Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/168/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109219801
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3109219801.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v spore žalobcov 1/ H. X., štátneho občana

Slovenskejrepubliky,bytomU.O.XXXX,T.nadQ.,2/E.X.,štátnejobčiankySlovenskejrepubliky,bytom
U. O. XXXX, T. nad Q., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Opetom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika
22, Trenčianske Teplice proti žalovaným 1/ U. A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom U.
O. XXX/X, T. nad Q., 2/ P. A., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom U. O. XXX/X, T. nad Q.,
obaja zastúpení JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 71, Žilina, o uloženie
povinnosti urobiť vhodné opatrenie na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovaní majú proti žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Štát má proti žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným uloženia povinnosti zdržať sa konania
smerujúceho k odpojeniu rodinného domu s. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k. ú. T. nad
Q., vedeného na LV č. XXX, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve od spoločnej kanalizačnej
prípojky, vedenej na parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q.

a parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q., s výnimkou
nevyhnutných opráv spoločnej kanalizačnej prípojky, avšak za predpokladu, že nebudú mať za následok
odpojenie rodinného domu s. č. XXXX od spoločnej kanalizačnej prípojky. Uviedli, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. T. nad Q., vedenými na LV č. XXX, a to parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2
a rod. domu s. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcimi sa v k. ú. T. nad Q., vedenými na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinného
domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/XX. Oba domy sú napojené spoločnou kanalizačnou
prípojkou na verejnú kanalizáciu. Spoločná kanalizačná prípojka vedie cez nehnuteľnosti strán sporu a
je v ich spoluvlastníctve. Dňa 19.12.2008 dostali list od žalovaných, v ktorom im oznamujú, že došlo k
vyrážaniu vody zo spoločnej kanalizačnej prípojky s výzvou na urobenie vlastnej kanalizačnej prípojky.
Zároveň im oznámili svoj zámer rekonštruovať prasknutú spoločnú kanalizáciu, s tým, že rekonštrukcia
bude riešiť iba kanalizáciu ich domu. Takýto zámer a konanie žalovaného považujú za nebezpečné,

ktoré im môže spôsobiť závažnú škodu, nakoľko v konečnom dôsledku z listu žalovaného vyplýva, že ich
rodinný dom chce odpojiť od spoločnej kanalizácie. Na list reagovali písomne dňa 29.12.008 a upozornili
žalovaných na neprijateľnosť takéhoto konania, možnosť vzniku škody a zároveň žalovaných vyzvali
na zákaz zásahu do spoločnej prípojky. O tejto situácii informovali i Mesto T. nad Q. listom zo dňa12.02.2009. Uviedli, že sú ochotní podieľať sa na oprave spoločnej kanalizácie. Sú presvedčení, že
zámer žalovaných zrušiť spoločnú kanalizačnú prípojku bez ich súhlasu a tým ich odpojiť od kanalizácie,
je stavom vážneho ohrozenia. Zároveň je ohrozené ich vlastnícke právo k spoločnej kanalizácii, bola by

im bola spôsobená škoda a boli by obmedzení v užívaní svojho rodinného domu.

2. Z písomného vyjadrenia zo dňa 10.12.2009 vyplýva, že žalovaní považujú žalobu za nedôvodnú.
Uviedli, že predmetná kanalizácia sa nenachádza v spoluvlastníctve vlastníkov domov s. č. XXX a s.
č. XXXX, bola vždy súčasťou domu s. č. XXX a nebola spoločnou kanalizačnou prípojkou. Kanalizácia

je spoločná iba fakticky, nie právne. V danej veci nejde o užívanie spoločnej veci, každý zo susedov
užíva svoju kanalizáciu s tým, že žalobcovia protiprávne vypúšťajú nimi produkované splašky do verejnej
kanalizácie cez ich kanalizáciu, čo súčasná legislatíva výslovne zakazuje. Každá nehnuteľnosť musí
byť vybavená samostatnou kanalizačnou prípojkou s vyústením do verejnej kanalizácie. Žalobcovia sa
tak snažia protiprávne užívať cudziu vec. Vypúšťanie splaškov do cudzej kanalizácie nachádzajúcej
sa na cudzom pozemku a v cudzej stavbe, je zjavne protiprávne a proti dobrým mravom. Žalobcovia

sa nikdy nepodieľali na úpravách a údržbe kanalizačnej prípojky, kanalizačnú prípojku používajú bez
právneho dôvodu a využívajú situáciu, že pri výstavbe domov bol ich dom neštandardne napojený na
kanalizáciu susedného domu, a nie samostatne cez ich pozemok. Nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda
o užívaní, resp. zmluva o zriadení vecného bremena, ktoré by zakladali právo žalobcov na užívanie
kanalizácie nachádzajúcej sa v ich nehnuteľnostiach. Žalobcovia sa nikdy nesprávali ako vlastníci alebo

oprávnení užívatelia kanalizácie, iba profitovali zo skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu žalobcovia
nie sú oprávnenými užívateľmi a ani spoluvlastníkmi kanalizácie a v danej veci im nepatrí aktívna
legitimácia. Žalobcovia sú navyše podľa ust. zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a
kanalizáciách povinní vybudovať si vlastnú kanalizačnú prípojku so samostatným vyústením do verejnej
kanalizácie. Kanalizačnú prípojku považujú sa súčasť ich domu s. č. XXX. Kanalizačná prípojka odvádza

odpadové vody iba z jednej stavby, nie z viacerých stavieb. Žalobcovia nezriadili prípojku na vlastné
náklady a nemôžu mať tak akékoľvek užívacie alebo vlastnícke práva na túto prípojku. Je zakázané, aby
producent bez súhlasu vlastníka verejnej kanalizácie odvádzal odpadové vody od ďalšieho producenta,
ako tomu dochádza v tomto prípade. Kanalizačná prípojka je v havarijnom stave (vyteká, zapácha,
plesnie a poskytuje životný priestor potkanom), čím ohrozuje zdravie ich rodiny a mal. detí. Nakoľko

