Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218497
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211218497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa

Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu E., M. XXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Helena Buzgóová, adresa sídla Dunajská Streda,
Alžbetínske námestie 2, proti žalovanej: N. E., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., M.
XXXX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Tibor Horváth, adresa sídla Bratislava, Havelkova 2, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
1. júna 2017 č.k. 6C/268/2011-140 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalobcom T. Q., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a N. E. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou,
predmetomktorejzmluvyjenehnuteľnosťvkatastrálnomúzemíV.E.,obecE.,parc.č.2542/71-záhrada
vo výmere 641 m2, parc. č. 2542/126 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 10 m2, evidovaná na LV
č.XXXXOkresnéhoúraduDunajskáStreda,katastrálnehoodboru,ktorej vkladbolpovolený05.02.2009

pod č. V 81/2009 Správy katastra v V. A. je neplatná.

1.2.1 Dokazovaním sa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v tejto veci preukázalo, že žalobca bol
výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. E., obec E. ako parcela
registra "C" parcelného čísla 2542/71 záhrada vo výmere 641 m2 a parcela číslo 2542/72 zastavaná
plocha vo výmere 440 m2 vedené na LV číslo XXX.

1.2.2 Z týchto nehnuteľností bola geometrickým plánom číslo 35021934-8/09 vyhotoveným L. - Ing.
E. P. zo dňa 5.1.2009 ktorý bol na Správe katastra v V. A. úradne overený 8.1.2009 pod číslom 4/09
vytvorená parc. č. 2542/126 - zastavaná plocha o výmere 10 m2.

1.2.3 Žalobca kúpnou zmluvou z 12.1.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra V. A. dňa
5.2.2009 pod číslom V 81/09 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
katastrálnom území V. E., obec E. ako pozemok parcela registra "C" parc. č. 2542/71 - záhrada vo

výmere 641 m2 a pozemok - parc. č. 2542/126 - zastavaná plocha o výmere 10 m2 žalovanej za
dohodnutú kúpnu cenu 3.000 eur, ktorá mala byť vyplatená v celosti v hotovosti pri podpise zmluvy, čo
zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi.1.2.4 Žalobca v čase uzatvárania a podpisovania tejto zmluvy trpel praktickou slepotu oboch očí bez
možnosti liečebného ovplyvnenia jeho stavu, teda 12.1.2009 nemohol so žiadnou optickou korekciou
čítať.

1.2.5 Žalobca nebol schopný sa s obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy oboznámiť jej prečítaním a to
ani s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú by si na
takýto účel zvolil a zmluva nebola vyhotovená vo forme úradnej zápisnice.

1.2.6 Syn žalobcu - T. Q. ml. svojou svedeckou výpoveďou potvrdil, že žalobca už dlhú dobu nemá
dobrý zrak, zle vidí, vôbec nečíta noviny, nikdy ho nevidel čítať ani s okuliarmi a z tohto dôvodu dôchodok
za neho preberala matka žalovanej.

1.2.7 Napriek tomu, že zmluvné strany svojimi podpismi na zmluve potvrdili vyplatenie kúpnej ceny
v celosti a v hotovosti predávajúcemu, kúpna cena žalobcovi vyplatená nebola ani pri podpise kúpnej

zmluvy ani neskôr.

1.2.8 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žalovaná vedená ako výlučný vlastník
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. E., obec E., parcely registra "C", parcelného
čísla 2542/71 - záhrada o výmere 614 m2 a parcelného čísla 2542/126 - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 10 m2, evidované na LV číslo XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok vlastníka nehnuteľností na ochranu jeho vlastníctva určením
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou tento svoje vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam previedol na žalovanú a to podľa § 137 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016),v spojení s § 39, § 40 ods. 1 a § 40 ods. 6 O.z.
(zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a to z dôvodu,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola ako vlastník sporných nehnuteľností v príslušnej
evidencii nehnuteľností vedená žalovaná (žalobca tak mal naliehavý právny záujem na určení či tu
jeho vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je, alebo nie je resp. na určení o neplatnosti právneho

úkonu, nakoľko v takomto prípade okresný úrad vyznačí stav vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
ktorý bol pred týmto právnym úkonom) ako aj z dôvodu, že pre platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy zákon
vyžadoval formou úradnej zápisnice.

