Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010853
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115010853.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému C. G.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
C. G., nar. XX. XX. XXXX v E.
trvale bytom T.,
prechodne bytom: G. XXXX, T.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v období od marca 2013 vrátane až do 26.10.2017 si ako otec F. G., nar. XX.XX.XXXX a v období od
marca 2013 vrátane až do 02.08.2016 si ako otec M. G., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska v T., ani
na iných miestach, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah
ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 9C/134/2005-27 zo dňa 30.01.2006 s
právoplatnosťou dňa 15.02.2006 tak, že je povinný prispievať na výživu svojej dcéry F. sumou 82,98 Eur

mesačne a na výživu dcéry M. sumou 116,17 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C.
C., predtým G., trvale bytom E., H. XXX/XX, hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto
si neplnil s výnimkou roka 2013, kedy uhradil celkovo sumu 150,- Eur a poskytnutia darov v hodnote
200,- Eur, pričom v tomto období mal príjem z brigádnickej činnosti a v máji 2013 aj príjem z predaja
spoluvlastníckeho podielu na byte vo výške 21.000 Eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na
výživnom vo výške 8.564,70 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 13.05.2015 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného C. G. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

v období od marca 2013 vrátane až doposiaľ si ako otec maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX a M. G., nar.

XX.XX.XXXX, v mieste bydliska v T., ani na iných miestach, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá
mu vyplýva zo zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k.
9C/134/2005-27 zo dňa 30.01.2006 s právoplatnosťou dňa 15.02.2006 tak, že je povinný prispievať na
výživu svojej maloletej dcéry F. sumou XX,XX € mesačne a na výživu dcéry M. sumou 116,17 €, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. C., predtým G., trvale bytom E., H. XXX/XX, hoci vedel

o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto si neplnil, s výnimkou roka 2013, kedy uhradil celkovo
sumu 150,- €, pričom v tomto období mal príjem z brigádnickej činnosti a v máji 2013 aj príjem z predaja
spoluvlastníckeho podielu na byte vo výške 21.000,- eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na
výživnom vo výške najmenej 4.828,75 €,
pričom uvedený skutok spáchal napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.

zn. 3T/59/2012 zo dňa 29.10.2012, právoplatným dňa 26.02.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote
odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného C. G., svedkyňu -

poškodenú C. C., svedkyňu - poškodenú M. G., svedkyňu - poškodenú F. G. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa o svoje deti poctivo staral. Spočiatku si svoju
vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Najprv pracoval vo firme Amilum Slovakia v Belerázy, kde dosahoval
príjem 30.000,- Sk v hrubom. Kvôli zdravotným problémom z tejto práce odišiel a začal pracovať ako

živnostník.Darilosamu,dosahovalpríjem30.000Skvhrubom.Vroku2010sapresťahovaldoHlohovca
k svojej vtedajšej priateľke, živnosť pozastavil v decembri 2010 a v roku 2011 ju zrušil, nakoľko bola
kríza a v Hlohovci nemal kontakty. Zamestnal sa na dohodu v spoločnosti Aquapool System s.r.o., kde
pracoval počas leta a dosahoval príjem vo výške 100,- Eur mesačne. Na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny bol zaevidovaný vyše 4 rokov s dvomi prestávkami. V januári 2013 sa zamestnal v spoločnosti

Transport technik, kde dosahoval príjem 400,- Eur mesačne, avšak 100,- Eur precestoval, tak si hľadal
lepšiu prácu a pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Lepšiu prácu však nenašiel, tak sa znova
zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poslednú prácu mal v apríli 2016 cez agentúru
RASKEN Consulting, s.r.o. vo firme Fremach Trnava s.r.o., kde pracoval do júna 2016, kedy s ním
ukončili pracovný pomer. Jeho príjem predstavoval sumu 200,- Eur mesačne. Od marca 2013 si svoju

vyživovaciu povinnosť splnil vo výške 150,- Eur, každej dcére však kúpil oblečenie cca za 20 Eur a
dcére M. dal k osemnástym narodeninám prsteň, ktorý kúpil za 160,- Eur. V júni 2013 mal príjem vo
výške 21.000,- Eur, ktorý mu vyplatila jeho vtedajšia priateľka L. C. za jeho spoluvlastnícky podiel k
bytu v Hlohovci. Z týchto peňazí vyplatil všetky dlhy a zostalo mu 12.000,- Eur. Tieto peniaze požičal
na základe ústnej dohody A. H. vo výške 9.000,- Y., N. W. vo výške 2.000,- Eur a C. W. vo výške 800,-

