Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205845
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8511205845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne Q. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XXX/XX, V., okres W. I., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v
Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanej Q. W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/X, V., okres W.
I., právne zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 48,o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č.k. 1C/279/2011-286 z 29.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa, Q. Z., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, V., okres W. I., je
v podiele o veľkosti 9/10-ín z celku podielovou spoluvlastníčkou parciel registra C parc. č. XXX/XX -

ostatné plochy o výmere XX m2 a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 evidovaných na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, Katastrálnym odborom pre k.ú. Plaveč, obec Plaveč,
okres Stará Ľubovňa.

II.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 80 %, pričom o výške

náhrady uvedených trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, § 137
Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ OSP, § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, § 133, § 134 ods. 2, 46
ods. 1, § 140 Občianskeho zákonníka účinného k 08.02.1982, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1,
ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 01.01.1992. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255

ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 2 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že:„6.Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia jej výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
parcelám registra C parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 59 m2 a parc. č. XXX/XX - orná pôda
o výmere 387 m2 evidovaným vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXXX k.ú. V., poukazujúc na to, že ide

o parcely vytvorené z pôvodnej mpč. XXX/XX evidovanej v V. XXX k.ú. V., pričom svoj nárok opiera o
dobromyseľnú a nikým nerušenú držbu uvedených nehnuteľností od roku 1982, kedy ich podľa svojich
tvrdení nadobudla neformálnou darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá ich mala v oprávnenej držbe
od roku 1943 ako vlastníčka na základe reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi. Naliehavý
právny záujem na určení jej vlastníckeho práva žalobkyňa odôvodňuje právnym záujmom na zosúladení

právneho stavu so stavom užívacím.

22.V tomto konaní bola primárne najpodstatnejšou otázkou tá, z akých pôvodných nehnuteľností boli
sporné parcely registra C parc. č. XXX/XX a XXX/XX v skutočnosti vytvorené, pričom uvedené bolo
potrebné zistiť až na stav podľa pozemkovej knihy, teda či boli vytvorené z pôvodnej mpč. XXX/XX
evidovanej v V. XXX k.ú. V. kde vlastnícke právo k nej od 23.5.1938 bolo evidované v prospech starých

rodičov žalobkyne, alebo z mpč. XXX/XX evidovanej pôvodne v V. XXX k.ú. V. kde vlastnícke právo k
nej bolo od 23.5.1938 evidované v prospech právnych predchodcov žalovanej.

23.Uvedená otázka bola v tomto konaní z pohľadu súdu riadne a bez pochybností vyriešená znaleckým
dokazovaním znalcom X. F., ktorý v tejto veci podal znalecký posudok číslo XX rok 2016, z ktorého

vyplýva, že sporné parcely registra C parc. č. XXX/XX a XXX/XX k.ú. V. evidované na LV č. XXXX k.ú.
V. boli vytvorené v celom rozsahu z parcely mpč. XXX/XX zapísanej v V. č. XXX k.ú. V. ako roľa (pozn.
Pri sv. I.) o výmere 5771 m2.

24.Uvedené mpč. boli (ako uvádza znalec na str. 4 posudku - č.l. 239 spisu) vytvorené z pôvodnej mpč.

XXX vedenej v V. XX k.ú. V. (viď k tomu i záznam pod B1 v V. XXX - č.l. 104 spisu a pod B 1 v V. XXX - č.l.
87 spisu). Rozhodnutím Okresného úradu v Starej Ľubovni, odboru pozemkového, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva č. XX/XXXXXX z 25.3.1998 bol schválený ZRPS a rozhodnutím Obvodného
pozemkovéhoúraduvW.I.č.XXXX/XXXXX-KIz27.4.2010registerobnovenejevidenciepozemkov(tzv.
ROEP), pričom výsledkom uvedených prác bol nový písomný i grafický operát katastra nehnuteľností

a digitalizáciou máp určeného operátu boli spresnené výmery pozemnoknižných parciel, boli vytvorené
nové mapy ROEP a mpč. parcely po prečíslovaní zapísané v registri E-KN na listy vlastníctva, pričom
mpč. XXX/XX bola zapísaná na LV č. XXX k.ú. V. ako parcela A. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
4246 m2, kde však znalec kontrolným výpočtom výmer parciel zistil, že skutočná výmera mpč. XXX/XX
podľa mapy ROEP bola 4780 m2 (teda o 991 m2 menšia ako výmera podľa V. XXX) a mpč. XXX/XX

bola zapísaná na LV č. XXX k.ú. V. ako parcela A. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6050 m2 (teda o
345 m2 väčšia ako výmera podľa PKV XXX).