stav kanalizácie je neopraviteľný, je nutné čo najskôr vykonať kompletnú rekonštrukciu a výmenu
kanalizačnej prípojky. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že sú spoluvlastníci kanalizácie, mali podať žalobu o
hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 OZ, a nie žalobu podľa § 417 OZ.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2012 žalobcovia poukázali na potvrdenie F. vodárenskej

spoločnosti a. s. o spoločnej kanalizačnej prípojke, v zmysle ktorého nehnuteľnosti strán sporu sú
napojené na verejnú kanalizáciu jednou spoločnou kanalizačnou prípojkou vybudovanou pri výstavbe
nehnuteľností pred cca 54 rokmi. Taktiež poukázali na listinu o určení účelu užívania stavby Mesta T. nad
Q.,vzmyslektorejpristavbáchrodinnýchdvojdomovboloobvyklé,žemaliriešenéspoločnúkanalizačnú
prípojku vody a kanalizácie pre obe bytové jednotky. V tejto listine je tiež uvedené, že uvedená

stavba bola povolená výmerom Okresného národného výboru v G. dňa 07.05.1952. Nehnuteľnosť
nadobudlidobezpodielovéhospoluvlastníctvapreddesiatkamirokov.Spolusnehnuteľnosťounadobudli
vlastnícke právo i k spoločnej kanalizačnej prípojke. Nehnuteľnosť, vrátane kanalizačne prípojky,
niekoľko desiatok rokov v dobrej viere užívajú s tým, že ide o ich nehnuteľnosť a že kanalizačná
prípojka je v ich spoluvlastníctve. Napriek tomu, že sú presvedčení, že spoločná kanalizačná prípojka

je v ich spoluvlastníctve, v záujme právnej istoty, dali do pozornosti skutočnosť vydržania vlastníckeho
práva k spoločnej kanalizačnej prípojke. Zastávali názor, že spoločná kanalizačná prípojka je súčasťou
dvojdomu, keďže súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila.

4. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 26C/168/2009-194 zo dňa 09.10.2013 žalobu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia.

6. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4Co/86/2014-238 zo dňa 12.03.2015 napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
v preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. T. nad Q., vedených na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX/XX o výmere
XXmX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXmX záhrady, rod. domu s. č.XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. T. nad Q., vedených na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX/XX o výmere
XXmX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere XXXmX záhrady, rodinného domu

s. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/XX, že žalovaní vyzvali žalobcov na vybudovanie vlastnej
kanalizačnej prípojky listom žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2008, že oba uvedené rodinné domy boli
pôvodne vybudované ako dvojdom s dvoma bytovými jednotkami tak, ako to vyplýva z listu Mesta T. nad
Q. zo dňa 31.10.2011, že kanalizačná prípojka vedie cez oba rodinné domy, že táto kanalizačná prípojka
bola pôvodne vybudovaná tak, že do nej bol napojený rodinný dom žalobcov dvoma vetvami, a to v

časti, v ktorej táto prechádza v rodinnom dome žalovaných tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku
č. XX/XXXX G.. P. M., že kanalizačná prípojka, ktorá sa nachádza v súčasnosti v suteréne žalovaných,
pôvodne nebola súčasťou ich domu, ale viedla mimo domu a až následným rozširovaním domu, resp.
suterénu domu, sa kanalizačná prípojka dostala do suterénu rodinného domu. Z písomného určenia
účelu užívania stavby podľa § 104 Stavebného zákona vydaného Mestom T. nad Q. dňa 31.10.2011, na
základe ktorého stavebný úrad určil účel užívania stavby s. č. XXXX na pozemku KN-C XXXX/XX k. ú.

T. nad Q. tak, že stavba s. č. XXXX na pozemku KN-C XXXX/XX k. ú. T. nad Q. je podľa § 43a
ods. 1 písm. b) Stavebného zákona bytová budova "Rodinný dom" s jednou bytovou jednotkou určenou
na trvalé bývanie. Uvedenému účelu stavby zodpovedá jej súčasné stavebno-technické vybavenie a
stavba je na tento účel užívaná bez závad. Z popisu stavby vyplýva, že rodinný dom je súčasťou
rodinného dvojdomu s dvoma bytovými jednotkami. Pri stavbách rodinných dvojdomov bolo obvyklé, že

mali riešenú spoločnú prípojku vody a kanalizácie pre obe bytové jednotky. Aj z písomného prehlásenia
F. vodárenskej spoločnosti a.s. F. W. zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že nehnuteľnosti s. č. XXXX/X (vlastník
H. X. s manželkou E.) a s. č. XXX/X (vlastník U. A. s manželkou P.) na ulici J. O., sú napojené na
verejnú kanalizáciu jednou spoločnou kanalizačnou prípojkou vybudovanou pri výstavbe nehnuteľností
pred cca 54 rokmi. Kanalizačná prípojka je zaústená do verejnej kanalizácie T. na ulici J. O.. S

poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd mal za to, že ide o spoločnú kanalizačnú prípojku
pre obidva rodinné domy. Žalobcovia namietali, že ich odpojením od spoločnej kanalizačnej prípojky
žalovanými by došlo k značnému znehodnoteniu ich rodinného domu a samotný rodinný dom by prestal
byť užívaniaschopný. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania možno zatiaľ konštatovať, že v
dôsledku hrozby žalovaných odpojenia od spoločnej kanalizácie by došlo k zásahu do vlastníckeho

práva žalobcov. V konaní však nebolo skúmané, či v súvislosti s odpojením od spoločnej kanalizácie
hrozí žalobcom vážne ohrozenie na ich majetku, resp. či v dôsledku tohto ohrozenia im hrozí na majetku
škoda v budúcnosti, čo je predpokladom pre aplikáciu ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka. Posúdenie
tejto otázky bude vecou znaleckého dokazovania, ktorého úlohou bude vyjadriť sa k tomu, či v dôsledku
odpojenia od spoločnej kanalizačnej prípojky hrozí škoda na majetku žalobcov, pokiaľ áno, úlohou

súdu prvej inštancie bude posúdiť, či ide o vážne ohrozenie zo strany žalovaných. Až na základe
takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdi, či uplatnený nárok žalobcov na prevedenie
opatrení k zabráneniu hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 OZ je dôvodný.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Q. L., N. M., W. C., oboznámením

