Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010427
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115010427.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému I.. I. L., trestne stíhanému pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho
konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.
novembra 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
I.. I. L. J. A. E. Š. Í. B. narodený XX.XX.XXXX F. Q., trvale bytom C. XXX, okres L.,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 29.06.2015, č. k. 2 Pv
699/14/1101-29, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho
konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že

v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi I.. I. L., IČO: 11666455, so sídlom 900 67 Láb č. 125, ktoré
bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.1999, č. k. 38K 39/95-333, odo
dňa 13.01.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 05.12.2008, č. k. 38K 39/95-1051, na základe ktorého bol z funkcie správcu konkurznej podstaty
uvedeného úpadcu odvolaný T.. S. J. a zároveň bola do funkcie nového správcu konkurznej podstaty
ustanovená T.. R. T. R., so sídlom AK Dunajská 25, Bratislava, až doposiaľ jej ako novej správkyni

konkurznej podstaty opakovane neposkytol súčinnosť v zmysle § 17 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorú od neho požadovala na základe Výzvy na zostavenie
zoznamu aktív a pasív zo dňa 06.12.2011, ktorú si prevzal dňa 13.12.2011 a tiež na základe opakovanej
Výzvy zo dňa 05.11.2012, ktorú si prevzal dňa 09.11.2012, napriek poučeniam o trestnoprávnych
následkoch neposkytnutia súčinnosti v lehote 15 dní od doručenia týchto výziev, nezostavil a neodovzdal
správkynizoznamsvojichaktívapasívsuvedenímsvojichdlžníkov,veriteľovaichadries,neodovzdaljej
svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady a neposkytol jej potrebné vysvetlenie, pričom obvinený

nereagoval ani na predošlé výzvy konkurzného súdu zo dňa 09.02.1999, 30.06.1999, 06.08.1999 a
06.02.2012, aj napriek tomu, že bol opakovane poučený o trestnoprávnych následkoch nesplnenia si
povinností a za nesplnenie si týchto zákonom uložených povinností mu bola uznesením Krajského súdu
v Bratislave pod č. k. 38K 39/95-1292 zo dňa 03.07.2012 uložená poriadková pokuta vo výške 300,-Eur
a opakovane bola uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 38K 39/95-1305 zo dňa 13.08.2012
uložená poriadková pokuta vo výške 600,-Eur, čím si neplnil svoje povinnosti uložené mu v zmysle § 17
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v úmysle mariť predmet

konkurzného konania,pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 01.07.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava I zo dňa 29.06.2015, č. k. 2 Pv 699/14/1101-29 na obvineného I.. I. L., pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa 242 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo

obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, že je nevinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I.. I. L.,
výsluchom svedkov T.. R. T. R. a U.. R. B., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne L. B. za
podmienok upravených v § 263 odsek 2 Trestného poriadku a čítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, konkrétne Výmenného listu - poukazu, Rozsudkov Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 1Cbi/4/2012 a sp. zn. 1Cbi/2/2012, Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Obo 1/2013, Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 38K 39/1995-1498, č. k. 38K 39/95-1051,
č. k. 38K 39/95-1292, č. k. 38K 39/95-1305, Faktúry č. 1/2000, Zmluvy o nájme nebytových priestorov,
Doplnku k NZ, Výpovede z nájmu nebytových priestorov, Zmluvy zo dňa 04.10.2000, Notárskej zápisnice
N 540/00, Nz 539/00, Potvrdenia zo dňa 28.12.2000, Výtlačku z Obchodného vestníka, Výziev na

zostavenie zoznamu aktív a pasív, Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo
68/2012 - 2 Obo 73/2012, Dokumentácie - poskytnutých listín T.. R. T. R. (listiny, správy súdu na
č. l. 113-149), Stanoviska k výzve zo dňa 27.10.2014, Opätovnej výzvy na poskytnutie súčinnosti
zo dňa 13.10.2014, Listu zo dňa 29.05.2014, Odpovede na výzvu zo dňa 15.05.2012, Listu zo dňa
07.03.2012, Uplatnenia škody zo dňa 31.05.2001 adresovanému T.. R. T. R., Výziev adresovaných T.. S.