25.Ako ďalej poukazuje znalec na str. 6 posudku (č.l. 241 spisu) v súčasnosti platná katastrálna mapa
bola vyhotovená pri obnove katastrálneho operátu pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) obce

V. v rokoch 1966-1970 a dnešnú podobu nadobudla pravidelnou obnovou po zakreslení zmien zistených
pri komplexných údržbách a pri premietaní zmien na základe geometrických plánov, poloha každého
lomového bodu hraníc parciel je zadaná súradnicami v súradnicovom systéme S-JTSK. Znalec ďalej na
str. 6 až 10 posudku podrobne uvádza postup identifikácie parciel a jeho výsledky, vrátane grafických
vyznačení polohy sporných parciel registra C parc. č. XXX/XX a XXX/XX (obrázky č. 3, 4, 6 v danom

posudku), na čo súd v tejto časti rozsudku (z dôvodu hospodárnosti) v celom rozsahu odkazuje, pričom z
uvedených skutočností vyplýva znalcom konštatovaný záver, že sporné parcely registra C parc. č. XXX/
XX a parc. č. XXX/XX k.ú. V. sú v celom rozsahu vytvorené z pôvodnej mpč. XXX/XX zapísanej v V.
XXX k.ú. V., pričom práve v rámci ROEP došlo k posunu hraníc medzi parcelami A. XXXX/XX (vytvorená
z mpč. XXX/XX) a XXXX/XX (vytvorená z mpč. XXX/XX) spracovateľom ROEP čím došlo k nesúladu

ich zákresu v mape pozemkového katastra zobrazujúcej aj stav pozemkovoknižný (viď str. 8 posudku -
č.l. 243 spisu a tam vyznačenú identifikáciu pozemkovoknižného stavu so stavom v katastrálnej mape
- obr. č. 4).

26.Závery znalca o vytvorení sporných parciel v celom ich rozsahu z pôvodnej mpč. XXX/XX nemal súd

za spochybnené ani výpoveďou svedka Q. F.. Svedok totiž výslovne na pojednávaní uviedol, že nebol
spracovateľom ROEP - i keď poukazoval práve na spochybnenie záverov ROEP v V. zo strany znalca,
kde poukazoval na to, že zhotoviteľ ROEP vychádza z podkladov úradu geodézie, kartografie a katastra
z Bratislavy kde je mu predložená na naskenovanie mapa týkajúca sa celého katastrálneho územia - čoopravil v ďalšom vo výpovedi tak, že tieto dostáva spracovateľ ROEP už priamo naskenované, a že tuto
znalec skenoval iba parcely, pričom ku transformácii potrebuje tri identické body, a to v mape, i v teréne
- v tomto smere odkazuje súd opäť na podrobný obsah podaného znaleckého posudku, osobitne popis

získanýchpodkladovznalcomnajehostr.6,kdeznalecpoukazujenaposkytnutiemumapovýchlistovzo
strany z archívu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave a súčasne uvádza, že oba mapové
listy boli naskenované a natransformované do súradnicového systému JTSK, v ktorom je vyhotovená
v súčasnosti platná katastrálna mapa a tiež, že identifikáciu parciel previedol s mapou pozemkového
katastra nachádzajúcou sa v dokumentácii Okresného úradu pozemkového odboru v Starej Ľubovni,

a že transformáciu previedol na palcovú sieť rámu mapového listu a na štvorcovú sieť v JTSK, ktorá
je v mape zaznačená. Navyše ešte aj na str. 9 posudku (č.l. 244 spisu) znalec osobitne uvádza, že
mapový list 6-8/4 mu bol poskytnutý z archívu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave už
naskenovaný a natransformovaný do súradnicového systému JTSK. V tomto smere má preto súd tieto
nekonkretizované výhrady svedka voči obsahu znaleckého posudku za irelevantné. Osobitne súd tiež
poukazuje na to, že svedok uviedol, že pri vypracovávaní ním podávaného geometrického plánu (pričom

spomenul plán robený „asi“ v roku 2009 - teda s ohľadom na všetky skutočnosti zrejme ide správne o
ním vypracovaný GP č. XXX/XXXX - č.l. XX-XXX spisu, ako aj spomenul GP č. XX/XXXX -viď č.l. XXX
- XXX spisu) mu podklady poskytol kataster týkajúce sa parciel CKN a EKN, konkrétne EKN XXXX/
XX a XXXX/XX. Zároveň svedok výslovne uviedol, že pri vypracovávaní geometrického plánu z jeho
strany nevychádzal aj z katastrálnych máp týkajúcich sa parciel podľa pôvodných PKV, vychádzal len

z mapovania poskytnutého mu katastrom a týkajúceho sa stavu EKN a CKN - tu opäť súd odkazuje
na podrobný obsah celého v tomto konaní podaného znaleckého posudku, zaznačenie hraníc parciel
podľa mapy ROEP, vyjadrenia sa znalca k nesprávnosti takéhoto postupu a na základe toho všetkého
zistený samotný záver znalca o vytvorení sporných parciel z pôvodnej mpč. XXX/XX, ktorý teda na
základe uvedeného nebol menovaným svedkom F. nijako relevantne spochybnený, a to ani svedkom

predloženou „mapkou“ - č.l. XXX spisu, o ktorej spracovateľovi nič svedok nevie, ale považuje ju svedok
za správu lebo taký stav eviduje i kataster - s týmto sa však v posudku znalec náležite vysporiadal (viď
str. 6-10 posudku - t.j. č.l. XXX-XXX spisu).