žaloby, LV č. XXX, č. XXX, pre k. ú. T. nad Q., situácie domu, pôdorysu, notárskej zápisnice Štátneho
notárstva v F. W. sp. zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 19.07.1973, výzvy zo dňa 19.12.2008,
upozornenia zo dňa 29.12.2008, sťažnosti zo dňa 12.02.2009, listu - ochrana nehnuteľnosti zo dňa
25.02.2009, prehlásenia o spoločnej kanalizačnej prípojke zo dňa 20.04.2009, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 19Co/188/2009-41 zo dňa 30.07.2009, písomného vyjadrenie žalovaných zo dňa

10.12.2009, potvrdenia zo dňa 11.11.2009, kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2005, znaleckého posudku č.
XXX/XX zo dňa 06.12.1996, stanoviska ku kanalizačnej prípojke zo dňa 28.09.2009, kúpnej zmluvy zo
dňa 24.02.1997, fotografií, žiadosti o stanovisko k účinku vyrážania kanalizácie - stanovisko zo dňa
09.11.2009, krycieho listu, rozpočtu, rekapitulácie rozpočtu, písomných vyjadrení žalobcov, prehlásenia
o spoločnej kanalizačnej prípojke, určenia účelu užívania stavby podľa § 104 Stavebného zákona zo dňa

31.10.2011, znaleckého posudku č. XX/XXXX, znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 19.07.2016,
výmeru zo dňa 30.12.1993.
8. Zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 19.04.2017 poukázal na skutočnosť, že rodinný dom žalobcov
je obývaný, tento bol obývaný aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku, aj v súčasnosti minimálne
troma osobami. Kanalizačná prípojka je riadne využívaná, s touto v súčasnosti nie sú žiadne problémy.

Nesúhlasil s vyjadrením znalca, že kanalizačná prípojka u žalovaných je suchá, z dôvodu, že sa táto
nevyužíva žalobcami. Poukázal na to, že žalovaní podali sťažnosť na vodárenskú spoločnosť, z tohto
dôvodu pracovníci uvedenej spoločnosti vykonali, na posúdenie podania žalovaných, ohliadku spornej
kanalizácie. Výsledky tohto šetrenia nie sú známe, pretože táto ohliadka sa uskutočnila asi pred tromatýždňami. Dcéry žalobcov sa dotazovali pracovníkov vodárenskej spoločnosti, ako ohliadka dopadla,
títo im uviedli, že kanalizačná prípojka v dome žalovaných bola suchá, písomne však toto podložené
nemajú. Taktiež skutočnosť, že kanalizačná prípojka je užívaná, je zrejmá aj z dôkazov o zaplatení vody

F. vodárenskej spoločnosti z januára a februára 2017. Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku,
z ktorých je zrejmé, že odpojením a prerušením kanalizačnej prípojky by nebolo možné užívať dom
žalobcov. Mal za to, že škoda žalobcom by vznikla z dôvodu, že by museli vybudovať novú kanalizačnú
prípojku. Pri budovaní novej kanalizačnej prípojky by sa zrejme museli na viac dní odsťahovať. Škoda by
im vznikla z dôvodu, že by museli vynaložiť náklady na vybudovanie novej kanalizačnej prípojky. Výšku

hodnoty novej kanalizačnej prípojky stanovenou znaleckým posudkom XXX/XXXX spochybnil, pretože
znalec túto stanovil rovnako ako v r. 2013. Navyše, podľa jeho názoru, spôsob výpočtu týchto nákladov
relevantným dôvodom neodôvodnil. Okrem toho, podľa neho, znalec nemá oprávnenie na odhad
hodnoty stavebných prác, čo je zrejmé z inštrukcie č. X/XXXX. Mal za to, že odpojením kanalizačnej
prípojky by mohlo dôjsť k zaplaveniu domu žalobcov a tým jeho značného poškodenia. Poukázal na
to, že vyčíslenie výšky škody v danej veci nie je relevantným dôvodom pre uplatnenie ust. § 417 ods.

2 OZ. V tejto veci je relevantná skutočnosť, že konaním žalovaných žalobcom môže aj v budúcnosti
hroziť škoda a takouto škodou je tá skutočnosť, že by nemohli užívať svoju nehnuteľnosť. Námietku
výšky škody uvádzal len z dôvodu procesnej opatrnosti, aby v prípade, ak budú žalobcovia úspešní,
toto nebolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom. Trval na výsluchu znalca tak, ako to
navrhol vo svojom podaní zo dňa 03.10.2016. Podľa jeho názoru, ak je na to znalec oprávnený, mal

by presne uviesť trasu a spôsob vybudovania kanalizačnej prípojky a z tohto by bola zrejmá výška
nákladov s tým spojených pre žalobcov a tým aj výška škody, ktorá im z tohto dôvodu vznikne. Navrhol,
aby súd na uvedené skutočnosti nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom, ktorý bol ustanovený
vo veci Ing. M., pretože tento je znalý danej problematiky, takéto znalecké dokazovanie sa mu teda
javí ako hospodárnejšie oproti vypracovaniu súkromného znaleckého posudku žalobcami. Ak by to súd

považoval za významné v danej veci, navrhol vypočuť svedkov, ktorých mená oznámi súdu v lehote
súdom stanovenej, a to k užívaniu nehnuteľnosti zo strany žalobcov, konkrétne žalobcu 1/, ktorý napriek
vyjadreniu žalovaných, spornú nehnuteľnosť užíva. Žalobkyňa 2/ je vzhľadom na svoj nepriaznivý
zdravotný stav umiestnená v zdravotníckom zariadení, avšak po úprave jej zdravotného stavu, táto mieni
dom naďalej užívať. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a pre prípad úspechu žalobcov si uplatnil náhradu

trov konania. V prípade, ak by boli žalovaní úspešní v spore, navrhol, aby súd žalovaným náhradu
trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcov, ktoré vyplývajú z
dôkazov predložených v rámci oslobodenia od súdnych. Spochybnil aktuálnosť fotografií predložených
žalovanými i to, že fotografie sú z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Poukázal na to, že tvrdenie
zástupcu žalovaných o tom, že si môžu žalobcovia vybudovať kanalizačnú prípojku cez svoj pozemok s

jejvyústenímdoverejnejkanalizácie,jelenotázne,pretožetátomožnosťsa vsporenepreverovala.

9. Zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 19.04.2017 žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to,
že žalobcom nič nebránilo zabezpečiť prítomnosť navrhovaných svedkov na dnešnom pojednávaní.
Navrhol, aby súd dôkazy navrhnuté zástupcom žalobcov na dnešnom pojednávaní nevykonal.

Žalobcovia v spore, ktorý trvá 8 rokov, poukazujú na to, že im hrozí vážna ujma pre správanie
žalovaných, táto však v spore žiadnym spôsobom preukázaná nebola, aj napriek dĺžke trvania sporu.
Žalobcovia sa snažia svojou žalobou udržať neudržateľný stav, keď využívajú nefunkčnú prípojku, ktorá
vyvoláva potrebu vybudovania novej kanalizačnej prípojky. Žalovaní takto už dávno učinili, pretože
majú vlastnú kanalizačnú vetvu, starú už nevyužívajú. Žalobcovia takto mali a majú rovnako možnosť

vybudovať si svoju vlastnú kanalizačnú prípojku, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
oprava nefunkčnej kanalizačnej prípojky je finančne náročnejšia ako vybudovanie novej kanalizačnej
prípojky. Kanalizačnú prípojku majú možnosť viesť cez svoj pozemok priamo do verejnej kanalizácie.
Naopak, pre správanie žalobcov dochádza k ohrozovaniu zdravia celej rodiny žalovaných, nehovoriac
o tom, že sa znehodnocuje majetok vo vlastníctve žalovaných. Využívaním nefunkčnej kanalizačnej

prípojky žalobcami dochádza k porušovaniu hygienických aj vodárenských predpisov. Podľa jeho názoru
v danej veci nie je dôvod na aplikáciu § 417 ods. 2 OZ, pretože v danej veci nejde o žiadnu aktivitu
žalovaných a za uvedený stav títo nezodpovedajú. Naopak, dlhoročne nefunkčnú kanalizáciu opravujú,
čistia ju, vyberajú šachtu, kde stále prichádzajú splašky od žalobcov. Poukázal na to, že rodinný dom vo
vlastníctve žalobcov nie je užívaný žalobcami tak, ako to tvrdil ich zástupca. Tento je užívaný vnučkou

žalobcov a jej rodinou. V dôsledku takéhoto užívania nehnuteľnosti žalobcov opätovne dochádza k
zatekaniu spornej kanalizácie, čo je zrejmé z fotografií, ktoré boli vyhotovené v decembri 2016. Poukázal
na to, že daný stav, podľa jeho názoru, zavinili žalobcovia, ktorí po dobe životnosti využívali kanalizáciu
odvádzaním splaškov do verejnej kanalizácie, čím dochádzalo k znehodnocovaniu kanalizácie. Má zato, že za súčasnej situácie potreba novej kanalizácie vyplýva zo zákona č. 442/2002. Je neprípustné,
aby svoje splašky žalobcovia odvádzali cez kanalizáciu iného producenta - žalovaného. Je na mieste,
aby si žalobcovia vyhotovili novú vlastnú kanalizačnú prípojku. Udržanie súčasného stavu je v rozpore

s dobrými mravmi. Čo sa týka znaleckého posudku, tento považoval za relevantný, úplný, jasný v danej
veci. Mal za to, že na podanie znaleckého posudku bol znalec oprávnený. Navyše žalobcovia si mohli
dať vypracovať súkromný znalecký posudok, čo nevykonali. Ich ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
považoval len za účelové. Žalobcovia využívajú nefunkčnú kanalizačnú prípojku po dobe životnosti, z
tohto dôvodu je potrebné, aby si vo vlastnom záujme dali vyhotoviť novú kanalizačnú prípojku.

10. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. T. nad Q. vyplýva, že spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a domu s. č. XXXX na
parcele č. XXXX/XX, k. ú. T. nad Q. sú žalobcovia v podiele X/X. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú.
T. nad Q. je zrejmé, že spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 a domu s. č. XXX na parcele č. XXXX/XX, k. ú. T. nad

Q. sú žalovaní v podiele X/X.

11. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2005 nadobudli žalovaní vlastnícke právo k rodinnému domu
s. č. XXX postavenému na pozemku parc. č. KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2 a k pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 zapísaným na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q..

12. Zo stanoviska G.. Q. L. ku kanalizačnej prípojke zo dňa 28.09.2009 vyplýva, že existujúce potrubie
splaškovej kanalizácie vedené suterénom rodinného domu žalovaného 1/ nie je možné opraviť, je
nutná kompletná rekonštrukcia potrubia splaškovej kanalizácie. Z hľadiska technického budú splaškové
odpadové vody z rodinného domu žalovaného 1/ vedené pod stropom suterénu jeho rodinného domu

a zaústené do revíznej šachty kanalizácie existujúcej. Preto nebude možné odvádzanie splaškových
odpadových vôd z rodinného domu žalobcu 1/ spoločným potrubím vnútornej splaškovej kanalizácie.
Ing. Q. L. navrhol vybudovať samostatnú prípojku splaškovej kanalizácie F. T. XXX mm pre rodinný dom
žalobcu 1/ so samostatnou revíznou šachtou kanalizácie umiestnenou na jeho pozemku. Do revíznej
šachty by boli zaústené všetky splaškové odpadové vody z rodinného domu žalobcu 1/. Odpadové vody

z revíznej šachty by boli napojené na verejnú kanalizáciu vedenú v ulici J. O..

