Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010099
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010099.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

V.. Z. G. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 01. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom T., D. č. XXXX/XX, manažér, ženatý, na
slobode,

Obžalovaný I.. D. G., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom H. - T. I., D. č. XXXX/XX, manažér, ženatý,
na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 14. 09. 2014 v čase okolo 10:40 hod. v Námestove, pred vchodom do bytového domu č. XX na
ulici D. XXXX, po vzájomnom verbálnom konflikte medzi obžalovaným V.. Z. G. a poškodeným I.. C. K.,

ktorý vyústil do vzájomného fyzického napádania, V.. Z. G. sotil do hrudníka I.. C. K. a niekoľko krát
ho udrel päsťami do oblasti tváre a oblasti hlavy, ktoré údery poškodený vykrýval tak, že mal obe ruky
zohnuté v predlaktí a držal si ich pred tvárou, na čo k nim pristúpil I.. D. G., ktorý odzadu viackrát udrel
poškodeného I.. C. K. do oblasti chrbta a následne V.. Z. G. chytil oboma rukami I.. C. K. a temeno hlavy
mu udrel o poštové schránky zabudované pri vchodových dverách bytového domu, čím I.. C. K., nar. XX.
XX. XXXX, spôsobili tržne-zmliaždenú ranu temennej oblasti hlavy v strede tvaru V s dĺžkou ramien cca.
2 cm siahajúcu do podkožia, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
bočnej strednej časti hrudníka v pravo s krvným výronom s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom

spôsobe života v trvaní maximálne do 35 dní,

t e d a

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

t ý m s p á c h a l i

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Ing. Andrej Stašiniak

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaný Mgr. Vladimír Stašiniak

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona
na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným V.. Z. G. a I.. D. G. ukladá p o v i n n o s ť spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu poškodenému I.. C. K., nar. XX. XX. XXXX v T., bytom T., D. č. XXXX/XX
vo výške 1071,20 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného I.. C. K., nar. XX. XX. XXXX v T., bytom T., D. č. XXXX/

XX so zvyškom jeho nároku odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 13. 04. 2017 tunajšiemu súdu obžalobu na V..
G. G. a spol. pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní V.. Z. G. a I.. D. G. po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásili, že sú
nevinní.

Obžalovaný V.. Z. G. vypovedal, že poškodeného predmetného dňa stretol náhodne a iba požiadal
poškodeného, aby mu do schránky nedával poštu adresovanú stavebnému podniku a tak začala hádka

medzi ním a poškodeným K.. Fyzicky začal incident poškodený, ktorý ho zdrapil pod krk za košeľu a
takto ho tlačil smerom ku vchodu bytovky. Ako ho takto tlačil, poškodeného chytil oboma rukami za krk,
za zátylok a potom spolu spadli, on spadol na poškodeného, a to bolo vlastne všetko. Spadli tesne vedľa
vchodových dverí. Keď ho poškodený tlačil, stáli tvárou v tvár, potom sa ako keby zvrtli a on spadol na
poškodeného. On stál chrbtom k schránkam a keď spadli, tak sa otočili asi o 180 stupňov a on spadol

na poškodeného. Čo sa týka zranenia na hlave poškodeného, podľa neho vzniklo len vtedy, keď padalina zem, vtedy sa mohol poškodený udrieť aj o madlo na dverách. Keď boli na zemi, prišiel k ním jeho
brat, spoluobžalovaný a poškodeného iba od neho odtrhol, lebo poškodený ho stále držal. Potom sa
postavili zo zeme a on si všimol, že poškodený krvácal, brat sa ho aj pýtal, že či ho netreba odviesť do

nemocnice. Poškodený si chytil rukami krvavé miesto a krv, ktorú mal takto na rukách začal roztierať
na čelné sklo ich auta a vyhrážal sa, že ešte uvidia, že to takto nenechá. Jeho správaniu nerozumel,
nevedel, že či chce, aby to vyzeralo, že ho zrazili autom. Potom už videl, ako poškodený odchádza
smerom k parkovisku ku Klincu. Keďže synovec bol stále v aute, tak ho odviezli a skutok boli nahlásiť na
polícii. Na polícii im policajt povedal, že by bolo ideálne, keby išli na ošetrenie, ale dôvod ísť na ošetrenie

nemali, keďže mal iba červený krk.

Obžalovaný I.. D. G. vypovedal, že predmetného dňa z vozidla videl ako brat už odchádza od bytových
schránok a vtedy zbadal poškodeného, ktorého vtedy ešte nepoznal a videl ako poškodený chytil brata
oboma rukami pod krk a začal ho tlačiť smerom k vchodu k bytovke. Vtedy vyšiel z auta a videl ako brat
s poškodeným spadli na zem a tak ich rozdelil. Keď sa postavili zo zeme tak brat povedal, že poškodený

krváca, ponúkol mu preto, že ho odvezú, poškodený začal niečo vykrikovať, chytil si rukou krvavé miesto
a krv rozotrel na čelné sklo ich vozidla a začal vykrikovať, že ešte uvidia a odišiel.
Svedok poškodený I.. C. K. vypovedal, že ho najskôr slovne napadol obž. Z. G., že si neželá, aby mu
vhadzoval poštu stavebného podniku do jeho schránky, bol dosť agresívny, rozbehol sa za ním a oboma
rukami ho sotil do oblasti hrudníka. Keby pevne nestál na zemi, tak by bol spadol na zem. Následne