1.4 Kúpnu zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že táto nebola urobená vo

forme ktorú pre takýto právny úkon vyžadoval zákon a preto žalobe vyhovel.

1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s § 255 ods. 1

C.s.p. a vecne vznikom nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu
v spore.

2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
žaloby a priznaním jej náhrady trov odvolacieho konania, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a

vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie namietajúc, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to najmä,
- že žalobca nevedel, že odpredáva časť svojej nehnuteľnosti žalovanej, nakoľko z výpovede svedka
M. E. vyplynulo, že sám žalobca navrhol M. E. odpredaj časti svojej nehnuteľnosti a taktiež ho požiadal
aby vybavili pred kúpou nehnuteľnosti geodeta a kúpnu zmluvu a žalobca spolupracoval s pracovníkmi

firmy pri vymeriavaní požadovaných plastových okien. Bez súčinnosti žalobcu by sa geodet nemohol
dostať na jeho pozemok a nemohol by vypracovať geometrický plán číslo 35021934 - 8/09, ktorý bol na
Správe katastra v V. A. úradne overený 8.1.2009 pod číslom 4/09. Na otázku súdu prečo bol žalobca
na obecnom úrade, keďže sa vyjadril, že nechcel vlastnícky disponovať s nehnuteľnosťou žalobca
odpovedal: "Zobrali ma tam, povedali, že musí podpísať úradné dokumenty, ktoré mali súvisieť s tým,

že mi zobrali záhradu zadarmo, bez toho, aby mi vyplatili peniaze.“„....... ak mi pošlú 15.000 eur šekom,
potom sporná nehnuteľnosť bude jej, pretože zadarmo sa nehnuteľnosť nedostáva. "Nakoľko žalobca
svojmu synovi povedal, že mu za kúpnu zmluvu nevyplatili peniaze ani nevymenili okná za plastové,
žalobca musel vedieť o odpredaji svojej nehnuteľnosti - záhrady, inak by to syn ani nevedel.- že u žalobcu ide o praktickú slepotu, nakoľko aj samotný žalobca vyhlásil na súde, že na jedno oko
je slepý úplne a na druhé vidí na 18%. Pokiaľ ide o poruchu zraku žalobcu možno vychádzať len z
lekárskej správy - nálezu MUDr. M. A. oftalmológia z 10.3.2006, pretože táto lekárska správa - nález

bol vyhotovený pred podpísaním napadnutej kúpnej zmluvy. Ďalšia lekárska správa je z 12.5.2017, teda
viac ako 8 rokov po podpísaní kúpnej zmluvy, a preto nemôže mať výpovednú hodnotu . Svedkyňa J. Q.
vo svojej výpovedi uviedla, že ku žalobcovi chodila 20 rokov, a preto vie, že žalobca vidí všetko, má aj
okuliare, chodieval si do obchodu na bicykli. Žalobca ju poveril na matričnom úrade, aby kúpnu zmluvu
prečítala čo aj vykonala pred pracovníčkou matriky Z. R.. Nevedomosť o problémoch žalobcu so zrakom

potvrdila svedkyňa Z. R. ako aj M. S.. Hodnovernosť lekárskych správ o rozsahu poškodenia zraku
žalobcu spochybňuje videozáznam z 25.3.2017, prehraný na pojednávaní súdu 1.6.2017, z ktorého
vyplýva, že žalobca bicykluje na miestnej komunikácii, ide riadne po pravej strane miestnej komunikácie,
pričom oproti nemu ide osobný automobil a bez akýchkoľvek problémov žalobca prechádza na bicykli
popri osobnom automobile.