Eur, pričom ich vrátenia sa nevie domôcť. Všetko platí je terajšia priateľka, ktorá má príjem vo výške
400,- Eur mesačne. Výdavky má 140,- Eur mesačne za ubytovňu a 100,- Eur mesačne na stravu. Dávku
v hmotnej núdzi nepoberá, pretože od neho chcú veľa papierov a nemá zaplatené poplatky za smeti.
Vie, že dcéram dlhuje peniaze a musí ich zaplatiť. Je voči nemu vedené exekučné konanie, ktorého
predmetom je dlžné výživné. Od 24.01.2017 práceneschopný, pre problémy s nohami, momentálne je

na vozíku, poberá dávky v hodnote 96,- Eur mesačne, avšak len lieky ho mesačne stoja 50,- Eur.

Svedkyňa - poškodená C. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa rozviedla
24.01.2006 a obe dcéry boli zverené do jej starostlivosti. Spočiatku mal obžalovaný s deťmi dobrý vzťah,
výživnépravidelneplatil.Svojoupovahou,životnýmštýlomaalkoholomoprácuprišiel.Našielsipriateľku

L. C., predal svoj byt a presťahoval sa do Hlohovca do dvojizbového bytu. Keď sa rozišli obžalovaný obyt prišiel. Obžalovaný na výživnom niečo uhradil, avšak presnú sumu uviesť nevedela. Deťom doniesol
jedenkrát z Anglicka darčeky. Momentálne je na materskej dovolenke. Príjem má vo výške 203 Eur a
poberá rodinné prídavky vo výške 73,- Eur. Dcéra M. dňa 31.08.2016 skončila školu a išla sa zaevidovať

na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Dcéra F. chodí na vysokú školu
a mesačne na ňu minie asi 150,- Eur. Výdavky na M. tiež predstavovali sumu 150,- Eur mesačne a
náklady na bývanie 300,- Eur mesačne.

Svedkyňa - poškodená M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným nie je v kontakte a

nemá s ním žiaden vzťah. K jej rukám obžalovaný neuhradil žiadne výživné, toto bolo hradené k rukám
jej matky C. C.. Školu navštevovala od roku 2012 do 02.08.2016, počas letných prázdnin brigádovala
na pošte a momentálne si hľadá prácu. Nepoberá žiadne dávky.

Svedkyňa - poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa nestretáva a od
marca 2013 k jej rukám nezaplatil žiadne výživné. Navštevuje Technickú univerzitu vo Zvolene a je

v druhom ročníku. Na výdavkoch za štúdium sa podieľa aj širšia rodina a cez leto bola brigádovať v
Holandsku.

Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné skutočnosti:

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006, sp. zn. 9C/134/2005, právoplatný dňa
15.02.2006 vyplýva, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru M. G. na
sumu 3.500,- Sk mesačne a na dcéru F. G. na sumu 2.500,- Sk mesačne.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 15P/12/2013, práoplatného dňa

28.12.2013 vyplýva, že obžalovaného návrh na zniženie výživného na jeho dcéry bol zamietnutý.

Z rodného lista M. G. vyplýva, že jej otcom je obžalovaný C. G..

Z rodného lista F. G. vyplýva, že jej otcom je obžalovaný C. G..

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o poberaní dávky v hmotnej núdzi za
rok 2013 zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že obžalovaný v mesiacoch marec až máj 2013 poberal dávku v
hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný od 01.01.2009 do 01.11.2011 vykonával
podnikateľkú činnosť pod obchodným menom C. G., IČO: 44 557 370, miesto podnikania: E. H. XXX/
XX s predmetom podnikania: dokončovacie stavebné práce pri realizícii exteriérov a interiérov.

Z lustrácie registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa dňa 14.03.2016 dopustil

priestupku proti majetku, keď odcudzil v obchodnom dome LIDL v Hlohovci kávu v hodnote 4,99 Eur, za
čo mu bola uložené bloková pokuta vo výške 30,- Eur.

Z potvrdenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, Fakulty sociálnych vied zo dňa 02.08.2016 vyplýva,
že M. G. bola ich študentkou od 12.09.2012 do 02.08.2016.