ho obž. Z. G. začal udierať päsťami oboch rúk do oblasti hlavy, údery boli tiež smerované do tváre.
Inštinktívne si chránil tvár aj hlavu oboma rukami tak, že ich mal pokrčené v lakti a držal ich pred tvárou
a bol v predklone. Tých úderov bolo asi 5 až 6, následne ho chytil ľavou rukou pod krk do zovretia
tzv. kravata a pravou rukou ho zospodu udieral päsťou do hlavy a tváre. Následne sa vyšmykol z tohto
zovretia a obžalovaný Z. G. ho opätovne udieral päsťami pravej a ľavej ruky do oblasti hlavy a tváre.

Ako ho udieral obžalovaný Z. G., z vozidla vybehol obžalovaný D. G., ktorý ho tiež fyzicky napadol, bol
mu otočený chrbtom a tiež ho udieral päsťami pravej a ľavej ruky do oblasti chrbta, krku a hlavy. Tieto
údery boli silnej intenzity a tých úderov mohlo byť 5 až 6 oboma rukami. On sa ho aj opýtal, že prečo
ho bije, na čo mu obžalovaný D. G. povedal, že drž hubu, lebo ťa zabijem a pokračoval vo fyzickom
útoku. Následne ho obžalovaný Z. G. chytil oboma rukami za hlavu a obidvoma rukami ho udieral o

poštové schránky, ktoré sú zabudované vo vchode vo dverách bytového domu. Obžalovaný ho udieral
o poštové schránky 5 až 6 krát silnej intenzity, následne po týchto úderoch o schránku sa mu spustila
masívne krv a zaliala mu tvár. Následne ho obaja prestali biť a nasadli do čierneho vozidla. On bol veľmi
otrasený a pravou rukou si držal zakrvavenú hlavu v oblasti temena a čela hlavy. Obžalovaný Z. G. mu
ešte pri odchode, keď už sedel vo vozidle ukázal vystretý prostredník a veľmi sa na tom zabával. On

pociťoval strašnú bolesť hlavy a bol dezorientovaný, cestou stretol p. Pavúrovú, ktorá ho odprevadila
na pohotovosť. Na pohotovosti ho ošetrili, rýchla ho odviezla na pozorovanie do nemocnice v Trstenej,
kde bol aj hospitalizovaný. V súvislosti so zraneniami bol obmedzený v obvyklom spôsobe živote, viac
ako 6 týždňov bol PN, utrpel otras mozgu, mal otvorenú krvácajúcu tržnú ranu, utrpel podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie hrudníka, chrbta, hematómy na hrudníku, chrbte a na tvári a utrpel aj stratu

sluchu. Počas celej PN sa musela o neho starať manželka, musela ho kŕmiť, obliekať, pomáhala mu
pri umývaní, nakoľko mal veľké bolesti hlavy, odpadával a zvracal. Manželka ho musela voziť na každé
ošetrenie na neurológiu, na ORL vyšetrenia. Pracuje ako zubný lekár a aj po PN u neho pretrvávali
urputné bolesti hlavy a krku, krčnej chrbtice. Bolesti mu vyžarovali a aj vyžarujú do pravej aj ľavej ruky,
trpnú mu prsty na pravej ruke. V oblasti chrbta, krčnej chrbtice má svalové kŕče. Musí si oddýchnuť,

precvičovať počas práce strečing, potrebuje polhodinový kľud, aby mu vymizli kŕče a potom pokračuje
v práci.

Svedok Z. Y. vypovedal, že cez otvorené okno vo svojom byte počul hádku a z okna videl, ako poškodený
drží oboma rukami pod krkom obž. Z. G. a tlačil ho smerom k vchodovým dverám. Čo sa dialo potom

nevidel, pretože mu v tom bránil výklenok.

Podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. poriadku súd čítal výpovede svedkyne I. C. a splnomocnenca poškodeného
JUDr. Anny Ščúrovej z prípravného konania.

Splnomocnenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava JUDr. Anna Ščúrová sa pripojila s
nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 909,27 €, t.j. náklady vyplatené zdravotnou
poisťovňou na zdravotnú starostlivosť poškodeného C. K..Svedkyňa I. C. v prípravnom konaní vypovedala, že v blízkosti nemocnice, pri drevenom bufete stretla
svedka poškodeného C. K., ktorý si rukou držal čelo, z čela mu išiel pramienok krvi a povedal jej, že
je predsedom bytového spoločenstva, že riešil nejaké problémy a potom bol napadnutý pri bytovke

kde býva, že ho napadol G. a ešte jeden. Nevedela posúdiť rozsah zranení a tak šla radšej sním až k
dverám pohotovosti. Pri chôdzi mu nepomáhala, nebol dezorientovaný, iba šokovaný a rozrušený a nič
neobvyklé si na ňom nevšimla, akurát, že z čela mu šiel pramienok krvi.

