Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/542/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210784
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116210784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: T. F. L., a.s., so sídlom
Q. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: M. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX/XX,
XXX XX U., o zaplatenie 3 459,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 09. 2016 číslo konania 12C/141/2016 - 42, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 191,- Eur za obdobie od 18. 09. 2015 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 3 651,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 459,- Eur od 18. 09.
2015 do zaplatenia, v lehote do 30. 11. 2016. Výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 191,- Eur od 18. 09. 2015 do zaplatenia zamietol. Vo výroku III. rozhodol
o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške od žalovanej. V
odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

3 459,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 16. 02. 2015 uzatvoril so žalovanou Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky žalovanej vo výške
3 500,- Eur, ktorý poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 17. 02. 2025. Z dôvodu
porušenia zmluvných povinností žalovanou žalobca listom zo dňa 17. 09. 2015 rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 17. 09. 2015. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3 459,-
Eur na sumu nezaplatenej istiny, úrokov vo výške 191,- Eur (nárok na úroky vznikol z neuhradených

splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrokov z omeškania vo výške 1,53 Eur (nárok na úroky
z omeškania vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ďalej sa domáhal
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 3 459,- Eur od 18. 09. 2015 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 191,- Eur od
18. 09. 2015 do zaplatenia. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca so
žalovanou uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s Občianskym a Obchodným zákonníkom. Žalovanej, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom, boli

dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru zo strany žalobcu, ktorý poskytuje úvery v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Listom zo dňa 17. 09. 2015 žalobca oznámil žalovanej
zosplatnenie úveru a požadoval, aby žalovaná vrátila dlžnú sumu s úrokmi. Súd prvej inštancie žalobu včasti o zaplatenie 3 651,53 Eur považoval za dôvodnú, keď žalovaná žalobcovi pohľadávku v uvedenej
výške z uzatvorenej zmluvy o úvere neuhradila, jej výšku nerozporovala, z uvedenej sumy nezaplatená
časť istiny úveru predstavuje čiastku 3 459,- Eur, vyčíslený úrok do vyhlásenia úveru za predčasne

splatný predstavuje 191,- Eur a vyčíslený úrok z omeškania do vyhlásenia úveru za predčasne splatný
predstavuje 1,53 Eur. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, najviac podľa predpisov občianskeho práva.
Dohodnutá sadzba úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, nepresahuje výšku stanovenú predpismi
občianskeho práva, preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v dohodnutej výške

5 % ročne z istiny pohľadávky, teda zo sumy 3 459,- Eur od 18. 09. 2015, čo je deň nasledujúci po dni
vyhlásenia úveru za predčasne splatný, do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú v časti, v ktorej si žalobca uplatnil od žalovanej
úrok z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov. Uviedol, že úroky, aj úroky z omeškania sú podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného
príslušenstvom z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky

ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je
pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 191,- Eur od 18. 09. 2015 do zaplatenia zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca
bol neúspešný v nepatrnej časti úroku z omeškania z vyčísleného úroku, priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 191,- Eur od 18. 09. 2015 do zaplatenia zamietol, podal
odvolanie žalobca. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považuje za nesprávne,

odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, poukazujúc na to, že
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
ako aj § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dôvodiac, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu

od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Ďalej poukázal na ustanovenie § 505 Obchodného
zákonníka, zdôrazňujúc, že veriteľ môže od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu
s úrokmi. Povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť
ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť
úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka

pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak
na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny
charakter), a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu kombinovať
rôzne uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za
omeškanie so splnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do

omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. V prípade, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené
znamená, že v deň splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto
splátky. V prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto
úrokom v omeškaní. Sankciou za omeškanie s ich plnením potom logicky by boli úroky z omeškania.

Splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach, zahŕňajúcich
splácanie príslušnej časti istiny a úroku mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V
tomto prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že
dlžník neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní,
pričom omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou

veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky
úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. Žalobca má za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd na daný právny vzťah neaplikoval príslušné právne normy. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu

zamietol a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 191,- Eur od 18. 09. 2015 do zaplatenia. Zároveň, aby priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 CSP a za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
pričomvovecinebolopotrebnénariaďovaťpojednávanievzmysle§385ods.1CSPzdôvodu,ženebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku,
keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.
07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právny závery.
Preskúmaním veci odvolacím súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci síce správne zistil skutkový
stav veci, avšak vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
191,- Eur vo výške 5 % ročne za obdobie od 18. 09. 2015 do zaplatenia, pričom suma 191,- Eur
predstavuje vyčíslený dohodnutý zmluvný úrok z úveru do vyhlásenia úveru za predčasne splatný.
Odvolací súd právny vzťah strán sporu hodnotil ako zmluvný vzťah podľa Zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 os. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy).