J., odpovedí a prípisu Krajského súdu v Bratislave (č. l. 162-171), Odpovede na výzvu Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 09.12.2014, Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 12C 319/00-86, Odpovede
na výzvu zo dňa 15.05.2012, vyjadrení, odvolania a stanoviska (č. l. 179-182), Vyjadrenia - odpovede
pre Krajský súd v Bratislave zo dňa 24.11.2014, Vyjadrenia k odvolaniu úpadcu zo dňa 26.02.2015,
Oznámenia a časti konkurzného spisu 3K 39/95 (č. l. 191-263), Dokumentácie Katastrálneho odboru

Obvodného úradu Bratislava (Listy vlastníctva a iné na č. l. 265-314), Spisového materiálu sp. zn.
23C/67/2015 (č. l. 315-334), Upovedomení OR PZ Bratislava I na č. l. 344 - 348, Uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava I a Uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I (č. l. 349 - 354), Výpisu zo
Živnostenského registra, Uznesenia o vznesení obvinenia voči T.. S. J., Vyjadrenní T.. S. J., Výmenného
listu a Oznámenia L.. T. B. (č. l. 601 - 602, Listu T.. C. J., Listinného materiálu predloženého obžalovaným

vrátane potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č. l. 633-659), Obsahu spisu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4T/36/2014, Oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 13.03.2017, Výsledku lustrácie v
evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Výsledku lustrácie v GP SR, Výpisu z registra
priestupkov obžalovaného, Odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj čítaním ostatných listinných
dôkazov zadokumentovaných v spisovom materiály.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci neboli naplnené zákonné znaky stíhaného prečinu, ako

ani iného trestného činu, ktorého skutková podstata je upravená v osobitnej časti Trestného zákona,
v dôsledku čoho bol odôvodnený iba jediný možný záver, a to, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, nie je trestným činom. Logickým dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.

Zhľadiskaskutkovýchzistenívyplývajúcichzprocesudokazovaniamalsúdzanepochybnepreukázané,
že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.1999, č. k. 38K 39/95-333, právoplatným dňa
06.03.2003, avšak vykonateľným už dňa 30.06.1999, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka I.. I. L.,
IČO: 11666455, so sídlom 900 67 Láb č. 125 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený T.. S.
J.. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2008, č. k. 38K 39/95-1051, právoplatným dňa13.01.2009 bol T.. S. J. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a do tejto funkcie bola ustanovená
T.. R. T. R..

Rovnako za preukázanú považuje súd tú skutočnosť, že aj napriek výzvam na zostavenie zoznamu
aktív a pasív zo dňa 06.12.2011, ktorú si obžalovaný I.. I. L. prevzal dňa 13.12.2011 a tiež na
základe opakovanej Výzvy zo dňa 05.11.2012, ktorú si prevzal dňa 09.11.2012, obžalovaný nezostavil
a neodovzdal správkyni konkurznej podstaty zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov,
veriteľov a ich adries, neodovzdal jej svoje obchodné knihy a všetky potrebné doklady a neposkytol

jej potrebné vysvetlenie. Obžalovaný nereagoval ani na predošlé výzvy konkurzného súdu zo dňa
09.02.1999, 30.06.1999, 06.08.1999 a 06.02.2012, pričom z obsahu spise je zrejmé, že uznesením
Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 38K 39/95-1292 zo dňa 03.07.2012 mu bola uložená poriadková
pokuta vo výške 300,-Eur a následne uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 38K 39/95-1305
zo dňa 13.08.2012 mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 600,-Eur.

Uvedeným konaním mal obžalovaný porušiť povinnosť upravenú v § 17 odsek 1 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, čím sa mal v zmysle podanej obžaloby dopustiť
prečinu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona.

Podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákon v znení účinnom do 07.11.2017 kto marí konkurzné
konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že nesplní
povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až päť rokov.

Z uvedenej zákonnej definície trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa
§ 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona vyplýva, že na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
nestačí, ak osoba len nesplní povinnosť uloženú jej zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, resp. v danom prípade zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Samotné nesplnenie povinnosti uloženej zákonom

o konkurze teda nie je trestným činom podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Aby mohlo
ísť o tento trestný čin, musí nesplnenie povinnosti uloženej zákonom o konkurze zároveň spôsobiť
marenie konkurzného konania. Medzi nesplnením povinnosti uloženej zákonom o konkurze a marením
konkurzného konania (ako následkom) musí taktiež existovať príčinná súvislosť, pričom páchateľ musí
nielen nesplniť povinnosť uloženú zákonom o konkurze v úmysle (s cieľom), aby došlo k mareniu

konkurzného konania, ale tento následok vo forme marenia konkurzného konania aj musí nastať
(nevyžaduje sa pritom, aby došlo k zmareniu konkurzného konania). Z uvedeného vyplýva aj to, že
nemôže ísť o nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej zákonom o konkurze, ale musí ísť o takú
povinnosť, ktorá v objektívnej rovine môže reálne spôsobiť marenie konkurzného konania. Objektívna
stránka trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a/

Trestného zákona teda zahŕňa nielen konanie (porušenie povinnosti stanovenej zákonom o konkurze),
ale aj následok (marenie) a príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

V predmetnej trestnej veci súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi konaním
obžalovaného (opomenutím konania, na ktoré bol povinný) a marením konkurzného konania nie je daná

príčinná súvislosť.