Znalec MUDr. Slavomír Kovalčíkv znaleckom posudku uviedol, že poškodený pri utrpel zranenia:

otras mozgu a postkomočný syndróm, tržne-zmliaždenú ranu v temennej oblasti, pomliaždenie tváre
obojstranne, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny obojstranne, otras labyrintu
stredného ucha. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku a k mechanizmu vzniku zranení
vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia tržno-
zmliaždenej rany na hlave poškodeného, poškodený uvádzal, že bol opakovane udieraný o poštové
schránky, pričom pri klinickom náleze však bola zistená iba jedna tržná rana v strednej línii temena hlavy

a početnosť úderov uvádzaných poškodeným tak je spochybnená. Poškodený okrem tržno-zmliaždenej
rany utrpel otras mozgu, otras labyrintu a podvrtnutie krčnej chrbtice. K otrasu mozgu a otrasu labyrintu
znalec uviedol, že tieto boli diagnostikované na základe objektívneho nálezu. K podvrtnutiu krčnej
chrbtice uviedol, že poškodený má na chrbtici zaznamenané degeneratívne zmeny, pri incidente potom
mohlo dôjsť k ich dekompenzácii, čo sa mohlo prejaviť pri incidente alebo aj po incidente krátkou

intenzívnou bolesťou a po dvoch až troch dňoch mohlo dôjsť k objektívnym príznakom ako obmedzenie
hybnosti, svalové spazmy, poškodený tieto príznaky mal zdokumentované. Nález na chrbtici nie je
následkom úrazu. Zranenia ktoré utrpel poškodený mohli vzniknúť aj takým spôsobom ako to uvádzali
obžalovaní.

Znalec MUDr. Ján Jelenčík v znaleckom posudku uviedol, že poškodený pri fyzickom napadnutí
podľa zdravotnej dokumentácie utrpel: otras mozgu ľahkého stupňa, tržne-zmliaždenú ranu temennej
oblasti hlavy v strede tvaru V s dĺžkou ramien cca. 2 cm siahajúcu do podkožia, pomliaždenie tváre
obojstranne ľahkého stupňa bez opuchu a krvného výronu, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
hrudníka s krvným výronom obojstranne, poúrazový bolestivý syndróm krčnej chrbtice, všetky

zranenia majú charakter ľahkých zranení. Doba liečenia poškodeného trvala od 14. 09. do 12. 12.
2014 a práceneschopnosť od 16. 09. do 17. 11. 2014. Vzhľadom k rozsahu zranení, charakteru
zranení a priebehu liečby je v tomto konkrétnom prípade adekvátne dĺžka doby liečenia a dočasnej
práceneschopnosti v trvaní 28 dní, ktorá sa však predĺžila ťažkosťami v oblasti krčnej chrbtice v zmysle
poúrazového bolestivého syndrómu krčnej chrbtice, ktorý bol len nepriamo vyvolaný podvrtnutím krčnej

chrbtice,zmenynakrčnejchrbticiobjektivizovanéCTaMRnevzniklianiesúvpriamejpríčinnejsúvislosti
s úrazovým dejom. Ak by poškodený nemal tieto zmeny na krčnej chrbtici, tak by nebolo u neho došlo ku
vzniku poúrazového bolestivého syndrómu krčnej chrbtice. K mechanizmu vzniku zranenia vypovedal aj
na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že keďže poštové schránky majú vystupujúce krytky, ktoré majú
ostrejšie hrany, potom tržno-zmliaždená rana na hlave poškodeného mohla vzniknúť aj nárazom hlavy

o poštovú schránku, ale rovnako tak, mohla aj vzniknúť aj úderom o madlo dverí. Keďže poškodený
mal na hlave ranu v tvare písmena V s dĺžkou ramien zhruba 2 cm, zranenie mohlo vzniknúť narazením
hlavy do poštových schránok pod ostrým uhlom a následne došlo aj k vzniku rany s ramenami 2 cm
siahajúcimi pod kožu, išlo o násilie strednej intenzity. Pri kolmom náraze hlavou o tieto schránky, by
došlo k sečnej rane rôznej veľkosti, podľa miesta nárazu na schránke. Pri pôsobení kolmého násilia

by rana bola hlbšia ako tomu bolo v prípade poškodeného a mohla by siahať až na kosť. Vzhľadom
na zranenie poškodeného na hlave, toto násilie pôsobilo na hlavu poškodeného určite len raz, ak by
došlo k úderu hlavy do poštových schránok viac krát, tak tieto údery hlavou do poštových schránok by
museli smerovať presne medzi krytky na schránkach do vodorovnej hladkej plochy a museli by byť určite
minimálnej intenzity, nakoľko k ďalším viditeľným zraneniam na hlave a tvári poškodeného nedošlo. Po

podvrtnutí krčnej chrbtice mohol vzniknúť aj bolestivý poúrazový syndróm, teda bolesti krčnej chrbtice,
vyvolané jej podvrtnutím, ktorý však nebol nijako závažný. Išlo o násilie miernej až strednej intenzity,
nakoľko u poškodeného neboli pri klinickom vyšetrení zistené žiadne úrazové zmeny na hlave a ani
krku, okrem tržno-zmliaždenej rany temennej oblasti a krvné výrony na hrudníku. Všetky ťažkosti, na
ktoré poškodený následne poukazoval boli len subjektívneho charakteru až na čiastočne obmedzenú

