Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225492
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117225492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Mesto Sabinov, IČO: 00

327 735, so sídlom Sabinov, Námestie slobody 57, proti žalovanej: B. B., O.. XX.X.XXXX, V. F., L. XX,
o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu protiprávneho užívania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať a žalobcovi odovzdať predmet nájmu garáž súpisné číslo XXX, o výmere
20 m2, nachádzajúci sa na ulici L. Č.. XX, na pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcela č. XXX/X,
kat. úz. F., obec F., okres F. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 22.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol rozsudkom

o povinnosti žalovanej vypratať a žalobcovi odovzdať predmet nájmu špecifikovaný čl. I Nájomnej
zmluvy uzatvorenej 13.4.2000, nachádzajúci sa v Sabinove, na ul. L. Č.. XX, súp. č. XXX, č. parcely
XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazať ju na náhradu trov
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako druh
stavby „rodinný dom“ so súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, pre
katastrálne územie F.. Dňa 13.4.2000 žalobca uzatvoril s Y. B. Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej
bola v čl. I Nájomnej zmluvy presne vymedzená časť nehnuteľnosti - garáž (predmet nájmu). Nájomná

zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.3.2002. Žalovaná sa spoločným nájomcom stala na
základe Dodatku č. 6 zo dňa 1.6.2012. Y. B. zomrel dňa 1.1.2013 a od toho dňa je žalovaná jediným
nájomcom. Vzhľadom na skutočnosť, že Dodatkami k nájomnej zmluvy došlo k úprave doby nájmu len
do 30.11.2014 v spojení s ust. § 676 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. OZ má žalobca za to, že nájom skončil
30.11.2017. V súčasnosti žalovaná predmet nájmu užíva bez právneho titulu, bez súhlasu žalobcu.
Medzi žalobcom a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola oprávnená
nehnuteľnosť užívať. Za užívanie predmetu nájmu žalovaná neuhrádza žiadne nájomné. Žalobca sa

pokúšal o sprístupnenie a protokolárne odovzdanie bytu, zo strany žalovanej to umožnené nebolo. Na
základe uvedeného bol žalobca nútený podať žalobu.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil listinné dôkazy Zmluvu o nájme
nebytových priestorov evid. č. XXG/Práv/XXXX, Dodatok č. 1 k zmluve z 1.4.2002, Dodatok č. 2 k

zmluve z 1.1.2007, Dodatok č. 3 k zmluve z 1.4.2009, Dodatok č. 4 k zmluve z 1.7.2010, Dodatok č.
5 k zmluve z 1.7.2011, Dodatok č. 6 k zmluve, Dodatok č. 7 k zmluve zo 7.11.2012, Dodatok č. 8 k
zmluve z 31.10.2013, čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. F., žiadosť žalovanej adresovanú žalobcovi
o predlženie nájomnej zmluvy, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:4. Žalovaná obýva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu tak, ako je táto špecifikované v žalobe.
Pôvodne bol nájomcom spornej nehnuteľnosti Y. B., s ktorým žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

uzatvoril dňa 13.4.2000 Nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.3.2002. Dodatkom č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č.
5 došlo k predĺženiu Nájomnej zmluvy až do 31.5.2012. Pôvodný nájomca Y. B. zomrel dňa 1.1.2013.
Prenajímateľ uzavrel Dodatok č. 6 s nájomcom B. B., nar. XX.X.XXXX a Y. B., nar. XX.X.XXXX a Dodatok
č. 7 s totožnými nájomcami na dobu určitú do 30.11.2013. Dodatok č. 8 bol uzavretý už len s nájomcom
B. B. do 30.11.2014.

5. Žalobca preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX, na parcele
č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. F., obec F., okres F..

6. Žalovaná v písomnom stanovisku a ústnej výpovedi uviedla, že nespochybňuje obývanie nebytového
priestoru, ktoré trvá už po dobu 19 rokov. K pôvodnej garáži si spolu s manželom a nebohým svokrom

pribudovali ešte jednu izbu. Jedná sa o nebytový priestor, ktorý takto obývajú. Po smrti svokra bola
zmluva uzavretá medzi vlastníkom a žalovanou opakovane predlžená do roku 2011, kedy žalovanej
vznikol dlh na nájomnom. Pravidelne od roku 2012 žiadala Mesto Sabinov a bytový podnik SABYT
o predĺženie nájomnej zmluvy a tiež pravidelne žiada o pridelenie mestského nájomného bytu, vždy
s negatívnou odpoveďou. Bývanie pozostávajúce z dvoch izieb a chodby, ktoré obýva spoločne s

manželom a šiestimi deťmi vo veku od 4 do 23 rokov, pričom v byte nemajú okrem elektriny ani prívod
ďalších energií. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že nepopiera dlh na nájomnom, ktorý sa pokúšala s
manželom splácať, avšak potom, ako ostali nezamestnaní, nebolo z čoho. Spolu majú 8 detí, z toho 5
maloletých. Žalovaná sa pokúšala dohodnúť s mestom, ale bezúspešne. Poukázala na to, že okrem
starostlivosti o 5 maloletých detí si nevie predstaviť, ako by svoju bytovú otázku riešila. Nehnuteľnosť

navyše nespĺňa ani základné hygienické štandardy, nie je tam voda a situácia sa ani nerieši.

7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Podľa § 3 ods. 1,2,3 zák. č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
(1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o
nájme (ďalej len „zmluva“).
(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3)
(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje

inak.4)

9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájom dojednaný
na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

10. Podľa § 676 ods. 2 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú na základe Nájomnej zmluvy a následných Dodatkov prenajímal najprv už v

súčasnosti nebohému svokrovi žalovanej, neskôr len žalovanej. Posledný Dodatok k zmluve o nájme
nebytových priestorov č. XX T. bol uzavretý dňa 30.10.2013 s dojednaním nájmu na dobu určitú v trvaní
do 30.11.2014. Následne k predlženiu nájmu nedošlo a žalovaná s rodinou tak užíva nehnuteľnosť
bez právneho dôvodu. Vychádzajúc zo zákonnej fikcie sa nájom v zmysle ust. § 676 ods. 2 OZ
zakaždým obnovil na rok, pokiaľ oprávnený prenajímateľ nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na

súde do 30 dní, pričom posledná obnova nájmu bola do 30.11.2017. Dňa 22.12.2017 bol vlastníkom
podaný návrh na vypratanie. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a nepoprela ani to, že
neuhrádza za nebytový priestor nájomné. Argumentovala tým, že s manželom sú nezamestnaní a v
priamej starostlivosti majú ešte 5 maloletých detí. Žalovaná ďalej uviedla, že opakovane žiada žalobcu opridelenie nájomného bytu, avšak bezúspešne. Poukázala tiež na nedostatky prenajímaného priestoru.
Z výpovede žalovanej, ako aj z predložených listinných dôkazov žalobcom mal súd teda za preukázané,
že žalovaná skutočne užíva nebytový priestor bez právneho dôvodu, za ktorý ani neuhrádza nájomné.

K predĺženiu doby nájmu medzi stranami nedošlo, žalobca ako oprávnený vlastník nehnuteľnosti, keďže
žalovaná nebytový priestor dobrovoľne neopustila, je oprávnený využiť svoje právo vyplývajúce z ust.
§ 126 ods. 1 OZ a žiadať, aby ten, kto jeho vlastníctvo neoprávnene užíva, ho vypratal. Na základe
uvedeného súd vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

14. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď neúspešnej žalovanej
uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.