27.Teda výpoveďou svedka F. nijako nebola správnosť podaného posudku znalca J. F. v tomto konaní,

a teda ani jeho záveru o vytvorení sporných parciel z pôvodnej mpč. XXX/XX, relevantne spochybnená.
Z uvedených dôvodov preto súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej daný na pojednávaní
30.8.2017 na predvolanie znalca (pretože je zrejmé, že ani výpoveďou svedka F. neboli dané žiadne
relevantné nezrovnalosti vo vzťahu k podanému znaleckému posudku) a na poskytnutie lehoty na
zabezpečenie listín z katastra nehnuteľností ohľadom obrázka č. 4 v znaleckom posudku (znalec totiž

v posudku riadne vysvetlil na základe čoho v zmysle obrázka č. 4 je zaznačená poloha parciel a
navyše znalecký posudok bol právnemu zástupcovi žalovanej doručený 14.6.2017 - doručenka pri č.l.
XXX spisu - spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 7.7.2017, žalovaná strana do
uvedeného pojednávania nepredložila žiadne výhrady k posudku, na uvedenom pojednávaní naopak
prostredníctvom právneho zástupcu súhlasila s návrhom na poskytnutie lehoty na možnosť dohody

a ukončenia veci mimosúdnou cestou s poukazom, že „je tu možnosť mimosúdneho vyporiadania
tejto veci vzhľadom na zistené skutočnosti zo znaleckého dokazovania“, až podaním doručeným súdu
10.8.2017 oznámila, že žalovaná „po rodinnej porade“ došla k záveru, že trvá na pokračovaní konania
a na pojednávanie 30.8.2017 zabezpečí svedka p. F.). Nemožno v tomto smere akceptovať tvrdenia, že
písomné výhrady k znaleckému posudku neboli podané v dostatočnom predstihu lebo vec smerovala

k dohode, ktorá sa ukázala zo strany rodiny žalovanej ako neprijateľná a potom mal právny zástupca
žalovanej dovolenku. Navyše i podaný návrh žalujúcej strany na výsluch znalca nebol dôvodný, nakoľko
znalec v posudku uvádzal na zosúladenie vzniknutého stavu vyhotoviť nový geometrický plán po oprave
hraníc parciel E KN XXXX/XX a XXXX/XX v nadväznosti na A. XXXX/X a XXXX/X - teda nie medzi
XXXX/XX (vytvorenou z mpč. XXX/XX) a XXXX/XX (vytvorenou z mpč. XXX/XX, z ktorej jednoznačne

konštatoval vytvorenie v tejto veci sporných parciel registra C parc. č. XXX/XX a XXX/XX). Právny
zástupca žalovanej nemohol byť nijako uvedený do omylu (ako uvádzal na pojednávaní 30.8.2017) ak
mu bolo pred pojednávaním 7.7.2017 protistranou spomenuté, že žiadali vypočuť znalca - osobitne ak po
doručení posudku žiadne konkrétne výhrady, napriek jeho záverom, sama žalovaná strana nevzniesla
a relevantne nebol posudok čo do jeho správnosti a úplnosti spochybnený ani výsluchom svedka M. F..

Navyšenavýzvusúdučiježalovanáochotnázložiťpreddavoknatrovyznaleckéhodokazovaniaspojené
s predvolaním a výsluchom znalca pred súdom, právny zástupca žalovanej po porade s ňou uviedol,
že nie - už na základe takéhoto stavu bolo neúčelné takéto dokazovanie nariaďovať (viď analogicky §253 ods. 3 CSP; navyše k tomuto postupu žalovanej strany viď i § 153 ods. 1 až 3 CSP a § 154 CSP
v spojení s § 160 ods. 1, ods. 3 písm. b/ CSP).

28.Na základe vyššie uvedeného je teda náležite ustálené, že v tomto konaní sporné nehnuteľnosti
boli v celom rozsahu vytvorené z pôvodnej mpč. XXX/XX vedenej v V. XXX k.ú. V., ku ktorej vlastnícke
právo nepatrilo právnym predchodcom žalovanej, od ktorých tieto sporné nehnuteľnosti nadobudla
žalovaná darovacou zmluvou, ani nikomu z ich právnych predchodcov. Následne bolo teda potrebné
posúdiť splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam, teda či

na jej strane čo sa týka sporných nehnuteľností išlo o spôsobilý predmet vydržania, či jej držba bola
dobromyseľná a či trvala po dobu najmenej 10 rokov.