hybnosť krčnej chrbtice. Pri prvotných vyšetreniach sa poškodený nesťažoval na poruchu sluchu a až
dňa 24. 09. 2014 bol poškodený odoslaný na krčné vyšetrenie, kde uvádzal, že má bolesti uší, pocit
zaľahnutiaahučanie.Audiogramombolazistenáobojstrannáporuchasluchuľahkéhostupňaviacvľavo.
V znaleckom posudku MUDr. Gyuttmenta bolo uvádzané audiometrické vyšetrenie, a to zhruba rok poincidente, kde v popise tohto audiogramu bola uvádzaná ťažká porucha sluchu obojstranne viac vpravo,
aj keď v r. 2014 bola v audiograme popisovaná viac vľavo. Aj keď nie je znalec z odboru ORL, podľa
jeho názoru sa nedá jednoznačne potvrdiť porucha sluchu v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, lebo si

nevievysvetliťnazákladečohodochádzalokzhoršovaniusluchu.Vedelbysitovysvetliťvprípade,akby
úrazom dňa 14. 09. 2014 došlo k ťažkému úrazu mozgu, spojeného s bezvedomým, príp. pomliaždenie
mozgového tkaniva alebo k vzniku zlomeniny skalnej kosti, kde sa vnútorné ucho nachádza. V prípade
poškodeného však došlo k ľahšiemu otrasu mozgu, na ktorý usudzuje z toho, že poškodený pri vyšetrení
tesne po úraze uvádzal, že citácia: „v bezvedomí nebol, nezvracal, na všetko si pamätá, výrazne ho bolí

hlava, má závrat, vidí a počuje dobre“. Otras mozgu stredného a ťažšieho stupňa je spojený aspoň s
krátkym bezvedomím, prípadne si pacient určite presne nepamätá na okolnosti alebo pred alebo tesne
po úraze. Poškodený bol na CT mozgu až 17. 09. 2014, ani ošetrujúci lekár nepovažoval za potrebné
odoslať ho hneď po úraze na CT mozgu. Neurologické vyšetrenie bolo vykonané až 16. 09. 2014, pričom
stanoviť otras mozgu, keď poškodený po úraze nie je v bezvedomí, po určitom časovom odstupe je
veľmi problematické, nedá sa objektivizovať žiadnym CT, RTG vyšetrením. Postkomočný syndróm sa

diagnostikuje len na základe subjektívnych ťažkostí uvádzaných poškodeným až na závraty, ktoré sa
dajú do určitej miery objektivizovať tým, že poškodený stojí má zavreté oči a pritom dôjde do určitej
mierykvychýleniujehotelananiektorúzostrán.Vychádzajúczozdravotnejdokumentáciepoškodeného
neboli zistené žiadne obranné zranenia na predlaktiach alebo rukách horných končatín obžalovaného
a možno iba logicky predpokladať, že keby údery päsťami smerovali na oblasť hlavy a boli by vykryté

hornými končatinami, tak mohli byť maximálne strednej intenzity. Pokiaľ ide obranné zranenia na rukách
a predlaktiach, tie by sa mohli, ale aj nemuseli nájsť. Liečenie zranení poškodeného v sumáre mohlo
trvať maximálne do 28 - 35 dní. Všetky zranenia, ktoré utrpel poškodený boli ľahkého charakteru a aj
vzhľadom na pracovné zaradenie poškodeného je adekvátna doba práceneschopnosti 35 dní. Medzi
objektívne zistené zranenia poškodeného bola tržno-zmliaždená rana na hlave, obmedzená hybnosť

krčnej chrbtice, pričom tieto zranenia mohli vzniknúť aj mechanizmom, ako ho popisovali obžalovaní na
hlavnom pojednávaní. Po nahliadnutí na fotodokumentáciu na čl. 59 - 60 uviedol, že zranenia a krvné
podliatiny na hrudníku, ktoré sú uvádzané v lekárskych správach nevznikli na prednej časti hrudníka, ale
na bočnej strednej časti hrudníka vpravo pod pazuchou, a to znamená, že nemohli vzniknúť sotením do
prednej časti hrudníka tak ako sú tieto zranenia zachytené na fotodokumentácii a tieto mohli vzniknúť,

tak údermi päsťou ako aj pádom na zem.

Znalec MUDr. Dušan Gyuttment, ktorý vypracoval znalecký posudok na návrh svedka poškodeného,
na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený utrpel nasledovné zranenia: otras mozgu ľahkého
stupňa, overený chirurgickým pracoviskom a neurológom bez stanovenia aj súčasne možného otrasu

labyrintu, podozrenie na postkomočný syndróm doposiaľ presne neurčitý, podvrtnutie krčnej chrbtice
ťažšieho stupňa s akútnym poúrazovým bolestivým chrbticovým syndrómom, podozrenie na vznik po
úrazového CC krčno-lebkového syndrómu s bolesťami hlavy, tržno- zmliaždenú ranu tvaru písmena
V po stranách 2 x 2 cm v strednej časti temena hlavy, pomliaždenie hrudnej steny prednej s
podliatinami, pomliaždenie tváre obojstranne viac v pravo nad jarmovou kosťou, ktoré nie je nie je