2.2 Z takýchto nesprávnych skutkových zistení potom dospel aj k nesprávnemu záveru o neplatnosti
spornej kúpnej zmluvy napriek tomu, že dôvody takejto neplatnosti uvádzanej žalobcom vykonaným
dokazovaním preukázané neboli.

2.3 Kúpna zmluva bola uzatvorená určite a zrozumiteľne, predmet plnenia bol možný, účastníci kúpnej

zmluvy boli spôsobilí na právne úkony, zmluva neodporovala zákonu, ani ho neobchádza a ani sa
neprieči dobrým mravom, bola dodržaná písomná a forma a preto kúpna zmluva bola zápisu schopnou
listinou. V tomto prípade nebolo potrebné spísať úradnú zápisnicu, nakoľko žalobca bol oboznámený
s obsahom kúpnej zmluvy žalovanou, ktorú si zvolil a následne na to aj vlastnoručne odpísal kúpnu
zmluvu. Súčasný zdravotný stav žalovaného pokiaľ ide o jeho ochorenie očí nezodpovedá tomu stavu,

ktorý mal ku dňu podpisu zmluvy, nakoľko od posledného vyšetrenia jeho zraku a to dňa 12. mája 2017
k podpísaniu kúpnej zmluvy prešlo viac ako 8 rokov.

2.4 Súd prvej inštancie neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, že pre svoje
ochorenie zraku v presvedčení, že podpisuje návrh na zvýšenie jeho dôchodku podpísal spornú kúpnu
zmluvu. Nikdy nemala záujem žalovanej alebo svojmu bratovi alebo švagrinej predať alebo darovať

svoju nehnuteľnosť, nikdy nerokoval o žiadnej kúpnej cene a nikdy mu žiadnu kúpnu cenu žalovaná
nevyplatila. Poprel tvrdenia žalovanej že si objednal opravu svojej nehnuteľnosti a takouto formou
mala byť vyplatená údajne dohodnutá kúpna cena prevádzaných nehnuteľností. Zazlieval žalovanej, že
zneužila jeho zdravotný stav a takto sa dostala k vlastníctvu časti jeho pozemku.

4. Žalovaná svojím podaním z 13. decembra 2017, doručeným odvolaciemu súdu 18. decembra
2017 doplnila svoje odvolanie jednak o námietku nesprávnosti záveru súd prvej inštancie, že nemohol
nájsť znalca na území Slovenskej republiky z odvetvia zdravotníctvo a farmácia, odboru oftalmológia
- očné lekárstvo a že taký znalec nie je ani v Českej republike s uvedením konkrétnych mien znalcov
evidovaných v zozname znalcov SR a ČR ako aj o námietku, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozsudku nesprávne uviedol, že záznam predložený žalovaným bol vyhotovený v roku 2007 nakoľko
správne malo byť v rozsudku uvedené, že záznam bol vyhotovený v roku 2017, konkrétne dňa 25. marca
2017, z ktorého dňa je aj fotografia žalobcu ako bicykluje, ktorá bola vyhotovená spolu s predmetným
videozáznamom. K tomuto záznamu ďalej žalovaný uvádza, že žalobca sa bicykluje v E. po Q. ulici
ako vedľajšej ulici v ktorej žalobca odbočuje na hlavnú ulicu na M., smerom doľava, pričom je jasne so

záznamom vidieť, že žalobca pri odbočení na hlavnú ulicu pozrel doprava, aby dal prednosť vozidlám
na M. ulici. Preto je zavádzajúce a nemožné, aby žalobca podľa lekárskej správy MUDr. K. počítal prsty
tesne pred okom, keď pri bicyklovaní dáva prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k takémuto podaniu žalovaného zotrval na svojich doterajších

tvrdeniach a návrhu na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku pre jeho vecnú správnosť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

7. Predmetom konania je žaloba o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako

predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou dňa 12.1.2009 na základe, ktorej vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v nej citovaným v prospech žalovanej bol povolený Správou katastra v V. A. dňa
5.2.2009 pod číslom V 81/2009 a to z dôvodu, že táto nebola uzatvorená vo forme, ktorú pre jej
uzatvorenie vyžadoval zákon.

8. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľky,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
o neschopnosti žalobcu čítať v čase podpisovania spornej kúpnej zmluvy ako aj neschopnosti
oboznámiť sa s obsahom tejto kúpnej zmluvy pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo

prostredníctvom inej osoby, ktorú si pre tento účel zvolil, ako aj opodstatnenosti námietok o nesprávnom
právnom posúdení veci a to najmä o potrebe vyhotoviť spornú kúpnu zmluvu vo forme úradnej zápisnice.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť takto súdom

prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však
bol i nesúhlas odvolateľky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv.
odvolacíminámietkami,preúplnosťodôvodneniarozhodnutiaodvolacísúdpovažujezapotrebnédoplniť
nasledovné:

11.1 Pokiaľ ide o námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy odvolací súd uvádza:
Naliehavý právny záujem je potrebné chápať ako procesnú podmienku (tu pozri rozsudky Najvyššieho
súd Slovenskej republiky z 27. mája 2009 spisovej značky 2Obo 10/2009 a 2Obo 11/2009) , ktorú je

súd povinný skúmať ex offo. Podľa novej právnej úpravy uvedenej v C.s.p. súd nevykonáva pozitívne
skúmanie naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie je vec žalobcu, ale musí
mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov
navrhnutých žalobcom zodpovedá realite.

11.2 Podľa § 80 písm. c) O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení jeho
neskorších zmien a doplnení) - procesného predpisu účinného v čase podania tejto žaloby, návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11.3 Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.11.4 Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný
spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo, ak by sa bez tohto
požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba

spravidla nebude opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Aj v
takýchto prípadoch však bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy, ak určovacia
žaloba vytvorí pevný právny základ medzi sporovými stranami, a tak naplní svoj preventívny charakter
a cieľ - zabrániť ďalším prípadným sporom medzi sporovými stranami. Ak sa má určovacou žalobou,
respektíve určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v

evidencii nehnuteľnosti, bude naliehavý právny záujem na určení daný vždy. S prihliadnutím na význam
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti (výpis z katastra nehnuteľnosti slúži ako preukázanie
vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za
tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobu o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) možno uplatniť aj v prípade,
ak jej možnosť výslovne nezakazuje žiaden právny predpis a to z dôvodu, že výpočet žalôb či už v

ustanovení § 80 O.s.p. alebo § 137 C.s.p. je len demonštratívny. Gramatický výklad (žalobou sa možno
domáhať najmä, respektíve žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä) v spojení s argumentom
a contrario - ak ju zákon nevylučuje negatívnou enumeráciou ako neprípustnú, a contrario prípustná
žaloba takáto je. Výklad, ktorý túto žalobu pripúšťa len v prípadoch, keď tak výslovne stanoví zákon je
neprípustneextenzívny,nakoľkoajvprípadeurčeniaprávnejskutočnostivosvojejpodstateideourčenie

či tu právo je alebo nie je. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou zákazu denegatio justitiae. Výklad
o prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti bez výslovného zákonného splnomocnenia je podľa
názoru odvolacieho súdu ústavno-konformným výkladom. Vznik takzvaného žalobného práva, teda v
zásade moment actionata (moment zrodu žaloby) sa v civilnom procesnom práve viaže na moment
dokonania aktu porušenia či ohrozenia subjektívneho práva - v žiadnom prípade nie na existenciu (a

už vôbec nie neexistenciu) konkrétnej žaloby. Nakoľko v prejednávanej veci bolo nesporné, že v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie ako výlučný vlastník nehnuteľností ( ktoré boli predmetom kúpy a
predaja medzi žalobcom a žalovanou na základe kúpnej zmluvy ktorej určenia neplatnosti sa žalobca
domáha) bola v evidencii nehnuteľností uvedená žalovaná napriek tomu, že žalobca od počiatku tvrdil,
že takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom a on je tým subjektom komu patrí