Z potvrdenia Technickej univerzity vo Zvolene, fakulta ekológie a enviromentalistiky zo dňa 19.09.2016
vyplýva, že F. G. je v akademickom roku 2016/2017 ich študentkou v 2. ročníku bakalárskeho štúdia.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v stíhanom období pracoval od 08.04.2016 do

20.06.2016 v spoločnosti RASKEN Consulting, s.r.o..

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného zo dňa 26.01.2017 vystaveného MUDr.
Evou Hrobárovou vyplýva, že obžalovaný je od 24.01.2017 práceneschopný.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 09.06.2017 vyplýva, že
obžalovanému bude vystavený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.Z lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 01.06.2017 vyplýva,
že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, polyneuropathia dolných končatín
senzomotorickáťažkéhostupňasparaparézoudolnýchkončatínnapodkladeetylizmusmieroufunkčnej

poruchy 50 %.

Z odpisu registra trestov obžalovaného a trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2012,
sp. zn. 3T/59/2012, právoplatného dňa 26.02.2013 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne
trestaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia

slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol
dosúdený.

Z oznámenia o stave exekúcie JUDr. Petra Stana, súdneho exekútora zo dňa 20.10.2017 vyplýva, že
v exekučnom konaní vedenom proti obžalovanému pod sp. zn. EX 2684/2014 neboli vymožené žiadne
finančné prostriedky.

Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že obžalovaný ku dňu 07.09.2017 nedoložil
všetky relevantné doklady za účelom priznania invalidného dôchodku.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že

skutok,prektorýbolapodanáobžalobasastalažetentoskutokspáchalobžalovanýC.G..Vkonaníbolo
preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči dcére M. G., naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006, sp. zn. 9C/134/2005 vo výške 116,17 Eur /3.500,- Sk/
mesačne zanikla ku dňu 02.08.2016 (ukončenie štúdia) a vyživovacia povinnosť obžalovaného voči
dcére Terézii Mesíčkovej, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2006,

sp. zn. 9C/134/2005 vo výške 82,98 Eur /2.500,- Sk/ mesačne trvá. Obdobie neplnenia si vyživovacej
povinnosti obžalovaným súd v súčinnosti s obžalovaným a svedkyňami - poškodenými ustálil u M. G. od
01.03.2013 do 02.08.2016, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 41 mesiacov a 2
dni po 116,17 Eur, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 4.770,47 Eur a u F. G. od 01.03.2013 do
26.10.2017, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 56 mesiacov po 82,98 Eur, teda

celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 4.646,88 Eur. Z predmetnej sumy obžalovaný v rokoch 2013
- 2017 uhradil sumu vo výške 150 Eur spolu na obe dcéry, každej dcére kúpil oblečenie v hodnote 20
Eur a dcére Lucii G. daroval prsteň v hodnote 160,- Eur a teda jeho dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavoval sumu 9.067,35 Eur.

Obžalovaný v konaní pred súdom uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné k dcéram,
prezentoval záujem uhradiť dlžné výživné, avšak uvádzal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje
dosahovať taký príjem, aby bol schopný svoju vyživovaciu povinnosť plniť v stanovenom rozsahu. Svoje
tvrdenia však obžalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Z vyžiadaných lekárskych správ vyplýva, že
obžalovaný je od 24.01.2017 práceneschopný, nakoľko bola u neho diagnostikovaná polyneuropathia

dolných končatín senzomotorická ťažkého stupňa s paraparézou dolných končatín na podklade etylizmu
s mierou funkčnej poruchy 50 %. Obžalovaný však do vyhlásenia rozhodnutia vlastným zavinením
nesplnil všetky predpoklady na posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, za účelom
posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok a počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, nepoberal
ani žiadne iné dávky, z ktorých by si mohol aspoň čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť ku svojim

dcéram, s výnimkou obdobia od marca 2013 do mája 2013. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že obžalovaný v roku 2011 ukončil podnikateľskú činnosť a od tohto obdobia pracoval len príležitostne.
Z týchto zamestnaní odišiel buď dobrovoľne, pretože sa mu nepáčili pracovné podmienky a dosahovaná
mzda alebo z dôvodu prepustenia zamestnávateľom. Vzhľadom na kvalifikáciu obžalovaného v oblasti
murárstva súd dospel k záveru, že obžalovaný je schopný dosahovať minimálne priemerný príjem