bližšie špecifikované. Všetky zranenia sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných. V
chirurgickom náleze sú zranenia iba všeobecne popísané. Celkovú dobu liečenia stanovil zhodne
s MUDr. Jelenčíkom, ale nevyhnutná doba liečenia mohla trvať až do 12. 12. 2014. Avšak doba
nevyhnutnej práceneschopnosti, to aj s ohľadom na pracovné zaradenie poškodeného trvala od 14.
09. 2014 do 13. 11. 2014, kedy bola ukončená na vlastnú žiadosť poškodeného, pričom bola vedená

adekvátne dlho, primerane rozsahu zranení a jeho komplikáciám. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo
o ľahký úraz, aj keď doba nevyhnutnej PN presiahla dobu 6 týždňov. Otras mozgu bol jednoznačne
preukázaný na základe podozrenia, ale bol preukázaný aj neurológom. Nevie zodpovedať, ktoré
zraneniabolidiagnostikovanélennazákladesubjektívnychpocitovpoškodeného,nakoľkoideoneúplné
záznamy. Podvrtnutie krčnej chrbtice mohlo byť objektivizované röntgenovým snímkom, osobne videl

snímky z MR a CT ktoré boli vyhotovené asi štyri týždne po úraze. Zranenie tržno-zmliaždená rana na
temennej oblasti hlavy poškodeného vzniklo po jednom údere do hrotu schránky, zodpovedá tomu aj
tvar písmena V. Na tvári poškodeného boli zistené pomliaždeniny tváre bližšie neurčené, mohlo ísť aj o
viac úderov, ale menšej intenzity, teda ak k ním vôbec došlo, tak museli byť vedené menšou intenzitou,
nakoľkonezanechaliinéprejavynakoži,akopodliatiny,tržnérany.Najsilnejšíúderbolvedenýnatemeno

hlavy poškodeného do schránky, došlo k preseknutiu kože celej hrúbky až do podkožia a zároveň podľa
jeho názoru došlo vtedy aj k otrasu mozgu, podvrtnutiu krčnej chrbtice a otrasu labyrintu. Obranné
zranenia na predlaktiach neboli potvrdené žiadne, ale keď sa správne vykrývajú údery, tak nemusí
dôjsť ani k obranným zraneniam. Nevylúčil ani možnosť, že došlo k spoločnému pádu poškodenéhoa obžalovaného na zem, pri takomto páde mohlo dôjsť aj k zraneniu na hlave, nedá sa to vylúčiť, ale
považujem to za menej pravdepodobné. Pri spoločnom páde mohlo dôjsť aj k prudkému násilnému
záklonu nepripravenej krčenej chrbtice a jej podvrtnutiu.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy najmä lekárske správy z č.l. 44 až 54,
fotodokumentácia z č.l. 58 - 95 a z č.l. 329 - 337, odborné vyjadrenie z č.l. 96 - 110, výpis z registra
trestov, správy o povesti.

Ďalšie dôkazy súdu predložené ani jednou zo strán neboli a neboli súdu ani prednesené návrhy na
doplnenie dokazovania, súd preto vychádzal z takto zisteného dôkazného stavu.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaní sa dopustili súdeného skutku. Obžalovaní sa bránili, že sú nevinní. S
poškodeným sa stretli uvedeného dňa na mieste incidentu náhodne, čo potvrdil aj svedok poškodený,
obžalovaný Z. G. uviedol, že iba požiadal poškodeného, aby mu do schránky nedával poštu adresovanú
stavebnému podniku, začala medzi nimi hádka a svedok poškodený na neho fyzicky zaútočil tak, že ho

zdrapil pod krk za košeľu, tlačil ho smerom ku vchodu bytovky, čo cez okno videl svedok Z. Y.. Potvrdil
aj vzájomnú hádku medzi obžalovaný Z. G. a svedkom poškodeným, čím vlastne aj upútali svedkovu
pozornosť. Obžalovaný sa ďalej bránil, že ako ho takto svedok poškodený tlačil, iba ho chytil oboma
rukami za krk, za zátylok a potom spolu spadli na zem tak, že sa otočili o 180 stupňov a on spadol
na svedka poškodeného a vtedy prišiel obžalovaný D. G., ktorý ich iba od seba oddelil. Túto verziu

obžalovaný Z. G. potvrdil aj obžalovaný D. G.. K tržno-zmliaždenej rane na hlave svedka poškodeného
uviedli, že sa zrejme udrel hlavou pri páde, čo nebolo vylúčené ani znaleckým dokazovaním. Zhodne
potvrdili, že videli, že poškodenému tečie krv, ktorú mal potom poškodený rozotrieť na sklo ich vozidla
s tým, že to tak nenechá.