13. Z potvrdenia N. M., bývalého spoluvlastníka domu š. č. XXX postaveného na pozemku parc. č.
XXXX/XX, k. ú. T. nad Q., vyplýva, že žalobcovia sa nikdy nepodieľali na úpravách a údržbe kanalizačnej
prípojky, dokonca odmietli sa akokoľvek spolupodieľať na nutných opravách kanalizácie a kanalizačnej

šachty.

14. Zo stanoviska Mestského úradu T. nad Q. zo dňa 09.11.2009 vyplýva, že výkonom ŠSD bolo zistené,
že problémy so zvýšenou vlhkosťou v pivničných priestoroch, kadiaľ prechádza spoločná kanalizácia,
sú len v rodinnom dome žalovaných. Presná príčina zvýšenej vlhkosti stien a podláh sa výkonom ŠSD

nepodarila zistiť.

15. Z prehlásenia F. vodárenskej spoločnosti o spoločnej kanalizačnej prípojke vyplýva, že nehnuteľnosti
s.č.XXXX/Xvovlastníctvežalobcovas.č.XXX/XvovlastníctvežalovanýchnauliciJ.O.súnapojenéna
verejnú kanalizáciu jednou spoločnou kanalizačnou prípojkou vybudovanou pri výstavbe nehnuteľnosti

pred cca 54 rokmi. Kanalizačná prípojka je zaústená do verejnej kanalizácie T. XXX na ulici J. O..

16. V zmysle § 104 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad určil, že stavba s. č. XXXX na pozemku
KN-C XXXX/XX k. ú. T. nad Q. je podľa § 43a ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona bytová budova rodinný
dom s 1 bytovou jednotkou, určená na trvalé bývanie. Uvedenému účelu stavby zodpovedá jej súčasné

stavebno - technické vybavenie a stavba je na tento účel užívaná bez závad. Rodinný dom je súčasťou
rodinného dvojdomu s dvoma bytovými jednotkami, je čiastočne podpivničený, prízemný s podkrovím. V
suteréne je sklad, na prízemí je jedna bytová jednotka s predsieňou, kuchyňou, dvoma izbami, kúpeľňou
a WC. Stavba je na pôdoryse XXXXX x XXXXX mm. Pri stavbách rodinných dvojdomov bolo obvyklé,
že mali riešené spoločnú prípojku vody a kanalizácie pre obe bytové jednotky.

17. Svedok G.. Q. L. uviedol, že na základe žiadosti žalovanej 2/ vykonal ohliadku kanalizačnej
prípojky, ktorá sa nachádza v dome žalovaných. Kanalizačná prípojka je vedená po podlahe suterénu.
Kanalizačná prípojka bola v dezolátnom stave, bola zatečená, z čoho je zrejmé, že z nej vytekajúsplašky. Z dôvodu, že kanalizačná prípojka bola zatečená, je zrejmé, že príčinou problémov v dome
žalovaných nie sú spodné vody, ale kanalizačná prípojka. Na základe ohliadky zistil, že na kanalizačnej
prípojke boli robené viaceré opravy, hlavne sa jednalo o pretesňovanie prípojky. Tieto opravy však

nepostačovali. Takéto plátanie závad neviedlo, podľa jeho názoru, k odstráneniu problémov. Bolo by
potrebné v dome žalovaných vymeniť zvodové potrubie. Kanalizačná prípojka, ktorá sa nachádza v
domežalovaných,jekameninová,tátobolavybudovanáešteniekedypredrokom1954.Životnosťtakejto
kameninovej prípojky je do 50 rokov. Poukázal na to, že kanalizačné prípojky možno viesť pod stropom
a pod podlahy. V súčasnosti sa však využíva vedenie kanalizačných prípojok pod

stropom. Vedenie kanalizačnej prípojky po podlahe je nevyhovujúce. V technických normách však nie je
výslovne zakázané, že by kanalizačná prípojka nemohla ísť aj po podlahe. Vedenie kanalizačnej prípojky
na podlahe je nevyhovujúce predovšetkým z bezpečnostného hľadiska. Pri takto vedenej prípojke
môže dôjsť k úrazu, napr. k zakopnutiu. Keďže sa jednalo o kameninovú prípojku a v čase vykonania
ohliadky bola zaschnutá, nevedel sa teda vyjadriť, či sa jedná o dlhodobejšie vytekanie alebo to bola
len krátkodobá záležitosť. Pri posudzovaní predmetnej problematiky zvolil vizuálnu ohliadku. Nezistil pri

nej žiadnu prasklinu.

18. Svedok N. M. uviedol, že v predmetnom dome býval 22 rokov. V tom čase jeho rodičia dom
prestavovali, rozširovali ho. Pôvodne viedli kanalizačné prípojky mimo domu. Tým, že sa dom zväčšoval
a nadstavoval, došlo k tomu, že kanalizačné prípojky sa nachádzajú v dome. Kanalizačné prípojky boli

pôvodne vedené pod zemou, pri prestavbe sa vykopali a odvtedy vedú po podlahe. Počas obdobia, keď
v dome býval, neboli žiadne problémy s kanalizačnou prípojkou. Nemá vedomosť o tom, že by jeho
rodičia nejakým spôsobom zasahovali do kanalizačnej prípojky. Počas obdobia, keď býval v dome, bola
tam len pôvodná kanalizačná prípojka. V predmetnom dome žil asi do roku 1993. Potom
v dome býval jeho otec do roku 2005, kedy došlo k predaju domu žalovaným. Nemal vedomosť o tom,

že by mal problémy s kanalizačnou prípojkou. Keby nejaké boli, určite by mu to povedal a určite by ho
požiadal, aby to riešil. Nikdy neriešili vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo prípojky, pretože nebol dôvod.
V minulosti s ňou neboli žiadne problémy.