Obžalovanému je kladené za vinu marenie konkurzného konania tým, že správcovi konkurznej podstaty
a konkurznému súdu neposkytol súčinnosť v zmysle § 17 odsek 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurzne
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o konkurze“).

Podľa § 17 odsek 1 zákona o konkurze úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo
správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov,
veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť
mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že

je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto
povinností.Už zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že nesplnenie povinnosti v ňom upravenej môže
viesť k vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti dlžníka, a to nielen z dôvodu explicitne upravenej
poučovacej povinnosti o trestnoprávnych následkoch ich nesplnenia. Ak dlžník (úpadca) neodovzdá

správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením dlžníkov a veriteľov, neodovzdá obchodné knihy
alebo iné doklady, prípadne nepodá potrebné vysvetlenia, môže sa dopúšťať takého závažného
konania, ktoré znemožňuje, resp. podstatne sťažuje dosiahnuť účel konkurzného konania, ktorý
pozostáva v riešení úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka (vrátane zisťovania majetku dlžníka)
a následným kolektívnym uspokojením veriteľov. Takéto konanie evidentne smeruje proti samotnej

podstate konkurzného konania (t. j. podstatne sťažuje zisťovanie majetku dlžníka) a nepochybne napĺňa
obsah pojmu „marenie konkurzného konania“.

Ako vyplýva z výpovede svedkyne T.. R. T. R., ako aj listinných dôkazov, obžalovaný I.. I. L. neodovzdal
menovanej správkyni konkurznej podstaty požadovanú dokumentáciu, hoci bol na to opakovane
vyzvaný. Podľa výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania však takéto konanie obžalovaného

(opomenutia konania, na ktoré bol povinný) nebolo v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým v danom
prípadejemareniekonkurznéhokonania,vdôsledkučohoabsentujeesenciálnyznakobjektívnejstránky
stíhaného trestného činu.

Tento záver je odôvodnený tým, že nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný I.. I. L.

požadovanou dokumentáciou skutočne disponoval, resp. že by ju alebo jej podstatnú časť neodovzdal
pôvodnému správcovi konkurznej podstaty, ktorým bol (už zomrelý) T.. S. J..

Fakt,žeobžalovanýpožadovanédokladynemalkdispozícii,bolajpodstatnousúčasťoujehoobhajobnej
argumentácie. Obžalovaný I.. I. L. sa okrem iného totiž bránil aj tým, že správkyňou žiadanú súčinnosť

(predloženie súpisu aktív a pasív s uvedením dlžníkov a veriteľov, obchodných kníh a pod.) nemohol
poskytnúť z dôvodu, že všetky doklady mal uložené v archíve v budove na Exnárovej ulici č. 57 v
Bratislave, ktorú v minulosti užíval a do ktorej v tom čase nemal prístup, nakoľko budova bola obsadená
súkromnou bezpečnostnou službou a následne už nemal možnosť budovu užívať. Okrem toho, všetky
materiály, ktoré mal k dispozícii, boli ihneď po vyhlásení konkurzu odovzdané pôvodnému správcovi

konkurznej podstaty T.. S. J., a to na základe inštrukcie, ktorú dal svojmu ekonómovi, nakoľko T.. S. J.
bol v zahraničí. Uvedenému podľa obžalovaného nasvedčuje aj list T.. C. J. adresovaný menovanému
správcovi konkurznej podstaty. Obžalovaný sa tiež bránil tým, že na výzvu novej správkyne konkurznej
podstaty reagoval tak, že doklady nemá, že archív sa nachádza v budove na Exnárovej ulici č. 57 v
Bratislave a že si doklady má prioritne pýtať od T.. S. J.. Napokon obžalovaný v rámci svojej obhajoby

poukázal tiež na tú skutočnosť, že v danom čase bol dlhodobo práceneschopný.