Obrana obžalovaných bola vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného, ktorý popísal vznik zranení a
pôsobiace fyzické násilie voči jeho osobe spôsobom, ktorý plne korešpondoval aj so závermi rozsiahleho
znaleckého dokazovania ohľadom mechanizmu vzniku jeho zranení a s lekárskymi správami, tiež ním
popisované okolnosti súdeného skutku boli v zhode s obsahom listinných dôkazov, najmä s lekárskym
potvrdením o prvotnom ošetrení, ktoré svedok poškodený absolvoval na pohotovostnej ambulancii

Oravskej polikliniky v Námestove, bezprostredne po incidente. Pri prvotnom ošetrení svedok poškodený
popísalincident,žeakovychádzalzbytovéhodomubolnapadnutýdvomaosobami,jednuosobupoznal,
išlo o obž. Z. G., udierali ho päsťami do tváre, búchal mu hlavou o schránku, tiekla mu krv. Vierohodnosti
výpovedi svedka poškodeného tiež nasvedčovala výpoveď svedkyne I. C., ktorá vypovedala, že svedok
poškodený sa držal rukou za čelo, tiekla mu krv a povedal jej, že bol napadnutý dvoma páchateľmi,

pričom označil, že jednou z týchto osôb bol G.. Taktiež bola preukázaná prvotná pohnútka konania
obžalovaných, kde bolo zistené, že vzťahy medzi obžalovaným Z. G. a poškodeným boli narušené a
napäté už dlhšiu dobu, čo potvrdil aj svedok Z. Y.. Obžalovaný D. G. sa pri tomto incidente ocitol
iba náhodou, svedka poškodeného zrejme predtým ani nepoznal, čo potvrdil aj svedok poškodený
a obžalovaný sa postavil na stranu svojho brata, spoluobžalovaného a zapojil sa do prebiehajúceho

fyzického násilia voči svedkovi poškodenému. Pokiaľ súd neveril obrane obžalovaných, ktorí sa v
podstate bránili tým, že z ich strany k fyzickému násiliu nedošlo a zranenia, ktoré mal utrpieť poškodený
mali vzniknúť pri jeho páde v blízkosti vchodových dverí, ich obrane nekorešpondovali všetky zranenia,
ktoré boli zistené na hlave a tele poškodeného.Oproti výpovediam a obrane obžalovaných stáli tvrdenia svedka poškodeného, ktorý obžalovaných

usvedčoval zo spáchania súdeného skutku, pričom súd na rozdiel od výpovedí obžalovaných,
nemal dôvod výpovedi svedka poškodeného neveriť, keďže svedok poškodený rovnako vypovedal o
okolnostiach skutku, vo svojich obvineniach ani raz nezaváhal, potom ako aj bola znalcom MUDr. Jánom
Jelenčíkom spochybňovaná jeho výpoveď v časti mechanizmu vzniku zranenia na temene hlavy, keďže
si bol vedomý pravdivosti svojich tvrdení, dal si vypracovať znalecký posudok a na svojich tvrdeniach, že

bol hlavou udieraný o poštové schránky zotrval, v jeho výpovedi neboli zistené žiadne rozpory, svedok
poškodený rovnako podrobne popisoval skutkové okolnosti a jeho výpoveď zapadala aj do listinných
dôkazov a záverov vypracovaných znaleckých posudkov, pokiaľ ide o mechanizmus ich vzniku. Súd
si bol vedomý, že iní svedkovia sa na mieste incidentu nezdržiavali a pokiaľ ide o svedka Z. Y., ten
mal byť vo svojom byte a vidieť časť incidentu cez okno. V tejto súvislosti je žiaduce uviesť, že jeho
výhľadové pomery, konkrétne čo sa dialo pod jeho oknom, a to práve pred vchodovými dverami, boli

značne obmedzené existujúcim výklenkom, čo bolo jednoznačne vidieť z predloženej fotodokumentácie,
a vyplynulo to aj zo samotnej výpovede svedka. Svedok tak nemohol vidieť incident pred schránkami
bytového domu. Možno dať za pravdu obrane obžalovaných, že existujúce, dlhšiu dobu pretrvávajúce
vzájomné spory medzi obžalovaným Z. G. a svedkom poškodeným, ktoré boli preukázateľne narušené
už pred samotným incidentom mohli byť rovnako tak pohnútkou, aj pre násilné správanie svedka

poškodeného, a preto súd s ohľadom na uvedené, s osobitnou starostlivosťou pristupoval k hodnoteniu
tak výpovedí obžalovaných, ako aj výpovede svedka poškodeného, pričom prihliadal najmä k ich
vnútornej štruktúre, či si ich tvrdenia neodporujú v podstatných okolnostiach, prihliadal k logickým
súvislostiam a predovšetkým, či ich výpovede sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v
trestnom konaní. V danom prípade dospel súd k záveru, že nemá dôvod neveriť výpovedi svedka

poškodeného, súd nenašiel žiaden dôvod, pre ktorý by svedok poškodený mal bezdôvodne obviňovať z
fyzického útoku obžalovaného D. G., s ktorým nemal nikdy predtým spory, ktorého pred incidentom ani
nepoznal a ktorý ako tvrdil, sa mal snažiť incidentu zabrániť a mal iba od seba odtrhnúť poškodeného
a obžalovaného. V tejto súvislosti je podstatným dôkazom aj výpoveď svedkyne I. C. a záznam z
prvotného lekárskeho ošetrenia z ktorých vyplynulo, že svedok poškodený od začiatku uvádzal, že ho

fyzicky napadli dve osoby, pričom poznal iba jedného z útočníkov, druhý útočník, bol pre neho neznámou
osobou. Keďže aj mechanizmus vzniku zranení, tak ako ho popisovali znalci z odboru zdravotníctva
zodpovedal výpovedí svedka poškodeného, súd nemal pochybnosti, že súdený skutok sa stal a spáchali
ho práve obžalovaní. Pokiaľ ide o jednotlivé zranenia poškodeného znalci z odboru zdravotníctvo sa
zhodli, že všetky zranenia poškodeného korešpondujú s jeho popisom udalostí. Ľahký otras mozgu