29.Matka žalobkyne (od ktorej žalobkyňa mala nadobudnúť pôvodnú mpč. XXX/XX ústnym darovaním
8.2.1982) nadobudla podľa č.d. XXXX z 31.7.1943 podiel o veľkosti 1/5 z pôvodne v PKV XXX k mpč.
XXX/XXpodB 2avedenéhopodieluX.F.(jehopodielpredstavoval1/2kcelku)-t.j.podieloveľkosti1/10

vo vzťahu k celku. Podiel o veľkosti 5/10 k celku (teda 1/2 k celku) k uvedenej nehnuteľnosti nadobudla
matkažalobkynevkonaníD364/60posvojejmatke-Z./U./F.,rod.Z.,ktorejvlastníctvoboloevidovanév
PKV XXX pod B 2b (k tomu viď rozhodnutie Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D XXX/XX z 13.6.1960
- č.l. XXX-XXX spisu kde však, ako je i zaznamenané na LV XXX k.ú. V. - č.l. XX spisu - je uvedené meno
S. „Q.“ rod. F., čo je ale zrejmá nesprávnosť, nakoľko podľa uznesenia Štátneho notárstva v Prešove

D XXX/XX zo 4.5.1960 - č.l. 113 spisu ustanovuje sa za preberateľa poľnohospodárskej nehnuteľnosti
dcéra U. F., rod. Z. - „Mária“ S., rod. F., pričom ale z celého odôvodnenia uvedeného uznesenia však
jednoznačne vyplýva, že v skutočnosti ide o „Q.“ S., rod. F. - viď už okruh dedičov - detí poručiteľky
v úvode odôvodnenia, kde je zrejmé, že „Q.“ ako dcéra U. F., rod. Z. bola práve iba Q. S., rod. F., v
čase dedičského konania nie robotníčka v V., ale „v USA“ - táto nesprávnosť sa následne premietla i

do uznesenia Štátneho notárstva v Prešove D XXX/XX z 13.6.1960). Darovacou zmluvou spísanou na
bývalom Štátnom notárstve v Starej Ľubovni pod N XX/XX NZ XX/XX zo dňa 29.1.1982, registrovanou
dňa 18.3.1982 pod RI XX/XX - vrátane „pokračovacej zápisnice“ NZ XX/XX zo dňa 8.2.1982 - nadobudla
matka žalobkyne (Q. S., rod. F.) vlastnícke právo k mpč. XXX/XX v V. XXX k.ú. V. - roľa Pri sv. I. o výmere
5771 m2 k podielom darcov - X. F. (evidovaný o veľkosti X/XX k celku v V. XXX pod O - nadobudol ho

pod č.d. 1527 v roku 1943 a evidovaný o veľkosti 1/10 k celku pod B9 - nadobudol kúpou od B. F. v roku
XXXX č.d. XXXX) a podiel o veľkosti 1/10 k celku od X. I. (evidovaný na LV XXX k.ú. V. pod U ktorý
nadobudol v dedičskom konaní vedenom na Štátnom notárstve v Starej Ľubovni pod D XXX/XX po neb.
U. I., rod. F. - uznesenie č.k. D XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatné 23.4.1974), teda podiely
o celkovej veľkosti spolu 3/10 z celku, ku ktorému prevodu bol udelený bývalým Miestnym národným

výborom v V. dňa 10.2.1982 súhlas.

30.Akouvádzalažalobkyňa,popríchodeodnotára8.2.1982,jejmatkajejdalanotárskuzápisnicu(ktorou
previedli na jej matku podiely X. F. a X. I.) s tým, že to má žalobkyňa prepísané, že je to jej vlastníctvo
k roli pri sv. Trojici. Uvedené darovanie nespĺňa podmienku podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení platnom a

účinnom k 8.2.1982), že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom
a vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy, ani podľa § 46 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom k
8.2.1982), podľa ktorého zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Napriek tomu je
však z pohľadu súdu skutočnosťou spôsobilou na strane žalobkyne vyvolať dobromyseľnosť o tom, že
jej vec patrí, resp. v danom prípade, že jej patrí vlastnícke právo k dotknutej mpč. XXX/XX evidovanej

v V. XXX k.ú. V.. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR z 28.2.1995 sp. zn. XCdo XXX/
XXXX, podľa ktorého „Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydržaním.“ - teda ani v danom prípade nedostatok písomnej formy uvedeného
darovania nehnuteľnosti nemôže vylúčiť nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k mpč. XXX/XX V. XXX k.ú.
V. vydržaním, osobitne s ohľadom na to, že matka žalobkyne takto darovala nehnuteľnosť žalobkyni,

teda svojej dcére (potomkovi - viď k tomu i § 140 OZ v znení platnom a účinnom k 8.2.1982, osobitne
s ohľadom na nižšie uvedené ďalšie skutočnosti).

31.Tvrdenie žalobkyne o darovaní zo strany jej matky nebolo v konaní nijako spochybnené. Skutočnosť,
že došlo k darovaniu danej nehnuteľnosti matkou žalobkyne žalobkyni, a to v celom rozsahu

spoluvlastníckych podielov patriacich jej matke, vyplýva i z čestného vyhlásenia, v súčasnosti už
nebohého, brata žalobkyne X. S. z XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) pripojeného k notárskej zápisnici
napísanej na notárskom úrade X.. H. F. v W. I. N XXX/XX NZ XXX/XX. V tomto smere rovnaké potvrdenie
vydala pre účely spísania vyššie uvedenej notárskej zápisnice i obec V. dňa 23.10.1997. I keď v tomtosmere bola pred súdom zmätočná výpoveď svedka B. S., brata žalobkyne, treba poukázať na to, že
menovaný svedok súčasne uviedol, že nevie ako sa dohodla žalobkyňa s ich bratom (t.j. už nebohým
X. S.) lebo sa o to nezaujímal, nakoľko mali pozemky po manželkinej strane. G. o tom, že k vyššie