Tieto obhajobné tvrdenia obžalovaného neboli relevantným spôsobom vyvrátené. Naopak majú oporu
aj v ostatných vo veci vykonaných dôkazoch. Svedkyňa T.. R. T.M.B. R. totiž na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný jej na prvú výzvu oznámil, že je práceneschopný a hoci na druhú výzvu reagoval

tak, že jej nie je povinný súčinnosť poskytnúť, v jednom zo svojich podaní jej uviedol aj to, že všetky
podklady odovzdal T.. S. J.. Taktiež jej mal obžalovaný uviesť, že na ulici Exnárová č. 57 v Bratislave sa
nachádzajú veci, ktoré mu patria, avšak nič konkrétne nešpecifikoval. Menovaná svedkyňa sa dostavila
na uvedenú adresu, žiadne veci sa tam však nenachádzali a od vlastníka budovy dostala písomné
potvrdenie, že sa tam žiadne veci nenachádzajú. Toto vyjadrenie je ale potrebné vnímať v kontexte

skutočností uvedených svedkom U.. R.J.M. B., ako aj obsahu Notárskej zápisnice sp. zn. N 540/00,
Nz 539/00.

Z výpovede svedka U.. R. B. vyplýva, že v budove na Exnárovej ulici č. 58 v Bratislave s notárkou
spísali všetky veci obžalovaného, ktoré sa tam nachádzali, pričom medzi nimi boli aj všelijaké fascikle

s písomnosťami, ktoré však oni neštudovali. Po určitej dobe všetko vyhodili, resp. zničili. Týchto
písomností pritom bolo toľko, že sa to (zničenie) za jeden deň nedalo zvládnuť. Uvedenému vyjadreniu
menovaného svedka zodpovedá aj obsah zmienenej notárskej zápisnice, v ktorej sa okrem iného
konštatuje, že v daných priestoroch (Exnárova 57, Bratislava) sa nachádzajú skrinky (výška 1,5 m), v
ktorých sa nachádza nezistiteľné množstvo listinnej agendy.

Tieto preukázané skutočnosti evidentne svedčia v prospech obhajobnej argumentácie obžalovaného,
ktorou poukazoval na to, že minimálne časť účtovnej agendy mal v uvedených priestoroch. Keďže v
danomprípadeužniejemožnézistiťobsahtejtopísomnejdokumentácie,jepotrebnévychádzaťzverziepre obžalovaného najpriaznivejšej v súlade so zásadou „in dubio pre reo“, teda že súčasťou týchto listín
boli aj materiály, ktoré by inak mal obžalovaný povinnosť vydať správcovi konkurznej podstaty v zmysle
§ 17 odsek 1 zákona o konkurze.

Z vykonaného dokazovania rezultuje tiež ten fakt, že obžalovaný nemal do uvedených priestorov prístup,
čo potvrdil aj svedok U.. R. B., ktorý uviedol, že po uzavretí kúpnej zmluvy k danej budove znemožnili
obžalovanému vstup do nej, nakoľko tam nemal čo robiť. Tento svedok síce uviedol, že po spísaní
vecí vyzvali obžalovaného, aby si ich vyzdvihol, ale on nereagoval, avšak táto skutočnosť nemá žiaden

významvotázkevinyprestíhanýskutok.Nevyzdvihnutiesivecívrátanepísomnejagendyniekoľkorokov
pred zaslaním výziev správkyňou konkurznej podstaty v zmysle § 17 odsek 1 zákona o konkurze nemá
relevanciu k otázke marenia konkurzného konania, a už vôbec nie v zmysle popisu skutku uvedeného
v obžalobe. Nemožno pritom opomenúť tú skutočnosť, že dané veci nemali byť po tom, čo obžalovaný
nereagoval na výzvu na prevzatie vecí, zničené, ale mali byť dané do úschovy na náklady obžalovaného.
Pre otázku viny by bolo takéto konanie obžalovaného irelevantné aj z dôvodu premlčania, rovnako ako je

tomu v prípade obžalobou uvádzaného konania obžalovaného vzťahujúceho sa k roku 1999 (päťročná
premlčacia doba podľa § 87 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona).

Podľa názoru súdu nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného ani pokiaľ ide o odovzdanie účtovnej
agendy alebo jej časti pôvodnému správcovi konkurznej podstaty T.. S. J.. Svedkyňa T.. R. T. R. síce na

hlavnom pojednávaní vypovedala v tom smere, že na základe jej výzvy jej T.. S. J. uviedol, že úpadca mu
žiadnu súčinnosť neposkytol, avšak v danom prípade je možné mať odôvodnené pochybnosti o tom, či
takéto vyjadrenie je pravdivé. Z listu T.. C. J. zo dňa 04.03.2001 adresovaného T.. S. J. totiž vyplýva, že
mu (správcovi) boli odovzdané doklady I.. I. L. týkajúce sa jeho konkurznej veci (výkaz majetku, záväzky,
pohľadávky). V uvedenom liste sa tiež uvádza, že účtovníctvom z minulosti nemajú k dispozícii od roku

2000 a že sa u správcu zastaví ekonóm obžalovaného, ktorý mu odovzdá zmenku na sto miliónov Sk.
Okrem toho vyššie menovaná svedkyňa uviedla, že T.. S. J. ako pôvodný správca konkurznej podstaty
nevykonal nič, čo vykonať mal, pričom jej neodovzdal absolútne žiadne doklady. Voči tomuto správcovi
pritom bolo taktiež vedené trestné stíhanie pre prečin marenia konkurzného a vyrovnacieho konania
podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, a to na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/36/2014, ktoré

sa týka toho istého konkurzného konania, ako je tomu u obžalovaného I.. I. L.E.Š..