je vysvetliteľný tak údermi päsťou do oblasti hlavy, ako aj úderom hlavy o poštové schránky. Tržne-
zmliaždená rana temennej oblasti hlavy v strede tvaru písmena V s dĺžkou ramien cca. 2 cm siahajúca
do podkožia je vysvetliteľná jedným úderom hlavy do poštovej schránky, ktoré majú vystupujúce
krytky, ktoré majú ostrejšie hrany. Všetci znalci sa zhodli na závere, že mechanizmus vzniku tohto
zranenia zodpovedá tvrdeniu poškodeného, že bol chytený za hlavu a jedenkrát pod ostrým uhlom

bol udretý do vystupujúcej ostrej hrany schránky. Znalec MUDr. Ján Jelenčík, korigoval svoje závery
ohľadom vzniku tohto zranenia tým, že na fotodokumentácii si nevšimol vystupujúce ostré hrany na
schránkach a následne na hlavnom pojednávaní doplnil, že sa prikláňa k vzniku zranenia na temene
hlavy poškodeného, že najpravdepodobnejšie toto zranenie, keďže poškodený mal na hlave ranu v
tvare písmena V s dĺžkou ramien zhruba 2 cm, vzniklo narazením hlavy do poštových schránok pod

ostrým uhlom, v dôsledku čoho došlo aj k vzniku rany s ramenami 2 cm siahajúcimi pod kožu. Pri
kolmom náraze hlavou o tieto schránky, by došlo k sečnej rane rôznej veľkosti, podľa miesta nárazu
na schránke, pri pôsobení kolmého násilia by rana bola hlbšia ako tomu bolo v prípade poškodeného
a mohla by siahať až na kosť. Zároveň uviedol, že takéto násilie pôsobilo na hlavu poškodeného
určite len raz, ak by došlo k úderu hlavy do poštových schránok viac krát, tak tieto údery hlavou do

poštových schránok by museli smerovať presne medzi krytky na schránkach do vodorovnej hladkej
plochy a museli by byť určite minimálnej intenzity, keďže k ďalším viditeľným zraneniam na hlave a tvári
poškodeného nedošlo. V tomto smere súd uvádza, že poškodený síce uvádzal, že bol spôsobom ktorý
popísal udieraný hlavou o schránky opakovane, všetci traja znalci sa priklonili k záveru, že s najväčšou
pravdepodobnosťou išlo iba o jeden úder, ostatné údery by museli smerovať do hladkých častí schránok,

čo nie je vylúčené, ale menej pravdepodobné a preto súd potom postupom v zmysle zásady in dubio
pro reo, keďže iné zranenia v temennej oblasti hlavy poškodeného neboli objektivizované, skutok ustálil
tak, že k zraneniu došlo jedným úderom dotknutej časti hlavy o krytky schránok. Ďalej súd uvádza, že aj
mechanizmus vzniku ďalšieho zranenia poškodeného, ktorým je podvrtnutie krčnej chrbtice zodpovedávýpovedi poškodeného, znalci uviedli, že toto zranenie vzniká náhlym neprirodzeným pohybom krku
a tým aj krčnej chrbtice určitým smerom a následným návratom do vlastnej polohy, čo zodpovedá
tvrdeniam svedka poškodeného, že pri incidente dostal opakované údery päsťou do tváre, že obž. Z.

G. ho chytil ľavou rukou pod krk do zovretia tzv. kravata a pravou rukou ho zospodu udieral päsťou do
hlavy a tváre, vrátane jeho výpovede, že bol udieraný do oblasti chrbta, hlavy a krku odzadu päsťami aj
obž. D. G.. Taktiež mechanizmus vzniku zranenia - pomliaždenie bočnej strednej časti hrudníka vpravo
s krvným výronom, ktorý bol aj fotograficky zdokumentovaný poškodeným na čl. 59 - 60 zodpovedá
výpovedi svedka poškodeného, že obžalovaný D. G. ho odzadu viackrát udrel päsťami do oblasti chrbta,

čomu by zodpovedala aj lokalizácia tohto zranenia - bočná stredná časť hrudníka, ako aj časti výpovedi
poškodeného, že mal vtedy zohnuté ruky v lakti, držal ich pred tvárou a bol v predklone. V zmysle
zásady in dubio pro reo, súd spomedzi zranení spôsobených poškodenému konaním obžalovaných
vypustil zranenie poúrazový bolestivý syndrómu krčnej chrbtice, pretože nemal preukázanú príčinnú
súvislosť, a to vzhľadom na výpoveď znalca I.. N. N., ktorý sa vyjadril, že zmeny na krčnej chrbtici
objektivizované CT a MR nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s úrazovým dejom a ak by poškodený

nemal tieto zmeny na krčnej chrbtici, tak by nebolo u neho došlo k vzniku poúrazového bolestivého
syndrómu krčnej chrbtice.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Po subjektívnej stránke obžalovaní konali v priamom úmysle, chceli svojim konaním porušiť záujem
chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu

výtržníctvazáujemnaochranepokojnéhoobčianskehospolužitiapredzávažnejšímiútokminarušujúcimi
verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené
objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej stránky
súdených prečinov nestačí, že obžalovaní konali úmyselne, musí sa preukázať, že ich úmysel smeroval
k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tomto prípade úmysel obžalovaných, ublížiť na zdraví poškodenému

vyplývazosamotnéhospôsobuichkonania,rozsahuzranení,lokalizácieúderov,ichpočetaichintenzity.
Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaní konali v priamom úmysle § 15 písm. a/
Tr. zákona.