19. Svedkyňa W. C., rod. X. uviedla, že v dome žalobcov žila od svojho narodenia až do roku 1998. Jej

rodičia nemali doposiaľ žiadny problém s kanalizačnou prípojkou. Prípojka sa nachádza v pivničných
priestoroch, je suchá, bez akýchkoľvek vád. Do roku 2007 bolo všetko v poriadku. V roku 2007 im
žalovaní oznámili, že ich odpoja od kanalizácie a nie sú ochotní poskytnúť pozemok pre vedenie
spoločnej kanalizačnej prípojky. S týmto nesúhlasili a ohradili sa listom, ktorý žalovaní neprevzali. V
dome strán sporu bol vykonaný stavebný dohľad pracovníkom MsÚ z odboru výstavby, Ing. O., ktorý

nezistil závady na kanalizačnej prípojke. Odporučil žalovaným, aby si na zistenie príčiny problémov
zabezpečili firmu, ktorá im prostredníctvom kamier vie zistiť príčinu problémov. Ing. O. vo svojom
vyjadrení uviedol, že problémom u žalovaných môžu byť aj spodné vody. Nevedela sa vyjadriť, v
akom stave sa nachádza kanalizačná prípojka žalovaných. Kanalizačná prípojka sa odjakživa užívala
vlastníkmi domu spoločne. Myslela si, že je v ich spoluvlastníctve. V minulosti neboli žiadne problémy s

užívaním kanalizácie. Myslela si, že tieto problémy si žalovaní spôsobili sami, a to pri prestavbe domu.
Jej rodičia nemohli spôsobiť problémy, pretože oni nenadstavujú ani neprerábajú.

20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že zavlhčenie stien a zápach spôsobuje nefunkčná
spoločná kanalizačná prípojka. Vlhnutie od spodnej vody je možné vylúčiť - len v okolí kameninového

potrubiavrodinnomdomes.č.XXXaniejevpodlahesuterénurodinnéhodomus.č.XXXX.Kanalizačná
prípojka je nefunkčná ako celok, nie je tesná, dochádza k úniku splaškov v suteréne rodinného domu s.
č. XXX. Kanalizačná prípojka je nefunkčná, je to zásadná vada a je nutné ju odstrániť. Znalec odporučil
zhotoviť dve samostatné prípojky. Je to vada odstrániteľná, je rovnako nákladná, resp. mierne drahšia
ako zhotoviť dve samostatné prípojky pre každý dom samostatne na verejnú kanalizáciu. Čiastkové

opravy nie sú možné - nedosiahne sa odstránenie vady. Je potrebné celú kanalizačnú prípojku nahradiť
novým tesným potrubím. To znamená celú prípojku vykopať a osadiť novým potrubím alebo zhotoviť dve
samostatné prípojky. Mierne hospodárnejšie je, ako vyplýva zo spracovaných rozpočtov, zhotoviť novú
kanalizačnúprípojkuprekaždýdomsamostatne.Opravajestvujúcejprípojkyje2.382,10Eur,zhotovenie
dvoch samostatných prípojok je 2.314,30 Eur (bez DPH). Nestačí vybudovať len novú prípojku pre

rodinný dom s. č. XXXX, musí sa zhotoviť aj nová prípojka pre rodinný dom č. s. XXX. Náklady
na vybudovanie nových prípojok sú 2.314,30 Eur bez DPH.21. Z písomného vyjadrenia žalobcov zo dňa 18.09.2013 vyplýva, že im nie je zrejmé, kde konkrétne
sú netesnosti spojov potrubia, ktoré znalec konštatuje. Znalec nepredložil žiaden dôkaz, napr.
fotodokumentáciu, na ktorej by bola netesnosť zdokumentovaná. Ak by táto netesnosť existovala a bola

by viditeľná, zrejme by cez ňu pretekal obsah kanalizačnej prípojky. Toto však na mieste samom nebolo
vidieť. Taktiež je potrebné uviesť, že samotný múr nie je mokrý, ani navlhnutý. Sú na ňom fľaky, avšak nie
je pravdou, že by bol vlhký a zamokrený. I samotný svedok G.. Q. L. vo svojej výpovedi uviedol,
že nezistil žiadnu prasklinu a prípojka bola v čase jeho ohliadky suchá. Ďalej im nie je zrejmé, z čoho
znalec usúdil, že kameninové potrubie, ktoré uvádza ako betónové, nie je tesné. V znaleckom posudku

nie je žiaden relevantný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Taktiež je nepreukázané tvrdenie znalca o
tom, že netesnosti kanalizácie sú pred vstupom potrubia do suterénu RD s. č. XXX. Na základe akých
poznatkov dospel znalec k takémuto záveru vzhľadom na skutočnosť, že samotný priestor pred vstupom
potrubia do suterénu RD č. XXX je zakopaný a nie je k nemu prístup. Takéto závery znalca nepovažujú
za relevantné, nakoľko ide iba o dedukcie bez možnosti reálneho preskúmania stavu kanalizačnej
prípojky sondou, ktorá by odhalila stav prípojky. V tejto súvislosti poukazujú i na stanovisko Mesta T.

nad Q. zo dňa 09.11.2009, kde je konštatované, že "ležaté kanalizačné potrubie vedené pri podlahe
v pivnici obidvoch rodinných domov je obetónované až nad potrubie a tým sa netesnosť kanalizácie
nedá preukázať". Závery znalca považujú za nedostatočné a ide iba o jeho dedukcie bez riadneho
preskúmania skutkového stavu na mieste samom. Znalec absolútne neuvádza, aké metódy použil pri
skúmaní prasklín a netesností, na základe akých odborných záverov dospel k uvedeným zisteniam.

Pokiaľideootázkurozpočtuzavybudovaniekanalizačnejprípojky,nazákladeakýchcienznalecstanovil
cenu takýchto prác. Bral do úvahy skutočnosť, že cez ich pozemky idú inžinierske siete.

22. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,
pozemné stavby, poruchy stavieb Ing. P. M. vyplynulo, že spoločná kanalizačná prípojka je nefunkčná

- je netesná a dochádzalo k úniku splaškov do suterénu rodinného domu s. č. XXX. Podľa prehlásenia
žalobcov sa rodinný dom s. č. XXXX toho času neužíva - preto nebol zistený priesak do suterénu RD
s. č. XXX. Potrubie je ale po svojej životnosti, je dôležité a bude potrebné urýchlene opraviť, resp.
zhotoviť novú prípojku. Postup bol popísaný v posudku č. XX/XXXX. Ak by došlo k odpojeniu, prerušeniu
kanalizačnej prípojky žalovanými - rodinný dom č. súp. XXXX by nebolo možné užívať, čo nie je možné

priamo vyčísliť. Priama škoda by ale nevznikla - len by sa musela zhotoviť nová prípojka pre rodinný
dom č. súp. XXXX. Náklady (škoda) boli vypočítané v posudku XX/XXXX - na opravu - dobudovanie
prípojky by bolo treba 2.382,10 Euro bez DPH.

23. Na pojednávaní dňa 18.09.2013 žalobcovia navrhli výsluch znalca, nariadenie kontrolného

dokazovania a oboznámenie rozhodnutia o prípustnosti stavby, z ktorej by bolo zrejmé vlastníctvo
prípojky.

24. Podľa § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

27. Podľa § 417 ods. 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

28. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku
kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva
zachované.

29. Ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka svojím účelom nadväzuje na § 6, ktorý v súvislosti

s ochranou práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov ustanovuje, že ak bezprostredne hrozí
neoprávnený zásah do práva, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám
odvrátiť.Ideovšeobecnéoprávneniekaždého,t.j.takfyzickej,akoajprávnickejosoby,použiťsvojpomoc
v zákonom vymedzených medziach proti bezprostredne hroziacemu neoprávnenému zásahu tretejosoby. Pokiaľ sa oprávnená osoba chráni v tomto rozsahu, jej konanie pri odvracaní takéhoto hroziaceho
zásahu nemožno kvalifikovať ako protiprávny úkon. Podľa ustanovenia § 6, ak bezprostredne hrozí
neoprávnený zásah do práva, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám

odvrátiť, t.j. je oprávnený, nie povinný tak urobiť. Ustanovenie § 417 ods. 1 ide v tomto smere ďalej,
pretože každému, komu hrozí škoda, ukladá povinnosť zakročiť na jej odvrátenie spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia. Povinnosť zakročiť je uložená každému, komu škoda hrozí. Túto povinnosť
má teda tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ jej hrozí škoda. Zákon ukladá povinnosť zakročiť
na odvrátenie hroziacej škody, ale porušenie tejto povinnosti v rámci predpisov o zodpovednosti za

škodu priamo nesankcionuje. Možno však uvažovať o použití § 441, podľa ktorého, ak bola škoda
spôsobenáajzavinenímpoškodeného,znášajupoškodenýpomernepodľamierysvojhozavinenia.Toto
ustanovenie však možno aplikovať len vtedy, keď si škodu spôsobil poškodený spoločne so škodcom
a pritom proti hroziacej škode nezakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Aj napriek
tomu, že nesplnenie povinnosti zakročiť proti hroziacemu zásahu nie je bezprostredne sankcionované,
spôsob zakročenia vymedzený v zákone má svoj význam z hľadiska vzniku prípadnej zodpovednosti

konajúceho za škodu, ktorú pri takomto zákroku spôsobil tretej osobe. Podľa § 418 ods. 1 totiž ten,
kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu
zodpovedný, okrem prípadu, ak by toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak.
Či toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak, treba posudzovať podľa kritéria
ustanoveného v § 417 ods. 1, t.j. či vôbec bola možnosť zakročiť na odvrátenie škody spôsobom

primeraným okolnostiam ohrozenia. To znamená, že treba vychádzať z posúdenia okolností ohrozenia
a z toho, či vzhľadom na tieto okolnosti bol vôbec možný primeraný zásah smerujúci k odvráteniu škody.
Kým v odseku 1 je upravená povinnosť toho, komu hrozí škoda, zakročiť na odvrátenie hroziacej škody,
podľa odseku 2 má ohrozený právo domáhať sa ochrany na súde. Toto právo domáhať sa ochrany na
súde je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Nemožno sa teda obrátiť na súd s akoukoľvek

maličkosťou, ale iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany neoprávneného zasahovateľa. Ohrozený
má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia
na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a primerané opatrenia uložené súdom na
odvrátenie hroziacej škody, treba posudzovať podľa toho, aká škoda ohrozenému hrozí, t.j. či mu hrozí
škoda na majetku alebo na zdraví, alebo či ide o škodu, ktorá hrozí prírode alebo životnému prostrediu.

Podľa povahy hroziacej škody treba posúdiť aj to, aké možnosti určitými vhodnými a primeranými
opatreniami odvrátiť hroziacu škodu prichádzali do úvahy.

30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju
zamietol. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa konania

smerujúceho k odpojeniu rodinného domu s. č. XXXX, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve,
od spoločnej kanalizačnej prípojky, vedenej na parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, ktoré patria do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných a cez parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, ktoré sú v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve, s výnimkou nevyhnutných opráv spoločnej kanalizačnej prípojky, avšak
za predpokladu, že nebudú mať za následok odpojenie rodinného domu s. č. XXXX od tejto prípojky.