Na základe uvedeného možno ustáliť, že obžalovaný účtovnú dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii,
pôvodnému správcovi odovzdal (či už osobne alebo prostredníctvom inej osoby), resp. v danom prípade
nebol preukázaný opak a vzhľadom na úmrtie T.. S. J. už táto otázka ani nemohla byť predmetom

ďalšieho dokazovania.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na to, že obžalovaný I.. I. L. bol v období od 11.07.2011
do 17.04.2013 práceneschopný, čo vyplýva z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
11.07.2011 a Výmenného listu zo dňa 24.06.2014 vystavených lekárom L.. T. B., K.., ako aj z odpovede

menovaného lekára zo dňa 16.09.2012 adresovanej Krajskému súdu v Bratislave, v ktorej sa uvádza,
že obžalovaný chodí mesačne na kontrolné vyšetrenia k psychiatrovi L.. U., ktorý odporúča pokračovať
v pracovnej neschopnosti. Tento fakt pritom odôvodnene vyvoláva pochybnosť v tom smere, či v prípade
obžalovaného vôbec môže ísť o nesplnenie takej povinnosti, pre ktorú možno vyvodzovať trestnoprávnu
zodpovednosť.

Táto skutočnosť v spojení s tým, že od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - obžalovaného I.. I.
L. do zaslania výziev správkyňou konkurznej podstaty ubehlo vyše 12 rokov, pričom, s poukazom na
už uvedené, je potrebné vychádzať z toho, že menovaný obžalovaný už súčinnosť podľa § 17 odsek
1 zákona o konkurze poskytol pôvodnému správcovi konkurznej podstaty, by mala vplyv aj pre záver o

neexistencii materiálneho znaku stíhaného trestného činu z dôvodu nenaplnenia Trestným zákonom (§
10 odsek 2) požadovaného stupňa závažnosti vyžadovaného pri prečinoch.

Súd však opätovne uvádza, že v danej trestnej veci neboli naplnené formálne znaky prečinu marenia
konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko tým,

že obžalovaný nevyhovel (nerešpektoval) výzvy uvedené v skutkovej vete obžaloby, nedošlo k mareniu
konkurzného konania v príčinnej súvislosti s nesplnením povinnosti upravenej v § 17 odsek 1 zákona o
konkurze. Povedané inak, nesplnenie povinnosti podľa § 17 odsek 1 zákona o konkurze a oznámenie
obžalovaného, že požadovanou dokumentáciou nedisponuje z toho a z toho dôvodu, vedie k tomuistému výsledku. Z výpovede svedkyne T.. R. T. R. vyplýva, že od obžalovaného mala informáciu o tom,
že potrebnými dokladmi nedisponuje a mohla preto robiť všetky ďalšie potrebné úkony smerujúce k
zisteniu majetku dlžníka.

Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovaným v rámci jeho obhajoby,
ako aj nespochybnenú do úvahy prichádzajúcu alternatívu, že zisťovanie majetku dlžníka I.. I. L. bolo
podstatne sťažované z dôvodov na strane pôvodného správcu konkurznej podstaty T.. S. J., bolo
potrebné dôsledne uplatňovať zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o konkrétnych skutkových

otázkach vychádzať z alternatívy pre obžalovaného najpriaznivejšej.

Záverom súd uvádza, že všetky ďalšie rozsiahle návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré
predniesol na hlavnom pojednávaní, resp. podal písomne, súd odmietol vykonať z dôvodu, že pre
rozhodnutie v merite veci neboli podstatné. Taktiež je potrebné uviesť, že súd sa v odôvodnení tohto
rozsudku nezaoberal tými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, ktoré nemali význam pre skutkové a

právne posúdenie danej trestnej veci.

S prihliadnutím na všetky skutkové zistenia a vyššie prezentované právne úvahy súdu, bolo možné
dospieť k jedinému opodstatnenému záveru, podľa ktorého skutok, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu v podanej obžalobe nie je trestným činom, preto súd obžalovaného podľa § 285 písmeno b/

Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, teda rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia. V
rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v

priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.