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a touto žalobou sledoval to, aby aby bol zapísaný ako
vlastník vo verejnom registri (tu pozri zápisnicu z pojednávania súdu konaného dňa 1.6.2017), tak podľa
názoru odvolacieho súdu potom žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej
kúpnej zmluvy najmä ak podľa § 34 ods. 2 K.z. (zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

neplatnostidobrovoľnejdražby,10ea)okresnýúradvyznačístavpredtýmtoprávnymúkonomalebopred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb). Nemožno totiž
akceptovať výklad, že existuje porušenie práva, ale neexistuje žaloba, ktorou by sa dotknutý subjekt
mohol domáhať ochrany tohto porušeného (ohrozeného) práva na súde. Samotný K.z. ako osobitný

predpiskC.s.p.predpokladáprípustnosťžalobyourčeníprávnejskutočnostiakojeajurčenieneplatnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

12.1 Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie z dokazovania dospel k nesprávnemu
záveru o praktickej slepote žalobcu a že žalobca na matričnom úrade poveril J. Q. aby mu kúpnu zmluvu

prečítala, čo aj vykonala pred pracovníčkou matriky Z. R. odvolací súd uvádza:

12.2 Podľa § 40 ods. 6 O.z., na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo

prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

12.3 Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12.4 Podľa § 154 v C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.12.5 Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok (a), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (b), má nimi

byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (c), alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (d).

12.6 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca samotnú žalobu postavil na svojom
skutkovom tvrdení, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy nevedel čítať a tak nebol schopný

sa s obsahom tejto zmluvy oboznámiť ani pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvominejosoby,zktoréhodôvodupotombolapreuzatvorenieplatnejkúpnejzmluvypotrebná
úradná zápisnica. Takéto jeho skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku preukazoval
lekárskou správou Sociálnej poisťovne pobočka V. A. z 10. apríla 2006 (z ktorej je zrejmé, že žalovaný
trpí obojstrannou ambliopiou, obojstranným konvergenčným strabizmom, praktickou slepotou, pričom
ide o nezvratné ochorenie očí a stav je trvalý. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

bola ustálená na 80 %), lekárskou správou MUDr. M. A., oftalmológa, z 10.3.2006 (z ktorej je zrejmé,
že žalovaný VOD + 5,5 Dpsh počítal prsty tesne pred okom a VOS + 2,5 Dpsh počíta prsty na
2 centimetre pred okom a u neho je rozvinutá praktická slepota), lekárskou správou Univerzitnej
nemocnice Bratislava, Pažítková 4, Bratislava Nemocnica Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava, Očné
ambulancie špecializované z 12.5.2017 (tu pozri číslo listu 129 spisu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný

trpí praktickou slepotou oboch očí pri diagnózach amblyopia gravis o.u. praecipue o. dx., strabismus
conrgenes concomitans alternans o.u., ST. p. op. contra strabismus o. dx. Hypermetropia gr.maioris
o.dx, gr.min.o.sin., anisometropia a catraracta senilis coriconuclearis incipiens o.u a to bez možnosti
liečebného ovplyvnenia stavu, pričom na tejto klinike bol jediný raz minulosti 30.11.2015 vyšetrený a to
s rovnakým záverom, z ktorého dôvodu v januári 2009 nemohol so žiadnou optickou korekciou prečítať

kúpnu zmluvu) a svedeckou výpoveďou jeho syna T. Q. ktorý potvrdil, že žalobca už dlhodobo nemá
dobrý zrak, zle vidí, v dôsledku čoho vôbec nečíta noviny. Svedok ďalej prehlásil, že nikdy ho nevidel
čítať ani s okuliarmi.

