Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210805
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714210805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. W. XXXX/X, XXX XX W., zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNAR,
s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO: 35 868 221, proti žalovanému: EQUE s.r.o., Pod
Urpínom 14, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 8 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/150/2014 - 98, zo dňa 13. februára 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,64 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Odporca RS autobazár, s.r.o. Zvolen je
povinný zaplatiť navrhovateľovi P. P. 6000 eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2000
eur od 02.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 2000 eur od 2.06.2014 do zaplatenia a zo sumy 2000 eur
od 2.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetom sporu je dlhované nájomné za apríl až júl
2014, čo je za 4 mesiace po 2000 eur spolu 8000 eur. Na základe zisteného skutkového stavu,
ktorý súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a
vypočutím svedkov, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu (návrh navrhovateľa) je dôvodná v časti
žalovanej sumy 6 000 eur, ktorá suma predstavuje dlhované nájomné odporcu (žalovaného) za máj až

júl 2014. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd mal preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom,
resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa stala na istý čas predmetom nájmu medzi žalobcom a
žalovaným. Žalovaný mienil vyrovnať dlžné nájomné jednostranným zápočtom svojej pohľadávky voči
pohľadávkežalobcu.Súdmalzato,žepohľadávkažalovanéhovovýške13200eurspríslušenstvomvoči
žalobcovi je existujúcou pohľadávkou (na žalovaného bola prevedená spoločnosťou MHM autoimport
s.r.o. Zvolen). Zápočet zo dňa 20.05.2014, ktorým bola započítaná pohľadávka žalovaného vo výške
2000 eur proti pohľadávke žalobcu vo výške 2000 eur, čo je dlhované nájomné za apríl 2014, bol

podľa názoru súdu určitý a zrozumiteľný (v zápočte žalovaný uvádza, že voči tejto pohľadávke žalobcu
započítava čiastočne svoju pohľadávku vo výške 2000 eur z celkovej pohľadávky 13200 eur). Avšak
jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 5.08.2014, ktorým žalovaný započítal voči žalobcovi svoju
pohľadávku vo výške 7500 eur, súd vyhodnotil ako nie určitý a nie jednoznačný, ide o absolútneneplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, lebo nie je určite a jednoznačne uvedené,
voči ktorej pohľadávke žalobcu žalovaný započítava svoju pohľadávku vo výške 7500 eur. Preto súd
vyhovel žalobe v časti žalovanej sumy 6000 eur, ktorá suma predstavuje dlhované nájomné za máj až júl

2014. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol v dôsledku právne relevantného jednostranného zápočtu
pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu predstavujúce nájomné za apríl 2014 vo výške 2000
eur.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu v celkovej výške 6000 eur, nájomné v zmysle čl.
IV. bod 3 bolo splatné najneskôr 1. deň mesiaca, za ktorý nájomné prináleží, preto súd priznal žalobcovi

aj nárok na úrok z omeškania podľa § § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p., rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

5. Žalovaný podal odvolanie voči výroku rozsudku, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel. Namietal, voči
názoru súdu, že v prípade zápočtu pohľadávky žalovaného zo dňa 05.08.2014 by malo ísť o neplatný
právny úkon, z dôvodu neurčitosti a nejednoznačnosti. Žalovaný vo svojom zápočte zo dňa 05.08.2014
jednoznačne v prvom odseku uviedol, akú pohľadávku žalobcu považuje za preukázanú a oprávnenú.

Išlo o pohľadávku žalobcu z titulu nájomného za obdobie december 2013 vo výške 1500 eur a vo výške
2000 eur mesačne za obdobie máj, jún, júl 2014, celkovo vo výške 7500 eur. Druhý a tretí odsek zápočtu
súvisí s pohľadávkou žalobcu, ktorú nadobudol od spoločnosti MP 44 s.r.o. a ktorú žalovaný uznáva
len v časti týkajúcej sa nájomného za mesiac december 2013 vo výške 1500 eur. Žalovaný to výslovne
uvádza aj v treťom odseku zápočtu „.....za mesiace január 2014 až marec 2014, žiadna faktúra za nájom

nebola spoločnosti doručená a teda spoločnosti žiadny záväzok nevznikol“. Pohľadávku vo výške 1500
eur z titulu nájmu za obdobie december 2013 žalobca uplatňuje v inom konaní. Následne v piatom
odseku započítanie žalovaný vykonal zápočet pohľadávky vo výške 7500 eur voči pohľadávke žalobcu
vo výške 7500 eur, čím tieto pohľadávky zanikli. Žalovaný pohľadávku žalobcu voči ktorej vykonáva
zápočet jasne, určite a zrozumiteľne definoval v prvom odseku zápočtu zo dňa 05.08.2014. Suma 7500

eur pozostáva z dlžného nájomného za december 2013 vo výške 1500 eur, (túto žalobca uplatňuje v
inom konaní) a z dlžného nájomného vo výške 2000 eur mesačne za obdobie máj, jún, júl 2014.