spomínanému neformálnemu darovaniu zo strany matky žalobkyne došlo svedčí z pohľadu súdu i
obsah rozhodnutia Štátneho notárstva v Starej I. č.k. D XXX/XX - 11 zo dňa 3.9.1986, právoplatného
3.9.1986, kde bola schválená dohoda dedičov po neb. Q. S., rod. F. (matke žalobkyne), podľa ktorej
poľnohospodársku pôdu po nebohej prebrala v celosti žalobkyňa, pričom predmetom dedenia však v
zmysle uvedeného rozhodnutia nebola mpč. XXX/XX z V. XXX (napriek tomu, že výpis z evidencie

nehnuteľností - výpis z LV XXX bol v danom dedičskom spise pripojený - kde tu už správne bola uvedená
„Q.“ S., rod. F.), čo z pohľadu súdu svedčí o tom, že všetkým dedičom po matke žalobkyne muselo byť
známe uvedené darovanie dotknutej nehnuteľnosti, a to v celom rozsahu vlastníckeho podielu matky
žalobkyne k nej.

XX.Súd však nemôže akceptovať tvrdenie, že matka žalobkyne mala v držbe celú mpč. XXX/XX ako jej

vlastníčkaužodroku1943kedymalopodľažalobydôjsťkdohodeoreálnejdeľbemedzispoluvlastníkmi,
teda medzi matkou žalobkyne, starou matkou žalobkyne a súrodencami matky žalobkyne. Uvedené
tvrdenie spochybňuje jednak uzavretie kúpnopredajnej zmluvy 10.2.1947, ktorou svoj podiel o veľkosti
1/10 k celku (t.j. pôvodne 1/5 k podielu otca matky žalobkyne) predal brat matky žalobkyne - B. F.
ďalšiemu bratovi matky žalobkyne - X. F. (viď V. XXX - záznam pod B X), ktorý následne uvedený

podiel daroval matke žalobkyne, spolu so svojim ďalším podielom o veľkosti 1/10 k celku, a to až vyššie
uvedenou zmluvou registrovanou pod RI XX/XX. Rovnako tak o skutočnej deľbe z roku 1943 nesvedčí
ani rozhodnutie Štátneho notárstva v Starej Ľubovni č.k. D XXX/XX - XX z 23.4.1974, právoplatné
23.4.1974, ktorým nadobudol po U. I., rod. F. (sestre matky žalobkyne) spoluvlastnícky podiel k mpč.
XXX/XX X. I., ktorý ho následne až vyššie uvedenou zmluvou registrovanou pod RI XX/XX daroval matke

žalobkyne. Rovnako tak o tom, že by došlo k reálnej deľbe mpč. XXX/XX už v roku XXXX nesvedčí ani
tá skutočnosť, že podľa uznesenia Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D XXX/XX zo dňa 13.6.1960,
právoplatného 7.12.1960 (č.l. 111-112 spisu) matka žalobkyne dedila podiel o veľkosti 1/2 (t.j. 5/10) k
celku po svojej matke k mpč. XXX/XX, kde ani z odôvodnenia uvedeného uznesenia nevyplýva nič o
reálnej deľbe v roku 1943.

33.V kontexte vyššie uvedených skutočností je súčasne potrebné poukázať na to, že podielovou
spoluvlastníčkou mpč. XXX/XX bola (B 4a V. XXX k.ú. V.) o veľkosti 1/10 k celku (t.j. 1/5 z podielu
pôvodnéhospoluvlastníkaX.F.-B2aV.XXX)Q.S.,rod.F.,setramatkyžalobkyne,pričomoakomkoľvek
vzájomnom vyporiadaní uvedeného podielu medzi matkou žalobkyne a menovanou M. S. neboli súdu

predložené žiadne dôkazy, samotná žalobkyňa výslovne uviedla, že táto sa asi vzdala dedičstva po
starej mame žalobkyne (U. F.) - čo zodpovedá obsahu odôvodnenia uznesenia Štátneho notárstva v
Prešove sp. zn. D XXX/XX zo dňa 13.6.1960, právoplatného 7.12.1960 (ako i obsahu odôvodnenia
uznesenia Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D XXX/XX zo dňa 4.5.1960 - č.l. 113 - 114 spisu), uviedla
žalobkyňa, že menovaná sa odsťahovala do Ameriky, nevie ale kedy, s jej mamou si však dopisovali ale

nemá žiadne ich listy a potom podľa žalobkyne mama povedala, že sa sestra (pozn.: teda p. S.) vzdala
dedičstva - uvedené však možno jednak vzhľadom na uznesenie Štátneho notárstva v Prešove sp. zn.
D 364/60 zo dňa 13.6.1960, právoplatné 7.12.1960, ale aj vzhľadom na záznam v V. XXX pod B 4a
vzťahovať iba na dedičstvo po starej matke žalobkyne, lebo po starom otcovi žalobkyne menovaná Q. S.
spoluvlastnícky podiel k mpč. XXX/XX preukázateľne nadobudla a o tom, že by ho nejakým spôsobom

previedla na matku žalobkyne neboli predložené v celom konaní žiadne dôkazy.

