Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211269
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216211269.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: DPS financial

consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného
advokátskou kanceláriou advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti
žalovanému: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, O., občan SR, o zaplatenie 47 800,60 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.763,90 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku v sume 3.810,86 eur a zmluvného úroku vo výške 3,69 % ročne zo sumy 47.709,48 eur od
7.7.2016 do zaplatenia súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 87,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.7.2016 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 47800,60 Eur spolu s úrokmi za obdobie do 6.7.2016 vo výške 7147,44 Eur, úrokmi z
omeškania za obdobie do 6.7.2016 vo výške 3793 Eur, poplatky vo výške 1978,06 Eur, úroky vo výške
3,69 ročne zo sumy 47800,60 Eur od 7.7.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo

sumy 47800,60 Eur od 7.7.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Dňa 21.2.2017 zobral žalobca
žalobu čiastočne späť v sume 102,50 Eur v rozsahu uplatnených poplatkov, zostávajú poplatky vo výške
1875,56 Eur (964,88+878,86+31,92). Na pojednávaní dňa 6.3.2017 zobral žalobca žalobu čiastočne
späť v sume 91,12 Eur (a teda domáhajú sa sumy 47709,48 Eur) + suma 205,40 Eur (časť z úrokov
pôvodnežalovanýchvovýške7147,44Eurateda domáhajúsasumy6942,04Eur)+0,23Eur(vyčíslený
úrok je teda 3792,77 Eur). Predmetom konania teda bola: suma 47709,48 Eur spolu s úrokmi za obdobie
do 6.7.2016 vo výške 6942,04 Eur, úroky z omeškania za obdobie do 6.7.2016 vo výške 3793 Eur,

poplatky vo výške 1875,56 Eur, úroky vo výške 3,69 ročne zo sumy 47709,48 Eur od 7.7.2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 47709,48 Eur od 7.7.2016 do zaplatenia.
Nárok postavil na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 7.6.2011 zmluvu o otpHYPO
úvere č. 048/3005/11SU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 49980 Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 262,96 Eur s dobou splácania 299 mesiacov. Keďže
porušil zmluvné podmienky, listom zo dňa 4.11.2013 bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru
vo výške 51976,66 Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, čo žalovaný nesplnil. Týmto bol aj úver

vyhlásený za splatný ku dňu 4.11.2013. Titulom náhrady trov konania žiadal žalovaného zaviazať na
zaplatenie sumy súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením 12Co/113/2017-185 zo dňa 19.7.2018 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil
na ďalšie konanie. Predmetom konania potom zostala suma 7.574,53 eura (3810,86 eur ako rozdiel

uplatňovaných úrokov vyčíslených k 6.7.2016 vo výške 6942,04 eura a rozsudkom priznaných úrokov
vo výške 3131,18 eura a suma 3763,67 eura predstavuje rozdiel uplatňovaných úrokov z omeškania
vyčíslených k 6.7.2016 vo výške 3792,77 eura a rozsudkom priznaných úrokov z omeškania vo výške
29,10 eura. Zároveň žiadal zmluvný úrok vo výške 3,69% ročne zo sumy 47709,48 eura od7.7.2016
do zaplatenia. Krajský súd uviedol, že ak nebolo takej právnej úpravy alebo zmluvného dojednania vo

všeobecnosti platí, že dlžník je povinný veriteľovi platiť aj zmluvné úroky a aj úroky z omeškania až do
dňa úplného splatenia dlhu. Ďalej mal súd posúdiť aktívnu legitimáciu súčasného žalobcu v spore, teda
či došlo k prevodu alebo prechodu práva účinne v súlade s právnou úpravou.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o úvere, všeobecných obchodných
podmienok, výzvy k úhrade a vyhlásení o predčasnom splatení úveru a ostatných ku spisu pripojených
listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

5. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1,
2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP,
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na
ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

6. Z úverovej zmluvy zo dňa 7.6.2011 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 49980
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi 299-mi mesačnými splátkami vo výške 262,96 Eur a
mesačným poplatkom za vedenie účtu 3,30 Eur. Úroková sadzba bola ustálená na 3,95%. Pre neplnenie
zmluvných podmienok žalovaným (z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov) žalobca ku dňu 4.11.2013
zosplatnil celý záväzok a žalovaného a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy vo výške 51976,66 Eur v lehote

do 10 dní od doručenia výzvy. Táto sa žalobcovi vrátila ako neznámy adresát a z adresy Komárno,
Hlboká 15 ako neprevzaté v lehote.

7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.12.2017 pôvodný žalobca postúpil svoju
pohľadávku na súčasného žalobcu.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a

b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.
Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden

z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
aleboinejpodnikateľskejčinnosti.Podľa§52ods.4Občianskehozákonníkaspotrebiteľjefyzickáosoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o úvere. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel. Žalobca
si uplatňoval zmluvné úroky za obdobie do 6.7.2016 vo výške 6942,04 Eur. Z tejto sumy bola rozsudkom
priznaná suma 3131,18 Eur (vyčíslené do 4.11.2013 dňa vyhlásenia splatnosti), vo zvyšnej sume
3810,86 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na to, že pokiaľ ide o uplatnený nárok

na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 3,69% ročne súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že
žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva
splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté

peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu
a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj

z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej
veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky
z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku
za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že vžiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva
z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie
súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS

476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu,
keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Súd v tejto
súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento
stavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,

ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru
súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27.6.2018 sp. zn. 6Co/122/2018.

11. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania. Za omeškanie žalovaného žalobcovi v
súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok
na úrok z omeškania vo výške 3763,90 Eur k 6.7.2016.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej i „CSP“) o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal úspech vo veci 93,68% a žalovaný vo výške 6,32%, takže žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania vo výške 87,36%.

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.