6. Pre prípad, že by aj odvolací súd považoval zápočet žalobcu zo dňa 05.08.2014 za neplatný právny
úkon, žalovaný týmto spôsobom prostredníctvom tohto podania, započítava časť svojej pohľadávky

vzniknutej z titulu neuhradenia nájmu za nájom 2-izbového bytu na S. ul. XX/D v W. za obdobie II. polroka
2010 do I. polroka 2013 v celkovej zostávajúcej výške 11 200,- eur voči pohľadávke žalobcu vo výške
6000,- eur z titulu nájomného za obdobie máj, jún, júl 2014, v časti v ktorej sa vzájomne kryjú. Žalovaný
má zato, že vzhľadom k tomu, že toto podanie sa dostane do dispozície žalobcu je zápočet možné
vykonať aj takouto formou.

7. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného
súdu v napadnutej častí mení tak, že žalobu žalobcu zamieta, alebo aby rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca podal odvolanie voči výroku, ktorým súd žalobu v časti zamietol. Podľa názoru žalobcu súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v časti platnosti
postúpenia pohľadávky a zániku nájomného vzťahu medzi spoločnosťou MHM autoimport, s.r.o. a
žalobcom vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu

2000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 02.04.2014 do zaplatenia.

9. Žalobca namietal, že pokiaľ zamietnutie časti nároku žalobcu voči žalovanému vo výške 2000 eur
zanikla v zmysle zápočtu zo dňa 20.05.2014, ktorým si žalovaný započítal svoju pohľadávku v tejto
výške nadobudnutú od spoločnosti MHM autoimport s.r.o. voči žalobcovi, ktorá pohľadávka spoločnosti

MHM autoimport s.r.o. voči žalobcovi v celkovej výške 13200 eur mala vzniknúť za užívanie bytu
nachádzajúceho sa na S. ul. v W. v období od II. polroka 2010 až do I. polroka 2013 (podľa listu
žalovaného zo dňa 5.08.2014) tak, žalobca pravosť tejto pohľadávky poprel. Žalobca uviedol, že takáto
pohľadávka voči jeho osobe existovať nemohla a teda nemohla byť ani predmetom postúpenia. Tútoskutočnosť žalobca preukázal listinným dôkazom - odstúpením od zmluvy o nájme 2 izbového bytu
v objekte S. zo dňa 30.06.2010 uzavretej medzi účastníkmi MHM autoimportm s.r.o. a P. P., ide o
odstúpenie zo dňa 15.12.2010 - v zmysle tejto listiny nájom predmetného bytu zanikol k 31.12.2010.

Odstúpenie bolo spoločnosti MHM autoimport s.r.o. doručené dňa 17.12.2010, čo vyplýva z uvedenej
listiny. Navyše konateľ spoločnosti MHM auoimport s.r.o. na toto odstúpenie pripojil svoje vyjadrenie, v
zmysle ktorého s odstúpením od zmluvy súhlasil. V zmysle uvedeného možno tento úkon podľa jeho
obsahu považovať aj za dohodu o ukončení nájmu a skutočnosť, že predmetnú listinu podpísala za
obe zmluvné stany totožná osoba, nemá vplyv na jeho platnosť. Analogicky by potom bolo možné

spochybniť aj zmluvu o nájme predmetného bytu, nakoľko túto za obe zmluvné strany rovnako podpísala
totožná osoba, ktorou bol žalobca. Tvrdenia svedka - konateľa spoločnosti MHM autoimport s.r.o. Y.
W. ohľadom odstúpenia od zmluvy na ktoré súd prihliadal, je podľa názoru žalobcu treba považovať za
účelové a to jednak z dôvodu pre vzájomné spory so žalobcom a aj pre kamarátske vzťahy s konateľom
žalovaného. Tento svedok má tiež osobitný záujme na výsledku tohto predmetného sporu, keďže vo
svojej výpovedi pre súdom uviedol, že k postúpeniu pohľadávky došlo za takých podmienok, že firma

žalovaného mala platiť nejaký nájom žalobcovi, o ktorej skutočnosti sa on (ako nový konateľ MHM s.r.o.)
dozvedel, nechceli od žalobcu nič vymáhať a pohľadávku postúpili bezodplatne žalovanému, pričom
sa dohodli, že ak bude táto firma úspešná, že potom sa dohodnú na nejakej kompenzáci. Zmluva o
postúpení pohľadávky uzatvorená medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. so žalovaným nemôže
byť z dôvodu neexistencie premetu a tiež dôvodu jej neurčitosti v jej podstatnej náležitosti, ktorou je