Podľa názoru krajského súdu, vysloveného v uznesení č. k. 4Co/86/2014-238 zo dňa 12.03.2015, z
vykonaného dokazovania možno zatiaľ konštatovať, že v dôsledku hrozby žalovaných o odpojení od
spoločnej kanalizácie by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Krajský súd ďalej v citovanom
uznesení uviedol, že v konaní však nebolo skúmané, či v súvislosti s odpojením od spoločnej kanalizácie
hrozí žalobcom vážne ohrozenie na ich majetku, resp. či v dôsledku tohto ohrozenia im hrozí na majetku

škodavbudúcnosti,čojepredpokladompreaplikáciuust.§417ods.2OZ,pričomposúdenietejtootázky
je vecou znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného pokynu krajského súdu súd prvej inštancie
nariadil znalecké dokazovanie na zistenie následkov odpojenia kanalizačnej prípojky žalovanými, zo
záverov ktorého je zrejmé, že spoločná kanalizačná prípojka je nefunkčná - je netesná a dochádzalo k
úniku splaškov do suterénu rodinného domu s. č. XXX. Podľa prehlásenia žalovaných sa rodinný dom

s. č. XXXX toho času neužíva - preto nebol zistený priesak do suterénu RD s. č. XXX. Potrubie je ale
po svojej životnosti, je dôležité a bude potrebné urýchlene opraviť, resp. zhotoviť novú prípojku. Ak by
došlo k odpojeniu, prerušeniu kanalizačnej prípojky žalovanými - rodinný dom č. súp. XXXX by nebolo
možné užívať, čo nie je možné priamo vyčísliť. Priama škoda by ale nevznikla - len by sa musela zhotoviť
nová prípojka pre rodinný dom č. súp. XXXX. Náklady (škoda) boli vypočítané v posudku XX/XXXX

- na opravu - dobudovanie prípojky by bolo treba 2.382,10 Euro bez DPH. Z uvedeného znaleckého
posudku i zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, rovnako aj z výpovede svedka G.. Q. L. a zo stanoviska
ku kanalizačnej prípojke zo dňa 28.09.2009 je nepochybne zrejmé, že kanalizačná prípojka je po dobe
životnosti,mázlýtechnickýstav,zateká,atedaexistujepotrebatakýtostavriešiťajzaaktívnejsúčinnostižalobcov. Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX ešte vyplynulo, že odpojením kanalizačnej
prípojky žalovanými by rodinný dom vo vlastníctve žalobcov nebolo možné užívať, čím by, podľa názoru
súdu, žalobcom vznikla vážna ujma, ako ju má na mysli ustanovenie § 417 ods. 2 OZ. Súd však zastáva

názor, že v danom prípade musí ísť o škodu protiprávnu, teda nesmie ísť o ujmu, ktorú sú ohrození, v
tomto prípade žalobcovia, povinní znášať. V predmetnom spore bolo zistené, že kanalizačná prípojka
je po dobe životnosti, jej ďalším užívaním zo strany žalobcov, hrozí škoda nie len na ich majetku, ale
i na majetku žalovaných, keďže táto vedie aj cez ich dom, a to napr. v dôsledku vytekania splaškov.
Na základe uvedeného je zrejmé, že v danej veci nepochybne hrozí vznik škody na majetku žalobcov,

ale nie v dôsledku konania žalovaných, ale z toho dôvodu, že žalobcovia užívajú kanalizačnú prípojku,
ktorá je už po dobe životnosti. Naopak, žalovaní tým, že od žalobcov vyžadujú, aby si vybudovali novú
prípojku, keďže kanalizačnú prípojku nemožno naďalej bez hrozby vzniku škody užívať a jej oprava je
nehospodárna, čo je zrejmé zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, konajú v súlade s § 415 OZ.
Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. S poukazom na uvedené považoval súd návrh žalobcov na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania, na výsluch znalca, za neefektívne, nakoľko pokiaľ je kanalizačné potrubie po dobe
životnosti, nemožno predpokladať jeho ďalšie riadne využitie. Ohľadne ďalšieho návrhu žalobcov na
výsluch znalca k následkom odpojenia kanalizačnej prípojky, aby presne skutkovo popísal následok
spôsobený odpojením, považoval súd za nedôvodný, nakoľko znalec sa k uvedenému vyjadril vo svojom

znaleckom posudku. Rovnako návrh žalobcov, aby znalec definoval náklady na odstránenie následku
pri zohľadnení špecifík tohto prípadu a pri použití terajších cien, aby uviedol trasu a spôsob vybudovania
kanalizačnej prípojky, z čoho bude zrejmá výška nákladov s tým spojených pre žalobcov a aj výška
škody, ktorá im z tohto dôvodu vznikne, považoval súd vzhľadom na predmet sporu za irelevantný.
Taktiež návrh žalobcov na výsluch svedkov ohľadne užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov

považoval súd za nedôvodný vzhľadom na predmet sporu. Z dôvodu, že súd považoval vlastníctvo k
časti kanalizačnej prípojky v dome žalobcov za nesporné, nepovažoval za dôvodný návrh žalobcov na
vykonanie dôkazu oboznámenia rozhodnutia o prípustnosti stavby. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenie § 42 ods. 7 zákona č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého vlastníctvo k vodovodným prípojkám
alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona

zostáva zachované, keďže kanalizačná prípojka bola vybudovaná v roku 1952. S prihliadnutím na
príbuzenský pomer svedkov N. M., W. C. k žalobcom možno u svedkov predpokladať ich záujem na
rozhodnutí veci v prospech žalobcov, preto mal súd dôvodné pochybnosti o ich vierohodnosti, a preto
na ich výpovede v spore neprihliadal.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu, priznal im súd
náhradu trov konania proti žalobcom vo výške 100 %. Zástupca žalobcov žiadal, aby súd v prípade
úspechu žalovaných, týmto nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na majetkové a sociálne pomery
žalobcov. S takýmto návrhom sa súd nestotožnil, nakoľko takýto postup považoval za nespravodlivý voči
žalovaným vzhľadom na postoj žalobcov v spore, ktorí užívaním kanalizačnej prípojky po dobe životnosti

ohrozujú svoj majetok i majetok žalovaných, nemajú záujem podieľať sa na riešení vzniknutej situácie
a podanou žalobou obmedzujú žalovaných pri riešení predmetného problému.

35. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

36. Súd pri náhrade trov konania štátu analogicky postupoval podľa § 259 CSP, podľa ktorého, ak
pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby (teda aj štátu), má táto
osoba (štát) tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. S poukazom na postoj žalobcov v
spore a citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, že v konaní neúspešných žalobcov zaviazal na

náhradu trov konania štátu vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.