12.7 Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu o jeho nemožnosti čítať v čase uzatvárania zmluvy poprela či

už vo svojom vyjadrení sa k žalobe z 22. marca 2012 alebo na pojednávaní konanom dňa 3.12.2012 a
v rámci svojej procesnej obrany tvrdiac, že podľa jej názoru žalovaný, keď má okuliare čítať vedel a na
matričnom úrade okuliare mal (č.l. 59 spisu). V rámci svojej výpovede ďalej prehlásila, že kúpnu zmluvu
žalobcovi prečítala potom čo ju tento o to požiadal.

12.8 Na preukázanie skutkových tvrdení v rámci takejto procesnej obrany navrhla vypočuť svoju matku
J. Q. (ktorá vo svojej svedeckej výpovedi prehlásila, že od januára 2009 nemá so žalobcom dobrý vzťah,
nakoľko došlo medzi nimi k nedorozumeniu ohľadom jeho dôchodku, žalobca vidí všetko, nakoľko
všetko okolo seba si vie porobiť sám a pomoc potreboval len vtedy, ak dostal nejaký list, buď preložiť,
ale on si všetko vybavil, vedel si navariť a chodieval si aj do obchodu na nákup a to aj na bicykli,

chodieval aj na zabíjačku, pričom všetky práce s tým ako vyučený mäsiar vykonával sám. Naposledy bol
u svedkyni na zabíjačke v januári 2008 a vykonal všetky mäsiarske práce), svojho manžela M. E., ktorý
vo svojej výpovedi prehlásil, že podľa jeho názoru žalovaný vidí, nakoľko aj u svokrovcov dovtedy kým
nebol problém robil zabíjačku (č.l. 67 spisu), svedkyňu Z. R. - ktorá ako pracovníčka matričného úradu
overovala podpis žalobcu na spornej kúpnej zmluve (ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom

dňa 4.4.2013 prehlásila, že nevie o tom, že by žalobca nevidel respektíve mal problém so zrakom a
nepozná jeho zdravotný stav. Svedkyňa ďalej prehlásila, že sa nevie vyjadriť k iným okolnostiam, za
ktorých došlo k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy a to či niekto žalobcovi takúto zmluvu pred jej
podpisomprečítal),svedkyňuM.S.,pracovníčkuobecnéhoúradu,ktorázpovereniastarostuvykonávala
overovania podpisov na listinách (ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa 4.4.2013

uviedla, že žalobcu nepozná a nevie či má alebo mal problémy so zrakom) a prehrať videozáznam
vyhotovený udania v roku 2017 ( z ktorého je zrejmé, že žalobca bicykluje na miestnej komunikácii).

12.9 Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o preukázaní
skutkového tvrdenia žalobcu že v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy nevedel čítať, odvolací

súd považuje takýto záver za správny, nakoľko jeho správnosť bola potvrdená aj jednoznačnými
listinnými dôkazmi (lekárskymi správami a odborným vyjadrením oftalmológa) predloženými žalobcom.
Na takomto závere nebolo možné nič zmeniť ani v dôsledku prostriedkov procesnej obrany použitý
žalovanou v tomto konaní, nakoľko v prípade v konaní vypočutých svedkov a to matky žalovanej ajej manžela, tieto ich výpovede o schopnosti žalobcu v čase podpisovania kúpnej zmluvy čítať nebolo
možné považovať za preukázané, nakoľko jednak ich vierohodnosť bola spochybnená tým, že so
žalobcom mali spor a boli v blízkom vzťahu so žalovanou a na druhej strane nie sú osobami, ktoré by

disponovali takou odbornou kvalifikáciou na posúdenie zdravotného stavu žalobcu a jeho schopnosti
čítať, ktorá by mohla spochybniť závery plynúce z lekárskych správ predložených žalobcom. Tieto osoby
ani jednoznačne netvrdili, že žalobcu v januári 2009, pred podpisom kúpnej zmluvy videli čítať. Práve
naopak, z dokazovania vyplynulo, že matka žalovanej za žalobcu preberala dôchodok práve preto, lebo
mal problém čítať. Obdobne tak tomu bolo aj pokiaľ ide o záznam z roku 2017 o bicyklovaní žalobcu

na miestnej komunikácii, nakoľko z takéhoto záznamu nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom, že
žalobca pri podpisovaní kúpnej zmluvy mohol čítať. V konaní totiž nebolo sporné či žalobca vidí alebo
nevidí, respektíve v čase podpisovania kúpnej zmluvy videl alebo nevidel, prípadne mohol bicyklovať,
ale sporným bolo to, či vedel čítať.