10. Podľa § 2 písm. c/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.12. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom,

13. Odvolací súd uvádza, že Zákon o spotrebiteľskom úvere je osobitným zákonom vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku a Občianskemu zákonníku, pričom z obsahu zmluvy je nepochybné, že zmluva
o úvere bola uzavretá stranami sporu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanej úver vo výške 3 500,- Eur, pričom sa jednalo o úver bezúčelový s dohodnutým typom a
výškou úrokovej sadzby, keď úroková sadzba bola stranami sporu dohodnutá ako fixná do splatnosti
vo výške 15,9 % ročne. V zmluve zmluvné strany dohodli výšku anuitnej splátky 58,88 Eur, termín
splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 16. 03. 2015, pričom anuitné splátky boli dohodnuté v počte 120
splátok platených mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru dňom 17. 02. 2025.
Zmluvné strany zároveň dohodli aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v bode 2.4 Obchodných

podmienok pre úvery občanom, účinných od 15. 12. 2014, ktoré s prihliadnutím na znenie zmluvy o
úvere tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a ktoré žalovaná prevzala a oboznámila sa s nimi pred
uzavretím zmluvy o úvere, čo vyplýva zo znenia zmluvy o úvere a ktorú skutočnosť žalovaná žiadnym
spôsobom v konaní pred súdom ani nenamietala. Zmluvné strany dohodli platenie úroku z poskytnutých
finančných prostriedkov, pričom úver sa úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru (vrátane) do

dňa predchádzajúceho dňu splateniu úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku čerpaného úveru.
V bode 2.5.2 Obchodných podmienok pre úvery občanom zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nie je
pre jednotlivé druhy úverov určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej
splátky. Hoci Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka
príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, nie je

tým dotknuté právo účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou
istiny. Aj podľa vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. je nepochybné, že do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj dohodnuté úroky, pričom strany
sporu sa zmluvne dohodli na úrokovej sadzbe poskytnutého úveru, pričom sa zároveň dohodli na výške
anuitnej splátky tak, ako je to už uvedené vyššie a zároveň sa dohodli, že úver sa úročí denne odo dňa

prvého čerpania úveru do dňa predchádzajúceho ku dňu splatenia úveru a dohodnuté úroky sú súčasťou
anuitnej splátky, z čoho vyplýva zmluvné dojednanie, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny.
Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dohoda účastníkov požadovať
úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná, svoj právny
názor žiadnym spôsobom náležite nezdôvodnil. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, hoci Občiansky

zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úrok z
omeškania) v prípade s omeškaním s platením príslušenstva pohľadávky, t. j. s platením dohodnutých
úrokov z úveru, nie je tým dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa, že dohodnuté úroky sa stanú
súčasťou istiny. Úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorým sa v zmysle tohto ustanovenia v nadväznosti na definíciu

záväzkového vzťahu v ustanovení § 488 Občianskeho zákonníka jeho všeobecného chápania právnej
teórie rozumie peňažné plnenie (istina) a na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
k zmene ktorého (v prípade, že možno nárokovať aj sankciou za omeškania so zaplatením) dochádza
priamo zo zákona v prípade omeškania dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku

(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť
uhradiť už úroky (zmluvné úroky z úveru), na ktoré vznikol nárok. Tým, že včas dlžník nezaplatí úroky
z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva. Hoci Obchodný ani Občiansky zákonník
právne neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, právo
zmluvných strán dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, dotknuté tým nie je, a teda

následne nie je tým dotknuté ani právo veriteľa požadovať, aby dlžník v prípade omeškania s platením
takto zvýšenej istiny (o dohodnuté úroky) zaplatil veriteľovi aj dohodnutú alebo zákonom stanovenú
sadzbu úrokov z omeškania. V prípade, keď sa zmluvné úroky stali súčasťou istiny, tak ako v súdenej
veci, môže žalobca po práve požadovať aj úrok z omeškania z tejto zvýšenej istiny, teda z dohodnutých
úrokov za poskytnutý úver. Keďže právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je v tomto smere

nesprávne, bolo potrebné pristúpiť odvolacím súdom k zmene rozsudku súdu prvej inštancie a uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % z nezaplatených
úrokov, t. j. zo sumy 191,- Eur od 18. 09. 2015 do zaplatenia. S prihliadnutím už na vyššie uvedené preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil.14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranu sporu v odvolacom konaní bol

žalobca, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).