Súd potom konanie obžalovaných kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.

zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti prístupnom, aj ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Fyzický útok obžalovaných bol takého charakteru, že pri ňom reálne došlo k ublíženiu na zdraví svedka
poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých výpovedí, ktoré zároveň hodnotil v kontexte so závermi pomerne rozsiahleho
znaleckého dokazovania, s výsluchmi znalcov a lekárskymi správami mal súd za preukázané, že
poškodenému boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných preukázateľne spôsobené
nasledovné zranenia: tržne-zmliaždená rana temennej oblasti hlavy v strede tvaru V s dĺžkou ramien

cca 2 cm siahajúca do podkožia, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
bočnej strednej časti hrudníka vpravo s krvným výronom, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní maximálne do 35 dní. Uvedenými zraneniami bol
poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na chirurgickej príjmovej
ambulancii, nutnosťou hospitalizácie, nutnosťou opakovaných kontrol a vyšetrení na chirurgickej

ambulancii, neurologickej ambulancii, nutnosťou CT vyšetrenia a MR vyšetrenia, podľa záverov
znaleckého dokazovania počas prvých 28 dní od úrazu pociťoval intenzívnejšie bolesti hlavy a krčnej
chrbtice, ktoré sa zvýrazňovali pri vstávaní, pri chôdzi, pri pohybe hlavou a pri akejkoľvek fyzickej
námahe. Poškodený mal asi 3 týždňovú fixáciu krku schanzovým golierom, počas tejto doby bolobmedzovaný najmä tým, že nemohol otáčať hlavu, nemohol dlhodobo stáť, dlhšie chodiť, zohýbať sa,
pretože všetky tieto činnosti mu zvýrazňovali bolesť. Poškodený minimálne počas doby 28 dní, nemohol
vykonávať činnosti spojené s väčšou námahou a počas celej adekvátnej doby liečenia 35 dní nemohol

vykonávať svoje zamestnanie zubného lekára, nemohol v tomto období stáť a ani sedieť a byť zohnutý
nad stomatologickým kreslom a ošetrovať pacientov.

K osobe obžalovaného Z. G. po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je ženatý, v
spoločnejdomácnostižijesmanželkouadvomamaloletýmisynmi,žijeusporiadanýmrodinnýmživotom,

na verejnosti vystupuje slušne a slušne sa správa. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní, (bolo voči
nemu vedené priestupkové konanie, ktoré sa však skončilo odložením) s výnimkou priestupkov na úseku
cestnej premávky. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný v registri trestov nemá záznam.

K osobe obžalovaného D. G. po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v mieste trvalého
bydliska nebolo voči menovanému vedené konanie pre porušenie právnych predpisov spadajúcich do

kompetencie riešenia orgánov miestnej samosprávy, iné údaje k osobe obžalovaného nie sú mestu
známe. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní, s výnimkou priestupkov na úseku cestnej premávky.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát v r. 2000 odsúdený pre trestný čin
podielnictva bol mu uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a na toto jeho odsúdenie sa tak vzťahuje fikcia
neodsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného Z. G. bol zistený rovnaký

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že pred spáchaním
trestnýchčinovviedolriadnyživot(§36písm.j/Tr.zákona)apriťažujúcouokolnosťoubolo,žesadopustil
viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). V prípade obžalovaného D. G. bola zistená prevaha
priťažujúcich okolností, poľahčujúca okolnosť zistená nebola a obžalovanému priťažovalo, že sa dopustil
viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona).

Súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody, keďže odsudzoval obžalovaných za viac trestných činov,
pričom podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní úhrnného trestu vychádzal zo zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovanému Z. G. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon trestu mu
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Obžalovanému D. G., za prevahy priťažujúcich okolností uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

8 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy osoby obžalovaných, okolnosti spáchania skutku a uložený
trest považoval súd za dostatočný na ich nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Podľa názoru súdu, v
prípade oboch obžalovaných uložený trest plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej

prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným uložil spoločne a nerozdielne nahradiť škodu
poškodenému I.. C. K. vo výške 1071,20 € t.j. škodu titulom bolestného, odpovedajúcu výške bodovéhoohodnotenia na základe predloženého znaleckého posudku na čl. 111-113, v rozsahu tých zranení, vo
vzťahu ku ktorým súd dospel k záveru, že preukázateľne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaných. So zvyškom jeho nároku odkázal poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku na civilný

proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom
Bratislava súd odkázal s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, keďže z predloženého
vyčíslenia škody nebolo zrejmé, či v uplatnenom nároku na náhradu škody nie sú zahrnuté aj náklady

za liečbu v súvislosti s liečením poúrazového bolestivého syndrómu krčnej chrbtice, keďže súd nemal
za nepochybne preukázané, že aj toto zranenie vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.