12.10 Pokiaľ ide o námietku žalovanej že žalobca pri podpisovaní kúpnej zmluvy na matrike mal okuliare

a zmluvu si mohol prečítať, respektíve že ju žalobcovi na jeho žiadosť pred jej podpisom na matrike
prečítala je potrebné uviesť, že takéto tvrdenie procesnej obrany žalovanej nebolo v konaní žiadnym
spôsobom preukázané. V konaní vypočuté svedkyne Z. R. a M. S. takéto skutkové tvrdenia žalovanej
nepotvrdili.

12.11 V závere je potrebné dodať, že žalovaná nepreukázala svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalobca
v čase podpisovania spornej kúpnej zmluvy vedel, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je
predaj pozemkov žalovanej (takýto záver nebolo možné prijať ani z výpovedí svedkov vypočutých v
tomto konaní /ktorí či už pri podpisovaní takéhoto právneho úkonu so žalobcom neboli, alebo takúto
vedomosť žalobcu o obsahu tohto konkrétneho právneho úkonu nepotvrdili/, ani z ostatných okolností,

ktoré v tomto konaní vyšli najavo) a okrem toho takáto námietka žalovanej o tom, že žalobca len vo
všeobecnosti vedel, že žalovaná chce kúpiť časť jeho nehnuteľností bola pre rozhodnutie v tejto veci
nepodstatná, nakoľko toto v konaní to nebolo podstatným pre rozhodnutie o žalobe, ale podstatným bolo
to, či v čase podpisovania kúpnej zmluvy vedel čítať alebo bol schopný sa s obsahom tohto jedinečného
a konkrétneho právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom

inej osoby, ktorú si na tento účel zvolil oboznámiť. Z dokazovania nevyplynulo, že žalobca vedel, že
dňa 12.1.2009 podpisuje kúpnu zmluvu a že žalobca mohol využiť také možnosti - prístroje a špeciálne
pomôcky, ktoré by mu umožnili oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy. Pokiaľ aj žalovaná tvrdila, že ju
poveril, aby ho oboznámila s tým, čo má podpísať (čo je aj logické, že sa žalobca o to zaujímal a ak dostal
aj uspokojivú odpoveď od osoby, ktorej dôveroval, následne nepoveroval inú osobu za takýmto účelom),

v konaní nepreukázala, že žalobcu oboznámila s tým, že má podpísať kúpnu zmluvu s konkrétnym
obsahom - teda, že mu ju prečítala, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáha.

12.12 Vzhľadom na správne skutkové závery súdu prvej inštancie o nemožnosti žalobcu oboznámiť sa
s obsahom spornej kúpnej zmluvy pred jej podpisom súd prvej inštancie vec správne posúdil aj právne

podľa § 40 ods. 6, § 39 a § 40 ods. 1 O.z. a dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu a
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy pre nedostatok formy, ktorú pre takýto právny úkon vyžadoval zákon.

13. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že súd neprihliadol na námietky žalovanej uvedené v jej
doplnení odvolania z 13. decembra 2017, nakoľko tieto boli doručené súdu prvej inštancie až po uplynutí

lehoty na odvolanie (právny zástupca žalovanej prevzal rozsudok dňa 23.6.2017 a lehota na odvolanie
mu uplynula dňa 10.7.2017) a podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázaní
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 v ods. 1 C.s.p. rozhodol i o
náhrade trov konania.

15.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania.

15.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).