34.Na základe uvedeného má súd za to, že neformálnou, ústnou darovacou zmluvou došlo zo strany Q.
S., rod. F., teda zo strany matky žalobkyne, k darovaniu iba spoluvlastníckeho podielu žalobkyni na mpč.
XXX/XX vedenej v V. XXX k.ú. V., a to v rozsahu 9/10 - ín z celku - nakoľko 5/10 z celku nadobudla matka

žalobkyne dedením po svojej matke, 1/10 k celku nadobudla dedením po svojom otcovi a spolu 3/10 z
celku nadobudla vyššie uvedenou darovacou zmluvou Y., po uzavretí ktorej darovala ústnou zmluvou
žalobkyni mpč. XXX/XX z V. XXX k.ú. V., avšak to preukázateľne iba v rozsahu jej spoluvlastníckeho
podielu, ktorý na základe uvedeného predstavoval 9/10 z celku. Len ohľadne tohto podielu zároveň
mohla byť na základe uvedeného darovania žalobkyňa dobromyseľná o tom, že jej mpč. XXX/XX z

V. XXX k.ú. V. patrí, a to vzhľadom na skutočnosť prezentovanú ňou i v tomto konaní, že menovaná
Q. S. sa vzdala asi dedičstva po starej mame žalobkyne, čo bolo ako je vyššie uvedené preukázané.
Teda ohľadne podielu o veľkosti 1/10 k celku k parcele Q., ktorý Q. S. nadobudla pod č.d. XXXX v
roku 1943 ešte po starom otcovi žalobkyne, vzhľadom na nepreukázanú uvádzanú reálnu deľbu medzispoluvlastníkmi v roku 1943, nemohla byť žalobkyňa dobromyseľná o tom, že jej bol zo strany jej matky
darovaný i uvedený podiel a že i v tomto podiele je vlastníčkou mpč. XXX/XX evidovanej v V. XXX k.ú. V..

35.Čo sa týka ďalších podmienok vydržania, parcela mpč. XXX/XX evidovaná v V. XXX k.ú. V. bola
nepochybne spôsobilým predmetom držby a súd má preukázané, že držba uvedenej parcely žalobkyňou
(dobromyseľná čo do podielu 9/10 z celku) trvala od daného neformálneho darovania viac ako 10 rokov.
Pre úplnosť v tomto smere poukazuje súd vzhľadom na obsah výpovede svedka B. I. (že v polovici 80-
tych rokov vzalo pôvodné parcely do užívania družstvo), resp. svedka B. S. („my sme to však nevlastnili,

lebo zobralo to družstvo“) opätovne na rozsudok NS SR z 28.2.1995 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, podľa
ktorého „Odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD neprerušuje plynutie vydržacej
lehoty.“ Reálny rozsah držby mpč. XXX/XX žalobkyňou nebol v konaní nijako spochybnený, pričom k
reálnemu zásahu v tomto smere do jej držby (teda nie iba k zásahu mapovaniami a posunom hraníc v
mapáchalekzásahudodržbyskutočnému)nazákladevykonanéhodokazovaniapritomdošlonajskôrtri
roky po vyhotovení geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyhotoveného geodetom Q.

F. (č.l. 98-100 spisu), ktorým boli vytvorené parcely registra C parc. č. XXX/XX a XXX/XX, pričom mali byť
podľa tohto GP vytvorené z EKN XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z mpč. XXX/XX (a z ktorých následne
boli geometrickým plánom 26/2012 zo dňa 16.10.2012 vytvorené parcely v tomto konaní sporné - t.j.
parcely registra C parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX), čo vyplýva i z výpovede samej žalovanej zo dňa
13.9.2013, kde uviedla, „V. F. mi tiež povedal, že to L-ko ako je teraz zaznačená hranica, že to môžeme

užívať. My sme to ale tri roky neužívali, užívali to oni.“, ale aj z výpovede svedka Q. Z. (syna žalobkyne)
z 13.9.2013, kde uviedol, že „pozemok pod domom, priľahlý pozemok aj záhradu vlastním ja, (pozn.
súdu: nehnuteľnosti evidované ma LV č. XXXX k.ú. V.) ale viem, že za tým sa nám do pozemku, resp. do
pozemku mojej mamy posunula žalovaná. Ja tam mám ešte postavenú búdu na náradie bez pevných
základov. Tú som postavil na hranici pozemkov. Ja tam bývam už pomaly 11 rokov , nikdy tam ohľadne

toho nebol žiaden rozpor až teraz to začala užívať žalovaná, teda za tou búdou celé.“ Nemožno podľa
súdu v tomto smere akceptovať tvrdenie žalovanej, že rok po tom, ako postavil v danom mieste dom
syn žalobkyne išli sadiť tam zemiaky a vtedy sa jej švagriná pýtala či sa jej nezdá, že roľa je užšia, čo
si žalovaná údajne vysvetľovala tým, že buď to skresľuje dom, alebo im odorala druhá strana - pokiaľ
by totiž žalovaná (resp. jej právni predchodcovia) zasahovali reálnym užívaním do pôvodnej mpč. XXX/