odplata za postúpenie pohľadávky, považovaná za platný právny úkon. Žalobca tiež namieta, že pokiaľ
konateľ spoločnosti MHM autoimport s.r.o. tvrdil, že zmluva o nájme uzatvorená so žalobcom trvala aj
po 31.12.2010 nepredložil o tom dôkaz. V prospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že voči spoločnosti
MHM autoimport s.r.o. evidoval na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2011 pohľadávku vo výške
700 000 eur. Bolo by nelogické, aby zároveň platil spoločnosti MHM autoimport s.r.o. nájom za užívanie

bytu.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca sa nestotožňuje s tvrdeniami
žalovanéhopokiaľideozápočetpohľadávokzodňa5.08.2014,považujeichzaúčelové.Vtejtosúvislosti
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.10.2015, č. k. 7C/152/2014-51 vydaný vo veci

rovnakých účastníkov o zaplatenie sumy 6 249,98 eur z rovnakého titulu avšak za iné obdobie, v ktorom
sa súd zaoberal platnosťou vyššie uvedeného zápočtu a túto otázku posúdil rovnako ako súd v konaní
sp. zn. 11C/150/2014. A pokiaľ žalovaný v rámci odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vykonal
ďalší zápočet pohľadávok, aj tento zápočet je treba považovať za neplatný, a to z dôvodu neexistencie
pohľadávky žalovaného proti žalobcovi, resp. z dôvodu (ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom

žalobcu o neexistencii pohľadávky žalovaného voči jeho osobe), že právny zástupca žalovaného nie
je oprávnený takýto úkon vykonať. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žalobca navrhol v jeho
odvolaní.

11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

13. Treba uviesť, že počas odvolacieho konania, avšak skôr ako sa konanie právoplatne skončilo došlo
k zániku pôvodného žalovaného zlúčením. Preto odvolací súd uznesením č. k. 15Co/262/216-141 zo
dňa 25.07.2018 podľa § 64 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného
žalovaného RS autobazár, s.r.o., so sídlom Rákoš 9461/5A, 960 01 Zvolen, IČO: 47 510 986, a to s
EQUE s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 784.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán,súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa
kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a
obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie

je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie
neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

16. Predmetom sporu je dlhované nájomné za apríl až júl 2014, za 4 mesiace po 2000 eur, spolu
8000 eur. Žalovaný mienil vyrovnať dlžné nájomné jednostranným zápočtom svojej pohľadávky voči
žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného vo
výške 13200 eur s príslušenstvom voči žalobcovi je existujúcou pohľadávkou. Ide o pohľadávku, ktorá
bola na žalovaného prevedená spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. Zvolen a vznikla z titulu Zmluvy
o nájme nehnuteľností č. 1112013 zo dňa 1.11.2013. Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným

súdom aj v tom, že zápočet zo dňa 20.05.2014, ktorým bola započítaná pohľadávka žalovaného vo
výške 2000 eur proti pohľadávke žalobcu vo výške 2000 eur, čo je dlhované nájomné za apríl 2014,
bol určitý a zrozumiteľný, avšak jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 5.08.2014, ktorým žalovaný
započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 7500 nie je určitý a nie je jednoznačný a tento
zápočet okresný súd správne hodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho

zákonníka.

17. Žalobca, ani žalovaný v ich odvolaniach, neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by boli
relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia k akému dospel okresný súd. S
nimi namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich

odvolací súd opakoval.

18. Ak žalovaný navrhuje v odvolacom konaní započítanie, či už podľa § 580 Občianskeho zákonníka
(alebo by malo ísť o prostriedok procesnej obrany žalovaného), tak v tomto štádiu konania - odvolacieho
konania - v každom prípade ide o nové skutočnosti a predkladanie nových dôkazov (tzv. novoty), na

ktoré odvolací súd neprihliada. (Súd ani neslúži ako „sprostredkovateľ“ pre jednostranné započítanie
pohľadávok podľa § 580.) Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v CSP nastavené tak, že v
odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt (§
366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho

konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Uvedené ustanovenie platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde - § 378 CSP,
ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej
inštancie z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli existovali) v
čase jeho rozhodovania. Odvolací súd sa preto ani bližšie nezaoberal vyššie uvedenými odvolacími
námietkami žalovaného.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli obidve strany čiastočne úspešné. Žalobca bol úspešný voči
žalovanému, keď žalovaný podal odvolanie voči výroku I., ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel (do sumy
6000 eur s príslušenstvom) a žalobca bol neúspešný v časti ním podaného odvolania (do sumy 2000 eur

s príslušenstvom). Žalovaný bol úspešný voči žalobcovi, keď žalobca podal odvolanie voči výroku II.,
ktorým súd žalobu čiastočne zamietol (do sumy 2000 eur s príslušenstvom) a žalovaný bol neúspešný v
častinímpodanéhoodvolania(dosumy6000eurspríslušenstvom).Potompomerúspechuaneúspechu
strán v odvolacom konaní svedčí v prospech žalobcu (4000 eur), čo je 66,64 %. Žalobcovi preto odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v uvedenom rozsahu.

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).