v tomto odvetví, ktorý za rok 2015 predstavoval sumu vo výške 632 Eur mesačne. Obžalovaný
nevyvinul žiadnu preukázateľnú snahu zamestnať sa a dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť k svojim dcéram. Práve naopak, dobrovoľne odišiel zo svojho pôvodného
zamestnania, vzal na seba podnikateľské riziko, ktoré po zmene miesta pobytu neuniesol a podnikanie
ukončil. Od tohto obdobia bol v snahe zamestnať sa pasívny, čo nemôže ísť na úkor plnenia vyživovacej

povinnosti k jeho dcéram. V júni 2013 mal príjem z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu, ktorý
vlastnil s vtedajšou priateľkou vo výške 21.000,- Eur. Z týchto finančných prostriedkov požičal sumu
11.800,- Eur na základe ústnej dohody trom jeho známym a tieto finančné prostriedky mu doposiaľ neboli
vrátené. Súd považuje konanie obžalovaného v tomto smere za nezodpovedné vo vzťahu k plneniujeho vyživovacej povinnosti, nakoľko požičaná suma presahuje dlh na výživnom, ktorý má obžalovaný
k svojim dcéram. Ak by si obžalovaný predmetné finančné prostriedky ponechal, bol by schopný svoju
vyživovaciu povinnosť riadne plniť.

Súd však prihliadol na preukázanú zmenu zdravotného stavu obžalovaného od 24.01.2017, aj keď jej
príčinou je zavinené konanie obžalovaného spočívajúce v nadmernom požívaní alkoholických nápojov.
V dôsledku tejto zmeny je obžalovaný na vozíčku, čo limituje jeho možnosti dosahovať priemerný príjem
v oblasti murárstva. S poukazom na uvedené súd od mesiaca február 2017 výlučne pre účely trestného

konania znížil vyživovaciu povinnosť obžalovaného na dcéru F. G. zo sumy 82,98 Eur na sumu 27,13
Eur, čo je výška minimálneho výživného určená pre rok 2017. S poukazom na uvedené predstavuje
dlh obžalovaného na výživnom pre dcéru F. G. sumu 4.049,23 Eur a teda celkový dlh obžalovaného na
výživnom predstavuje sumu 8.564,70 Eur.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle

v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný mal v
čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči svojim dcéram, napriek tomu bez
zrejmého dôvodu nevyvinul takmer žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu si jeho vyživovacej
povinnosti k jeho dcéram. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako

vyššiu než nepatrnú.

Súd skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nemal za preukázaný úmysel obžalovaného
vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, tak ako to ustanovuje § 207 ods. 2 Trestného zákona. Ďalej

súd skúmal existenciu kvalifikačných znakov podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a dospel k záveru, že
obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas (56 mesiacov). Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
29.10.2012, sp. zn. 3T/59/2012, právoplatným dňa 26.02.2013 odsúdený pre trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou

dobou 2 roky, čo v čase podania obžaloby zakladalo kvalifikačný znak podľa § 207 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona. V čase vyhlásenia rozhodnutia však prišlo k osvedčeniu obžalovaného v skúšobnej
dobe a hľadí sa na neho, akoby nebol dosúdený, čo vylučuje aplikáciu predmetného kvalifikačného
znaku, a preto súd skutok uvedený v obžalobe upravil tak, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného
vypustil.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel
súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, nakoľko
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že sa obžalovaný priznal
k spáchaniu trestného činu a žiadnu priťažujúcu okolnosť. V upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia
slobodyvrozmedzí1rokaž3rokya8mesiacov,súdobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodynadolnej

hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie
účelu trestu za primeraný.Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a keďže obžalovaný nebol doposiaľ

vovýkonetrestuodňatiaslobody,zaradilhosúdodústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym
stupňom stráženia. Nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody je daná tým,
že obžalovaný dlhodobo ignoruje plnenie svojej vyživovacej povinnosti k svojim dcéram, hoci by bol
schopný túto povinnosť plniť, prevýchovný vplyv na neho nemalo ani uloženie trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, v ktorej svoju vyživovaciu povinnosť taktiež neplnil. S

poukazom na uvedené je vylúčené, že by uloženie alternatívneho trestu alebo opätovné uloženie trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom bolo schopné naplniť sledovaný účel trestu.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného

zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.