XX už pred postavením domu synom žalobkyne tak, že by teda užívali i tu sporné parcely C parc. č.
XXX/XX a XXX/XX, tak nie žeby sa im zdala roľa užšia, ale že majú užívať na šírku menej ako dovtedy
by predsa vedeli už podľa počtu radov sadených zemiakov oproti predchádzajúcemu stavu (teda že
je ich zrejme oveľa menej ako pôvodne, pričom to by vzhľadom na umiestnenie pozemkov patriacich
svedkovi Q. Z. - parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX - viď napr. mapa na č.l. XXX spisu, nepochybne

zistili už počas výstavby jeho domu - v tejto súvislosti, vzhľadom na uvedené skutočnosti, považoval súd
preto za nadbytočné a nedôvodné vykonať dokazovanie výsluchom Z. D., ktorá sa mala v zmysle návrhu
predloženého súdu právnym zástupcom žalovanej dňa 20.9.2013 vyjadriť k tvaru ňou synovi žalovanej,
W. W. a jeho manželke predávanej parcely A. XXXX/XX zapísanej na LV XXX k.ú. V., ako aj výsluchom
svedka X. W., manžela žalovanej, v zmysle návrhu predloženého súdu právnym zástupcom žalovanej

dňa 20.9.2013 - a to osobitne i s ohľadom na tú skutočnosť, že po vykonaní znaleckého dokazovania
už žalovaná strana uvedené dokazovanie ani nenavrhovala).

36.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobkyňa vydržala, avšak iba
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9/10 - ín z celku, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v

súčasnosti evidovaným na LV č. XXXX k.ú. V. ako parcely registra C parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o
výmere XX m2 a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, nakoľko v tomto rozsahu (t.j. o veľkosti
podielu 9/10-ín z celku k nim) bola nepochybne v ich reálnej držbe dobromyseľná o tom, že je uvedené
nehnuteľnosti patria, a to na základe ústnej darovacej zmluvy uzavretej X.X.XXXX s jej matkou ohľadne
pôvodnej mpč. XXX/XX v V. XXX k.ú. V., z ktorej boli v skutočnosti uvedené parcely registra C vytvorené,

jej skutočná držba reálne nebola nikým rušená, a to v zmysle vyššie uvedeného minimálne do uplynutia
troch rokov od vypracovania vyššie uvedeného geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
a uvedené parcely sú spôsobilým predmetom vydržania.

37.Pre úplnosť je potrebné v tomto smere poukázať na to, že nič na uvedenom nemení, vzhľadom

na výsledky vykonaného dokazovania, osobitne výsledky znaleckého dokazovania čo do identifikácie
sporných parciel až na stav podľa PKV, ani obsah rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove č. Xo
XX/XXXX/Mi z XX.X.XXXX, nakoľko toto rozhodnutie v čase jeho vydania bolo v podstate v dotknutom
konaní ako také správne, keďže v správnom konaní pri zápise vlastníckeho práva žalobkyne k parcelámpodľa geometrického plánu č. XXX/XXXX parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX (ktorým v tomto konaní
čo do priestorovej polohy zodpovedajú tu prejednávané sporné parcely registra C parc. č. XXX/XX a
parc. č. XXX/XX - viď str. 6 znaleckého posudku - odsek štvrtý zhora) do katastra nehnuteľností nebol

príslušný geometrický plán č. XXX/XXXX predložený na zápis ako podklad k právnemu úkonu o vzniku,
zmene, resp. zániku vecného práva do katastra nehnuteľností; avšak v tomto konaní súdu bol záver o
nepravdivosti tvrdenia žalobkyne, uvedený v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Prešove č. Xo XX/XXXX/
Mi z XX.X.XXXX na jeho str. 6, že nie je pravdivé tvrdenie, že dotknuté parcely boli odčlenené z A.
XXXX/XX, vyvrátený práve záverom znalca v posudku podanom v tomto konaní a celým postupom v

podanom posudku popísaným, na základe ktorého k záveru o vytvorení sporných parciel z pôvodnej
mpč. XXX/XX znalec dospel.

38.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností teda súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, a
určil, že žalobkyňa je v podiele o veľkosti 9/10-ín z celku podielovou spoluvlastníčkou parciel registra
C parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere XX m2 a parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX

m2 evidovaných na LV č. XXXX vedenom R. úradom W. I., Katastrálnym odborom pre k.ú. V., obec
V., okres W. I. a na základe hore uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti, t.j. v časti zodpovedajúcej
spoluvlastníckemu podielu Q. S., rod. F. o veľkosti 1/10 k celku, ktorý menovaná nadobudla k pôvodnej
mpč. XXX/XX evidovanej v V. XXX k.ú. V., z ktorej boli tu sporné nehnuteľnosti v skutočnosti v zmysle
vykonaného dokazovania vytvorené, súd žalobu zamietol“.

4. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúce časti podala odvolanie
žalovaná majúc za to, (i) že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
lebo výpoveďou ňou navrhnutého svedka M. F. ešte pred vykonaním znaleckého dokazovania mohli byť

podľa jej názoru zistené pochybenia a zápis chýb v katastrálnom operáte, no svedok bol vypočutý až po
vykonaní znaleckého dokazovania (§ 365 písm. b/ CSP); (ii) že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, lebo odmietol vykonať výsluch znalca J. F. na
pojednávaní pre nečinnosť žalovanej ( § 365 písm. e/ CSP); (iii) že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo vychádzal zo záverov

znaleckého posudku, ktoré boli nesprávne, v rozpore s evidovanými vecnými právami k nehnuteľnostiam
a v nesúlade s verejnými listinami (§ 365 písm. f/ CSP). V rámci podaného odvolania navrhla súdu, aby
tenvyžiadalstanoviskokROEPaZRPSaksamotnémupriebehuhranícmedziparcelamiEKNč.XXXX/
XX a XXXX/XX od L. SR, a aby toto vyjadrenie bolo potom podkladom pre vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku, pričom svoj nesúhlas so zložením preddavku na jeho vypracovanie, ktorý uviedla

v strese pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.08.2017 ruší. Súčasne navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a
správny, naproti tomu odvolacie dôvody žalovanej za nedôvodné poukazujúc na výsluch svedka M. F.

a postoj samotnej žalovanej k podanému znaleckému posudku znalca J. F., ku ktorému sa nevyjadrila
a k jeho prípadnému vypočutiu na pojednávaní, ktoré nenavrhla. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť
a uplatnila trovy odvolacieho konania.

6. Následne žalovaná zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a žalobkyňa na dôvodoch svojho

vyjadrenia ku podanému odvolaniu. Ich bližší obsah vzhľadom na to, že do sporu nepriniesli žiadne nové
svetlo, nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.09.2018 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s
namietanými porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním dôkazu a nesprávnymi skutkovými
zisteniam, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu

napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaná nepredostrela relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.

11. Možno teda naproti námietkam odvolateľky uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu (predovšetkým tých, ktoré sú uvedené v zhrnutí odvolania žalovanej), pričom
tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v
tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s

jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne
konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám
sporu poskytol v požadovanej kvalite.

12. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovanej dopĺňa nižšie uvedené.

13. Porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných

práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký,
no medzi jeho zložky možno zaradiť najmä právo na prístup k zákonom zriadenému, nezávislému
a nestrannému súdu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
ku ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,

právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne a preskúmateľné
odôvodnenie rozhodnutia a podobne...Žalovanou tvrdená skutočnosť, že výsluch ňou navrhnutého
svedka F. mal byť uskutočnený ešte pred podaním znaleckého posudku, v dôsledku čoho by boli zistené
nesprávnosti a zápis chýb v katastrálnom operáte, však nemožno subsumovať pod vyššie uvedený
odvolací dôvod.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) k uvedenému nad rámec ešte poznamenáva,
že pokiaľ by pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, a uvedené
by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, mohlo by ísť o odvolací dôvod podľa § 365 písm.
d/ CSP. Inou vadou konania totiž môže byť aj okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania.

Takýto stav však v súdenom spore nenastal, lebo súd prvej inštancie pri vykonaní dôkazov postupoval
podľa § 185 a násl. CSP. Obsah spisu dáva dostatočný podklad pre prijatie záveru, že výsluch svedka
pred podaním znaleckého posudku nemal potenciál preukázať žalovanou tvrdený skutkový poznatok
o pochybeniach a zápise chýb v katastrálnom operáte. S týmto sa súd prvej inštancie dostatočne
vyporiadal v bodoch 26. a 27. odôvodnenia svojho rozsudku.

15. K zamietnutiu návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu výsluchom súdom ustanoveného znalca F.
na pojednávaní odvolací súd uvádza, že pochybením je iba nevykonanie takého dôkazu, ktorý by bol
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je aj prípustné. Taktiežnemožno klásť súdu za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na trovy dôkazu.
Súd nemusí vykonať každý dôkaz navrhnutý stranou, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať,
aké dôvody ho k takémuto postupu viedli. V bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej

inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, prečo nevykonal tento žalovanou navrhnutý dôkaz, s
ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

16. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky, čo v súdenom spore zistené nebolo.

17. K odvolaciemu návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania odvolací súd uvádza. Obsah zápisnice
z pojednávania z 30.08.2017 neosvedčuje tvrdenie žalovanej o tom, že by v strese odmietla zložiť
preddavok aj na trovy kontrolného znaleckého dokazovania. To totiž z jej strany nebolo vôbec
navrhované. Z obsahu spomínanej zápisnice jasne vyplýva, že žalovaná odmietla zložiť preddavok iba

na trovy znaleckého dokazovania spojené s predvolaním a výsluchom znalca F. pred súdom. Je teda
zrejmé, že v danom spore nie sú kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle § 384 ods. 2 CSP
na doplnenie dokazovania odvolacím súdom (a/ návrh strany na vykonanie dôkazu pred súdom prvej
inštancie, b/ jeho nevykonanie súdom prvej inštancie, c/ návrh na jeho vykonanie v odvolacom konaní).

18. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

19. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).