebo uložení akejkoľvek daňovej
povinnostivočižalobcovinazákladedaňovejkontrolyzaobdobiemáj,jún2014“,správnysúdkonštatuje,
že nejde o doplnenie žaloby, čo bolo možné iba do dvoch mesiacov od jej podania na súd, ale o

úplne iný návrh ako bol pôvodný a po lehote stanovenej zákonom. Vyhovením takejto žaloby by súd
zasahoval do kompetencií daňových orgánov, ktoré sa pri svojej činnosti riadia daňovým poriadkom
pokiaľ ide o daňovú kontrolu. Daňová kontrola sa končí prejednaním protokolu z daňovej kontroly a
nastupuje vyrubovacie konanie, ktoré sa končí vydaním rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku. V
prípade, že daňový subjekt nie je spokojný s rozhodnutiami daňových orgánov, má právo, za splnenia

podmienok podľa zákona č. 162/2015 Z. z. domáhať sa súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia. Podľa
názoru súdu námietky žalobcu, resp. jeho tvrdenia o nezákonnom postupe daňového úradu smerujú do
dokazovania v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré je možné uplatniť v všeobecnej správnej žalobe,
ak ich považuje za nezákonné a mali by vplyv na výsledok daňovej kontroly so záverom o vyrubenídane na DPH daňovému subjektu pre porušenie hmotnoprávnych podmienok. Pri daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nemôžu na základe uplatnenia konania
podľa § 250v OSP viesť k zákazu vykonávať daňovú kontrolu žalovaným tak ako to navrhuje žalobca

v petite žaloby.

12. Žalobca v žalobe poukazuje na niekoľko rozhodnutí súdov, avšak neuvádza v čom je zhody
ich záverov s jeho prípadom a označeným nezákonným zásahu žalovaného pri plnení si zákonných
povinnosti pri výkone riadne nariadenej daňovej kontroly podľa § 46 Daňového poriadku (z podnetu

orgánu činného v trestnom konaní). Jedným z uvedených rozhodnutí je i rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.8 Sžz 1/2010), ktorý v právnej vete uviedol: „Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických
a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú
poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené
alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k
náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa domáhala ochrany svojich

práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v SR ústavne garantovaného postavenia
správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy,
ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou“.
V rozhodnutí tiež konštatoval, že: „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem "zásah"
nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o

súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím
alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle
protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej
osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne
nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život,

práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto
zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v
porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav
pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho
orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami“.

13. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, týkajúce sa začatia kontroly, priebehu daňovej kontroly s
odkazom na rôzne rozhodnutia súdov a ESD (žalobca neuvádza súvis záverov s jeho prípadom),
doručovania rozhodnutia o prerušení daňového konania a nesprávneho označenia žalovaného v
rozhodnutí, tieto správny súd považuje za neopodstatnené a nemajú povahu žiadanej ochrany pred

opakovaním nezákonného zásahu.
Knámietkeničotnéhosprávnehoakturozhodnutím žalovanéhoč.103018963/2016zodňa27.04.2016,
ktorýmbolaprerušenádaňovákontrolanadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiamájajún2014
vykonávaná u daňového subjektu z dôvodu nesprávne označeného daňového orgánu „Daňový úrad
Komárno,pobočka Komárno,Dunajskénábrežie11,Komárno“namiestosprávnehooznačenia„Daňový

úrad Nitra, pobočka Komárno, Dunajské nábrežie 11, Komárno“ súd poznamenáva, že ide o vadu
odstrániteľnú, čo žalovaný i urobil písomne 12. 12. 2016 a žalobcom prevzaté 19. 12. 2016. Na túto vadu
nepohliadol ani správny súd pri podaní žaloby, hoci žalobca zastúpený právnym zástupcom, nesprávne
označil žalovaného „Daňový úrad Komárno, pobočka Komárno, Dunajské nábrežie 11, Komárno“ ako
účastníka konania. Dôvodom na takýto postup súdu bola skutočnosť, že v konaní správneho súdnictva

označenie žalovaného správneho orgánu a právna subjektivita vyplýva z príslušných zákonov, ktoré
upravujú označovanie správneho orgánu, ich sídla a kompetencie.
Rozhodnutie žalovaného č. 103018963/2016 zo dňa 27. 04. 2016 o prerušení daňového konania bolo
žalobcovi doručované poštou dňa 29. 04. 2016, ktoré bolo neúspešné, druhýkrát dňa 02. 05. 2016 a
uložené na pošte. Nie je chybou žalovaného, že adresát si zásielku na pošte prevzal až dňa 16. 05. 2016.

14. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že rozhodnutie žalovaného č. 103018963/2016 zo
dňa 27. 04. 2016 o prerušení daňového konania bolo v priebehu súdneho konania rozhodnutím č.
104460156/2016 zo dňa 12. 12. 2016, na podnet žalobcu, nadriadeným správnym orgánom zrušené (od
ktorého žaloba odvodzoval nezákonný zásah) a žalobca podal dňa 30. 01. 2017 „Doplnenie žaloby“,

ktorým sa úplne odchýlil od pôvodného žalobného petitu zo dňa 15. 06. 2016 a trval na podanej žalobe,
v ktorom sa, okrem iného, odvolával aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1S/132/2014,
zmysle ktorého žiadal rozhodnúť aj v tejto veci. K tomuto správny súd poznamenáva, že tunajší krajskýsúd nie je viazaný týmto rozhodnutím, nemá právo posudzovať závery v ňom uvedené vzhľadom na
úpravu postavenia sudcu v Ústave SR, a ide o prvostupňové rozhodnutie správneho súdu.

15.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtouzneseniaa
podľa§261vspojení§491zákonač.162/2015Z.z.SSPzamietolakonedôvodnú.Nedôvodnosť žaloby
správny súd vzhliadol v tom, že žalobca vo svojej žalobe nesplnil povinnosť tvrdenia nezákonnosti
zásahu ako to vyplýva z ust. § 250v OSP (v čase podania návrhu za účinnosti OSP do 30. 06. 2016,
ani podľa SSP).

16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.